Jozef Lukáč zo Sme rodina Boris Kollár je objekt evanjelizácie, ale tak skoro sa nezevanjelizuje

„Eduard Heger necháva problémy vyhniť. To je jeho spôsob riešenia vecí. No niekedy treba aj buchnúť do stola, aj spraviť zlé rozhodnutie, lepšie ako žiadne,“ hovorí poslanec a podpredseda Sme rodina Jozef Lukáč, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval spolu s premiérom ešte na kandidátke OĽaNO.

Vysvetľuje, prečo podľa neho premiér pri usmernení o zmene pohlavia nekoná i kto sa mu pre zákon o rodných číslach vyhráža. Ozrejmuje, čo viedlo k jeho prechodu od Igora Matoviča k Borisovi Kollárovi, ako vníma šéfa Sme rodina a prečo si už nevie predstaviť byť v inej strane.

„Keď ide o ochranu života, aj jeden zachránený ľudský život je pre mňa viac ako celá moja politická kariéra,“ hovorí Jozef Lukáč. Opisuje svoje spoločenstvo Koinonia Jána Krstiteľa, ktoré mu pomohlo dostať sa do parlamentu. Hovorí, či mu jeho členovia stále dôverujú, či volia aj Borisa Kollára a čo ako kresťan v politike za sedem rokov dokázal.

Začnime zákonom o obmedzení nedeľného predaja. Hoci ste jedným z predkladateľov, predseda vašej strany ide proti vám. Návrh je na programe parlamentu až na 228. mieste, takže sa zrejme nestihne ani prerokovať. Stalo sa tak len preto, lebo Boris Kollár povedal, že rozdeľuje spoločnosť a necháva to na programové vyhlásenie novej vlády?

Jozef Lukáč. Foto: Postoj/Andrej Lojan

S novelou zákona o rodných číslach ste prišli krátko pred podpisom medicínskeho štandardu pre transsexualizmus exministrom zdravotníctva Lengvarským. Chceli ste sa poistiť pre prípad, že pán Lengvarský štandard podpíše?

Už predtým sme túto tému riešili, a keďže sme poznali pána ministra, dalo sa čakať, že to podpíše. Ale áno, bolo to niečo ako naša poistka.

Ako si vysvetľujete stanovisko Sme rodina po konci ministra Lengvarského, keď mu Boris Kollár za hnutie vyjadril plnú dôveru a podporu?

Nerozumel som tomu. Ja by som sa za neho nepostavil.

Čo povedal premiér Heger na váš poslanecký návrh o rodných číslach?

S pánom premiérom sme sa o tom rozprávali aj na koaličnej rade. Ak zruší odborné usmernenie o zmene pohlavia, sme ochotní zákon stiahnuť a ponechať status quo. No zatiaľ sme nenašli spoločnú reč.

S premiérom Hegerom ste priatelia, spolu ste sa ako kresťanskí kandidáti dostali za OĽaNO do parlamentu. Prečo ste doteraz nedokázali nájsť spoločnú reč?

Vnímam tlaky, ktorým čelí aj nové prostredie, ktoré ho formuje. Každá strana má nejaké pozadie, aj Demokrati, a domnievam sa, že jeho okolie aj sponzori strany majú na túto tému iný názor ako premiér sám. Preto nekoná a usmernenie stiahnuť nechce. Inak si to neviem vysvetliť.

Takže sa už nespoliehate na to, že usmernenie o zmene pohlavia sám stiahne?

Mal dosť času, aby to spravil, takže to už neočakávam. A keďže sme dostali zákon už do druhého čítania a sme takmer pred finišom, dotiahneme to dokonca. Je absurdné, že vôbec niečo takéto musíme riešiť, normálneho človeka ani nenapadne, že sa niečo takéto vôbec deje. Presadenie zákona v tomto prípade pokladám za zakotvenie zdravého rozumu do legislatívy.

Vaša poistka je však oproti súčasnému statusu quo pomerne radikálna. Týmto návrhom chcete docieliť, aby k zmenám pohlavia vôbec nedochádzalo?

