„Pre Slovensko nie je dôležité, aby OĽaNO vyhralo, ale aby pomohlo správnemu hodnotovému, geopolitickému a antikorupčnému smerovaniu krajiny,“ hovorí jednotka kandidátky OĽaNO a zakladajúca členka hnutia Erika Jurinová.
V minuloročných župných voľbách obhájila kreslo žilinskej županky a zatiaľ uspela vo všetkých voľbách, v ktorých sa o dôveru ľudí uchádzala.
Pochádza z Nižnej na Orave. V minulosti bola stredoškolskou učiteľkou, vedúcou redakcie regionPRESS-u i podpredsedníčkou Národnej rady. Do parlamentu sa dostala prvýkrát v roku 2010 z konca kandidátky SaS.
V rozhovore približuje, prečo nechcela byť líderkou predvolebnej koalície, či sa neobáva osudu PS/Spolu, načo sa uchádza o post predsedníčky OĽaNO, keď po ňom netúži, i čo pokladá za najväčšie chyby vládnutia OĽaNO a kde je garancia, že sa zo svojich chýb poučili.
Vnímam, že Slovensko je na križovatke. Pred tromi rokmi došlo k malému zázraku a krajina ho potrebuje aj teraz, aby sa nestalo, že sa opäť vrátime do dôb, keď si politici a finančné skupiny odkladali verejné peniaze do svojich pokladničiek.
Jeho snaženie bolo dlhšie, môžem prezradiť, že ešte pred týždňom som bola rozhodnutá nekandidovať. K zmene postoja došlo v poslednom týždni. Vtedy bolo moje zvažovanie najintenzívnejšie.
Áno, pretože raz som už takéto rozhodnutie urobila, keď som kandidovala za žilinskú županku, a povedala som, že si uplatním len jeden mandát. Stále vnímam, že sa plnohodnotne nedá venovať všetkým oblastiam, keď máte viac funkcií.
„Ak som to ja, kto vie priviesť voličov späť, budem rada, že takto poslúžim.“Zdieľať
Okrem toho situácia v parlamente nikdy nie je jednoduchá, a keďže som predtým vždy pracovala niekde, kde som musela podávať výkon, zdá sa mi, že rečnenie v pléne – aj keď pre dobro veci – nie je to, čo by som chcela. Potrebujem vidieť za sebou výsledky, ktoré sa poslancom nie vždy podaria.
Stále to platí, nechýba mi, ale prijala som byť alternatívou pre ľudí, lebo faktom je, že nám tu reálne hrozí návrat provízneho korupčného systému. Ak som to ja, ktorá môže byť dôkazom, že OĽaNO vie normálne fungovať, riadiť a priviesť tak voličov späť, budem rada, že takto poslúžim.
Aj Jozef Viskupič bol veľmi silný kritik mnohých krokov hnutia a nakoniec sa tiež rozhodol, že ide do toho.
Musel by to byť extrémne silný mandát, aby som dala prednosť Národnej rade. Bude to závisieť nielen od toho, ako vo voľbách dopadne OĽaNO, ale aj ako dopadnú voľby celkovo.
Neviem to v tejto chvíli zadefinovať. Je tam veľmi veľa premenných. Všetci sú vyrovnaní aj s tým, že by som v prípade úspechu do parlamentu nešla.
Tým, že to od začiatku otvorene komunikujeme, to klamanie nemôže byť. Ale práve toto bola moja najväčšia dilema, prečo jednotku neprijať.
O tom sa budeme baviť, keď sa to stane.
Vnímam, že vedieme súboj o charakter hnutia, a je to pre mňa výzva. Neraz sme mali s Igorom rozdielne názory, viedli rozhovory o jeho spôsoboch a vyjadrovaní, nie je to nič nové, o čom by som predtým nehovorila. Skrátka, o spôsobe robenia politiky v hnutí necháme tiež rozhodnúť voličov.

„Niektorí mi v dobrom radili, aby som šla kandidovať ako nezávislá, ale ja mám OĽaNO vytetované na čele,“ hovorí županka Erika Jurinová.
Priznám sa, že nikdy som ňou byť nechcela. Tak ako som nechcela byť v politike a som v nej 13 rokov, tak nie je mojou túžbou byť ani predsedníčkou hnutia. Ale mojou túžbou je to, aby sme neprichádzali o voličov a naplnili víziu spravodlivého Slovenska, ktoré funguje pre každého rovnako, bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie.
