„Očakávať odo mňa, že prestanem vyznávať kresťanské hodnoty, je prinajmenšom neslušné. Nestal som sa kresťanom preto, že sa uzákonil nejaký zákon. Niekedy tieto veci spájame a myslím, že je to na škodu veci,“ tvrdí Eduard Heger, ktorý odmieta, že prestupom do Demokratov zliberálnel.
V rozhovore bilancuje, prečo jeho premiérska strana vo voľbách neuspela a ako bude ďalej fungovať. Hoci volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská označila Záborskú pre jej návrh na pomoc tehotným ženám za extrémistku, Heger podobný zákon podporil. Má práve takto vyzerať stredová politika, ktorej cieľom je spájať konzervatívcov a liberálov?
Hovorí tiež, prečo ako premiér skôr neodvolal ministra Lengvarského, ktorý nerešpektoval koaličnú radu a ktorého výzvu na obnovu regionálnych nemocníc dnes prešetruje NAKA. A na základe čoho odmieta priznať, že v bezpečnostných zložkách počas jeho vládnutia došlo k sporu, ktorý pretrváva dodnes?
Je to proces, ktorý prebieha. Viackrát sme sa o tom rozprávali na predsedníctve, spätnú väzbu dostávame aj od členov v regiónoch. Ide o viackolové zhodnotenie, ktoré vyvrcholí snemom 2. decembra, a potom to budeme komunikovať aj verejne. Zatiaľ to chceme nechať vnútri strany.
Nemyslím si, že za náš volebný výsledok môže to, že sme sa nespojili, lebo my sme sa spojiť chceli, oni sa nechceli, ale volebná otázka nakoniec znela inak. Veľa ľudí sa v závere rozhodlo voliť Progresívne Slovensko práve preto, že chceli poraziť Fica, na čo sme jasne hovorili, že to nestačí, a aj sa to ukázalo. Rovnako to hrali na Petra Pellegriniho. Všetko to bol omyl. A potom sa zachraňovali strany, ktoré boli v prieskumoch nad päť percent.
Mňa osobne prekvapilo, že aj ľudia, ktorí sa rozhodovali medzi PS a KDH, to nakoniec hodili progresívcom.
Išlo o rozhodnutie 90 poslancov, ústavnej väčšiny. Nájsť ústavnú väčšinu v parlamente je extrémne ťažké, o to viac, ak ide o skrátenie volebného obdobia. A prienik sa našiel na 30. septembri a ja som to mohol len rešpektovať, keďže som v parlamente o tom ani nehlasoval.
Môžeme teraz rozmýšľať nad rôznymi hypotézami, ale nie som človek, ktorý zvykne plakať nad rozliatym mliekom a rozmýšľať, čo by bolo keby. Veľa vecí mohlo byť inak, ja som na to poukazoval, strany sa rozhodli ísť svojou cestou, môžeme sa z toho do budúcna len poučiť.
Nie. Ako som povedal, rešpektoval som rozhodnutie poslancov. Som však rád, že do parlamentu sa nedostala Republika, čo je dôležité, lebo keby tam dnes boli, tak by Ficova vláda zrejme mala ústavnú väčšinu. Ale najsilnejší odkaz týchto volieb je ten, že Peter Pellegrini nie je ani náznakom tým, čo si mnohí mysleli, že by mohol byť. Rozhodol sa pre Roberta Fica. To je odkaz aj pre prezidentské voľby.
Dnes už o tom nepotrebujeme hypotetizovať. Keby sa našich 87-tisíc hlasov pripočítalo k opozícii, vieme, že Ficova koalícia by mala stále 76 mandátov.
A vy si myslíte, že by Peter Pellegrini nešiel do koalície s Robertom Ficom, ak by mali 76 mandátov? Jasné, že by šiel. Otázka, či je Pellegrini záchrancom demokracie, sa raz a navždy zodpovedala. Všetci tí, ktorým sme hovorili, aby nesnívali, ktorých sme varovali a ktorí nás za to hanili, už poznajú odpoveď. Až teraz to pochopili.
Pellegrini mal na výber, mohol si vybrať medzi 79 a 83 a vieme, ako si vybral. Náš volebný výsledok to nijako neovplyvnil, nikomu sme nezabránili dostať sa do parlamentu.
Ja som sa nepotreboval ísť na nejakú kandidátku v dobrom upratať, aby som mal miesto v parlamente. Ak by to tak bolo, mohol som rovno ostať v OĽaNO a dnes by som bol v parlamente. Nikdy mi nešlo o to, aby som bol len členom opozície a prizeral sa. To bolo pre mňa veľmi málo a KDH som to aj hovoril. Boli to malé ambície. Hovoril som, že by sme mali mať ambíciu priniesť alternatívu, v ktorej sa budú vedieť dohodnúť konzervatívci s liberálmi, aby tu nevládli korupčníci.

