Konzervatívny výber EÚ na klimatickom summite v Dubaji ohlási ekonomickú samovraždu

V Dubaji sa začala ďalšia z každoročných konferencií o klíme, organizovaných pod hlavičkou OSN. Európska únia, ktorá sa sama pasuje do pozície avantgardy v boji za klímu a proti emisiám a z pozície tejto morálnej nadradenosti vyzýva zvyšok sveta, aby kopíroval jej nápady, ide na konferenciu s ambicióznym cieľom.

Chce presvedčiť ostatných členov OSN, aby prestali investovať do nových zdrojov fosílnych palív a ukončili využívanie tých existujúcich. To totiž znamená formulácia o dosiahnutí vrcholu ich spotreby v tomto desaťročí a najneskôr v priebehu tridsiatych rokov má prísť k úplnému alebo takmer úplnému vyradeniu ropy, plynu a uhlia z energetiky na globálnej úrovni.

Aby takéto znenie obsahovala aj záverečná deklarácia z klimatickej konferencie, museli by s ňou súhlasiť všetky zúčastnené krajiny, ktorých je viac ako 200. Členské krajiny EÚ nebudú na konferencii postupovať samostatne, hlasovať za Úniu bude ústredná delegácia.

Argumentuje pri tom tým, že investície do znižovania emisií z fosílnych palív nemajú dostatočný efekt, že neexistujú a v krátkom čase ani nebudú existovať technológie, ktoré by to účinne dokázali a zabránili by tak nenávratnému prekročeniu hranice globálneho otepľovania – ako ju stanovila klimatická konferencia v Paríži v roku 2015, teda o 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnou érou.

Súčasťou pozície EÚ je aj návrh na strojnásobenie inštalovanej kapacity (nie výkonu) obnoviteľných zdrojov na 11 TW a zdvojnásobenie energetickej efektívnosti do roku 2030. Je nepochybné, že ak to aj neprejde na globálnej úrovni, EÚ sa bude tieto zámery snažiť dosiahnuť aspoň v Európe.

Súčasťou toho má byť aj ukončenie dotácií na fosílne palivá, pretože – vraj – neriešia energetickú chudobu. Pre nás to v preklade znamená napríklad to, že už nebude možné štátom regulovať povedzme ceny plynu pre domácnosti.

Súčasťou má byť aj ukončenie dotácií na fosílne palivá, pretože – vraj – neriešia energetickú chudobu. Pre nás to znamená napríklad to, že už nebude možné štátom regulovať povedzme ceny plynu pre domácnosti.Zdieľať

Nezanedbateľná je aj snaha o záväzok, aby bohaté krajiny zvýšili svoj príspevok financovania následkov klimatických zmien v treťom svete zo 100 miliárd dolárov na vyššiu úroveň od roku 2025. Toto posielanie peňazí rozvojovým krajinám sa odôvodňuje jednak princípom „znečisťovateľ platí“ a jednak moderným sebabičovaním sa Západu na odčinenie historickej viny za to, že sme (boli) úspešnejší ako zvyšok sveta.

Ciele pekné a ušľachtilé. Vyžadujú však, samozrejme, test realitou.

Európska únia tým dáva najavo celému svetu, že sa chystá spáchať ekonomickú samovraždu a že s ňou do budúcna už netreba rátať ako s hospodárskou mocnosťou, len ako odbytovým trhom pre USA, Čínu, Indiu a podobne.

Kombinácia posielania peňazí s tým, že obyvatelia EÚ sa môžu pripraviť na ďalšie zdražovanie energií, znamená len to, že rotačky ECB budú musieť začať chrliť ďalšie miliardy eur, čoho nevyhnutným následkom bude zdrvujúca inflácia.

Z prechodu na čisto obnoviteľné zdroje zároveň vyplýva, že sa posilní závislosť od Číny, ktorá ovláda nielen globálny surovinový biznis s potrebnými zdrojmi, ale výrazne predstihuje Európu aj v technologickom smere. Čína bude naďalej drancovať zdroje v treťom svete a EÚ bude z pocitu viny posielať do týchto krajín ďalšie a ďalšie miliardy.

Presvedčiť v tomto stave Čínu, aby sa vzdala využívania uhlia na energetické účely, bude nemožné. Pričom Peking nijako neskrýva, že v ostatnom období otvára nové a nové bane a uhoľné elektrárne. A táto fosílna energia slúži na výrobu (aj) fotovoltaiky a batérií do elektroáut, ktoré potom exportuje do Európy.

Podobný príbeh platí aj pre Indiu, momentálne najrýchlejšie rastúcu ekonomiku s najrýchlejšie rastúcou populáciou, ktorá v posledných rokoch prakticky začala dominovať napríklad vo výrobe liečiv.

Klimatická konferencia sa koná v Dubaji uprostred Perzského zálivu a ten – ako vieme – má svoju prosperitu postavenú najmä na ťažbe ropy a plynu (napríklad Katar). Pravda, šejkovia mali väčšiu predvídavosť ako diktátori rovníkovej Afriky, nechceli zostať len surovinovou krajinou a svoje petrodoláre začali investovať aj do iných odvetví.

