„Aktuálne to vyzerá inak, než to Igor a Edo pôvodne zamýšľali,“ hovorí o koordinovanom rozdelení OĽaNO na dve strany poslankyňa Anna Andrejuvová, ktorá je s Gáborom Grendelom členkou strany NOVA a do parlamentu sa dostala na kandidátke Obyčajných. Vznik Hegerovho projektu vníma ako nápad Igora Matoviča. To, že Hegerova strana Demokrati má najväčšie zastúpenie vo vláde bez toho, aby prešla voľbami, označuje za neštandardnú situáciu, ktorá by sa nemala opakovať.

Okrem iného hovorí, že Heger mal odvolať ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského už pred rokom a či aj z dôvodu jeho podpisu pod medicínsky štandard pre transsexulizmus predkladá novelu zákona o rodných číslach, ktorá neumožní úradnú zmenu pohlavia ani v prípade chirurgického odstránenia pohlavných orgánov. „Všetky knihy o biológii na celom svete hovoria iba o dvoch pohlaviach na základe genetiky,“ hovorí poslankyňa.

Tiež si myslí, že slovenskí europoslanci, ktorí podporili rezolúciu europarlamentu, ktorá Slovensko odsúdila za teroristický útok na Zámockej, nemajú radi Slovensko. Anna Andrejuvová bola v minulosti blízkou spolupracovníčkou Daniela Lipšica aj hovorkyňou KDH.

Ste viac Demokrat či Obyčajný človek?

Som NOVA, kandidovala som za NOVU na kandidátke OĽaNO a zostávam v klube OĽaNO.

Takže zostávate v Matovičovom tíme?

Som členkou hnutia NOVA. S OĽaNO sme mali minimálne dve dobré spoločné volebné skúsenosti. Igor Matovič je človek, ktorý dáva priestor témam, ktoré NOVA považuje za dôležité. V mnohých témach sa naše hnutia prelínajú, či ide o tému bezpečnosti, spravodlivosti, alebo podpory rodín. Aj preto zostávame v klube OĽaNO.

Takže členovia Novy budú aj tretíkrát kandidovať na kandidátke OĽaNO?

Budeme mať zasadanie a na základe ponuky, ktorú máme, sa rozhodneme. 

Máte okrem Igora Matoviča ponuku aj od Eduarda Hegera?

Od OĽaNO ponuku máme, od pána Hegera nie.

Ani pán Grendel nedostal od premiéra ponuku?

Nie, nedostal. 

Môže sa však stať, že sa s pánom Grendelom rozdelíte?

Gábor Grendel, Marcel Klimek, Tomáš Oparty, ja a ďalší sme tím, ktorý určite bude postupovať spolu. Určite pôjdeme s niekým, ale napríklad ja nový projekt pána Hegera voliť nebudem.

Kedy bude mať NOVA jasné stanovisko k voľbám?

Čoskoro. Predpokladám, že rokovanie na úrovni strany bude v priebehu apríla.

Neprichádza do úvahy ani váš návrat do KDH?

Ponuku od KDH nemáme a myslím si, že sa to ani nestane. Ďakujem KDH za všetko, čo som sa v ňom v živote naučila, za všetky skúsenosti a ľudské stretnutia. Ale priestor na presadzovanie prorodinných a protikorupčných opatrení sme dostali až vďaka spoločnej kandidátke s OĽaNO. Vďaka tomu sa nám podarilo presadiť tehotenské, zákony súvisiace s vyrovnávaním sa s nespravodlivosťami z našej totalitnej minulosti, ako napríklad odškodnenie rehoľníkov a rehoľníčok, či témy spravodlivosti a bezpečnosti.

Teda vám vyhovuje, že OĽaNO sa chce ďalej profilovať viac ako konzervatívno-sociálna strana?

Áno.

Udrží si podľa vás OĽaNO aj ľudí Kresťanskej únie ako Annu Záborskú či Richarda Vašečku? 

Verím, že áno. Nie som však členkou Kresťanskej únie, preto neviem, ako sa napokon rozhodnú.

Prečo by malo byť pre konzervatívneho voliča prvou voľbou OĽaNO, a nie KDH?

Pretože okrem prorodinných tém sú konzervatívnou agendou aj témy bezpečnosti a spravodlivého právneho štátu, a v tomto súčasné KDH neprináša nič nové. V týchto témach je aj bude OĽaNO svojím konaním úplne autentické. A vidíme, že téma právneho štátu bude kľúčovou aj po predčasných parlamentných voľbách.