Eduard Heger. Foto: Postoj/Kristína Kružicová
Stredová politika má svoje miesto v európskych krajinách a mala svoje dobré výsledky aj v histórii Slovenska. V čase, keď sa liberáli vedeli s konzervatívcami dohodnúť, sa Slovensko dostalo do EÚ, do NATO a schválilo najväčšie reformy. A keď sa nevedeli dohodnúť, tak tu vládol Vladimír Mečiar a Robert Fico.
Na toto poukazujem a vždy bude prichádzať na moje slová, pokiaľ sa z toho nepoučíme a nebudeme sa navzájom rešpektovať. Kultúra úcty je pojem, ktorý som do politiky priniesol ja. Keď je niekto kresťan, nech ho ľudia rešpektujú, a keď je liberál, tak to platí rovnako. Pokiaľ na niečom nie sme dohodnutí, tak to nepresadzujme. Jednoduchá matematika. Keď sa to naučíme, začneme posúvať Slovensko dopredu.
Dôvod, prečo bola volebnou líderkou, nesúvisel s tým, či vie spájať konzervatívcov a liberálov. Stala sa ňou až potom, čo sa s nami odmietli spojiť ostatné strany. My sme vždy hovorili, že Demokrati sú stredopravá strana, ktorá chce byť miestom pre konzervatívcov aj pre liberálov. Ako som povedal, ak konzervatívci a liberáli nebudú spolupracovať, tak tu budú vládnuť korupčníci. Čo iné je výsledkom týchto volieb?
Dokonca aj argumentácia Petra Pellegriniho, keď zdôvodňoval, prečo nejde do štvorkoalície, bola dosť výstižná. Ako si niekto mohol myslieť, že pôjde do koalície so stranami a s ľuďmi, ktorí sa medzi sebou nevedia v zásadných otázkach dohodnúť? To je tiež dôkaz toho, ako to tu vyzerá, keď sa konzervatívci s liberálmi nevedia dohodnúť.
A to bol výrok z akého roku?
Keď ste sa ma opýtali na výrok Andrey Letanovskej z roku 2021, tak ste si ho vytiahli na účel tohto rozhovoru, ale povedzte mi výrok Andrey Letanovskej z Demokratov. Ja si tiež pamätám na výroky politikov, ktorí sa v jednej strane správali nejako, a keď prišli do inej strany, mali pochopiteľne výroky, ktoré reflektovali politiku danej strany.
Áno, a čo to má o mne vypovedať? V roku 2020 som kandidoval za OĽaNO a Anna Záborská za KÚ.
Do akého liberálneho prostredia? Aj v OĽaNO sme mali liberálne prostredie, vždy na kandidátke boli liberáli aj konzervatívci, rovnako ako keď sme zakladali Demokratov, tak aké smerovanie? Potrebujeme prichádzať so spoluprácou liberálov a konzervatívcov.
Ak vychádzam z premisy, že ak sa konzervatívci a liberáli nenaučia spolupracovať, budú tu vládnuť korupčníci, tak jedna z ciest je, že sa s nimi začnete rozprávať a spolupracovať. Áno, počul som také vyjadrenia, že spolupráca po voľbách je iná ako pred voľbami, ale to môžu rozprávať niekomu, kto nezažil to „po voľbách“. Mne nikto nemusí rozprávať, či v tom je alebo nie je rozdiel.
V skutočnosti ak sa na zásadných veciach neviete dohodnúť pred voľbami, nedohodnete sa ani po voľbách. A kým spoločne nevieme vyriešiť hodnotové veci, na ktorých sa konzervatívci s liberálmi spolu nedohodneme, musíme sa rozprávať o tom, čo vyriešiť vieme. To je fungujúce zdravotníctvo, inovácie, ekonomický rast, tam sa vieme na veľa veciach dohodnúť, tak ich poďme zrealizovať.

Eduard Heger. Foto: Postoj/Kristína Kružicová
Mal som o tom viacero rozhovorov. Veľa voličov sa však nakoniec rozhoduje podľa toho, kto postráži ich hodnoty, a ja sa môžem teraz opýtať, kto postráži hodnoty konzervatívcov, ktorí volili KDH alebo OĽaNO, keď nie sú vo vláde?
A čo by ste čakali od človeka, ktorý je liberálneho presvedčenia? Ako keby ste konzervatívcovi vraveli, aby prestal veriť v hodnoty, v ktoré verí.
Ale my sme hovorili, že toto nebude súčasťou nášho programu. Politicky však treba rozlišovať, čo sa dá dosiahnuť. Jednotlivé strany niečo sľubovali a dnes sú v opozícii, čiže štyri roky nič neurobia. A toto je cieľom? Ísť do politiky, aby ste potom skončili v opozícii, kde nič nepresadíte?
