Začiatok septembra je čas, keď sa rodičia rozhodujú, na aké krúžky zapíšu svoje dieťa. Ak nemajú to šťastie, že majú samostatného tínedžera alebo mimoškolskú činnosť ponúka ich škola, svojmu potomkovi robia dlhé mesiace šoféra. Náročný kolotoč s neúprosným časovým harmonogramom sa v rodinách zastaví až cez prázdniny.
„U nás sú vždy krúžky kompromisom medzi predstavou detí, školským rozvrhom a logistikou. Primárne chceme, aby si dcéry zvolili, čo ich baví. Ale snažíme sa mať reálny pohľad na vec – aby sme sa napokon nestali všetci otrokmi,“ opisuje pre Postoj Košičanka Andrea, ktorá má dve školáčky vo veku 7 a 11 rokov.
S manželom netlačili na pílu, ich dievčatá mali ako prváčky len jeden krúžok raz do týždňa, aj to priamo v škole.
Staršej piatačke však tento rok okrem angličtiny pribudol klavír a atletika v inej časti Košíc. Andrea priznáva, že z toho nemá dobrý pocit, zvlášť preto, že dcéra uvažuje o osemročnom gymnáziu, na ktoré sa bude pripravovať.
„Uvidíme, ako sa to vyvinie, no vstupujem do tohto školského roka s tým, že mi nebude ľúto, ak sa jedného z krúžkov v priebehu roka vzdá, s výnimkou angličtiny, lebo tých prvých troch rokov by bola škoda,“ konštatuje.
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková hovorí, že túžba rodičov, ktorí chcú, aby sa ich deti všeobecne rozvíjali aj mimo školy, je pochopiteľná.
„Som za to, aby to bolo zladené v prospech osobnosti dieťaťa, jeho veku a aby sa naozaj zohľadňovalo, čo má to dieťa naozaj rado. Pretože keď hovoríme o voľnočasových aktivitách, mali by to byť také, ktoré tešia,“ hodnotí pre Postoj.
V súčasnosti existuje v rámci výberu krúžkov more možností. Kombinovať sa dá umenie s pohybom, jazykovou či inou oblasťou vzdelávania a zručnosti. Cudzí jazyk ponúka mnoho doučovateľov už aj online formou, cesta na krúžok tak odpadá.
Odborníčka však radí dať si pri výbere mimoškolskej činnosti pozor na to, aby dieťa „nebehalo“ denne po vyučovaní po dvoch či troch krúžkoch.
Aj nuda má svoje výhody
„My rodičia musíme byť tí realisti, ktorí odhadnú, že deň má len 24 hodín a dieťa potrebuje aj oddychovať, relaxovať a doplniť si sily. A to je dobrovoľná činnosť, ktorú si dieťa nájde samo, ja tomu hovorím zdravá nuda,“ hovorí Šimčáková.
Ako psychologička sa detí pýta, čo rady robia, keď sa nudia. Často dostáva odpoveď, že si sadnú pred telku či siahnu po mobile. „My sa na to pozeráme, že to nie je dobre, ale je to činnosť, ktorou si dieťa vypĺňa svoj voľný čas.“
Samozrejmosťou je podľa nej stanoviť limit, ktorý dieťa strávi pri obrazovke či displeji.
Pre tínedžera môže byť napríklad dôležitým relaxačným momentom počúvanie hudby.
„Nemalo by to byť o tom, že o polhodinu beží na nejaký krúžok, znova sa vráti, len sa prezlečie a ide niekam ďalej. V takom tempe, v ktorom žijeme často my dospelí, by sme nemali nechávať existovať naše deti,“ varuje psychologička.
Mnohé si podľa nej skutočne oddýchnu až cez víkend.
Aj nuda môže byť fajn. Ilustračné foto: unsplash.com
Deti môžu naozaj ťažiť aj z chvíľ, keď sa zdá, že nič zmysluplné nerobia. Newyorská psychologička Stephanie A Leeová tvrdí, že práve nuda pomáha rozvíjať cenné zručnosti a budovať toleranciu voči menej ideálnym zážitkom.
Nuda nemusí byť nepríjemná, ale nie je to ani zábava. Ale život podľa Leeovej vyžaduje, aby sme zvládli svoje frustrácie a regulovali emócie, keď veci nejdú podľa našich predstáv. A nuda je skvelý spôsob, ako sa tejto zručnosti naučiť.
Aj špeciálna školská pedagogička Dušana Farkašová sa domnieva, že čas, ktorý si dieťa organizuje podľa seba, je dôležitý. „Je v ňom priestor napríklad na tvorenie, relax, rozhovor, vlastnú hru, čas so sebou samým, v ktorom sa často darí dobrým nápadom,“ vysvetľuje.
Dôležitý je čas s rodinou
Voľné chvíle mimo školy a krúžkov by podľa nej mali vypĺňať aj spoločné aktivity s rodičmi a súrodencami či ďalšou rodinou. Mimoškolská činnosť, ktorá dieťa skutočne baví a robí radosť, môže byť podľa nej zároveň aj psychohygienou.
Popri krúžkoch však netreba zabúdať ani na plnenie školských povinností. Ako s tým správne naložiť?
