Diskusia Postoja na Campfeste Prečo sme frustrovaní z politiky

Nepozvali sme politikov, ktorí kandidujú v tohtoročných voľbách, nechceli sme robiť nikomu kampaň, hoci na Campfest prišli viacerí politici z KDH aj Kresťanskej únie a ukázal sa tu aj Eduard Heger z Demokratov.

Hovorili sme s Petrom Kremským, ktorý bol v tomto volebnom období poslancom za OĽaNO a rozhodol sa už nekandidovať, jedným z dôvodom bola aj frustrácia. Do diskusie sme pozvali kazateľa Cirkvi bratskej Slavomíra Polohu, ktorý stál za ideou dosadiť kresťanov do politiky na kandidátke OĽaNO.

Cez túto iniciatívu sa do politiky dostali zástupcovia charizmatických spoločenstiev. Na kandidátke OĽaNO bol vďaka tomu Richard Vašečka zo žilinského spoločenstva Nový Jeruzalem, Marek Krajčí z bratislavskej platformy Kresťania v meste, Eduard Heger z bratislavského spoločenstva Martindom a Jozef Lukáč z Koinonie Jána Krstiteľa.

Ďalším debatujúcim bol katolícky kňaz Ján Buc, ktorý je tiež blízky politikom z kresťanských spoločenstiev, dokonca Eduardovi Hegerovi robil poradcu.

Peter, už dávnejšie ste verejne povedali, že si z politiky odnášate pocit sklamania aj frustrácie. Preto už nekandidujete do parlamentu?

Peter Kremský: Áno, ale zároveň chcem povedať, že sklamanie či frustrácia by nemali znamenať rezignáciu. A v tomto vás chcem povzbudiť, ani ja som nerezignoval, stále mám túto krajinu rád a chcem pre ňu niečo urobiť.

Čo bolo najväčšie sklamanie?

Kremský: Fungovanie politiky na Slovensku. Ja som taký praktický človek a nemám rád, keď sa dôležití ľudia na niečo hrajú. A viem, že tých dôležitých ľudí je na Slovensku veľa a potrebujú zdôrazniť svoju dôležitosť. Mne tam veľmi chýbala tímová hra. Je to taký súboj ega proti egu, kto si presadí svoje. Aj preto som si povedal, že to asi nie je celkom miesto pre mňa. Vnímal som to tak, že buď si tvrdo vybojuješ svoje miesto na slnku, hoci aj neférovými ťahmi, alebo nikoho nezaujímaš. To prostredie je také a ja som sa mu do istej miery prispôsobil. Ale nedáva mi zmysel pokračovať v niečom takom, hlavne v parlamente, kde to posledné mesiace funguje ako obchodné centrum, kde sa presadí to, čo si dohodne Boris Kollár so Smerom, Hlasom a Republikou, niekedy aj so Saskou či OĽaNO.

Takže preto odchod z politiky?

Kremský: Ja som nepovedal, že odchádzam z politiky ani že odchádzam z OĽaNO. Povedal som, že nekandidujem do parlamentu. Teraz rozmýšľam, čo ďalej, a chcem počkať, ako dopadnú voľby. Podľa toho sa rozhodnem, či viem nejako pomôcť alebo si budem hľadať inú obživu.

Patríte do skupiny kresťanských politikov, hoci ste sa presadzovali skôr v hospodárskych témach, viedli ste aj hospodársky parlamentný výbor. Je parlament pre kresťana, ktorý nechce poprieť svoje hodnoty, ťažký priestor?

Kremský: Fungovanie v tom prostredí je pre kresťana, alebo pre akéhokoľvek slušného človeka, znechucujúce. Ja nie som človek, ktorý si chce všetko vydupať aj vydieraním typu, že keď nebude po mojom, tak uvidíte. A toto tam mnohí robia, žiaľ, aj kresťania.