Sama som zvedavá, či voliči OĽaNO chcú vnútornú zmenu hnutia. Či chcú pokojného, „nudného“ politika, ktorý len pracuje, alebo človeka, ktorý vie vyjsť na barikády, v čom Igor nemá konkurenciu.
Samozrejme, že politické strany najmä presadzujú svoje programy, ktoré určujú charakter štátu. A aj v hnutí sa vedú naozaj živé diskusie o cieľoch hnutia. Máme lídra, ktorý si zároveň veľmi dobre uvedomuje, že nie je širokou verejnosťou pozitívne vnímaný, preto skutočne aj v našom hnutí môže dôjsť k zmene. Igor to vníma.
To, že sa vždy snažím veci riešiť tak, aby sa našlo najlepšie možné riešenie, ktoré však nemusí vyhovovať všetkým. A poviem to takto: som viac na robotu ako na marketing.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Keby ostatné politické strany, ktoré predtým prezentovali demokratické hodnoty, nekolísali a odmietli by spoluprácu s Hlasom, možno by bola situácia iná. Ani pre mňa by to potom nebol stimul ísť späť do národnej politiky.
Vnímam ako veľkú hrozbu, že sa tu väčšina strán tvári, že len Smer je ten, čo robil zle, že tí, čo vyšli z neho a dlhodobo mu slúžili, budú menej kradnúť ako samotný Smer, a tak je v poriadku ísť s nimi do vlády. A preto si vyberú radšej ich ako OĽaNO.
Priznám sa, v tomto nie sme v zhode s Igorom Matovičom. Súhlasím s myšlienkou motivácie účasti vo voľbách, len tá suma...
Aj mňa vyrušila päťstoeurovka. Hoci keby neboli krízy, tak by to štátny rozpočet uniesol. A hnutie predstavilo aj návrh, ako to zafinancovať. Je to silná motivácia voličov ísť voliť, aj keď výsledok môže byť neistý.
Ja áno, v tomto rebelujem, ale som súčasťou hnutia, ktoré si to väčšinovo stanovilo ako podmienku.
Ktorá vláda mala na pleciach pandémiu, ktorej vláde vypukla za hranicou vojna a následne energetická kríza? Takúto situáciu nemala ani jedna vláda. Táto koalícia nielenže musela naskočiť do rozbehnutého vlaku, ale vlastnými nepopulárnymi pandemickými opatreniami si dávala päsťami po hlave.
„Som zvedavá, či voliči OĽaNO chcú vnútornú zmenu hnutia. Či chcú pokojného, ,nudného‘ politika, ktorý len pracuje, alebo človeka, ktorý vie vyjsť na barikády, v čom Igor nemá konkurenciu.“Zdieľať
Vláda doplatila na to, že jej chýbala skúsenosť s vládnutím. Ale dnes je situácia iná, množstvo nových ľudí pozná procesy, vie narábať s kompetenciami a riešiť situácie.
Tieto tri roky vládnutia boli extrémnym tréningom. A ostáva len dúfať, že to bolo memento aj pre budúcich koaličných partnerov. Takto sa fungovať nedá.
Dobrou nomináciou určite nebol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Hoci boli viaceré náznaky a indície, že je tam problém, nepristúpilo sa včas k jeho výmene. Ako chybu dnes pokladám aj voľbu Maroša Žilinku za generálneho prokurátora.
Je škoda, že sa nepodarilo presadiť aj niektoré opatrenia na pomoc tehotným ženám, a vôbec nerozumiem, ako sa práve táto debata mohla zo sociálnej pomoci strhnúť až k nenávisti voči Anne Záborskej. I to, že sa vláda uzavrela do svojej bubliny.
Že nás, samosprávy, brala do počtu a zabudla, akú oporu v nás môže mať. Niektoré ministerstvá doteraz nepochopili, že im vieme dávať dobré odporúčania zdola. Prístup k samosprávam, aký sme videli v tomto období, sa už nesmie opakovať.
Áno, mám na mysli najmä daňový bonus. Podporujem jeho pozitívne dosahy na rodiny, ale chýba mi doriešenie negatívnych vplyvov na samosprávy, aj keď rozumiem, že v danej koaličnej situácii sa už nedal zmeniť spôsob financovania samospráv. Je to problém, ktorý reálne pre samosprávy nastal, a potrebujeme ho doriešiť.
