Krátko pred voľbami sa zdá, že Ivan Korčok narazil na strop svojho rezervoára, odkiaľ ešte môže čerpať nových voličov. Priestor je ešte medzi konzervatívcami, riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik však neočakáva, že príde napríklad s kultúrno-etickými témami, ktorými by ich oslovil.
Kľúčový môže byť aj postoj Igora Matoviča pred druhým kolom. „Ak tvrdému jadru svojich voličov odkáže niečo typu, že majú voliť s rozumom, tak to nemá taký mobilizačný potenciál, ako keby povedal, že majú voliť Ivana Korčoka,“ vraví Slosiarik.
Pre Petra Pellegriniho budú v druhom kole, naopak, dôležití voliči Štefana Harabina. „Je to veľmi podobná situácia ako v druhom kole volieb 2019. Aj vtedy asi 60 percent Harabinových voličov prišlo aj na druhé kolo. A to napriek tomu, že v ňom bol Maroš Šefčovič, čo bol pre nich menej mobilizujúci kandidát, ako je dnes Pellegrini.“
Tento rozdiel plus-mínus desať percent medzi oboma kandidátmi sa ustálil približne koncom minulého roka. Odvtedy sa to výraznejšie nehýbe. Otázkou je, či má Ivan Korčok ešte zdroje možnej podpory, ktoré by dokázal mobilizovať a tento rozdiel zmenšiť. Zatiaľ sa zdá, že ich nenašiel.
Pamätám si januárové čísla, keď ešte Igor Matovič neohlásil kandidatúru. Približne štyridsať až päťdesiat percent voličov jeho hnutia hovorilo, že buď nevie koho budú voliť, alebo sa nechystali na voľbách zúčastniť.
Matovičova kandidatúra teda zmobilizovala nejaký nový typ voliča. Len je otázne, ako sa tento volič postaví k druhému kolu.
Uvidíme, ako sa títo voliči zachovajú a aj ako sa zachová Igor Matovič. Zatiaľ sa voči Ivanovi Korčokovi vymedzuje, ale, samozrejme, pred druhým kolom sa môže správať inak. Záleží na tom, čo Igor Matovič pred druhým kolom povie a ako to povie. Ak tvrdému jadru svojich voličov odkáže niečo typu, že majú voliť s rozumom, tak to nemá taký mobilizačný potenciál, ako keby povedal, že majú voliť Ivana Korčoka.
Druhým možným rezervoárom pre Korčoka sú kresťanskodemokratickí voliči. Podľa našich zistení má medzi nimi pomerne slabú pozíciu. Nie je to tak, že by u nich Korčok s Pellegrinim prehrával, ale v tejto voličskej skupine je ešte veľké zastúpenie nevoličov a nerozhodnutých. Pravdepodobne preto, že Ivan Korčok vo viacerých témach nereprezentuje ich názory.

Vzhľadom na to, že má vo svojom portfóliu široké spektrum voličov od progresívcov až po umiernených konzervatívcov, asi sa nedá očakávať, že príde napríklad s kultúrno-etickými témami, ktoré by dokázali túto časť konzervatívnych voličov osloviť.
Vedenie KDH ho podporilo, ale táto linka samotná nestačí. Musia to takto cítiť aj voliči tejto strany a v tomto má ešte Ivan Korčok rezervy.
Ak pri nejakej voličskej skupine niečo také hrozí, tak sú to práve voliči KDH. Je inak celkom zaujímavé, že medzi nimi má nadpriemerný výsledok Ján Kubiš. Celkom slušnú pozíciu medzi voličmi KDH má aj Peter Pellegrini. Je tam aj pomerne veľká skupina tých, ktorí hovoria, že voliť nepôjdu. Voliči KDH sú v týchto voľbách spomedzi voličov opozičných strán asi najheterogénnejšia skupina.
To sa dá ťažko povedať, keďže nevieme, o čo ide. Vychádzam z toho, že to asi nebude nejaký politický postoj, ale skôr útok na morálnu integritu kandidáta. To by, samozrejme, ešte mohlo do kampane nejakú emóciu priniesť.
Prečítajte si o prezidentských voľbách:
Teoreticky áno, ale prakticky nie. Ten rozdiel je veľmi výrazný. To by si veľká časť voličov niektorého z dvojice vedúcich kandidátov musela povedať, že vypustia prvé kolo a budú hlasovať až v tom druhom. Alebo že voliči Petra Pellegriniho prejdú výrazne na stranu Štefana Harabina, čo nie je pravdepodobné.
Výsledok z prvého kola môže pôsobiť mobilizačne alebo demobilizačne. Ak by Pellegrini nad Korčokom vyhral povedzme o päť percentuálnych bodov, tak by to bol pre Korčoka problém. Nepôsobilo by to demobilizačne na voličov Progresívneho Slovenska či SaS, ale na tých rozdielových voličov, čo sú voliči Igora Matoviča a KDH.
Naopak, Korčokova tesná výhra by mohla mať mobilizujúci efekt v jeho prospech.

