Mikloško, Hrušovský a Čarnogurský prezidentovi Pellegrinimu Vojenské obsadenie Náhorného Karabachu ste nazvali oslobodením. Zasaďte sa za prepustenie politických väzňov

Vážený pán prezident!

V prvej polovici júla ste oficiálne navštívili Azerbajdžanskú republiku. Ako ste uviedli vo svojom vyhlásení, cieľom Vašej návštevy bolo nadviazanie spolupráce medzi našimi krajinami v oblasti energetiky, hospodárstva, dopravy a obrany, ako aj v oblasti obnovy regiónov zasiahnutých konfliktom. 

Politickým vrcholom Vašej cesty bolo stretnutie s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom v Náhornom Karabachu, kde ste spoločne položili základný kameň novej školy a potvrdili platnosť viacerých medzištátnych dohôd.

Náhorný Karabach je historickým územím Arménov a kolískou Arménskej apoštolskej cirkvi. Tú podľa tradície založil apoštol Bartolomej, ktorý v regióne pôsobil a podstúpil tu aj mučenícku smrť. Práve jemu sa pripisuje založenie kresťanského chrámu z 1. storočia, ktorý bol postavený približne o dvesto rokov skôr, než Arménsko oficiálne prijalo kresťanstvo za štátne náboženstvo. Celá táto oblasť je dodnes posiata výnimočnými starobylými arménskymi kostolmi a kláštormi.

Po vojenskej ofenzíve na jeseň 2023 prevzal Azerbajdžan kontrolu nad celým územím Náhorného Karabachu. Následne došlo k masovému exodu celého pôvodného obyvateľstva – viac než 120-tisíc Arménov bolo nútených toto územie opustiť. 

V hlavnom meste Stepanakerte boli zničené administratívne a parlamentné budovy a v regióne prebieha systematické odstraňovanie či pozmeňovanie historických stôp armády a kultúry vrátane kresťanského dedičstva starobylých chrámov. 

V súčasnosti na tomto území nežije už prakticky žiadne arménske obyvateľstvo.

Azerbajdžan okrem toho zadržal viacerých najvyšších predstaviteľov Náhorného Karabachu, ktorých v politicky motivovaných procesoch odsúdil na dlhoročné tresty odňatia slobody. Medzi ôsmimi z nich sú:

• Arajik Harutjunjan – bývalý prezident Náhorného Karabachu (odsúdený na doživotie),
• Davit Babajan – minister zahraničných vecí (odsúdený na doživotie),
• Davit Išchanjan – predseda parlamentu (odsúdený na doživotie),
• Davit Manukjan a Levon Mnacakanjan – vojenskí velitelia (odsúdení na doživotie),
• Arkadij Gukasjan – bývalý prezident (odsúdený na 20 rokov väzenia),
• Bako Sahakjan – bývalý prezident (odsúdený na 20 rokov väzenia),
• Ruben Vardanjan – bývalý minister (odsúdený na 20 rokov väzenia).

Pán prezident!

Slovenská republika sa stala vôbec prvým členským štátom Európskej únie, ktorý na najvyššej úrovni navštívil Náhorný Karabach a tým politicky zastrel tragické udalosti, ktoré uvádzame vyššie. Vy sám ste vo svojom prejave v Karabachu, po boku prezidenta Alijeva, nazvali tento proces oslobodením Karabachu. V tomto svetle sa javí ako pochopiteľná aj osobitná ústretovosť, ktorú Vám hostiteľ prejavil. 

Zámer položiť základný kameň školy v Agdame pod menom generála Milana Rastislava Štefánika ponechávame v tomto kontexte bez ďalšieho komentára.

Vážený pán prezident!

Všetky autoritárske režimy stoja a padajú na potláčaní ľudských práv. Keby sa vrcholní predstavitelia demokratického sveta v minulosti nezasadzovali za ochranu ľudských práv v bloku komunistických krajín, Slovensko by dodnes nebolo slobodným štátom a Vy by ste dnes nezastávali úrad prezidenta Slovenskej republiky. 

V mene obrany kresťanských hodnôt a ľudských práv, ku ktorým sa otvorene hlásite, Vás žiadame, aby ste sa u prezidenta Ilhama Alijeva zasadzovali za prepustenie všetkých politických väzňov v Azerbajdžane – samozrejme, vrátane ôsmich spomenutých bývalých predstaviteľov Náhorného Karabachu. 

Píšeme Vám ako bývalí ústavní činitelia Slovenskej republiky a zároveň ako bývalí obrancovia ľudských práv a slobôd v komunistickom Československu.

S prejavom hlbokej úcty

František Mikloško, bývalý predseda SNR
Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády SR, v. r.
Pavol Hrušovský, bývalý predseda NR SR, v. r.

Vyššie uvedený list bol 24. júla 2026 odovzdaný v podateľni Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.