„Je na nás, ako deti vedieme k povinnostiam. Aj tu treba zachovať rovnováhu medzi tým, čo musí byť splnené, a tým, čo tvorí obsah voľného času dieťaťa. Je dobré mu vysvetliť dôležitosť správneho rozdelenia času, aj my ho môžeme podporovať v dobrom time manažmente,“ radí špeciálna školská pedagogička.
Podľa psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej nie je optimálne, ak dieťa netrávi čas v rodinnom kruhu a nemá kedy sa porozprávať so súrodencami a rodičmi. Rovnako nie je vhodné, ak sú krúžky príčinou, že sa žiak učí v aute a prichádza domov neskoro večer.
Stretla sa už aj s prípadom dievčaťa, ktoré malo viacero aktivít spojených s hudbou, ktoré ju síce bavili, ale po rokoch ju prepadla únava. „Dá sa povedať, že väčšinu už robí len zo zvyku. Nebavia ju, nenapĺňajú, viac ju robia nešťastnou,“ opisuje odborníčka.
Upozorňuje, že niekedy sa môže zdať, že dieťa bez problémov zvláda viacero krúžkov, je dynamické, nesťažuje sa na únavu a vyzerá, že všetko je fajn. „Ale opotrebuje sa až natoľko, že môže naozaj vyhorieť.“
V tomto prípade by sa spýtala, či činnosť robí pre seba alebo pre rodiča. Môže sa totiž stať, že aj keď ho krúžok baví, navštevuje ho len preto, aby napĺňalo rodičovské očakávania.
„Mama povie – my to všetko stíhame. Ale nespýtala sa, či to aj dieťa takto chce. Je to niekedy veľmi náročné,“ vraví psychologička.
Ukončiť krúžok je v poriadku
Deti v staršom veku – tínedžeri začnú postupne mnohé krúžky rušiť aj sami, otvorene povedia, že ich už robiť nevedia alebo nechcú. Ale menší žiaci zostávajú v závese rodičov a podľa psychologičky automaticky napĺňajú ich očakávania. „Tým pádom toho naozaj majú extrémne veľa.“
Pri zvažovaní krúžkovej činnosti by mali aj rodičia detí s diagnózami, ako je autizmus, Aspergerov syndróm či porucha pozornosti, dbať na to, aby nešli proti špecifikám jeho oslabenia.
„Keď dieťaťu chceme poskytnúť efektívne trávenie voľného času a harmonický rozvoj, skúšajme to s odvahou, rešpektujme však jeho výber, osobitosti, buďme pripravení aj na to, že sa to nemusí podariť,“ hovorí špeciálna školská pedagogička Farkašová.
Rodičia často vyberajú krúžky aj podľa vlastného zamerania alebo si nimi kompenzujú svoje túžby, ktoré sa kedysi nenaplnili. Nemusí to byť zlé, ak dieťa o vybranú činnosť prejaví záujem a nadšenie.
Aj s mobilom v ruke sa dá relaxovať. Limity sú však dôležité. Ilustračná snímka. Foto: unsplash.com
„Naše deti nemusia a často ani neinklinujú k rovnakým formám využívania voľného času ako kedysi my v našom detstve. Iste mohli zdediť nadanie na tanec, hudbu, maľovanie, šport a my ich vieme podporiť. Je to však ich chcenie, vôľa, úsilie, námaha, ktoré budú musieť vynaložiť,“ zdôrazňuje Farkašová.
Často sa stáva, že dieťa po čase zistí, že krúžok ho už nebaví. Čo radia odborníci?
„Sú deti, ktoré naozaj v detskom veku stále skúšajú, čo ich bude baviť, a je to v poriadku. A opačne, sú deti, ktoré celé dni chcú robiť jeden šport, chodia kresliť, lebo to ich baví, je to naozaj o osobnosti dieťaťa a o tom, aby rodič prišiel na to, čím by sa chcelo zaoberať,“ hovorí psychologička.
Každodenný krúžok sa podľa špeciálnej školskej pedagogičky môže u niekoho premeniť na averziu a tam sa už nedá hovoriť o rozvíjaní talentov. „Netreba dieťa kritizovať, ak chce niektorý z krúžkov ukončiť, veď ani nám dospelým nemusí všetko sadnúť,“ konštatuje odborníčka.
Mnoho rodičov podlieha spoločenskému tlaku, ktorý sa neustále zvyšuje, a dieťaťu dopraje krúžky len preto, aby sa vyrovnalo rovesníkom. Taký pocit má aj mama Andrea. „Ak deti nemajú krúžky, nazerá sa na ne ako na pasívne, lenivé, tie, čo zmeškali vlak,“ hovorí.
Ako dieťa nepreťažiť krúžkami? Podľa čoho sa dá určiť, čo je už priveľa?
Odborníci sa zhodujú, že optimálny počet krúžkov neexistuje. Aj táto oblasť je individuálna, tak ako mnoho iných výchovných vecí. Pozerať sa však treba na záujem dieťaťa, či nie je preťažené, či ho činnosť stále napĺňa a teší.
U žiaka je zároveň dôležité mať dostatok času na školskú prípravu, ktorá patrí k jeho hlavným povinnostiam.