Chceme v tom urobiť hlavne poriadok. Vieme, že sa táto téma týka len určitej skupiny ľudí. Nemám s nimi žiaden problém, nech si žijú, ako chcú, a sú šťastní, ale pre poriadok vo viacerých sférach by nemalo byť pre nich problém, aby bolo v ich dokladoch uvedené, či sa narodili ako muž alebo žena.

No niektorí práve to vnímajú ako stigmatizáciu a strpčovanie života. Vaša novela de facto úradnú zmenu pohlavia aj po tranzícii znemožní, čo môže takýchto ľudí vystaviť rôznym nepríjemným situáciám.

Rovnako veľmi nepríjemným situáciám môžu byť vystavení tí, ktorí o zmene pohlavia dotyčného nevedia. Aj ja som už terčom „tolerantnej“ menšiny a čelím od nich vyhrážkam za to, že podobný návrh vôbec predkladám.

Ak však návrh prejde aj v druhom čítaní, počítate s vetom pani prezidentky?

V tom prípade budeme prelamovať veto.

Stihnete to do konca volebného obdobia?

Zariadime to tak, aby sme to stihli. Predpokladám, že tento návrh pani prezidentka vzhľadom na svoje presvedčenie nepodpíše. A počítame aj s tým, že návrh skončí na Ústavnom súde, keďže taký zámer už avizovala pani Kolíková z SaS.

Myslíte, že by vám dali Košice za pravdu?

Nepredbiehajme, ešte to neprešlo ani v druhom čítaní.

Do parlamentu ste sa dostali v roku 2016, keď ste sa za OĽaNO ako kresťanský kandidát prekrúžkovali z 44. miesta. Prečo ste po troch rokoch odišli od Igora Matoviča k Borisovi Kollárovi?

Igor občas robí veci nekoncepčne a nepripravene, na prvú. Ja som zas pragmatik a mám rád, keď veci majú systém. Nemali sme vtedy s Igorom najlepšie vzťahy, pokladal nás za kresťanov, ktorí sa mu načierno prekrúžkovali do parlamentu. Hoci to bolo medzi nami asi rok pred odchodom napäté, rozišli sme sa v dobrom a teraz si, paradoxne, veľmi dobre rozumieme.

Nikdy som sa o odchode z OĽaNO nevyjadroval, nedal som si žiaden status, na rozdiel od mojich kolegýň, ani som na Igora nenadával. Neodišiel som na burana, mám s ľuďmi z OĽaNO stále dobré vzťahy. A som Igorovi vďačný, že som sa cez OĽaNO dostal do parlamentu, to mu nikdy nezabudnem. Ale človek sa vyvíja a posúva.

Čo bol hlavný dôvod odchodu?

Bolo toho viac, mali sme iný pohľad na regionálne štruktúry a otvorenie strany či priebeh niektorých tlačoviek. Ale to je Igorov spôsob. Je to ideálny marketér, no dosť neštandardný a nepredvídateľný. Mne to nevyhovovalo a nemohol som takto chaoticky v politike fungovať. Igor síce nemohol za to, že prišiel covid a vojna a že sa veci riešili tak za behu, ale chaosu svojím pričinením výrazne napomáhal.

Je okrem chaosu ešte niečo, čo Igorovi Matovičovi za posledné tri roky vyčítate?

Nešťastná komunikácia, čo bola najväčšia slabina celej vlády. Človek ešte ani neopustil koaličnú radu a už čítal statusy. Ale to nie je kritika len Igora Matoviča. Facebooky by som zakázal viacerým. Sme rodina však ako jediný koaličný partner s Igorom dokázala až do konca vydržať. Nohy sme nikomu nepodrážali, čo sme nechceli podporiť, sme vopred férovo koalícii oznámili. Na rozdiel od SaS sa nebudeme tváriť, že sme neboli súčasťou vlády.

Vy sa necítite spoluzodpovedný za spomínaný chaos? Či za to, že ste Igora Matoviča niekedy nedokázali v nápadoch pribrzdiť?

Igor sa nedá zastaviť. K tomu sme vychytali, čo sa dalo, ale napriek tomu sa urobilo veľa dobrého, len sme to nedokázali mediálne predať. Či už rodičovský bonus, alebo zrušenie doplatkov za lieky.