KDH v týchto témach pre vás autentické nie je?

Neviem o tom, že by prinášalo čokoľvek nové v témach právneho štátu a bezpečnosti.

Vznik novej strany Demokrati premiéra Hegera a rozchod s OĽaNO prezentuje Igor Matovič ako svoj nápad. Tiež ste to tak vnímali, keď vám ešte v januári obaja lídri hovorili o koordinovanom rozdelení na poslaneckom klube?

Pri zrode tejto myšlienky som nebola, ale na klube, na ktorom nám Igor Matovič prezentoval svoj nápad riadeného odchodu Eduarda Hegera z OĽaNO, Edo Heger sedel a nenamietal a netvrdil, že autorom idey je on. Igor Matovič vtedy hovoril o tom, že Heger je pre viacerých ľudí prijateľnejší ako on a že môže osloviť časť pravicového spektra – vrátane voličov KDH a maďarskej Aliancie, ktoré sú na hrane či tesne pod hranou zvoliteľnosti.

Nedopadne to nakoniec tak, že prepadne ešte viac hlasov voličov? A môžu byť medzi nimi aj voliči strán Eduarda Hegera a Igora Matoviča?

Áno, môže to tak dopadnúť.

No to je celkom v rozpore s pôvodným zámerom spájania a zvyšovania koaličného potenciálu OĽaNO.

Návrh prezentovaný na poslaneckom klube v januári mal smerovať k tomu, aby aj tá časť stredo-pravých voličov, ktorí aktuálne nemajú v parlamente svojich reprezentantov, mala po najbližších voľbách svojich zástupcov. V tomto som považovala návrh, ktorý nám Igor Matovič predstavil na klube, za zaujímavý. Žiaľ, zatiaľ to vyzerá, že každý ide samostatne. Možno sa situácia zmení, no aktuálne to vyzerá inak, než to Igor a Edo pôvodne zamýšľali. Minimálne nie po tom, čo sa stalo včera.

Takže za Hegerovým projektom vidíte ďalšie delenie, nie spájanie?

Nemyslím si, že to naberá kontúry spájania. Uvidíme, čo sa do začiatku júla, keď sa odovzdávajú kandidátky, udeje, a ako sa mnohí ešte rozhodnú pod vplyvom rôznych nových okolností.

Je podľa vás v poriadku, že strana, ktorá neprešla voľbami a sám predseda Heger ju označuje za mimoparlamentnú, má nielen premiéra, ale aj najväčšie zastúpenie vo vláde? Nehovoriac o tom, že je to vláda, ktorá nemá dôveru parlamentu a napriek tomu bude takto vládnuť ešte minimálne pol roka.

Je extrémne nezvyčajné, aby strana, ktorá neprešla voľbami, mala vo vláde temer polovicu ministrov a skoro žiadnych poslancov. Na utorňajšej tlačovej konferencii som si všimla iba dvoch poslancov. Klasická parlamentná demokracia funguje inak. Mandát nám poslancom dávajú občania. A keď sa skladá vláda, počet ministerstiev obsadzovaných jednotlivými koaličnými stranami súvisí s počtom poslancov zvolených za tú-ktorú koaličnú stranu.

Takže áno, súhlasím, sme vo veľmi neštandardnej situácii, a to hneď v dvojnásobnej. Máme vládu s vyslovenou nedôverou, z ktorej nie je možné odvolať a menovať jednotlivých ministrov, a v tej vláde máme ministrov, ktorí prakticky nemajú poslancov v parlamente. Takáto situácia by sa v budúcnosti nemala opakovať.

Anna Andrejuvová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Prekvapilo by vás, keby v tejto situácii prezidentka radšej zostavila úradnícku vládu?

Predsa už aj časť tejto vlády možno označiť za úradnícku. Myslím tým Eduarda Hegera a ministrov z jeho projektu.

Za takú ju pokladáte?

V zásade áno.

Cítite sa lepšie v klube OĽaNO po odchode liberálnejšej frakcie?

S kolegami som mala a stále mám pomerne korektné vzťahy. Áno, na niektoré veci máme iný pohľad, ale dlhodobo sa snažím pristupovať k argumentom vecne a nedávať do toho veľa emócií. Či to druhá strana prijme, je na nej.

Do parlamentu teraz prichádza množstvo populistických poslaneckých návrhov, čo prezidentka označuje ako legislatívnu smršť, šéf NKÚ dokonca za legislatívnu džungľu. Ako to vnímate vy?