A aj to je dôvod, prečo som sa rozhodla kandidovať, aby aj tieto témy boli vždy spoločne prediskutované.
Áno, ale treba pripomenúť, vďaka komu tieto veci neprešli. Keď sa pozrieme na náš predvolebný program, tak sa podarilo naplniť množstvo oblastí, sociálnu časť sme naplnili hádam na 90 percent. Aj ministerstvo práce urobilo veľmi veľa krokov.
Dôležité je, že toľko prorodinných opatrení neurobila ani jedna vláda. A už vôbec nie, keď bolo vo vláde KDH, ktoré sa rado rodinou zaštiťuje. Dnes s radosťou konštatujem, že množstvo opatrení je fungujúcich a sú vnímané pozitívne.
Bola to len ďalšia z politických epizód. Škoda, že to spravil. Keď sa už rozhodol, mal to dokonať. Čo už.
Nikdy som sa s ním o tom osobne nerozprávala. Už som to len prijala ako fakt. Ale nemôžeme zabúdať ani na Sasku, ktorá má extrémnu zásluhu na rozpade celej vlády aj na zlej vzájomnej komunikácii. A Sulík sa znova vyfarbil.
Hoci sme si mali byť blízki, spolupráca so SaS nebola prirodzená a bola vždy skôr súťažou. Až teraz som si uvedomila, že to bola iba ich politická hra, nie úprimný záujem. Pretláčanie im vždy šlo.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Som rada posilou konzervatívnej časti hnutia na kandidátke, ale neviem, kam tým mierite.
Keď si zoberiete nielen moje volebné výsledky, OĽaNO malo celkom slušné postavenie aj v oravských regiónoch. V krajských voľbách však veľmi trpezlivou, negativistickou protikampaňou kolega z KDH urobil zo mňa nepriateľa Oravcov, ktorý pre nich nič neurobil napriek tomu, že kraj pod mojím vedením Oravu nijako nezanedbával. Čo mi je ľúto, ale musím sa s tým vyrovnať.
KDH voči mne nerobí celkom čestnú politiku, preto si nemyslím, že by moja nominácia mala byť nejakým „útokom“ na voličov KDH.
Ak chceme spájať konzervatívne sily, čo si prajem, tak ma to nepotešilo. Priznám sa, že v tomto KDH vôbec nerozumiem. Ale veria si.
Viete, ja sama som bola voličkou KDH a prestala som ich voliť preto, že sa dostatočne nevenovali témam, ktorým by sa mali. A, paradoxne, s veľmi liberálnymi partnermi sa tejto vláde podarilo v konzervatívnej agende urobiť viac, ako keď bolo vo vláde KDH s SDKÚ.
Nestačí ľuďom povedať, že sme veriaci, voľte nás. Treba vidieť aj reálne skutky. Napriek tomu by som bola veľmi rada, keby sa KDH dostalo do parlamentu.
Boli pokusy vnútri hnutia, aby sme sa viac priklonili ku konzervativizmu, aj v parlamente sme mali silné konzervatívne krídlo, ale stále tam boli aj silné liberálne osobnosti. A tak to zostáva naďalej. Myslím si, že je to model, ktorý dokáže ďalej fungovať.
Uvidíme po voľbách. Ja by som bola radšej v konzervatívnejšom OĽaNO, ale naším silným konzervatívno-kresťanským pilierom hnutia je Kresťanská únia.

„Konceptu širokorozkročených stredových politikov alebo strán príliš neverím,“ hovorí právnik Ján Magušin, ktorý kandiduje zo siedmeho miesta na kandidátke koalície OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia.
Bála by som sa ho tak označiť, asi by mi to nikto ani neuveril. (Úsmev.) Ale čo sa týka jeho životných postojov, je konzervatívec.
Richard Vašečka.
Asi Milan Hodža.
Ale podarili sa mu veľké veci, bol spolutvorcom prvého spoločného štátu. A jeho vízia ekonomickej spolupráce krajín predbehla dobu a naplnila sa až oveľa neskôr v Európskej únii.
Vnímam toto riziko, ale povedali sme si, že keď krajina stojí na podobnej križovatke, oplatí sa aj zariskovať.
Najskôr som vyjadrila veľké obavy a nebola som za to, ale treba si uvedomiť, že išlo najmä o požiadavku našich partnerov. Uvedomila som si však, že to môže oveľa viac motivovať voličov koaličných strán.