Martin Slosiarik. Foto - Andrej Lojan/Postoj
Je to spôsobené viacerými faktormi. V minulosti boli maďarské strany súčasťou stredopravých vlád. Keďže však sú už dlhší časť mimo parlamentu, väzba maďarských voličov k tomuto politickému priestoru sa oslabila.
Zároveň to na južnom Slovensku ešte viac posilnilo pocit, že sú perifériou, na ktorú sa zabúda.
Ďalším faktorom je presah médií z Maďarska a nárast popularity Viktora Orbána medzi slovenskými Maďarmi.
Nemyslím si. Nezabúdajme, že aj na najvyššej úrovni dochádza k vzájomnej podpore. Príkladom je, keď Peter Pellegrini s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóom a podpredsedom Maďarskej aliancie Györgyom Gyimesim otvárali most cez rieku Ipeľ. Sú to symbolické veci, ktoré sa dostávajú k voličom maďarskej národnosti.
Pellegrini má medzi nimi veľmi dobrý imidž, je pre nich po predsedovi Aliancie najdôveryhodnejší politik. Z tohto hľadiska si naozaj neviem predstaviť, čo by mohlo zmeniť preferencie Maďarov.
Áno. Predpokladám, že maďarské hlasy môžu v konečnom dôsledku Pellegrinimu pridať jedno-dve percentá. Pri tesnom súboji to však môže byť dôležité.
Dnes títo voliči zo 60 percent deklarujú, že sa zúčastnia na druhom kole a viac ako 90 percent z nich podporí Petra Pellegriniho.
Áno, napriek tomu, že Harabin povedal, že Pellegrini je jeho hlavný súper a že ho časť antisystémovej scény vníma kriticky, predsa je pre nich prijateľnejší, hoci to nie je ideálny kandidát. Môže to byť tým, že je súčasťou vlády Smeru a SNS.
Aj keby tretina Harabinových voličov neprišla, stále to môže byť vysoký počet voličov, ktorý bude pre Pellegriniho kľúčový.
Je to veľmi podobná situácia ako v druhom kole volieb v roku 2019. Aj vtedy asi 60 percent Harabinových voličov prišlo aj na druhé kolo. A to napriek tomu, že v ňom bol Maroš Šefčovič, čo bol pre nich menej mobilizujúci kandidát, ako je dnes Pellegrini.

Možno chýbali, slovami Igora Matoviča, „atómovky“, teda niečo, čo by nám výraznejšie ostalo v pamäti. Nenazval by som to slabou kampaňou. Boli tu predsa len plné námestia, hoci to neboli priamo akcie na podporu Ivana Korčoka. Ale sprostredkovane sa to tak dalo vnímať. Boli témy, ktoré hýbali verejnou mienkou. Pre voličov súčasnej koalície však zjavne nie sú Trestný zákon, rušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny v RTVS také zásadné, že by to spochybnilo ich presvedčenie voliť Pellegriniho. Mobilizovalo to voličov Korčoka, no to nie je prekvapenie.
Ukázal sa pre neho ako výhodný. Obaja tak viedli akoby dve paralelné kampane, ktoré sa takmer nikde nepretínali a nedochádzalo k výrazne konfliktným bodom. Akoby oslovovali a snažili sa postrážiť si vlastné tábory.

Martin Slosiarik. Foto - Andrej Lojan/Postoj
Pellegrini de facto nešiel do silnejšej konfrontácie, snažil sa udržať si rozvahu a pokoj, lebo je to pre neho dôležité z hľadiska oslovenia voličov.
Od stola sa mi o tom hovorí ľahko. Snažil sa vytiahnuť niektoré postoje Pellegriniho z minulosti a ukázať, že nie je konzistentný. Pellegrini reagoval s tým, že sa zmenila situácia, a teda prirodzene aj jeho názory na danú vec. Ukázal sa ako skúsený diskutér, nešiel do prvej debaty. Je dostatočný profesionál, aby takúto diskusiu zvládol.
Asi aj Ivan Korčok očakával od tejto diskusie viac, ale Pellegrini si dokázal postrážiť svoj voličský tábor.
V prípade Andreja Kisku to bola iná situácia a dôležité bolo, že ho ako občianskeho kandidáta vtedy podporovala aj skupina antisystémových voličov.
Pri Zuzane Čaputovej bola ešte silná emócia súvisiaca s dianím po vražde Jána Kuciaka. Fico v období krátko predtým zaznamenal prepad preferencií a na tejto vlne sa postupne Čaputová dokázala viezť. Nebola by však vyhrala, ak by nebola ukázala aj svoju schopnosť dobrej prezentácie a veľmi dobrý výkon v debatách so súpermi.
Ďalšou vecou je, že v druhom kole bola vtedy účasť len okolo 40 percent, čo bola historicky najnižšia. To neznižuje jej úspech, chcem tým len poukázať na to, že veľká časť antisystémových voličov ostala doma a neprišla podporiť Šefčoviča, ktorý bol pre nich príliš „európsky“. Nestelesňoval pre nich idey Smeru.
Nebol to najlepší výber pre toto spektrum. Predtým sa uvažovalo o kandidatúre Miroslava Lajčáka, čo by bol býval určite silnejší kaliber.

Myslím, že nie. Práveže skôr pri vyššej účasti sa môžu pridávať voliči, ktorí sú nespokojní so súčasnou situáciou. Je to práve ten rezervoár hlasov, z ktorého by ešte mohol Korčok čerpať. Voliči Smeru a Hlasu sú komfortní s dnešnou situáciou, nie sú nahnevaní, takže aj miera ich mobilizácie môže byť nižšia.
Viac sa to hýbe na druhej strane politického spektra. Opakujem, že potenciálny rezervoár vidím medzi voličmi hnutia Slovensko a KDH. Pri voličoch PS a zrejme aj SaS už Korčok dosiahol strop.
Nemôže ostať ticho a musí hľadať nejaké formy oslovenia. Neviem vyhodnotiť, či to bude dostatočne mobilizačné. Skôr by to chcelo nejaký moment prekvapenia, čím by trochu naklonil misky váh na svoju stranu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.