Taraba a envirozáťaže Štát síce získa záložné právo na čistený pozemok, pôvodný vlastník sa však bude môcť vyhnúť splateniu nákladov

Hoci minister životného prostredia Tomáš Taraba aktuálne najviac rieši, či a ako dlho ešte zostane ministrom, dá sa povedať, že v presadzovaní rezortnej agendy sa mu v ostatnom čase pomerne darí.

Nedávno sme písali o jeho návrhu v rámci geologického zákona, ktorým zavádza možnosť pokutovať ľudí, ktorí budú brániť svoje pozemky pred svojvoľným vstupom osôb vykonávajúcich geologický prieskum.

Štát proti súkromnému vlastníctvuTaraba chce pokutovať ľudí, ak si budú chrániť svoj majetok

Erik Potocký

Táto zmena bola súčasťou širšieho balíka, ktorého hlavnú časť tvoria zmeny v oblasti environmentálnych záťaží. Hoci na dvakrát, Tarabovi sa na rokovaní vlády predsa len podarilo presadiť zmeny v oboch zákonoch, čaká ho ešte proces schválenia v parlamente.

Pri zákone o environmentálnych záťažiach sa ministerstvo životného prostredia už v tlačovej správe pochválilo, že konečne prináša funkčný mechanizmus na odstraňovanie environmentálnych záťaží na pozemkoch, ktorých vlastník nie je priamym pôvodcom znečistenia, čo doteraz komplikovalo určenie tzv. povinnej osoby.

Pomoc Babišovi?

Nebol to pritom prvý Tarabov pokus presadiť zmeny v oblasti environmentálnych záťaží. Ten ostatný, z konca minulého roka, bol však podľa kritikov až príliš okato previazaný so záujmami českého premiéra Andreja Babiša, ktorého spoločnosť Agrofert vlastní pozemky v areáli Istrochemu (bývalé bratislavské Chemické závody Juraja Dimitrova, CHZJD).

Vzniklo podozrenie, že spôsob, akým chcel Taraba prevziať na štát záväzky na odstránenie environmentálnych záťaží, smeroval k tomu, že na náklady slovenských daňových poplatníkov sa takpovediac vyčistí areál Istrochemu, čo Agrofertu (Babišovi) pripraví cestu urobiť z týchto pozemkov hodnotné parcely na bytovú a inú výstavbu.

Z „lacno“ kúpeného brownfieldu by sa tak na náklady slovenských občanov stali drahé stavebné parcely.

Agrofert v tomto argumentoval tým, že v zmluve, ktorou pozemky Istrochemu nadobudol, sa hovorilo o tom, že má investovať peniaze do ekologických a environmentálnych opatrení. Agrofert tvrdil, že tieto investície urobil, hoci sa nijako nemuseli týkať sanácie environmentálnej záťaže po ťažkej chemickej výrobe, ktorá v CHZJD roky prebiehala.

Pokus prevziať náklady na odstránenie znečistenia v Istrocheme na štát napokon zastavila bratislavská krajská prokuratúra, ktorá napadla rozhodnutia Okresného úradu v Bratislave o tom, že povinnou osobou v prípade envirozáťaže v areáli Istrochemu je štát.

Štát podľa toho, ako aktuálny návrh vysvetľuje minister Tomáš Taraba, získa záložné právo na pozemok, na ktorom odstráni environmentálnu záťaž, ak tak neurobí vlastník pozemku. Znamená to síce počiatočné náklady štátu na odstránenie znečistenia, záložné právo však má garantovať, že štát tieto peniaze získa späť alebo získa pozemok.

Znamená to síce počiatočné náklady štátu na odstránenie znečistenia, záložné právo však má garantovať, že štát tieto peniaze získa späť alebo získa pozemok.

Nie je to však také jednoznačné.

Základom toho, že dôjde k odstráneniu znečistenia a minimalizujú sa náklady štátu, je to, že dlžník, teda vlastník pozemku s odstránenou envirozáťažou, svoj dlh splatí.

To však v niektorých prípadoch napokon urobiť nemusí, pretože jeden z pridaných odsekov v Tarabovom návrhu hovorí o tom, že „pohľadávka (...) sa premlčí uplynutím desiatich rokov odo dňa uplynutia lehoty na uhradenie pohľadávky (...). Ak príslušné ministerstvo nezašle výzvu podľa odseku 5 do 60 dní odo dňa, keď mu bolo doručené právoplatné rozhodnutie o ukončení realizácie plánu prác podľa § 9 ods. 7, pohľadávka sa premlčí uplynutím desiatich rokov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaslanie výzvy“.

To znamená, že ak sa nejaký úradník „pozabudne“, majiteľovi pozemku, na ktorom štát realizoval odstránenie envirozáťaže, bude stačiť, ak vydrží desať rokov, a náklady na odstránenie znečistenia zostanú na konte daňových poplatníkov.

Podmienkou na vykonanie odstraňovania envirozáťaže bude musieť byť geologický prieskum s jasne stanovenými hranicami znečisteného územia.

Tu vzniká ďalší problém, ktorým svoj nesúhlas s novelou dôvodil minister športu Rudolf Huliak. Geologický prieskum na súkromnom pozemku sa môže realizovať len so súhlasom majiteľa pozemku – stále totiž platí ochrana súkromného vlastníctva a jeho porušenie, teda vyvlastnenie alebo iné obmedzenie (napr. záložné alebo predkupné právo), je možné len v ústavných medziach a vo verejnom záujme.

Odstránenie závažného znečistenia, teda environmentálnej záťaže, je síce vo verejnom záujme, rozsah tohto znečistenia je však podľa návrhu možné určiť len na základe detailného geologického prieskumu. V podstate sa tak zákon točí v kruhu.

Čisté prostredie alebo nižšie náklady?

Na jednej strane je nevyhnutné, aby sa s odstraňovaním najzávažnejších environmentálnych záťaží začalo. A je málo podstatné, či sa nachádzajú v aglomerácii hlavného mesta alebo v zabudnutých dolinách po skrachovaných priemyselných podnikoch z čias komunistického režimu. Zdravé prostredie je verejným záujmom vždy a všade.

Na strane druhej však aj z ostatného schváleného návrhu vyvstávajú otázky, ktoré môžu celý proces ľahko zablokovať cez právne kľučky a strety s ústavnými právami.

Ak si máme vybrať medzi alternatívou, že štát, teda daňoví poplatníci, ušetrí priame výdavky, no znečistené prostredie s negatívnymi vplyvmi na budúci život a zdravie ľudí a krajiny zostane, a stavom, keď sa verejné zdroje minú na odstránenie znečistenia aj s rizikom, že ich tzv. povinná osoba nikdy nesplatí, je lepším riešením vždy to druhé spomínané.

Takisto platí, že ak má zmysel postihovať niekoho za to, že neumožní na svojom pozemku svojvoľný pohyb geologických prieskumníkov, malo by sa to explicitne týkať území „podozrivých“ zo znečistenia, ktoré si investori nakúpili na to, aby na nich developersky profitovali. Nie ľudí, ktorí si bránia vlastné domy, záhrady a polia pred nezmyselnými megalomanskými investíciami. Ako napríklad v prípade Čechánok, kde chce Tomáš Taraba silou-mocou presadiť stavbu nádrže pre prečerpávaciu elektráreň.