Komu priniesol home office väčšie výhody? Predstava, že pri práci z domu sme produktívnejší, sa nepotvrdila

Práca z domu bola ešte pred pár rokmi vyhradená ako benefit pre pár špecifických profesií. Pandémia spôsobila, že práca na diaľku, ktorú si mnohí zamestnávatelia nevedeli predtým ani len predstaviť, sa dnes udomácnila ako bežná prax v mnohých firmách. 

Najlepšie zmapované dáta majú Spojené štáty americké, kde pred pandémiou pracovalo z domu v priemere päť až desať percent zamestnancov. Po vypuknutí pandémie tam stúpol počet pracujúcich z domu až na 60 percent. Po tom, čo covidové vlny opadli, doma stále zostalo pracovať 28 percent zamestnancov. Využívanie home officeu tak stúpol v USA za posledné roky päťnásobne, podobný trend sa týkal aj Európy.

Prácu z domu využívajú dnes najviac IT firmy a banky, najmenej oblasti ako gastronómia a logistika. Z medzinárodných dát vychádza, že tretina zamestnancov v súčasnosti pracuje hybridným spôsobom, teda napríklad tri dni v týždni v kancelárii a ďalšie dva z domu. 

Štúdia na vzorke 39-tisíc zamestnancov z 34 krajín však ukázala, že dve tretiny zamestnancov pracujú stále klasickým spôsobom, teda každodenným dochádzaním do práce. Hoci možno v mestách máme pocit, že minimálne na čiastočnom home officee pracuje už takmer každý druhý človek, v skutočnosti výhradne z domu pracuje vo svete stále len osem percent ľudí.  

Tieto dáta potvrdil pre denník Frankfurter Allgemeine ekonóm Nick Bloom, profesor na Stanfordskej univerzite, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu home officeu a jeho najväčší prínos vidí vtedy, keď je len doplnkom bežnej kancelárskej práce.  

Po skončení pandémie prevládala teória, že home office bude novým masovým trendom, pretože sa tým pre firmy otvorí možnosť ušetriť nemalé peniaze za prenájom veľkých kancelárskych priestorov a zamestnanci ušetria čas cestovaním, aby sa venovali viac svojej rodine. Táto teória sa však nepotvrdila. 

Hoci Nick Bloom je propagátorom konceptu práce z domu, lebo tvrdí, že aj menšie firmy môžu takto prilákať do tímu špecialistov, ktorých by inak mali problém zohnať, posledné výskumy naopak ukazujú, že pre samotné firmy nemá tento spôsob práce veľa výhod.

Práca z domu spôsobila menšiu výkonnosť v práci

V máji uverejnila Federálna rezervná banka v New Yorku (Federal Reserve Bank of New York) dáta, podľa ktorých klesla produktivita práce zamestnancov call centier po presune z kancelárií do domácností o štyri percentá.

Nielenže zamestnanci na diaľku prijímali menej hovorov, ale utrpela aj kvalita ich interakcií. Zákazníci dlhšie čakali na hovor a viac ich aj telefonovalo späť, čo svedčí o tom, že na prvýkrát svoj problém nevyriešili.

The Economist cituje štúdiu Davida Atkina a Antoinette Schoarovej z Massachusettského technologického inštitútu, v ktorej náhodne pridelili pracovníkom, ktorí do počítačov nahadzujú údaje v Indii, buď prácu z domu, alebo z kancelárie. Ukázalo sa, že tí, ktorí pracovali doma, boli o 18 percent menej produktívni ako ich kolegovia v kancelárii.

V ďalších výskumoch sa potvrdilo, že ľuďom sa ťažšie pracuje od kuchynského stola, lebo im chýba interakcia s kolegami. To, že nemali možnosť obrátiť sa na niekoho skúsenejšieho v kancelárii, ovplyvňovalo vo výsledku ich kreatívnosť i produktivitu. 

Vedci tiež skúmali záznamy o komunikácii takmer 62 000 zamestnancov spoločnosti Microsoft a všimli si, že na interných komunikačných sieťach v rámci spoločnosti bola pri home officeoch oveľa menšia výmena informácií ako pri bežnej práci z kancelárie. 

Odborníci na ľudské zdroje sa zhodujú, že menej častý kontakt s firmou i navzájom medzi kolegami znamená pre firmy väčšie náklady na koordináciu procesov. Podnikanie sa tak stáva celkovo ťažkopádnejším. V aprílovej štúdii softvérových inžinierov z Harvardu sa zase zistilo, že po prechode na prácu z domu prudko klesla spätná väzba medzi kolegami.  

Menšia výkonnosť, ale spokojní ľudia

Stále však platí, že práca z domu vedie k väčšej spokojnosti samotných zamestnancov, lebo ľudia trávia menej času dochádzaním do práce, a preto sa im zdá, že sú v práci efektívnejší. Jednoduchšie si vybavia termíny u lekára, vyzdvihovanie detí zo škôl a krúžkov, kvalitnejšie jedia a dokonca aj viac športujú. Zároveň sa vedia lepšie sústrediť na pracovné úlohy, ktoré si vyžadujú dlhší skoncentrovaný čas bez neustáleho rozptyľovania kolegami. 

Podľa viacerých prieskumov sú zamestnanci ochotní akceptovať aj nižší príjem, len aby si zachovali možnosť pracovať z domu, čo môže byť v konečnom dôsledku istou výhodou aj pre samotné firmy.  

Podľa ekonóma Nicka Blooma je home office najobľúbenejší medzi ľuďmi stredného veku s malými deťmi, ktorí už dosiahli v kariére svoje méty, slušne zarábajú a môžu si dovoliť väčší byt alebo dom, v ktorom majú miesto na pokojnú prácu. 

Už menej obľúbená je práca z domu medzi mladými ľuďmi, ktorí sa chcú začleniť do pracovného kolektívu a potrebujú sa radiť so skúsenejšími kolegami. Mladí ľudia žijú na začiatku svojej kariéry v podnájmoch, kde nemajú priestor na sústredenú prácu. 

Čoraz častejšie sa vo svete biznisu otvára otázka zdravej rovnováhy medzi osobným a pracovným životom. Istá miera flexibility podmienok práce zo strany zamestnávateľov a prepojenie potrieb mladších a starších kolegov sa aj podľa posledných výskumov ukazuje ako rozumná cesta pre úspešné firmy.  

Podľa aktuálnych dát však bude zrejme na trhu práce naďalej prevládať kancelárska práca – možno s hybridným modelom občasných home officeov. Napokon sa ukazuje, že práca z domu počas celého týždňa je kvôli nižšej produktivite zamestnancov pre samotné firmy predsa len menej výhodným modelom.