Jozef Lukáč. Foto: Postoj/Andrej Lojan

No často boli racionálne návrhy zatienené tými bombastickými a nie najpremyslenejšími.

Je pravda, že človek sa ráno až bojí zobudiť, lebo nevie, čo nové Igor Matovič navrhne. Idú voľby a niekedy sa pýtam, či už naozaj chceme vytočiť všetkých v tejto krajine. Koho sme za tri a pol roka nevytočili, nech zdvihne ruku.

Ako ste sa dostali do Sme rodina?

S Borisom Kollárom a Milanom Krajniakom si sedíme ľudsky. S Milanom sme obaja silne kresťansky orientovaní, ale dobre si rozumiem aj s Borisom. Boris je veľmi dobrý človek.

Tým si vás získal?

Aj tým, že je veľmi bezprostredný. Síce sa veľa píše o jeho škandáloch, nepíše sa o tom, koľkým ľuďom skutočne pomohol. Stalo sa mi, že som sedel v Prešove a zavolal mi, aby som zobral sto eur, išiel na stanicu a dal ich istej osobe, ktorá ich potrebuje na živobytie. Potom mi ich v Bratislave dal. Boris robí takéto veci často a vôbec sa tým nechváli. Dobré veci sa majú robiť v skrytosti, to je čistý Boris.

No nie každý ho vníma ako človeka s čistou minulosťou.

Ja sa môžem vyjadriť len k obdobiu, odkedy ho poznám, a to je súčasnosť. Boris je férový chlap, a keď dá na niečo ruku, tak to platí.

Vám ako kresťanovi neprekáža nekonzervatívny spôsob života Borisa Kollára a jeho 13 detí s 11 ženami? Alebo ste túto dilemu nikdy neriešili?

Keď som do Sme rodina vstupoval, rozprávali sme sa o tom a túto tému sme uzavreli. Ja s tým viem žiť, tak ako s tým vie žiť aj Milan Krajniak. To je proste Boris. Mne neprináleží súdiť ho ani vŕtať sa v jeho súkromí. Rešpektujem ho, aj on mňa. Ale jednu časť Borisovho života vyvažuje sto ďalších dobrých vecí, ktoré robí.

Pred siedmimi rokmi som si nevedel predstaviť, že budem s Borisom Kollárom a Milanom Krajniakom v Sme rodina, a teraz si neviem predstaviť, že by som v nej nebol.

Prijali vaše spojenie so Sme rodina aj členovia vášho kresťanského spoločenstva Koinonia Jána Krstiteľa?

Mojim blízkym ľuďom to neprekážalo a cítim, že majú vo mňa stále dôveru, hoci naše spoločenstvo nefunguje ako jeden muž. Napriek tomu ma ani dnes viacerí nemajú problém voliť. Krúžkujú mňa, Milana Krajniaka, ktorý tiež príde občas na východ na naše chvály pomodliť sa. Jednoducho majú si koho vybrať zo 150 mien. Tí, ktorí nechcú, Borisa voliť nebudú, ale ľudia z nášho spoločenstva bežne volia aj Borisa Kollára.

Aj keď sa v kultúrno-etických otázkach väčšinou zdržiava, hovorí o sebe, že je liberál, v niektorých témach vás nepodporuje a má úplne iný názor ako vy?

Áno. Aj keď Boris Kollár nemá kresťanské zázemie, je dosť konzervatívny. Kresťanov aj kresťanských politikov si váži, aj pani Záborskú. A má aj veľký rešpekt k cirkvi, mnohí kňazi i biskupi sú jeho priatelia. No máme voličov konzervatívnejších aj liberálnejších. Nebyť Borisa Kollára, Sme rodina je mimo parlamentu. Boris je 95 percent našej strany, hoci ma mimoriadne teší úspech Milana Krajniaka a jeho návrhov.

Takže zo strany Borisa Kollára je to len taktika?

Je normálne, že lídri strán sa pozerajú na to, kto ich volí.