Konferenciu vedie Sultan Ahmed Al Jaber, ktorý je zároveň šéfom ropnej spoločnosti a ministrom priemyslu Spojených arabských emirátov. Ten už napríklad oznámil, že sa bude snažiť o „inkluzívny“ summit a že doň preto chce oficiálne zapojiť aj najväčšie svetové ropné a plynárenské spoločnosti.

Aj v tomto prípade je možné len ťažko očakávať, že krajiny produkujúce ropu s podporou lobistov z ropných spoločností len tak, z dobrej vôle, budú súhlasiť s tým, že surovina, na ktorej stojí ich prosperita, bude čoskoro vyradená zo svetového obchodu. (Objavujú sa totiž aj nápady, aby sa neskôr ropa po energetike vyradila aj z ďalších odvetví, napr. výroby plastu.)

Alebo si chce EÚ ich súhlas kúpiť miliardami eur? Alebo inými výhodami? A čo krajiny ako Nigéria alebo Venezuela? Ďalšie miliardy rozvojovej pomoci, ktoré skončia vo vreckách skorumpovaných diktátorov? (V pozadí počuť monotónny klepot tlačiarenských strojov...)

Ťažko očakávať, že krajiny produkujúce ropu budú len tak, z dobrej vôle, súhlasiť s tým, že surovina, na ktorej stojí ich prosperita, bude čoskoro vyradená zo svetového obchodu.Zdieľať

Odbočme na chvíľu na Slovensko. V súvislosti s klimatickou konferenciou sa objavili obavy, že ak na ňu pocestuje Tomáš Taraba ako minister životného prostredia, mohol by sa tam stretnúť s predstaviteľmi nedemokratických režimov či lobistami a urobiť Slovensku hanbu.

Nuž, konferencie sú na to, aby sa ľudia stretávali, a ak chce EÚ presadiť svoje zámery, budú sa musieť jej zástupcovia stretávať najmä (!) s predstaviteľmi nedemokratických režimov a ropných a plynárenských spoločností.

Popri tom je tu ešte iná rovina. To, že oficiálna delegácia EÚ predstaví svoje návrhy, ešte neznamená, že povedzme zástupcovia Nemecka alebo Francúzska sa na pozadí konferencie nestretnú individuálne napríklad s predstaviteľmi Kataru (ten už má v EÚ vybudovanú stabilnú sieť priaznivcov), aby dohodli výhodné ceny skvapalneného plynu. Bude to hanba? Alebo vec národných záujmov?

No a napokon – aby sme neobišli ani emisný paradox – stretnutie čelných predstaviteľov, úradníkov a lobistov z celého sveta má nepochybne svoju uhlíkovú stopu, na ktorú by priemernému Slovákovi nestačilo ani niekoľko životov. Hoci sa uhlíková stopa vyrátava už takmer pri všetkom, tá vyvolaná klimatickou konferenciou sa nijako nezdôrazňuje.

Ale nie je to prvé faux pas takýchto klimatických konferencií. Známym je napríklad používanie výlučne jednorazových plastových riadov na spomenutej parížskej konferencii či dovoz vegánskych croissantov na glasgowskú konferenciu pred dvoma rokmi, čo malo vyššiu emisnú stopu ako miestne sendviče so škótskou slaninou.

Konferenciu v Dubaji budeme sledovať a po jej skončení 12. decembra prinesieme aj hodnotenie jej výsledkov.

Dolinkovej tabletka

Kým z Číny sa začína šíriť ďalšia epidémia (s potenciálom pandémie) takzvaného suchého zápalu pľúc neznámeho pôvodu, na ktorý nezaberajú dostupné antibiotiká, slovenské ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nijako nereaguje (v Česku už rozbehli monitoring dostupnosti antibiotík a pripravenosti systému na nové možné riziko).

Naša ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková však v týchto dňoch čelí „závažnejšej“ téme. Angažované médiá ju bombardujú otázkami, kedy konečne povolí používanie potratovej tabletky. A ministerka sa ani príliš nebráni. Dokonca sa nechala počuť, že „slovenské ženy si naozaj zaslúžia podstúpiť interrupciu tak ako v okolitých vyspelých krajinách“.

Nuž, pani ministerka, mýlite sa. Žiadna žena si nezaslúži, aby podstúpila interrupciu, presnejšie potrat. Žiadne nenarodené dieťa si nezaslúži, aby bolo takýmto ohavným spôsobom pripravené o život, skôr ako uzrie svetlo sveta. Potrat na požiadanie nie je zdravotná starostlivosť a úlohou ministerstva zdravotníctva má byť, naopak, to, aby boli potraty čo v najvyššej miere eliminované a ženám sa dostala riadna zdravotná starostlivosť v tehotenstve, po pôrode, nehovoriac o tom, aby tu bolo dosť pediatrov, ktorí sa budú po tejto stránke starať o deti.