Do parlamentu prichádzali z týchto spoločenstiev ľudia, ktorí nemali skúsenosť z politiky.Zdieľať

Pozrime sa teraz na iniciatívu Naša voľba, cez ktorú sa podarilo dostať v roku 2016 a 2020 do politiky zástupcov spoločenstiev kresťanských charizmatikov, hoci už v roku 2012 sa do parlamentu dostali Richard Vašečka a Branislav Škripek na kandidátke OĽaNO. Prvýkrát sa vtedy jasne ukázalo, že kresťanské spoločenstvá vedia do politiky presadiť svojich ľudí. Po posledných voľbách sa z Eduarda Hegera zo spoločenstva Martindom a Mareka Krajčího z platformy Kresťania v meste dokonca stali ministri, Richard Vašečka a Ján Lukáč zasadli v parlamente. Splnili títo ľudia ciele, ktoré si kresťanské spoločenstvá dali, keď presadili svojich zástupcov do politiky?

Slavo Poloha: Neviem, do akej miery boli tie ciele zadefinované, aby sme dnes mohli odfajknúť, čo sa podarilo a čo nie. Pamätám si taký jeden obed v Banskej Bystrici, kde sa hovorilo o tom, že by tieto spoločenstvá chceli posunúť do parlamentu štyroch poslancov cez kandidátku OĽaNO. Nevládli tam veľké nádeje, že by bolo možné dostať tam všetkých štyroch, ale pripúšťali sme, že možno dvaja by sa tam mohli dostať. Tam som sa prvýkrát stretol s Edom Hegerom. A myslím si, že my sme vtedy ani neboli schopní mať realistické očakávania.

Ako to myslíte?

Poloha: Lebo do parlamentu prichádzali z týchto spoločenstiev ľudia, ktorí nemali skúsenosť z politiky. A aj Peter hovorí o tom, aké ťažké je dosiahnuť v politike čokoľvek. Hovoril o tom, že sa tam chcelo presadiť skôr ego politika, ale to asi nie je problém politiky, ale celej spoločnosti. A aj preto sme nemali realistické očakávania, teda že niekoľkí poslanci, ktorých my do parlamentu dostaneme, dosiahnu pre Slovensko kúsok neba, ale čo je vlastne reálne v tom prostredí presadiť?

Aké boli vaše osobné očakávania?

Poloha: Ja som očakával, že to budú kresťanskí odborníci a budú robiť veci, za ktoré sa nebudeme hanbiť, a nikto nebude môcť povedať: títo tam čo robia? Nemal som konkrétne očakávania, že presadia konkrétny zákon, ale že nás budú slušne reprezentovať, že sme normálni ľudia, s ktorými sa dá spolupracovať.

Podarilo sa niečo z toho? Boli kresťania v politike odborníkmi a zároveň slušnými ľuďmi, ktorí sa vedia presadiť, vedia komunikovať aj počúvať? Boli tam ľudia, za ktorých sme sa my kresťania nemuseli hanbiť?

Ján Buc: Dve veci sa mi teraz spájajú: ak chceme mať niekoho, komu dôverujeme, tak nestačí vedieť, že je to charakter. My počítame, že u nás kresťanov je charakter ako keby základ. Takže keď povieme, že niečo je čierne, tak to je čierne, a áno je áno a nie je nie, teda máme zásady morálky. Ale pre politiku toto nestačí.

Na Slovensku špeciálne sú očakávania od kresťanov v politike veľmi prehnané.Zdieľať

Nestačí byť charakterný?

Buc: My potrebujeme aj určitú kvalifikáciu, odbornosť v nejakom smere, aby sme neboli len do počtu. Teda máme v parlamente svojich zástupcov, ale sú to len slušní ľudia, ktorí v tom bezohľadnom prostredí dostávajú z jednej aj druhej strany. Dôležité je, aby ukázali aj kvalitu. Toto je pre nás ďalšia výzva. Viacerí naši poslanci mali takúto kvalifikáciu a mohli tak niektoré veci posunúť, ale možno nie úplne všetci. Takže pre mňa sú kľúčové dve veci: charakter s odbornosťou.

