Členka komisie pre transsexualizmus, ktorú po pripomienkach odvolali Bez váhy dôkazov je štandardný postup experimentálny a nemôže byť záväzný

„Štandardný postup nie je výsledkom spoločenského ani odborného konsenzu, ani konsenzu v komisii. Ak chceme mať spoľahlivý štandardný postup, musí byť založený na medicíne dôkazov,“ hovorí Mariana Mrázová, ktorá pripomienkovala štandardný diagnosticko-terapeutický postup na liečbu transsexualizmu ako členka projektového tímu a komisie ministerstva zdravotníctva.

Vysvetľuje, aké má voči nemu výhrady a prečo sa s výslednou podobou nedokáže stotožniť. Tému nechce bagatelizovať, práve naopak, snaží sa upozorniť na to, že cieľom odborníkov, ktorí nesúhlasia s prijatím odborného usmernenia, nie je spochybniť a znemožniť liečbu pacientov s diagnózou transsexualizmus, ale minimalizovať riziká a tiež týchto pacientov chrániť.

Mariana Mrázová má špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo a je profesorkou verejného zdravotníctva. Svoju klinickú a vedeckovýskumnú prax zamerala na prevenciu a liečbu infekcií u onkologických pacientov, v súčasnosti sa venuje hlavne prevencii neprenosných ochorení, vrátane obezity. Počas covidu bola členkou Národného krízového klinického tímu aj ministerského intervenčného tímu. Je prorektorkou Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety pre doktorandské štúdium a zakladateľkou Inštitútu pre prevenciu a intervenciu.  

Na začiatku februára Komisia pre schvaľovanie štandardov liečebných postupov na ministerstve zdravotníctva odsúhlasila štandardný postup pre transsexualizmus, ktorý exminister zdravotníctva Lengvarský tesne pred svojím odchodom podpísal. Ako ste vtedy hlasovali?

Ja som nehlasovala.

Prečo ste nehlasovali, keď ste boli počas celého procesu členkou komisie a štandardy ste pripomienkovali?

Na projekte Štandardných diagnostických a terapeutických postupov (ŠDTP) som participovala už od začiatku projektu ako členka Projektového tímu ŠDTP a aj ako členka Projektového tímu Postupov pre výkon prevencie (PpVP). Rovnako som bola členkou oboch rovnomenných komisií ministerstva. V decembri 2022 som bola zo všetkých pozícií odvolaná.

Koľko rokov ste boli členkou komisie?

Členkou komisie aj projektového tímu som bola viac ako päť rokov. Aby som to vysvetlila, úlohou projektového tímu je posúdiť v prvom rade váhu medicínskych dôkazov a tiež spracovanie štandardného postupu po metodologickej stránke. Úlohou komisie je zas posúdiť odbornú stránku a tiež reálne posúdiť zavedenie štandardov do praxe.

Myslíte si, že koniec v komisii súvisí s vašimi výhradami voči štandardu pre transsexualizmus?

Po celé roky som vnímala prostredie komisie ako odborné a vedecké fórum otvorené argumentácii, ktorej výsledkom mali byť štandardné postupy založené na medicíne dôkazov. Svoje pripomienky sme mohli vždy predostrieť otvorene, čo som predpokladala aj v prípade štandardného postupu pre transsexualizmus. Ten bol napokon schválený v podobe, ku ktorej mám viaceré odborné výhrady.

O štandarde sa neviedla seriózna celospoločenská diskusia, hoci je zrejmé, že výhrady má široká odborná verejnosť. Text nie je výsledkom spoločenského ani odborného konsenzu, ani konsenzu v komisii.Zdieľať

O štandarde sa neviedla seriózna celospoločenská diskusia, hoci je zrejmé, že výhrady má široká odborná verejnosť. Text nie je výsledkom spoločenského ani odborného konsenzu, ani konsenzu v komisii. S prijatým štandardom sa nemôžem odborne stotožniť. Pred posledným zasadnutím komisie, na ktorom bol štandard napokon schválený, som bola odvolaná bez udania dôvodu.

Schválenie štandardov prešlo len tesne pomerom dvanásť za, deviati sa zdržali a jeden bol proti. Je bežné, že medicínske štandardy prechádzajú tak tesne alebo sa väčšinou prijímajú konsenzom?

Počas svojho 5-ročného pôsobenia v komisii sa nepamätám na podobnú situáciu a ani na podobný neštandardný schvaľovací proces, ako naň upozornilo ministerstvo spravodlivosti. Je pravda, že tento štandardný postup je výnimočný v tom, že jeho dosahy presahujú rezort zdravotníctva, a preto sú k jeho schváleniu potrebné ďalšie analýzy – legislatívno-právna, medicínsko-etická, ekonomická, analýza zdravotných poisťovní, ale aj medzirezortné stretnutia.

Je to nová situácia a výsledok hlasovania, ako aj vyjadrenie vyše 400 zdravotníkov vrátane okolo 90 psychológov a psychiatrov svedčí o tom, že ku konsenzu sme nedospeli. A nemáme ani konsenzus svetovej odbornej verejnosti.