Že je tu nedostatok rešpektu. Keď som kresťan, tak je prirodzené, že vyznávam kresťanské hodnoty, a očakávať odo mňa, že ich prestanem vyznávať, je prinajmenšom neslušné. Doprajme si vzájomný rešpekt.
Ja sám som bol človek, ktorý bol neveriaci, a v dospelosti som sa rozhodol pre vieru v Ježiša Krista. A som za to vďačný, no nebolo by to bez toho, keby ma kresťania nezevanjelizovali. A to je cesta, ktorou sa človek kresťanom stáva. Nestal som sa kresťanom preto, že sa uzákonil nejaký zákon. Niekedy tieto veci spájame a myslím, že je to na škodu veci.
Nemyslím si to a nesúhlasím, že som hral na obe strany. Ja som nastúpil v roku 2021 do funkcie premiéra preto, aby koalícia mohla pokračovať. Vstúpil som do toho v čase, keď bola koalícia rozhádaná. Mojou úlohou bolo zabezpečiť, aby koalícia dokázala fungovať a urobiť ešte veľké veci. Nielen odovzdať plán obnovy, moje dieťa, ale ho aj realizovať, v čom sme jedna z najúspešnejších krajín.
Ale toto je presne tá otázka. Cieľom politika je presadzovať veci. A cieľom môjho pôsobenia nebolo presadzovať konzervatívne ani liberálne veci, však sme si v programovom vyhlásení vlády jasne povedali, že tieto témy neriešime. Náš program bol o reformách, ktoré ideme urobiť, a to bolo a je mojím politickým cieľom. A ja som nikdy nepopieral, že som kresťan, práve naopak. Máte pocit, že Slováci nevedia, že som kresťan katolík?

Pretože som rešpektoval rozhodnutie koaličnej rady. A kde bola pravda? Že sa v tej oblasti v realite nič nezmenilo. Je to v tom istom stave, v akom to bolo aj pred podpisom ministrom Lengvarským.
To nie je pravda. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Tu bolo len strašne veľa emócií, ktoré sa tu každý snažil živiť. Viete, ja som pragmatik. Áno, možno bola chyba, že som sa nevenoval toľko tlačovým besedám, aby som ešte viac polarizoval spoločnosť, čo som nepovažoval za správne. To robil Robert Fico. Ja som vravel, nepolarizujme, veď nie je čo riešiť. Ostal status quo. A rešpektoval som rozhodnutie koaličnej rady, na ktorej sme Vladimírovi Lengvarskému jasne povedali, že si neželáme, aby sa s tým niečo stalo.
Neposlúchol, myslel si, že usmernenie podpisom medicínskeho štandardu uvedie do života, ale nestalo sa tak. Preto sme ten stav, že sa de facto nič nezmenilo, rešpektovali. A či by sme sa my toho dotkli, alebo nie, nová vláda by si aj tak urobila, čo bude chcieť.

Eduard Heger. Foto: Postoj/Kristína Kružicová
Z dvoch pragmatických dôvodov. Nevedeli sme nájsť náhradníka, ktorých v zmysle koaličnej zmluvy vždy navrhovali predsedovia strany.
To je ten druhý dôvod. Na podnet Igora Matoviča som rokoval s pani Kalavskou, ktorá bola jeden z jeho vytypovaných kandidátov na výmenu ešte v máji 2022. Tie rokovania trvali niekoľko mesiacov, no nakoniec sa rozhodla, že do toho nejde, tak sme znova boli bez kandidáta.
Keď sme hľadali ďalšieho kandidáta, nebol nikto taký, ktorému by dal predseda strany zelenú. Potom tu jeden kandidát ešte bol, ale neprešiel finálnym rozhodnutím aj Igora Matoviča, takže Lengvarského nebolo za koho vymeniť.
Igor Matovič nikdy za mnou neprišiel, že ma žiada, aby som Lengvarského vymenil za toto konkrétne meno, človeka, ktorý by bol do toho ochotný ísť, nič také sa nikdy nestalo. Až keď to už bolo neúnosné, tak som požiadal pani prezidentku, aby zbavila pána Lengvarského poverenia, lebo bolo ohrozené plnenie plánu obnovy, ktorého míľniky neplnil ani po dohľade. A potom sme našli pána Palkoviča.
Veľmi rád to vysvetlím. Po tom, čo pán Lengvarský predčasne zverejnil výsledky výzvy, mi pani Vašáková, generálna riaditeľka plánu obnovy, avizovala, že je dôležité dať to prešetriť, aby Európska komisia mala istotu, že nedošlo k nejakému pochybeniu.
Len čo mi od pani Vašákovej prišli povedať, že sa po preverení môžeme posunúť o krok ďalej, tak sa aj stalo. Vždy som konal na základe odporúčaní podriadených orgánov. Mne záležalo len na dobrom výsledku pre Slovensko.
