Toto ukrajinské prekliate Ani ruská agresia neurobila z malého kriváka Vladimira lepšieho človeka Volodymyra

Ja som Zelenskému totiž od začiatku neveril.

Navštívil som počas jeho víťaznej prezidentskej kampane v roku 2019 jeho kryvorižskú školu č. 95. A našiel som v toskánskom letovisku, v ktorom okrem iných Rusov zvykla s vnúčatami dovolenkovať aj Putinova sestra, jeho nedeklarovanú vilu. A vyhľadal som ukrajinského kamaráta, ktorý je tak ako Zelenskyj z Kryvého Rihu.

Kamarát, ktorý poznal nadaného mladého komika ešte z vysokej školy, vtedy vo voľbách za Zelenského nehlasoval. Nevedel to veľmi vysvetliť, jednoducho mal zo spolužiaka blbý pocit a až 24. februára 2022 zmenil svoj názor a začal obdivovať odhodlanie a odvahu svojho vrchného veliteľa.

Bleskový politický vzostup nízkeho provinčného herca mi pred šesť a pol rokom pripomínal smutne pravdivý ukrajinský vtip.

Podľa tohto vtipu existujú tri štádiá korupcie: 1. bežná každodenná korupcia (hotovosť v obálke); 2. organizovaná štátna korupcia (tú poznáme aj z našich zemepisných šírok); 3. boj proti korupcii.

Zelenskyj preskočil prvé aj druhé štádium a začal hneď zhora.

Mindič ušiel z Ukrajiny pár hodín pred svojím zatknutím.

Bolo zreteľné, že si dvoma filmami – v jednom z nich náhodný protikorupčný hrdina spustí paľbu v skorumpovanom ukrajinskom parlamente – pripravoval vstup do politiky.

Filmy Sluha národa a Sluha národa 2 vyrobila produkčná firma Kvartal 95, ktorú Zelenskyj kedysi kontroloval. Keď sa stal prezidentom, prevzal 50-percentný podiel v tejto firme podnikateľ Timur Mindič.

Mindič je jedným z najbližších priateľov Zelenského – a on je zrejme strojcom stomiliónovej korupčnej schémy, ktorú odhalil ukrajinský protikorupčný úrad NABU v tomto týždni vďaka operácii Midas.

Mindič ušiel z Ukrajiny pár hodín pred svojím zatknutím, očividne dostal dobrý tip. Nebudem špekulovať od koho.

Odhalenie, že nikým nikdy nezvolený nepolitik Mindič vďaka priateľstvu s prezidentom disponoval „kvótou“ vo vládnom kabinete a z tohto titulu nominoval a riadil troch až štyroch ministrov, je dýkou do chrbta bojujúcich Ukrajincov.

Tí melú z posledného, čelia rastúcej prevahe okupantov a urobili skutočný zázrak, keď celý rok držali stratený Bachmut, keď dokázali ďalší rok udržať stratený Časiv Jar a keď Pokrovsk stratili až po jedenásťmesačnom boji.

Mladí, 18- až 22-roční Ukrajinci však už tak húfne opúšťajú Ukrajinu, že nemecký kancelár včera vyzval Zelenského na zastavenie tohto prúdu. 

Aj ja na svojich európskych cestách stretávam čoraz častejšie ukrajinských vojakov, ktorí ušli z frontu.

Obávam sa, že vplyv na morálku bude mať tá zrada výrazne negatívny.

V septembri som v moldavskom hosteli spoznal 28-ročného Myrnohradčana, teda obyvateľa predmestia Pokrovska, kde ukrajinskej armáde akútne hrozí obkľúčenie. Na jeho tvári bolo vidieť, že od roku 2015 bol bez prestávky vo vojne, dlho bojoval aj v „pokrovskej bitke“, bol to neochvejný ukrajinský vlastenec – ale po desiatich rokoch už nevládal.

Neodsudzujem ho. Urobil, čo mohol.

Ukrajinci, ktorí dnes ešte stále držia front, sú hrdinovia.

Ich prezident už hrdinom nie je.

Zásluhy na tom, že ustál nevyprovokovanú inváziu a zjednotil podlo prepadnutý národ, mu už nikto nevezme. Ale ťažko si viem predstaviť, že na povojnovej Ukrajine bude veľa pamätníkov Zelenskému.

Najmä v týchto dňoch, keď Ukrajinci sedia v chlade a tme, lebo im zlí ľudia už štvrtú zimu po sebe ničia elektrárne a energetické zariadenia, majú čas premýšľať o tom, ako si kamoš vrchného veliteľa odkrojil z každej životne potrebnej investície do ochrany energetického systému 10-15 percent.

To sa dá označiť iba slovom, ktoré na dnešnom Slovensku počujeme neprimerane často.