Povolenie potratovej tabletky zrejme odloží až na čas po prezidentských voľbách. To aby neodplašila potenciálne voličstvo svojmu straníckemu šéfovi Petrovi Pellegrinimu, proti ktorému bude stáť liberál Ivan Korčok (takto zatiaľ vyzerá najpravdepodobnejšie zloženie druhého kola).

Kanadské (ne)Vianoce

Kanadský vládny Úrad pre ľudské práva vyhlásil, že Vianoce sú diskriminačným sviatkom, ktorý má korene v kolonializme, píšu české Konzervativní noviny. V správe z 23. októbra s názvom Diskusný dokument o náboženskej neznášanlivosti označil kanadský vládny úrad oslavy narodenia Ježiša Krista za zjavný príklad systémovej náboženskej neznášanlivosti s tým, že sviatky spojené s kresťanstvom sú jedinými kanadskými štátnymi sviatkami spojenými s náboženstvom.

Z toho teda vyplýva, že príslušníci iných vierovyznaní vrátane pôvodných obyvateľov takú výsadu štátom priznaného voľna nemajú a nato, aby slávili svoje sviatky, musia vyjednávať so svojimi zamestnávateľmi. Teda aby dostali voľno.

„Mnohé spoločnosti vrátane tej našej boli konštruované spôsobom, ktorý prikladá hodnotu určitým vlastnostiam alebo identitám s vylúčením iných, napríklad biele, mužské, kresťanské, anglicky hovoriace, štíhle alebo zdatné, nemajúce zdravotné postihnutie, heterosexuálne a genderovo konformné. Z tohto dôvodu sa mnoho ľudí stretáva s rôznymi formami diskriminácie,“ píše kanadský vládny úrad.

Skutočná diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu by mala byť, samozrejme, neprípustná, no konkrétne v prípade Vianoc naráža vládna správa na realitu kanadskej spoločnosti. Prieskum spoločnosti Leger z roku 2022 napríklad zistil, že 92 percent osôb, ktoré vyrástli v kultúrne alebo nábožensky nekresťanskej domácnosti, uvádza, že ich neuráža, keď im iní ľudia želajú „Veselé Vianoce“.

Kanada je vôbec špecifickou krajinou, pokiaľ ide o najmodernejšie a najšialenejšie výstrelky progresívnej woke ideológie. Od zaobchádzania s Vianocami až po rozsah ľudí nútených do eutanázie, aby neboli na ťarchu spoločnosti. Ak teda chceme vedieť, kam sa nevydať, stojí za to Kanadu pozorovať.

Citát

„Keď som kresťan, tak je prirodzené, že vyznávam kresťanské hodnoty, a očakávať odo mňa, že ich prestanem vyznávať, je prinajmenšom neslušné. Doprajme si vzájomný rešpekt. Ja sám som bol človek, ktorý bol neveriaci, a v dospelosti som sa rozhodol pre vieru v Ježiša Krista. A som za to vďačný, no nebolo by to bez toho, keby ma kresťania nezevanjelizovali. A to je cesta, ktorou sa človek kresťanom stáva. Nestal som sa kresťanom preto, že sa uzákonil nejaký zákon. Niekedy tieto veci spájame a myslím, že je to na škodu veci.“

• Expremiér Eduard Heger v rozhovore s Lukášom Kekelákom o tom, prečo vytvoril politickú stranu, v ktorej väčšinu tvorili liberáli.

Čo si ešte prečítať

Spisovateľ Rastislav Puchala Z nášho prežívania vymizol Boh, i preto majú knihy ťaživú atmosféru (video+text)

Michal Magušin

Objav našej literárnej scény hovorí o tom, prečo sa rozhodol písať, aké posolstvá nesú jeho diela i ako vníma súčasnú literatúru.

Šikana v triedach Školy nevedia, ako sa k nej postaviť, preto ju radšej neriešia

Alena Potocká

Skutok sa nestal, agresor zostáva na škole nepotrestaný, šikanované dieťa hľadá novú školu. Asi takto vyzerá modelová situácia, ako sa ešte stále na mnohých školách rieši šikana.

Svedectvá šiestich zamestnancov Dúhové šnúrky aj pozvánky na pride. Ako firmy na Slovensku vtláčajú inklúziu

Jakub Lipták

Šetriče obrazovky, stužky i logá. Aj to sú vo veľkých firmách nástroje na šírenie inklúzie, hovoria pre Postoj ich zamestnanci.

Koniec malých štátov v EÚ? Europoslanci schválili koniec práva veta, cez členské štáty to zrejme neprejde

Erik Potocký

Návrh posilňuje právomoci europarlamentu nielen voči členským štátom, ale aj voči Európskej komisii.

Diskusia Postoja Skutočne by sme sa mali vzdať sexuálnej výchovy?

Zuzana Hanusová

O tom, či sú konzervatívci pripravení hovoriť s deťmi doma či v školách o otázkach vzťahov a sexuality.

Andrew Tate nie je spojenec konzervatívcov Idol mladých mužov im radil, ako zmanipulovať ženy a vlákať ich do pornografie

Michal Lukáč

Viacero konzervatívnych publicistov viedlo tento rok s kontroverzným influencerom nekritické rozhovory.