Pochádzate zo spoločenstva, ktorého úlohou je evanjelizovať. Pri Borisovi Kollárovi ste to neskúsili?

Boris Kollár je objekt evanjelizácie, bol už aj v našom komunitnom centre v Záborskom, ale nemyslím, že sa tak skoro zevanjelizuje. Bežnou formou sa ho zevanjelizovať nedá. Napriek tomu nemá problém robiť dobré veci. Keby sme sa pozreli na jeho srdce, je už dávno zevanjelizovaný a dovolím si povedať, že je to dobrý človek. Preto hovorím, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí, aj to, že kto chodí po prachu, zapráši si topánky.

Nevnímate svoje spoločenstvo len ako základňu pre zdroj hlasov vo voľbách?

Vôbec nie. Aj som Borisovi hneď povedal, že na jeho kandidátke mi kresťanské kruhy nedajú 11-tisíc hlasov ako v roku 2016 na kandidátke OĽaNO. On mi na to odvetil, že ma chce preto, akým som človekom, nie preto, aby som mu doniesol hlasy. A to si na Borisovi vážim.

Bol jediný, kto mi pred voľbami nepovedal, aké by som dostal číslo na kandidátke, iba mi povedal, že budem spokojný. A dal mi osmičku. Už keď som vstupoval k nemu do klubu, povedal mi, že kedykoľvek sa nebudem cítiť komfortne, môžem odísť. Boris sa o svojich ľudí stará a veľmi to oceňujem.

Ako by ste opísali vaše charizmatické spoločenstvo Koinonia Jána Krstiteľa?

Naše spoločenstvo je evanjelizačné, existuje v 26 krajinách a ohlasuje ľuďom živého Krista. To je hlavné poslanie a to mi v politike aj chýba, nestíham totiž popri tom už podobné evanjelizačné aktivity. Ale kresťania by mali byť aj v politike, nielen v kostole. Každý človek, ktorý má povolanie, by mal evanjelizovať na tom mieste, kde sa nachádza. Aj tu v parlamente. Nečakám, že sa tu budeme modliť ruženec, stačí, keď budeme k sebe navzájom dobrí a úctiví a dokážeme vecne diskutovať.

Jozef Lukáč. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Súčasná situácia v parlamente je však skôr presným opakom, urážkami a klamstvami nešetria ani tí politici, ktorí sa oháňajú vierou, pritom v parlamente a vo vláde asi ešte nikdy nebolo viac evanjelizátorov.

Je to tak, dnes to vyzerá úplne zle, ale ja mám korektné vzťahy takmer s každým v tomto parlamente. Sme síce politickí rivali, no v prvom rade sme kolegovia, čo si mnohí neuvedomujú. Nikdy sa na rivalov nepozerám ako na svojich nepriateľov. No je tu veľa tých, ktorí to tak robia, a ich politika je postavená viac na rozdeľovaní než na spájaní.

To by mohli niektorí povedať aj o vás.

No ja napriek tomu, že predkladám kontroverznú novelu zákona, nikoho neurážam tak ako napríklad Jana Bittó Cigániková. Kým ja s jej názorom nesúhlasím, no akceptujem ho, ona ten môj nie a to je rozdiel. Ja sa dokážem porozprávať s každým a možno aj preto, keď niečo predkladám, je väčšia šanca, že to prejde.

Pred voľbami 2020 ste boli aj pri zrode Kresťanskej únie. Prečo ste z tohto projektu vycúvali?

Kresťanská únia bola strana, ktorá bola budovaná pre Mareka Krajčího, Richarda Vašečku, mňa a Eda Hegera. Veľa sme sa modlili za to, aby nám Pán ukázal cestu. Edo však tak dlho odkladal rozhodnutie, až nakoniec zostal s Igorom.

Celé to teda stroskotalo na váhavosti Eduarda Hegera?

Áno. Aj preto som z toho vycúval. Možno by s Edom tá strana bola silnejšia, ale možno by to dopadlo tak, že by sa z kresťanov nikto nedostal do parlamentu. Boh keď niečo robí, tak zjavne vie, prečo je to tak.