Kremský: Veľmi záleží aj na tom, aké sú očakávania a predstavy a či sú reálne. Na Slovensku špeciálne sú očakávania od kresťanov v politike veľmi prehnané. Pamätám si, že koncom deväťdesiatych rokov sme sa začali na koncertoch modlitieb a chvál modliť aj za politikov, niekomu to pripadalo ako zločin. Ale mnohí sme snívali, že by sa tam mohol dostať niekto zo znovuzrodených kresťanov.

Ale vy ste nešli do politiky v rámci projektu, s ktorým prišli kresťanské spoločenstvá, keď chceli dostať do parlamentu zástupcov charizmatických spoločenstiev.

Kremský: Nie, ja som bol tak trochu na okraji, nebol som teda súčasťou tohto projektu, ale išiel som tam preto, že ma pozývali aj ľudia, ktorí boli kresťania a ktorých som poznal, ako Anka Verešová, Edo Heger, Rišo Vašečka, Erika Jurinová. Oni ma poznali cez kresťanské kruhy a videli, že by som mohol byť v politike užitočný. Výhodou je, že takíto ľudia sa priťahujú a jeden druhého posúvajú. To som urobil aj ja cez svojich asistentov, že som ich uviedol do politiky. Ale chcem povedať ešte aj to, že sa v tomto období podarilo presadiť veľa kresťanských hodnôt, ktoré možno nevyzerajú veľmi „kresťansky“, ale sú takými.

Napríklad prorodinná politika. Rodiny s deťmi si zaslúžia podporu štátu. Ďalšia kresťanská hodnota je spravodlivosť, teda to, že sa tu rozbehli procesy s ľuďmi, ktorí kradli, ktorí vypaľovali, ktorí podplácali a ktorí urobili z polície organizovanú zločineckú organizáciu. Presadenie spravodlivosti je veľká kresťanská hodnota. Netreba sa preto pozerať na veci povrchne či s predstavou, že za dva roky tu urobíme nebo na zemi. To trvá generácie, desaťročia, kým sa krajina otočí. Ovocie toho budú možno vidieť až naše deti, ale to semeno sa teraz zasialo. Buďme trpezliví a triezvi v tom, kedy očakávať výsledky a aké.

Aj my kresťania sa učíme, ako byť súčasťou politiky. Zdieľať

Súhlasíte, že sa veľa vecí naozaj podarilo a dostať kresťanov do politiky práve takýmto spôsobom sa oplatilo? Mnohí to totiž vnímajú celkom opačne a vo výsledku pre kresťanov kontraproduktívne.

Buc: Tento projekt priniesol svoje ovocie a bude prinášať ďalšie. Nebolo to vytýčené tak, že dostaneme do parlamentu štyroch poslancov a títo musia dosiahnuť konkrétnu métu. Jednoducho boli tam. Jedného človeka, ktorý mi hovoril o svojich ambíciách ísť do politiky a meniť tam kultúru, som sa opýtal: čo je tvoja motivácia? Chcem vykydať hnoj. A ja som mu povedal, že sa od toho hnoja zašpiní, keď ho bude kydať. A on, že hej, že si to uvedomuje, ale musí to niekto urobiť.

Niekedy je to obeta, vedieť sa obetovať pre dobro národa, a teraz mnohí hovoria, veď oni zlyhali. Nechcem to obhajovať, ale aj my kresťania sa učíme, ako byť súčasťou politiky. Mnohí sa to ešte len potrebujú naučiť, ale kde sa to naučia? A teraz poviem niečo do našich radov: my sme zabudli vychovávať generácie. Podobný projekt by tu vôbec nemusel byť, ak by sme tu mali medzi nami ľudí, ktorí sú pripravení ísť a byť tým kvasom, prinášať tieto hodnoty, a boli by odborníci, vedeli by diskutovať, vystupovať pred kamerami. Ale zrazu tu bolo prázdno a my sa máme len prizerať, že spoločnosť niekam smeruje? Toto je naša povinnosť, zdvihnúť sa a niečo skúsiť. A my sme skúsili. Sú otvorené dvere a ideme ďalej.