Keď mi povedali, že môžem s pánom Palkovičom oznámiť, že pristupujeme k rokovaniu o zmluvách s nemocnicami, tak som to spravil. Išlo tam vyslovene len o záujem štátu. Pokračovanie však už bolo pod vedením úradníckej vlády.
Prebehol som si ho, keď som videl v titulku svoje meno. A celkom som sa na tom pousmial.

Toto vyjadrenie ma úprimne prekvapilo. Aj to, že som jej vraj povedal, že skončí ako Zuzana Baťová. Dodnes som neprišiel na to, čo by som jej tým chcel povedať. Ak si dobre pamätám, pani Baťová mala potom plnú kanceláriu kytíc.
Ale ono to medializované bolo. Úprimne, nepamätám si, že som povedal niečo také, aby to viac nemedializovala. Sám som hovoril, že to budú riešiť vyšetrovatelia.
V každom prípade, ak mala nejaké zistenia, je potrebné, aby to riešila s orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože politici tu nie sú na to, aby vyšetrovali. A to aj urobila, za čo som rád, a rovnako som rád, že vyšetrovanie prebieha.
Som rád, že mám teraz výrazne viac času na rodinu.
Bolo viacero vecí, ale to môžeme prebrať nabudúce, keď si ma znova pozvete na rozhovor.
Môžem potvrdiť to, čo hovorí Igor Matovič. Je to čistý nezmysel.

Eduard Heger. Foto: Postoj/Kristína Kružicová
To sa musíte opýtať pána Pčolinského. Prečo sa to pýtate mňa?
To ideme teraz robiť bulvár a porozprávať sa, čo si kto myslí alebo si môže myslieť? Prečo by som to ja mal vôbec riešiť?
Výrok o vojne v polícii použil ako prvý Robert Fico. To mám teraz prijať „dogmu“ Roberta Fica? On takisto povedal, že americkí vojaci budú znásilňovať slovenské ženy. Poďme sa teraz porozprávať o tom, koľko tých žien bolo znásilnených a kde.
To si myslíte? No ja si nemyslím, že toto bola okolnosť, ktorá by narúšala náš protikorupčný étos, môj určite nie. Pri vojne v polícii používate výrok Roberta Fica, a ak vy veríte, že to, čo povedal Fico, je pravda, je to vaša vec a ja to rešpektujem. Orgány činné v trestnom konaní mali konečne slobodu konať v zmysle zákona bez zásahu politikov. To podľa mňa nie je vojna v polícii.
Nikdy som to tak nenazval ani si nemyslím, že tu nejaká vojna v polícii, ako to vy prezentujete, bola.
Nielenže si to myslím, verím tomu a veria tomu aj straníci, ktorí sú pre to odhodlaní urobiť všetko. Dokonca som veľmi milo prekvapený, že napriek nášmu výsledku sa veľa ľudí hlási do strany. Od volieb sme prijali už okolo 200 členov naprieč celým Slovenskom, čo nás veľmi teší. Veľa ľudí nám tiež hovorí, ako si teraz uvedomujú, že strana ako Demokrati im chýba v parlamente, a ako sme potrební na politickej scéne.
Jediný, kto zatiaľ stranu opustil a odišiel aj z politiky, je Miro Kollár, všetci ostatní členmi ostávajú a budú sa určite v rámci svojich možností snažiť do politiky vstupovať. Niektorí si tiež potrebujú oddýchnuť, ďalší nájsť nový zdroj obživy, treba to rešpektovať.
Áno, má moju plnú podporu.
Naša strana bude fungovať z príspevkov od straníkov a tiež z príspevkov od verejnosti.
Výrok Jozefa Mihála hovoril o momentálnom stave. My ideme stavať stranu, máme dnes viac členov ako má SaS, OĽaNO, takže žijeme a fungujeme.
Samozrejme, keď sa budeme rozprávať o voľbách, budeme musieť zohnať peniaze. Ak ich zoženieme, budeme kandidovať, ak nie, nebudeme. Ale preto to teraz celé zabaliť? Nie, my máme na to iný pohľad.
To si ešte v rámci strany a snemu vyhodnotíme. V tomto momente rozhodnutie nemáme, ani čo sa týka strany, ani mojej kandidatúry.
Venovať sa strane, pripravujeme snem, prijímame nových členov, budujeme štruktúry.
Gro môjho času ide teraz na prípravu snemu. Ale, samozrejme, som otec rodiny a potrebujem zabezpečiť jej obživu, takže toto nemôžem vynechať.
Sme veriaci ľudia a kresťania, preto služba ľuďom okolo nás je dôležitou súčasťou nášho života. Prirodzene, máme viac času pre seba. Je dobré, že môžem s rodinou teraz tráviť viac času a dobehnúť to, čo som počas premiérovania a všetkých tých kríz zameškal.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.