O filme Odysea | Tri hodiny veľkej drámy a starovek, ktorému rozumieme

Film je hádam unisono oceňovaný kritikmi, ale aj na diváckych portáloch má vysoké percentá. Na stránke csfd.sk svieti teraz číslo 85, čo je naozaj úctyhodné.

Nolan je britský filmár, ktorý je už fenoménom dnešného filmu. A aj jeho nová snímka je filmová udalosť.

Spomeňme, že v lete pred dvoma rokmi sa húfne chodilo na jeho film Oppenheimer. A hojne sa diskutovalo o historických momentoch či dilemách, ktoré snímka priniesla. Čo tam chýbalo, čo bolo podcenené či nedotiahnuté.

Tak ako bol dôležitý ten film, ktorý zožal bohatú žatvu aj na Oscaroch, tak bola dôležitá aj debata, ktorú vyvolal. Akoby ďalšia vrstva celého filmu.

Je to vždy aj príležitosť pre historikov, aby – napríklad pri opísaní chýb či nedôsledností vo filme – poučili laikov o tom, ako to naozaj bolo.

A podobná vec sa udiala aj pri Nolanovom novom veľkofilme.

Divák na ňom strávi tri hodiny a bude to veľmi intenzívny filmový zážitok. A žiadna idyla, občas to bude až fyzicky ťažké uniesť, všetky tie súboje, zabíjanie, krutosti.

Trójsky kôň vo filme. Foto: Universal Pictures

A treba sa pripraviť aj na ďalšiu vec, že keď človek príde domov, tak mu ten film bude stále sedieť v hlave.

Nejeden začne pátrať po knihe, aby si Homérov epos prečítal. Alebo po dokumentoch o Tróji, aj sa hneď objavili na niektorých kanáloch. Alebo si divák vyhľadá doma v knižnici zaprášenú Zamarovského knihu Objavenie Tróje. Lebo veď aj to bol veľký príbeh.

V kníhkupectvách už teraz vidno vyložené knihy pre nabudených filmových divákov – buď priamo Homérove diela, alebo knihy s nimi súvisiace.

A už sa ozvali aj historici či archeológovia so svojím slovom do diskusie. To je vždy prínosné, lebo človek sa ešte viac ponorí do reálií staroveku.

Homérove eposy sú síce v školách stále preberané, ale – priznajme si, že pre mnohých z nás – to bola len učebnicová záležitosť. Spoznali sme kontúry toho tragického príbehu o únose krásnej Heleny, vieme, ako potom dopadla Trója, aj to, ako dlho a zložito putoval domov Odyseus, kde ho čakala verná Penelopa.

Ak by to bol len sfilmovaný známy príbeh, hoci aj filmársky zručne, bola by to klasická historická téma pretkaná mýtmi o Kyklopovi, Sirénach, čarodejniciach či morských príšerách.

Príbeh Odysea aj Tróje už bol viackrát sfilmovaný, ale dôležité je, či filmár objaví v starovekom príbehu niečo, čo zasiahne aj súčasného diváka.

Nolanovi sa niečo v tomto zmysle podarilo, našiel motívy, ktoré fungujú aj dnes. Ale aj vďaka tomu, že bolo v čom hľadať. Teda vďaka Homérovi.

Matt Damon ako Odyseus. Foto: Universal Pictures

Ak by sme šli len po tej najznámejšej či najjednoduchšej línii, tak je tu otázka rodiny – Odyseus musí ísť do boja, zanechať ženu s malým dieťaťom. Rád by ostal, ale je to aj vec jeho cti a ctižiadostivosti. Penelopa miluje svojho muža, nechce oňho prísť, ale uverí jeho sľubu, že sa vráti. Je odhodlaná čakať.

No nie je to odovzdaná, pasívna žena. Hoci ju vidíme zvyčajne iba sedieť, musí sama dvadsať rokov spravovať kráľovstvo na Itake, odolávať zradným a drzým nápadníkom a ešte aj vychovávať syna.

Vidíme jeho trápenie, chýba mu otcovský vzor. Vie, že jeho otec je odvážny, chrabrý bojovník. Chcel by byť ako on, ale v skutočnosti je dlho dieťaťom, ponižovaným, ubíjaným, bezmocným.

Chce sa raz stať následníkom trónu, chce byť ochrancom matky a synom hodným svojho otca. Ale najprv musí zistiť niečo o jeho osude, či to čakanie má ešte zmysel, preto sa vydá na cestu. A napokon je odhodlaný k činu.

Nie je to rodina zo staroveku, ktorá je nám vzdialená. Je to rodina, ktorá prešla veľkým utrpením, ale držala pevne spolu.

Odyseus pritom prežije dlhé roky s vymazanou pamäťou po boku krásnej nymfy, ktorá sa ho nechce vzdať. Ale je v ňom stále uložená silná túžba, ktorej ani nerozumie, až kým sa ho kráska nevzdá a nepripomenie mu aj to, po čom v hĺbke svojej duše túži.

Ešte výraznejšou témou je tu muž a jeho boj, so svetom a sebou samým, vďaka ktorému zažije veľa utrpenia, zmätku, ale aj spokornenie a zmúdrenie. Téma, ktorá nikdy nezostarne a vždy bude vzrušujúca.

Odyseus je fyzicky silný muž, sebavedomý bojovník, ktorý je odvážny aj prefíkaný, takže dokáže súpera poraziť aj ľsťou, známym trójskym koňom.