Kresťania v politike (nemyslíme rovnomennú iniciatívu Kresťan v politike, pozn. red) sú často spojení najmä s menom Igora Matoviča, lebo cez jeho OĽaNO sa do politiky dostali aj ľudia z charizmatických spoločenstiev. A boli tam v čase, keď KDH z parlamentu vypadlo. Ale Igor Matovič je špecifický politik a nevnáša do politiky pokoj. Aj politici z jeho prostredia boli zatienení jeho neštandardným politickým štýlom. Aj preto sa dnes mnohí voliči pozerajú s dešpektom na kresťanov po boku Igora Matoviča, že sa neohradili viac proti jeho konaniu či tiež spôsobu komunikácie. Nebol toto problém pre kresťanov v politike, že neprinášali pokoj, ale boli skôr spoluúčastníkmi chaosu?

Poloha: To nie je také jednoduché. Áno, my by sme chceli vidieť našich zástupcov v politike ako proroka Daniela, ktorého nikto nevolil, ale dostal sa do vrcholnej politiky a on tam prinášal pokoj. Ale diali sa tam aj iné veci, kráľ zošalel... To je tá otázka, či sa dá prinášať len pokoj.

Kremský: Ja spolupracujem s OĽaNO päť rokov a to spojenie s Igorom Matovičom bolo logické, lebo on dával príležitosť ľuďom, ktorí neboli v straníckych štruktúrach, takže iná cesta ani nebola. To je povrchný pohľad, že kresťania budú verejne kritizovať Igora Matoviča za jeho nevhodné vystúpenia. Neviem, či by to bolo zmysluplné. Vy neviete, čo sa deje v kuloároch.

Čo máte na mysli?

Kremský: Neviem, či niekto z vás verejne napomína svojho šéfa na porade, keď tam ten vypení. Je lepšie urobiť to potom, pozvať ho na pivo a povedať mu: toto si prehnal, nabudúce si daj pozor. A presne toto kresťania v OĽaNO aj robili. A nikto nevie, čo by bolo, keby to nerobili.

Teda že by to bolo ešte horšie? Ešte väčší chaos?

Kremský: To ani my presne nevieme, vieme len to, čo bolo. Igor je neformálny politik, on je rebel. Ale 99 ľudí zo sto – keby zažili to, čo on za posledných pätnásť rokov, daňové kontroly, vyhrážania, pokuty, truhla pred domom atď. – by radšej ležalo niekde na Bahamách a pilo piňakoládu. A ten chlap je stále tu a ako buldog drží svoju líniu, bojuje s mafiou a zlodejmi.

Aj mňa veľakrát vytáča a nechápem ho. Hovoril som mu: Igor, neútoč osobne, hovor o tom, čo ľudia robia, nie to, akí sú. – A to je rozdiel? – No jasné, že je to rozdiel. – No dobre, skúsim. A potom prišiel a povedal: Ja som to zase nedal. Ale ten chlap má kompas dobre nastavený, vie, kde je sever. A nám hrozí, že tu bude parlament, v ktorom polovica poslancov s radosťou privíta Rusov s červenou zástavou, ak sa náhodou dostanú na naše hranice. Takisto korupcia, rozkrádanie. Neviem, či ste si všimli, o koľko sa zvýšili príjmy z DPH, prosto tí dépeháčkari sa boja kradnúť. Lebo ten blázon Matovič ich zavrie, s ním sa nedá dohodnúť.

Mňa prekvapuje, že z tých štyroch sú až traja katolíci, hoci takto sa zvykneme deliť najmä my protestanti.Zdieľať

O politike Igora Matoviča by sme mohli dlho polemizovať, ale posuňme to ďalej, nech to nie je len o ňom. Mnohí kresťania teraz pred voľbami čakali spojenie kresťanských politikov, minimálne tých z KDH a KÚ, no nestalo sa. Prečo nedokážu byť kresťanskí politici viac jednotní? Nie je to najväčšia slabosť kresťanov v politike?