Každý poslanec má z ústavy právo predkladať návrhy zákonov. Aj ja som počas celého volebného obdobia predkladala poslanecké návrhy a na najbližšiu schôdzu som predložila ďalšie. S názormi, ktoré ste spomínali, sa preto nestotožňujem. Naopak, poslaneckú legislatívnu iniciatívu považujem v parlamentnej demokracii za úplne štandardnú.

Podobné prívlastky toho, čo sa deje v parlamente, sa začali skloňovať po tom, čo Igor Matovič prišiel s nápadom odmeniť účasť ľudí vo voľbách 500 eurami či znížiť poslancom platy. Podporujete tieto návrhy?

Áno.

Nepokladáte 500 eur za účasť vo voľbách za volebnú korupciu?

V Programovom vyhlásení vlády, ktoré podporila väčšina aktuálnych poslancov, sú opatrenia na zvýšenie účasti vo voľbách. Aj navrhované opatrenie má byť motiváciou pre voličov prísť k voľbám a vyjadriť svoj názor hlasovaním. To považujem za správne. Robia to aj iné krajiny.

Nikde v Európe nedávajú ľuďom za účasť vo voľbách 500 eur.

Ale aj v zahraničí fungujú iné motivačné nástroje či odmeny za účasť na voľbách, nepokladám to za nič zvláštne. Tému motivácie občanov vo voľbách malo OĽaNO aj v predvolebnom programe, s ktorým išlo do volieb. Verzia, ktorá by znižovala poplatky ľuďom, žiaľ, v pléne neprešla. Toto je ďalší návrh z dielne OĽaNO, uvidíme, akú bude mať podporu. 

Nepokladali by ste to za nič zvláštne ani vtedy, keby s tým prišiel pred poslednými voľbami Smer Roberta Fica? Nekričali by ste, že ide o volebnú korupciu?

Ja nie.

Prečo nedostanú ľudia príspevok za účasť v každých parlamentných voľbách?

Malo by ísť iba o nadchádzajúce parlamentné voľby, lebo sa odohrajú v rok 30. výročia Slovenskej republiky.

Takže to prezentujete aj ako darček občanom k výročiu?

Najmä ako motiváciu pre voličov zúčastniť sa na voľbách. Nikto nebude mať povinnosť si peniaze zobrať.

Ako to finančne vykryjete?

Z osobitného odvodu pre regulované subjekty z nadmerných ziskov.

Máme sa pripraviť aj na konzervatívnu smršť poslaneckých návrhov, keďže 30. marca sa končí platnosť koaličnej dohody?

Po zákonom stanovených šiestich mesiacoch opätovne predložím návrh novely zákona o pohrebníctve. Jeho cieľom je, aby sme telesné pozostatky potratených detí nespaľovali ako biologický odpad, ale pochovávali ich s ľudskou dôstojnosťou. Majú to vo väčšine vyspelých európskych krajín. Je to samozrejmosť aj v takých liberálnych krajinách ako Česko či Fínsko. Žiaľ, u nás takáto legislatíva dodnes chýba a naposledy návrh neprešiel o jeden hlas. Pritom ide iba o preukázanie ľudskosti.

Prečo si myslíte, že tentoraz vám ten jeden hlas chýbať nebude, keď minule vás nepodržalo ani hnutie Sme rodina, hoci jeho poslankyňa Hudecová bola spolupredkladateľkou návrhu?

Ono sa občas stane, že krátko pred hlasovaním, a hovoríme o minútach, príde niekto s nejakou tézou, ktorá je veľmi kontroverzná voči tomu, čo bolo navrhnuté.

Tu asi narážate na poslankyňu Bittó Cigánikovú z SaS, ktorá v tom videla snahu o obmedzenie prístupu k potratom.

Áno. Potom vznikne akýsi šum a zrazu viacerí poslanci, hoci predtým deklarovali, že návrh podporia, tak nespravia. A to sa vtedy stalo aj v klube Sme rodina.

Teraz ste im už „šum“ vopred vysvetlili?

Áno. Máme aj súhlasné odborné stanovisko hlavného patológa Michala Palkoviča, dnes nového štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva.

Ako vnímate krok exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý na rozlúčku s úradom podpísal medicínsky štandard pre transsexualizmus napriek nesúhlasu koaličnej rady aj konzervatívneho krídla OĽaNO? Po prijatí štandardu by úradná zmena pohlavia mala byť možná aj bez chirurgického zákroku na odstránenie pohlavných orgánov.