Keď sa ešte vrátime k Eduardovi Hegerovi, po príbehu s Kresťanskou úniou vás neprekvapilo, že sa odstrihol od Igora Matoviča a postavil sa na čelo Demokratov?

Veľmi ma to prekvapilo. Bol som presvedčený, že Edo nikdy Igora neopustí. Bol mu vždy taký lojálny, že som si to nevedel predstaviť. Ak by sa nestal premiérom, určite by ostal v OĽaNO. Ale ešte viac ma prekvapilo zloženie jeho strany. Rozumiem, že sa ľudia vyvíjajú, no konzervatívny človek nemôže stáť na čele liberálnej strany.

Z tohto jeho kroku som sklamaný, zaskočilo to aj iných kolegov, aj som to Edovi povedal. Stranu zmeniť môže, ale aj svoje presvedčenie a ideológiu? Nerozumiem mu. Napriek tomu sa ľudsky máme stále radi. V prvom rade sme veľmi dobrí priatelia, až potom politici. Vieme sa porozprávať aj sa pohádať, mať na veci rozdielne názory, ale vždy sa nakoniec objímeme, lebo sme priatelia.

Ako hodnotíte Eduarda Hegera ako premiéra?

Mňa nesklamal ani ničím neprekvapil. Bol to premiér, ktorý aspoň čiastočne upokojil chaos, ktorý tu bol. Ale mal byť oveľa rozhodnejší a niekedy aj buchnúť do stola, aj spraviť zlé rozhodnutie, lepšie ako žiadne. On však necháva problémy vyhniť. To je jeho spôsob riešenia vecí, tak to bolo aj pri jeho vstupe do Kresťanskej únie, ale niektoré veci jednoducho nevyhnijú a treba sa rozhodnúť.

Spravili ste za svoje sedemročné pôsobenie v parlamente nejakú chybu?

Nič by som nemenil. Sú veci, ktoré ani neviete ovplyvniť, lebo sa veziete v nejakom vlaku. Najviac ma mrzí, že sme nenaplnili očakávania ľudí, keď sme vymenili Smer, ale na to ako bežný radový poslanec nemám celkom dosah.

Čo konkrétne ste ako kresťan v politike dosiahli?

Takto som sa na seba nikdy nepozrel. Chcel som byť poslancom Národnej rady, aby som slúžil ľuďom. Často to tu v parlamente tak nevyzerá, ale takto to ja cítim a myslím, že som svojím pôsobením aspoň trochu pomohol Slovensku.

Okrem hlasovania za vládne návrhy ste však samostatne veľa zákonov do parlamentu nepredložili. Stačí byť len poslancom a hlasovať podľa dohody?

Robil som veľa práve v zákulisí. V tomto volebnom období som predložil 30 návrhov zákonov, 12 pozmeňujúcich návrhov, neviem, či to je veľa alebo málo, ale keď nejaký návrh predložím, chcem, aby prešiel širokou podporou.

Ste aspoň na nejaký svoj schválený zákon hrdý?

Nemám žiaden svoj obľúbený zákon, ale dúfam, že sa ním stane novela o rodných číslach. Keď sa to podarí presadiť, budem spokojný.

V politike ste pragmatikom a chcete vychádzať s každým. Neprekážalo by vám vládnuť so Smerom?

Voľby môžu dopadnúť hocijako, ale Milan Krajniak to jasne definoval. Smer momentálne nespĺňa naše kritériá. A pre mňa je politicky neakceptovateľné priživovať sa na vojne a utrpení druhých. Osobne si neviem predstaviť vládu ani s PS.

Takže s PS ani so Smerom nie?

Určite by som z toho nebol nadšený, ale nemám dôvod s nimi nekomunikovať, keď chcem presadiť svoje. Keď dávam nejaký zákon a chcem niečo v tejto krajine zmeniť, je mi jedno, či za to hlasuje Smer, Republika alebo Progresívne Slovensko. Keď dokážete vychádzať s ľuďmi, dosiahnete viac.

Budete v predčasných voľbách znova kandidovať?

Podľa všetkého áno.

Ak sa Sme rodina dostane do parlamentu, bude aj vo vláde?

Pevne verím, že áno.