Buc: Máme tu naozaj také sirotské zmýšľanie. Závidíme si, podkopávame sa, keď niekomu sa darí. Nehovorím, že to platí o všetkých kresťanoch, ale penetrovalo to naše vnútro a my nie sme oddelení od toho sirotstva, porovnávame sa, závidíme si. Nechcem to súdiť, ale tí štyria politici, ktorí sa dostali do politiky cez Našu voľbu, sú dnes každý v inej strane. (Heger je v Demokratoch, Krajčí v OĽaNO, Vašečka v Kresťanskej únii, Lukáč v Sme rodina, pozn. red.).

O čom to svedčí?

Poloha: Nemám na to odpoveď. Ale mňa prekvapuje len to, že z tých štyroch sú až traja katolíci, hoci takto sa zvykneme deliť najmä my protestanti. (Úsmev.) Asi potrebujeme do politiky Campfest, kde sa vieme spojiť a vieme odložiť svoje rozdiely. Keď sa my kresťania nevieme spájať v láske, tak potom to ide všade, aj do politiky.

Buc: Ja sa to tiež pýtam, prečo sú tí štyria politici dnes každý v inej strane. Nesúdim ich, lebo ich všetkých štyroch osobne poznám, môžem povedať, že sme priatelia, ale ja tomu nerozumiem. Vidíme ovocie tohto delenia, cítime tú pachuť, ale ja nemám odpoveď, prečo sa takto štiepime.

Priali ste si spojenie KDH a KÚ?

Poloha: Mne sa viac páči nastranícky projekt Kresťan v politike. Teda skôr kresťania v rôznych stranách ako v jednej kresťanskej strane. Myslím si, že keď neuspeje kresťanská strana, hodí to zlé svetlo na kresťanov. Ale keď sú kresťania odborníci v sekulárnych stranách, zastupujú sami seba a môžu si urobiť dobré meno. Ale keď neuspejú, už tam potom nie je ten pohľad: lebo je to kresťan.

Buc: Možno od politika v kresťanskej strane očakávame dokonalosť, až svätosť. Ale niektorí politici, hoci boli v kresťanských stranách, sa nesprávali ako kresťania. A potom prišli otázky: Akí ste vy kresťania? Toto je problém, ak zlyháme v charaktere, sami si podpiľujeme konár. Alebo aj tým, že vieme rozprávať o niektorých témach, ale odborne do spoločnosti nič neprinášame.

Jeden kňaz, môj kolega, v Postoji povedal, že aká je cirkev, taká bude aj kresťanská politika. Mne dáva zmysel aj to, čo povedal Slavo, že keď my sme rozvadení, keď my nevieme budovať jednotu, tak to sa prenáša aj do politiky.

Spomenuli ste rozhovor s katolíckym kňazom Antonom Ziolkovským, ktorý povedal, že najprv fandil zástupcom charizmatických spoločenstiev, ktorí prišli do politiky, lebo to mohla byť aj pozitívna provokácia smerom ku KDH. Ale zároveň skonštatoval, že keď sa dostali cez OĽaNO do exekutívy, ukázalo sa, že väčšina z nich nie je na túto prácu odborne pripravená. O Eduardovi Hegerovi povedal, že ľudsky je to veľmi príjemný človek, ale ukázal sa v politike ako nespôsobilý. Aký je podľa vás odkaz Eduarda Hegera v politike?

Kremský: Myslím si, že mi neprislúcha hodnotiť Eda Hegera. Skôr poviem svoje poučenie: Edo Heger je jeden z tých ľudí, ktorí ma pozvali do politiky. Považoval som sa za jeho blízkeho spolupracovníka, určitý čas aj za priateľa, práve preto ma prekvapuje, že sa vybral do projektu, ktorý od začiatku bol zjavne liberálny. Uprednostnil úspech pred hodnotami a to je pre mňa aj veľké ponaučenie. To je chybná cesta. Odkaz Eda Hegera pre mňa je ten, že je to veľmi schopný človek, ktorý ako premiér veľmi dobre viedol túto krajinu, ale svojím okolím sa dal dotlačiť do toho, že naozaj oddelil vieru od svojho úradu. Myslím si, že mu to nepomohlo, skôr naopak.