Je to vlastizrada.

Zrada, ktorá – rovnako ako do kosti zažratá korupcia – má medzi ukrajinskými elitami, žiaľ, tradíciu.

Obávam sa, že vplyv na morálku bude výrazne negatívny.

Mindičova svadba sa odohrala pri Múre nárekov v Jeruzaleme.

Zvlášť citlivý rozmer tejto rozvratnej kauzy je, že kým mnohí profitujúci z okrádania zbedačeného národa boli echtovní Ukrajinci, vedúci „kreatívci“ boli prevažne ukrajinskí Židia.

Organizátori kyjevského „back officeu“ pre výber – Mindič a Olexandr Cukerman – sú údajne aj občania Izraela a nachádzajú sa podľa všetkého v bezpečí židovského štátu.

Ako vieme z Pandora Papers, ukrajinský miliardár židovského pôvodu Ihor Kolomojskyj tajne financoval Zelenského. Prezident sa síce po vyhratých prezidentských voľbách s oligarchom rozkmotril, ale neplatilo to pre priateľa Mindiča.

Ten nejaký čas chodil s Kolomojského dcérou, ale oženil sa napokon s dcérou hviezdy moskovskej smotánky Katerynou Berberovou.

Bývalý budúci svokor sa neurazil a držal v roku 2018 Mindičovho syna na rukách počas jeho obriezky. Odvtedy je z oligarchu – ako sa hovorí na Ukrajine a na východnom Slovensku – Mindičov „kum“.

V živote týchto vysokopostavených zlodejov zo Zelenského okolia sa to len tak hemží dojímavou židovskou symbolikou.

Svadba medzi Timurom Mindičom a Katerynou Berberovou sa odohrala pri Múre nárekov v Jeruzaleme, trvala štyri dni a bolo na nej päťsto pozvaných hostí.

Moskovská matka nevesty nadšene rozprávala, že „v mojej rodine ešte nikdy nebola takáto svadba. Kaťa bola veľmi precízna pri výbere návrhára a špeciálne cestovala do Paríža, aby sa stretla s Riccardom Tiscim. Okrem dvoje jeho šiat od Givenchy mala aj šaty od Chloé a Lanvina“.

Svokra podľa vlastných slov okamžite pochopila, že tohto zaťa jej „poslal Boh“. Bolo to vidieť už na tom, že Mindič prišiel požiadať o dcérinu ruku so vzácnym darčekom – svojimi milovanými vintage hodinkami Rolex zo šesťdesiatych rokov.

Zúfalstvo Ukrajincov voči svojej elite nemení nič na tom, že sa nemôžu agresorovi vzdať.

Pre Mindiča bolo dôležité oženiť sa práve v Izraeli: jeho otec, keď tam kedysi v mladom veku umieral v nemocnici, vraj synovi na smrteľnej posteli povedal: „Bolí ma, že nebudem na svadbe.“

Milujúci syn zomierajúcemu otcovi sľúbil, že obrad usporiada pod izraelským nebom: „A ty, oci, všetko uvidíš.“

Nie je to krásne? Skoro sa rozplačem.

Je ťažké pochopiť, že tento vzorný syn, manžel a zať mal byť strojcom priam diabolského zločinu.

Keďže starý antisemitizmus na Ukrajine je stále živý, odhalenia protikorupčných úradov môžu ukrajinskú spoločnosť ľahko rozvrátiť – a pomáhať agresorovi.

Samozrejme, prezumpcia neviny platí aj pre ukrajinského prezidenta. Nedisponujem žiadnymi informáciami, že by bol Zelenskyj osobne okradol svoj mrznúci, v tme sediaci národ. Niečo také si nechcem predstaviť.

V najlepšom prípade však platí, že ako prezident dopustil, aby skazený človek riadil v štáte bojujúcom o prežitie tri-štyri ministerstvá a pravdepodobne pritom zbohatol investíciami do zbrojárskeho priemyslu.

Samozrejme, staronové zúfalstvo Ukrajincov voči svojej elite nemení nič na tom, že sa nemôžu agresorovi vzdať.

To, čomu čelia, nie je žiadna geostrategická dilema.

Ukrajinci si môžu vybrať medzi nadvládou Západu, ktorý im berie právnicky čistými zmluvami zem a iné prvky národnej suverenity, ale pritom tlačí aspoň na protikorupčný boj, právny štát a základné fungovanie demokracie, a medzi podvolením sa Rusovi, ktorý Ukrajincom tú zem tiež berie, ale bez právneho základu a pritom tú zem, ako aj státisíce životov ešte aj ničí.

Z tohto pohľadu sa nič podstatné nemení.

Iba s detailom, že sa ľahšie bojuje, keď ťa vedie hrdina a nie krivák.