Túto tému nemáme v programovom vyhlásení vlády a exminister Lengvarský išiel úplne nad rámec toho, na čom boli koaličné strany dohodnuté. Bývalý minister však zlyhal aj v ďalších kľúčových oblastiach a pána premiéra som na to minimálne rok upozorňovala. A okrem nás poslancov na nedostatky rezortu pod vedením Lengvarského upozornila aj generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková a Národná implementačná a koordinačná agentúra, ktorá napĺňanie plánu obnovy kontroluje. 

Prekvapil vás tento krok zo strany exministra?

Úprimne, ani nie. Z môjho pohľadu urobil pán Lengvarský toľko chýb, že mal byť odvolaný už dávnejšie.

Nevnímate to ako jeho pomstu?

Nechám to na posúdení čitateľov.

Kedy mal premiér Heger ministra zdravotníctva odvolať skôr?

Približne pred rokom.

Anna Andrejuvová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Čo by mal dnes premiér a zároveň dočasne poverený minister zdravotníctva spraviť s medicínskym štandardom a odborným usmernením o zmene pohlavia?

Buď to usmernenie zrušiť, alebo upraviť štandardy. V taktom prípade by mala opäť zasadnúť komisia ministerstva zdravotníctva a urobiť revíziu štandardov. Právne možnosti sú, uvidíme, ktorú z nich si premiér zvolí. Je to na jeho zvážení.

Čo by ste mu radili vy?

Keďže v komisii štandard neprešiel konsenzom, naopak, prešiel pri hlasovaní len tesne, na mieste premiéra by som usmernenie zrušila a nechala komisiu prepracovať medicínsky štandard.

Vy ste ešte pred podpisom medicínskeho štandardu exministrom Lengvarským spolu s poslancami Sme rodina predložili do parlamentu novelu zákona o rodných číslach, ktorá prakticky znemožní úradnú zmenu pohlavia. Chceli ste sa poistiť pre prípad, že Lengvarský štandard podpíše? 

Nie a musím sa voči tomu ohradiť, lebo nami predložená novela je striktne faktografická. Pri tranzícii nejde o zmenu biologického pohlavia. DNA zostáva po tranzícii rovnaká. Zákon hovorí, že v informačných systémoch štát eviduje pohlavie. Keďže geneticky existujú len dve pohlavia – mužské a ženské, ukotvíme tento vedecký fakt aj do zákona o rodnom čísle. 

Zmena rodného čísla má byť po novom možná len vtedy, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originálne nesprávne určeného pohlavia, a teda na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby. Na úradnú zmenu pohlavia tak zrejme nebude stačiť ani tranzícia, teda odstránenie pohlavných orgánov. Chápem to správne?

V novele sa nezaoberáme transsexualizmom či rodovou dysfóriou, ktoré patria medzi duševné poruchy. Iba spresňujeme text zákona preto, aby bola informácia o rodnom čísle jasná pre všetky štátne organizácie. Je to pre ne dôležité napríklad preto, že ženy majú na Slovensku v zmysle platnej legislatívy vo viacerých prípadoch zvýhodnené postavenie. Napríklad pri dôchodkoch, pri narábaní s ťažkými predmetmi a podobne.

Prečo žiadate genetický test, ak je úplne zrejmý výsledok, len v niektorých prípadoch nie?

Tých prípadov je veľmi málo, ale aj na tie musí zákon pamätať. Hoci by išlo o ojedinelé prípady, musia mať títo ľudia možnosť mať v rodnom čísle správny údaj o svojom biologickom pohlaví.

Ide v podstate o ešte radikálnejší prístup oproti tomu, ako bol zavedený doteraz, pretože aj v prípade zmeny pohlavných orgánov bude transžena na základe genetických testov stále mužom. Týmto návrhom teda chcete docieliť, aby k zmenám pohlavia vôbec nedochádzalo?

Nie. V predloženej novele neriešime tranzíciu, ale oficiálny záznam o biologickom pohlaví. Neriešime teda rod – gender, ale biologické pohlavie – po anglicky sex. Všetky knihy o biológii na celom svete hovoria iba o dvoch pohlaviach na základe genetiky.

Tomu rozumiem, ale prakticky úradnú zmenu pohlavia znemožníte a vami kritizované Lengvarského odborné usmernenie tým znefunkčníte. Neobávate sa veľkej vlny kritiky z liberálnych kruhov, keďže idete ešte ďalej, ako bol súčasný status quo?