Buc: Ja by som Petra chcel opraviť v tom, že Edo neoddelil vieru, ale prejavy viery od svojho úradu.

Kremský: Áno, takto som to myslel.

Často som bol veľmi dotknutý tým, koľko on položil na oltár.Zdieľať

Ján, vy ste boli blízko pri Eduardovi Hegerovi. Súhlasíte s tým, čo na jeho adresu zaznelo?

Buc: Poznám Eda dlhé roky a poznám jeho srdce. Edo je konvertita a nie je preto usadený v tradičných vodách, on žije inú dynamiku evanjelia. On ide na to tak biblicky. A teraz ho nechcem ospravedlňovať. V mnohých veciach mu naozaj nerozumiem, ani tomu, ako sa rozhodol. Aj sme sa o tom snažili rozprávať, vysvetľoval nám to a nie všetko musím pochopiť. Ja mám tiež obmedzený mozog a niekedy nerozumiem. (Úsmev.) Ale ja si ho veľmi vážim.

Boli ste jeho poradcom na úrade vlády. Ako ste ho tam vnímali?

Buc: Videl som, koľko tam pracoval a ako odborne išiel. Často som bol veľmi dotknutý tým, koľko on položil na oltár. Svoje fyzické, psychické sily a všetko ostatné pre túto krajinu. Ja by som už trikrát zomrel, keby som robil tak ako on. A to nepreháňam. Snažil som sa ho brzdiť, ale on ťahal. Dal do toho srdce, ale v niektorých veciach potrebujeme mať spolupracovníkov, nemôžeme robiť všetko sami. Ten mikromanažment, ktorý som uňho videl, nemôže byť v takejto funkcii.

Potreboval okolo seba spolupracovníkov a teraz otázka je, či mal takých ľudí. Alebo či máme takýchto pripravených ľudí? Že keď sa otvoria dvere, môžeme ich zavolať a oni sa dvihnú a prídu, lebo chcú pomôcť. My často zlyhávame na platforme odborníkov so srdcom zapáleným pre národ. Nejde nám o našu partaj, ale o Slovensko. Potrebujeme ľudí, ktorí majú toto povolanie.

Má takéto povolanie Eduard Heger?

Buc: Ja si myslím, že má. Ale nerozumiem niektorým veciam. Videl som ho pri niektorých rokovaniach, ja by som už dávno stratil pokoj, bol by som tvrdší, razantnejší, a keď som sa s ním potom bavil, hovoril mi, že to je tiež Ježiš, teda tí ľudia, s ktorými rokuje. Mňa to posadilo, takže ty to vidíš evanjeliovo, ale ja by som už išiel oveľa tvrdšie. On sa pred Bohom snažil žiť evanjeliovo.

Poloha: Ja som pri ňom nebol až tak blízko, ale náš odkaz od neho je ten, aby sme nemali očakávania, že premiér bude robiť také rozhodnutia, aké robím ja doma s manželkou v obývačke alebo s kamarátmi na pive. Ja si ani neviem predstaviť, aké to musí byť v tej funkcii náročné. Zažil som nejaké situácie z vedenia cirkvi a aj tam je to ťažké, tak aké to potom musí byť vo vláde, v parlamente? Takže kto sa cíti zranený, nech mu odpustí a treba mu aj žehnať, modliť sa zaňho.

Keď chceme byť autentickí pred Bohom, tak je to naša zodpovednosť.Zdieľať

Buc: Keď sa pozrieme na to z duchovného pohľadu, tak to je nenormálny duchovný boj. Lebo nepriateľovi sa nepáči, keď kresťania budú presadzovať svoje hodnoty. A tak pôjde proti nám, bude nás aj rozdeľovať, zneschopňovať a vtedy potrebujeme obrovský doping v duchovnej sfére.

Kňaz Anton Ziolkovský Je ilúzia, že v hodnotových veciach sa dá dohodnúť na statuse quo

Martin Hanus Jozef Majchrák

Na slovenskej konzervatívnej scéne panuje chaos, chýba snaha o integráciu a líder, hovorí katolícky kňaz Anton Ziolkovský.