Je fascinujúce, ako tento legendárny príbeh vo filme vidíme. Žiadna rozprávka či mýtus, ktorý poznáme ako vtipnú scénku. Toto je brutálne ťažká scéna.

Vidíme natlačených chlapov v drevenom koňovi, ležia vo vlastných výkaloch, nie sú tam krátky čas. Niektorí tam dnu umrú, je to všetko na hrane, ale potom Trójania vlečú koňa za hradby, chlapi dnu sú špinaví, dobití, uvláčení, ale vyjde to. Trójania sa chytia do pasce a v noci chlapi vyliezajú z koňa, zabíjajú stráže a otvárajú bránu. Dnu sa hrnú dobyvačné vojská.

Odyseus sa však necíti víťazoslávne, s hrôzou pozerá na apokalypsu okolo seba – akoby doteraz ani netušil, čo bude dobytie Tróje znamenať.

Nie je to už boj muža proti mužovi, ale podrezávanie žien, vypaľovanie domov, mučenie, týranie a nekonečné ničenie.

Je to koniec jednej vyspelej civilizácie.

Krásna Helena sa musí vrátiť domov do Sparty, ale s poničenou krásou a horkosťou v srdci. Vedľa víťazného kráľa sedí jeho zatrpknutá žena.

Odyseus sa po boji chystá domov. Ešte má jeden cieľ: doviesť domov aj zvyšok svojho vojska, ktoré stálo verne po jeho boku. To je jeho zodpovednosť vodcu.

No prežije len on, ako vieme zo starovekého eposu. Do cesty sa mu postavia všelijaké príšery. Lenže tu vidíme na vlastné oči, ako Kyklop žerie jeho chlapov, ako ich čarodejnica mení na svine, ako sa topia v rozbúrenom mori, lebo ich vodca urazil Poseidóna.

Odyseus robí chyby, hoci má dobré úmysly aj odvahu, často je pyšný, spupný, neraz zlyháva, občas si dokáže bohov nakloniť, inokedy ich rozzúri.

Vidí svoju bezmocnosť, svoje chyby, vidí umierať svojich chlapov, ktorých nemôže ani pochovať.

Chcel sa vrátiť domov ako hrdina, veď stál v boji na strane víťaza, ale triumfálne pocity sa vytrácajú, pochybnosti silnejú. Čo to bol vlastne za boj?

Matt Damon ako Odyseus a Zendaya ako bohyňa Aténa, jeho radkyňa a sprievodkyňa. Foto: Universal Pictures

V spomienkach sa mu vracia ničenie Tróje, vraždenie jej ľudí. Už tomu víťazstvu chýba zmysel aj hrdosť víťaza.

Spartský kráľ Menelaos má síce späť doma Helenu, ale je to zatrpknutá žena s poznačenou tvárou. Ďalší spolubojovník, mykénsky kráľ Agamemnón, sa vrátil po desiatich rokoch domov a tam ho v kúpeli zavraždila vlastná manželka.

Odyseus je desať rokov na ceste domov, stráca všetkých mužov a domov prichádza ako žobrák.

Vidí utrápenú ženu, syna v smrteľnom nebezpečí a opäť treba bojovať, ale teraz má ten boj zmysel. Je to boj osamelého unaveného bojovníka, ktorý sa bije za svoju rodinu, za svoje kráľovstvo.

Je sám proti stovkám, pomáha mu len starý slepý pastier. No Odysea už nič nezastaví.

Treba zachrániť aspoň Itaku, keď už prekvitajúca civilizácia v Tróji bola zničená.

To je silný motív, Nolan ukazuje nezmyselnosť toho, ako bola Trója potrestaná za ľahkovážny čin jeho princa. Vidíme rozvrat, úpadok, ktorý však zasiahol aj Spartu, Mykény či Itaku, nielen Tróju.

Odyseus nedopadol tak tragicky ako Agamemnón, ale ani jeho návrat nie je triumfálny. Doma nájde pokoj, zaslúži si aj obdiv za svoju odvahu, odhodlanie, ale navždy to už bude utrápený muž so silným pocitom viny.

Tieto pocity poznajú asi všetci veteráni veľkých vojen.

Odyseova loď medzi Charybdou a Skyllou. Foto: Universal Pictures

Môžeme prijať výhrady archeológov či historikov, že sa Nolan nedržal celkom reálií, že oblečenie či zbrane nie sú adekvátne obdobiu, keď bola bitka o Tróju.

Isto, môžeme sa baviť aj o tom, či prijmeme krásnu Helenu v podobe krásnej černošky, ale nie sú to tie najdôležitejšie veci.

Ten epos je vo filmovej podobe veľkolepý, mrazivý, nič rozprávkové či infantilné.

Divák si veľa vytrpí, kým uvidí Odysea opäť po boku Penelopy.

Nolan sa vyžíva v dlhých bojových scénach či v scénach v rozbúrenom mori, žiadna rýchla skratka, vytrápime sa v súbojoch, v ťažkých situáciach alebo sme vymáchaní v morských vlnách a ošľahaní búrkami.

Občas je to aj únavné, ale filmárovi sa asi zdalo neúnosné odbaviť dlhých dvadsať rokov rýchlymi strihmi či skratkami. Tak sa divák aj trochu zmorí, ale nudiť sa nebude.

A ešte si možno potom pôjde kúpiť knihu s Homérovými eposmi alebo o Tróji či starovekom Grécku. Lebo stále nebude mať dosť.