V pléne návrh odôvodním. Je možné, že niektorí poslanci budú mať iný názor, hoci neviem, čím bude podložený. Vedecký fakt totiž je, že genetika pozná v prípade ľudí iba mužskú alebo ženskú DNA.

Ste pripravená na silnú protireakciu, ktorú návrhom zrejme spustíte?

Ako právnik riešim fakt, ktorý je pre štát dôležitý. Je možné, že reakcie budú rôzne, ale to je v politike normálne, že na veci máme rôzne názory. Ak niekto príde s lepším argumentom, ako je v prípade pohlavia genetika, budem rada, ale nepoznám taký.

Bude výsledkom prípadného schválenia novely aj to, že napríklad muž, ktorý prešiel chirurgickou tranzíciou a prišiel o svoje pohlavné orgány, by nemohol ísť povedzme do ženských šatní či ženských väzníc? Zákon by mu to v zásade neumožňoval?

Predpokladám, že je to tak, ako hovoríte, ale predložený návrh tieto konkrétne situácie nerieši.

S týmto úmyslom ste tento zákon predložili?

Nie, chceme docieliť len jasné vymedzenie termínu pohlavie v zákone. To je celé.

Myslíte si, že váš návrh parlament schváli?

Uvidíme. Rokovali sme s poslancami zo Sme rodina, v rámci OĽaNO máme kluby, kde pripravujeme návrhy zákonov. Minimálne tieto dve politické strany návrh podporia. Uvidíme, kto sa ešte pridá.

Konzultovali ste svoj návrh s odbornou obcou?

Áno.

S poslankyňou Záborskou ste predložili tiež uznesenie, aby parlament odmietol správy európskych orgánov, ktoré reagovali na teroristický čin na Zámockej a pripisovali zaň Slovensku zodpovednosť. V uznesení upozorňujete na porušovanie subsidiarity v rámci EÚ a uvádzate, že zodpovednosť za teroristický čin nie je možné pripísať celej spoločnosti, politikom ani cirkvám. Nie je súčasne pravdou, že niektoré výroky politikov zbytočne hrotili situáciu na Slovensku, a to aj zo strany politikov z konzervatívneho spektra?

Mať iný názor hneď neznamená, že niekto niekoho nenávidí. Som právnička. Podľa môjho názoru prijatím predmetného uznesenia prekročil Európsky parlament svoje právomoci. Som eurorealista, podporila som vstup do EÚ a podporujem aj strategicky významné kroky, ktoré robí Únia. Zároveň so znepokojením sledujem konkrétne kroky Európskej komisie a parlamentu, ktorými prekračujú svoje právomoci dané predovšetkým zakladateľskými zmluvami. Takéto porušovanie dohôd môže zhoršiť vnímanie EÚ občanmi členských štátov.

Anna Andrejuvová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ak nebudú európske inštitúcie dodržiavať základné zmluvy a budú pokračovať v ich porušovaní – napríklad v oblastiach týkajúcich sa rodinných vecí alebo vzdelávania – začnú si členské štáty a ich občania klásť otázku, prečo by mali dodržiavať zmluvy oni. Akú právnu stabilitu, a teda budúcnosť by potom mala EÚ?

Medzi predkladateľmi predmetného uznesenia europarlamentu boli aj piati europoslanci zo Slovenska – konkrétne Vladimír Bilčík, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Michal Šimečka a Michal Wiezik. Je neprijateľné, že toto uznesenie obsahuje aj čiastočne nepravdivé informácie. Považujem za veľmi nešťastné, že namiesto pomoci vlastnej krajine a trvaní na dodržiavaní základných zmlúv navrhli porušenie týchto zmlúv. Myslím si, že oni nemajú radi Slovensko.

Keď spomínate pána Bilčíka, ktorý je podpísaný pod spomínanými dokumentmi európskych orgánov, ten je dnes v strane s Eduardom Hegerom. Čo to o premiérovi vypovedá? 

Možno to, že niektoré pravidlá a zmluvy ľuďom z tohto projektu nič nehovoria, minimálne nie tým, čo boli doteraz v strane pána Kollára. A je to smutné. Ja by som nikdy takýto návrh uznesenia v europarlamente nenavrhla. Ľudské práva sa netýkajú iba komunít, o ktorých si europarlament teraz módne myslí, že sú najsprávnejšie.

V programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera sa uvádza, že vláda bude „dbať na dodržiavanie princípu subsidiarity a rešpektovanie našich národných záujmov vrátane kultúrno-etických otázok“. K tomu sa zaviazal aj premiér. Verím, že si s Vladimírom Bilčíkom, s ktorým je v strane, vydiskutuje jeho presne opačný postoj. Považujem za nesprávne, ak europoslanci zo Slovenska konajú proti záujmom Slovenskej republiky a z dlhodobého hľadiska aj proti záujmom EÚ.

Pokladáte Eduarda Hegera ešte za konzervatívca?

Ja v novom projekte Eduarda Hegera nič konzervatívne nevidím.

Podľa politikov Progresívneho Slovenska máte „prekrútené videnie sveta“. Ako na podobnú kritiku reagujete? 

Žiaľ, niektorí ľudia, najmä na sociálnych sieťach, často píšu nepravdy. Je to ich štýl komunikácie. Ak majú pocit, že klamstvami týmto komunitám, vecnej a odbornej diskusii pomôžu, podľa mňa sa mýlia. Ja rada diskutujem o faktoch.

Aj ich štýl politiky vnímate slovami vášho uznesenia „ako aj necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny a v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov“?

Áno, agresívny štýl politickej komunikácie niektorých progresívnejších strán bol zrejmý už pred minulými voľbami. Aj preto im mnoho z ich potenciálnych voličov napokon nedalo hlas a volili inú stranu.

V parlamente sa bude na marcovej schôdzi hlasovať aj o návrhu o zatvorení obchodov v nedeľu, ktorého ste spolupredkladateľkou. So Smerom ste sa už dohodli?

Túto tému v parlamente komunikuje hlavne pán Vašečka. Neviem, v akom je to štádiu, klub budeme mať k tomu až v piatok. 

Neprekáža vám, že sa na tom dohadujete práve so Smerom, ktorý je váš najväčší politický nepriateľ? 

Nie som súčasťou týchto rokovaní. Či to podporí Smer a k akým finálnym úpravám nakoniec dôjde, vôbec neviem. Považovala by som za normálne, ak by aj na Slovensku, tak ako v iných európskych krajinách, boli obchody v nedeľu zatvorené. Nepovažujem to za nič výnimočné.

Tu vám podpora Smeru neprekáža?

Aj v minulosti, keď som predkladala návrhy zákonov, bola som rada, keď ich podporilo čo najviac poslancov. Budem sa tešiť, ak by väčšia časť poslancov považovala voľnú nedeľu za dobrú vec. Ak nie, tak to neprejde.

Vnímate Smer ako spojenca v konzervatívnych témach?

(Ticho.) Neviem v ktorých.

Tak napríklad v tejto.

Ja so Smerom nerokujem, čiže neviem k tomu nič viac povedať. Návrhy predkladáme, lebo sú správne. To, či ich podporí väčšia alebo menšia časť poslancov, je na ich rozhodnutí.

Do konca volebného obdobia by ešte mali byť tri schôdze. V rámci tohto obdobia chcete ešte presadiť zákon o pomoci tehotným ženám?

Verím, že ho poslanci podporia. Na tejto schôdzi by mala byť časť z konkrétnej pomoci tehotným ženám predložená samostatne prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov k iným zákonom. Zákon o pomoci tehotným ženám prináša množstvo prosociálnych opatrení a väčšiu informovanosť ženám v zložitej situácii. Na tom by hádam nikto nemal vidieť nič zlé. Mať dostatok informácií, ak vás čaká závažné životné rozhodnutie, považujem za absolútnu nevyhnutnosť a bolo by mi ľúto, ak by to niektorí poslanci videli inak. 

Dnes vás na základe poslaneckých aktivít vnímajú niektorí aj ako konzervatívnu dvojku Anny Záborskej. Minimálne z poslaneckých iniciatív to tak pôsobí. Je to tak?

Mnohé poslanecké návrhy, ktoré predkladám, Anka Záborská podporuje. A zase ja podporujem väčšinu jej návrhov. To je všetko.

Takže to nie je tak, že vás pani Záborská vedie ako svoju nástupkyňu v konzervatívnych témach?

Pre nás obe sú tieto témy dôležité. Už v minulosti som povedala, že to s konzervativizmom na Slovensku vidím ružovo, pretože je to akási normálnosť. Podarilo sa nám presadiť väčšiu podporu rodín, podarilo sa nám zvýšiť bezpečnosť štátu a vytvoriť priestor pre nastolenie spravodlivosti. Ak ktokoľvek tieto témy v parlamente podporí, som rada. Keď niečo považujem za správne, presadzujem to a len tak ma nič neodradí.