Môže to byť pre nich mobilizačný prvok, aby neprepadli hlasy.
Nedávam tipy, ale myslím, že to môže byť dvojciferný výsledok. Pre Slovensko nie je dôležité, aby OĽaNO vyhralo, ale aby pomohlo správnemu hodnotovému, geopolitickému a antikorupčnému smerovaniu krajiny.
Neviete dať ruku do ohňa za druhého, preto sme riešili aj spôsob tvorby kandidátky. Už len to, že sme ju teraz tvorili iným spôsobom ako po minulé roky, je cesta, ako sa vyvarovať niektorým excesom.
Určite nie, oslovovali sme ľudí overených spoluprácou.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Áno, bolo dobré, že bol premiérom, hoci to nedopadlo tak, ako by sme chceli. Bolo by ideálne, keby Edo zotrval a bol lídrom kandidátky namiesto mňa, ale situácia sa vyvinula inak.
Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné prekvapenie. Stále som dúfala, že vláda dovládne. Aj mňa však kauza ministra Vlčana šokovala.
Celé to bolo veľmi nešťastné. Ešte v deň jeho odchodu sme sa na predsedníctve s ním o tom bavili. Hoci som vnútorne vnímala, že je už rozhodnutý, snažila som sa o neho ešte zabojovať. Nakoniec nám nedal ani jasne vedieť, že odchádza, len sme si prečítali nočný status. To bolo pre mňa nepríjemné vytriezvenie.
Prekvapilo ma, prečo šiel do silno liberálneho prostredia, do ktorého nikdy nepatril. Keď som navnímala jeho snahu o odchod, prvotné rozhovory boli úplne iné a skončilo sa to úplne inak, ako mi bol zámer prezentovaný. Škoda premárnenej príležitosti.
Skôr mám strach, že pomôžu tomu, aby sa demokratické hlasy rozdrobili a prepadli.
Obávam sa, že nie. Počúvam, čo a ako komunikujú, a bohužiaľ, veľmi to neoslovuje.
Je to naozaj vec na odvolanie. Veľmi zle sa mi na to celé pozeralo. Útok na ženu, na dieťa, na kohokoľvek je násilím, voči ktorému sa treba vymedziť.
Viem, že niektorí chýbali, ale aj keby sa schôdza otvorila, bola by to planá debata s neistým koncom, asi by som ju nechcela počúvať. Boris Kollár mal tomu predísť, mal sa ako chlap vzdať svojej funkcie, nie čeliť odvolávaniu.
V prvom rade ja nezodpovedám za slová Igora Matoviča, zodpovedám za seba a za svoje skutky. Spôsob robenia politiky je u mňa iný ako u Igora. Nie som konfrontačný typ, a aj keby som niekedy taká veľmi chcela byť, tak sa mi to nepodarí, nemám to v sebe, čo v niektorých prípadoch môže byť chyba.
Občas je dobré priamo a tvrdo pomenovať realitu, no mne to ide ťažko, v tomto je autentický Igor Matovič.
„Najradšej by som s Robertom Ficom do diskusie nešla.“Zdieľať
Pravdu sa budem snažiť vždy jasne pomenovať. Môže sa to stať, ale bude to kritika riešení, nie osoby.
Aj tu platí, že súhlasím s obsahom, ale mám problém s formou.
Áno, rátam s tým. Tým, že budeme dvaja, nejako sa podelíme.
Nie celkom, keďže stále žijem viac regionálnymi témami a problémami a vnímam, že mám už väčší odstup od národnej politiky, ale mám reálne skúsenosti a naše župné témy sú vždy odrazom národnej politiky.
Najradšej by som do takej diskusie nešla, pretože s Ficom to nebývajú diskusie o riešeniach, ale zmes konšpirácií a osobných útokov. Ale keď bude treba, pôjdem. Nesmieme dopustiť návrat do doby červenej.
Najdôležitejšie je naozaj to, akým spôsobom bude môcť ďalej pracovať polícia. Či kauzy, ktoré sú dnes rozpracované, sa budú môcť dovyšetrovať a či budú ľudia ďalej súdení nezávislými a spravodlivými súdmi. To je otázka. Voľby budú súbojom o charakter Slovenska.
Neprijala to s nadšením, aj keď manžel sa s tým vyrovnal najrýchlejšie. Jedna z dcér to však ešte nespracovala.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.