Ako nerezignovať, aj keď sú ľudia dnes frustrovaní z politiky?

Poloha: Keď chceme byť autentickí pred Bohom, tak je to naša zodpovednosť. Frustrovaný som aj ja, ale voliť pôjdem. Nebudem hľadať úplné dobro, veď aj Ježiš hovorí, že len Boh je dobrý, nie ľudia, takže skôr budem hľadať čo najmenšie zlo.

Nie je to až urážajúce, že budeme voliť strany, ktoré predstavujú najmenšie zlo?

Kremský: Vôbec nie, len tí s najsilnejším egom sa urazia. Však sa hovorí, že mať obľúbeného politika je ako mať obľúbenú chorobu. Sklamanie zažívame aj v rodine, ale to neznamená, že sa hneď zdvihneme a odídeme alebo nekúpime deťom jedlo, lebo nás sklamali. Aj k tejto veci treba takto postupovať.

Môžeme byť sklamaní, že sa nepodarilo viac, môžeme byť nespokojní s tými, ktorých sme volili minule. Treba si to v hlave zrovnať: ktoré hodnoty sú pre mňa kľúčové. Či je to zahraničnopolitická orientácia, či je to boj proti korupcii, či ochrana života, či prorodinná politika alebo ekonomika. A treba sa pozrieť, kto za tieto veci reálne bojuje, nie kto to má v programe či na bilbordoch, ale naozaj zabral a niečo urobil. Máme na viacerých kandidátkach kresťanských politikov, ktorí stoja za to, aby sme ich podporili. Ja to aj urobím. Takže treba ísť voliť a nájsť tú pre krajinu najmenej „ohrozujúcu chorobu“. (Úsmev.)

Buc: V evanjeliu počúvame: Každý deň zober svoj kríž a nasleduj ma. Tak ja každý deň beriem seba ako svoj kríž. Po toľkých rokoch kňazstva a života s Bohom by som mal byť svätý a nie som, mám od toho ďaleko a musím mať so sebou trpezlivosť. Viem, že to je boj do posledného dňa, čo som tu. A teraz, keď sa nám niečo nepodarilo, povieme koniec? Končíme v zápase o náš národ? To je malá láska k národu, k Slovensku. Nevyšlo možno všetko tak, ako sme si predstavovali, ale neprestaneme bojovať a budeme hľadať to najlepšie dobro pre Slovensko, aby to bola krajina, ktorá žije svoje poslanie. My sme ešte ani nezačali rozmýšľať, aké má Slovensko poslanie pre Európu, pre svet. Stále sa planceme v detských chorobách. Ale mňa ten zápas o Slovensko fascinuje a chcem byť v tom. A nekončím len preto, že niečo nevyšlo.

Je to veľká vec, že rodiny dostanú podporu a nebudú sa báť prijať deti.Zdieľať

Za tých tri a pol roka sa v politike stalo aj veľa ťažkého, aj frustrujúceho, ale otočme to na záver. Za čo ste vďační, že sa udialo za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera?

Buc: Ja som bol a aj stále som v zbore poradcov a som tam pre rómsku komunitu a teším sa z toho, ako sa posunul úrad splnomocnenca vlády a čo sme všetko dokázali, koľko peňazí je tam pre Rómov a ako sú teraz nastavené fondy. Verím, že to bude konečne uchopiteľné, mám v tom nádej.

Kremský: Prorodinná politika je splnenie môjho sna, lebo na tom som začal robiť, keď som prišiel k OĽaNO, a ešte vtedy, keď Igor nad tým len dvíhal oči a ja som ho presviedčal, že toto nám môže vyhrať voľby, že je to skvelá vec. A je to veľká vec, že sa to podarilo a že rodiny dostanú podporu a nebudú sa báť prijať deti. To je obrovská ochrana života. Za toto som veľmi vďačný.

Poloha: Ja som vďačný za všetky kroky v otázke spravodlivosti a postihnutia korupcie. Možno som čakal viac, ale som vďačný za to, čo sa podarilo.