Čítajte tiež

Lekári proti štandardu pre transsexualitu Na lekárskej vede sa opäť pácha násilie nejakou ideológiou

Postoj

Dvesto lekárov, z toho 61 psychológov a psychiatrov píše vláde, aby pri téme transsexuality začala širokú odbornú diskusiu, bez politického tlaku.

Takže tentokrát ide naozaj o raritný štandardný postup, ktorý si vyžaduje aj raritný prístup, a jeho schváleniu mala predchádzať široká verejná diskusia. Hlasovanie dopadlo veľmi tesne, a ak by som nebola odvolaná, hlasovala by som proti.

Takže výsledok by bol ešte tesnejší.

Áno. V zahraničí sú ku každému štandardnému postupu tiež prizývaní odborníci tých medicínskych špecializácií, ktorých sa štandardný postup týka, čo považujem za správne. V našej komisii neboli v procese hodnotenia štandardného postupu zastúpení odborníci viacerých špecializácií, ktorých sa štandardný postup týkal – gynekológ, chirurg, onkológ, všeobecný lekár, urológ, všeobecný lekár pre deti a dorast a dokonca, čo považujem za absurdné, ani psychiater, psychológ, klinický psychológ.

Aká bola vaša zásadná pripomienka?

Hlavnou pripomienkou bola absencia váhy medicínskych dôkazov, ktorá je zásadnou podmienkou začatia schvaľovacieho procesu. Vyplýva to aj zo štatútu komisie, ktorý od štandardov požaduje reflektovať najnovšie poznatky v medicíne, čo tomuto štandardu chýba. Nie je to chyba autorov, ale musíme jasne povedať, že dnes nemáme na túto problematiku medicínu dôkazov. A ak váhu dôkazov nemáme, pohybujeme sa na úrovni hazardu s ľudskými životmi v rámci experimentu. Aj ten má však jasne zadefinované pravidlá.

Čo si presne predstaviť pod „váhou medicínskych dôkazov“?

Pri medicíne založenej na dôkazoch, teda evidence based medicine, v súčasnosti existuje viacero klasifikácií dôkazov. Najnižšiu váhu majú dôkazy štvrtej úrovne, kam zaraďujeme aj takzvané „guideliny“ – odporúčané postupy, ktoré boli aj podkladom pre vypracovanie štandardného postupu. Najvyššiu váhu majú dôkazy prvej úrovne, kam patria metaanalýzy a systematické prehľady. Tie metodicky predpísaným spôsobom združujú informácie z viacerých podobných štúdií.

Súhrn viacerých štúdií s rovnakou alebo veľmi podobnou metodikou zaisťuje vyššiu presnosť a štatistickú spoľahlivosť výsledku. Dôraz sa kladie na rovnováhu medzi rizikom a prospechom. Bez nezávislých analýz nevieme zodpovedne posúdiť, či benefit preváži riziko. V zahraničí sa záväznosť dodržiavania týchto postupov odvíja od vyššie menovaného stupňa váhy dôkazov, to znamená, že úroveň 1 je pre lekárov záväzná v dodržiavaní postupov a úroveň 4 je len odporúčaná.

Z vedeckého hľadiska úroveň 4 nezaväzuje lekára liečiť podľa tohto štandardného postupu, avšak neviem, ako je právne a legislatívne táto dilema vyriešená. Ak sa ho lekár rozhodne neakceptovať, bude mať možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí?

Môžete svoje výhrady voči medicínskemu štandardu bližšie konkretizovať?

Pre mňa je dôležitá jasná diagnostika a diferenciálna diagnostika ochorenia, teda ako toto ochorenie rozlíšime od iných podobných ochorení. Autori ako jeden z príkladov uvádzajú schizofréniu, ale z hľadiska rozhodovacieho procesu o liečbe pacienta je najdôležitejšie rozlíšiť primárny a sekundárny transsexualizmus a tiež hraničnú poruchu osobnosti.

Čo tým chcete povedať?

Môžeme zjednodušene povedať, že primárna porucha je daná od narodenia. Sekundárna je ovplyvnená vonkajšími vplyvmi, napríklad zraneniami z detstva, dysfunkčnými rodinami, ale môže ísť aj o vplyv prostredia, médií či o módny trend. Často je transsexualizmus pridružený k iným psychickým poruchám. Preto za dôležitú súčasť liečby považujem psychoterapiu, ktorá je v postupe odporúčaná, ale podľa môjho názoru by mala byť povinnou súčasťou diagnostiky a aj liečby, nielen odporúčanou.

V štandardnom postupe mi však nechýba len jasná diagnostika, ale napríklad aj liečba osôb, ktoré by podstúpili tranzíciu bez chirurgickej a hormonálnej liečby. Autori odporúčajú pokračovanie v psychoterapii, no úplne absentuje starostlivosť o pacienta, ktorý by žiadal o detranzíciu, teda sa rozhodne v procese tranzície vrátiť sa k svojmu biologickému pohlaviu.

Veľmi klzkým ľadom je hraničná porucha osobnosti, ktorá je pri správnom psychologickom sprevádzaní reverzibilná, to znamená, že jedinec sa stotožní so svojím biologickým pohlavím. Samozrejme, v prípade primárnej poruchy nemôžeme ako lekári tento stav ignorovať a našou snahou musí byť poskytnúť týmto ľuďom adekvátnu a najlepšiu liečbu. Otázkou však v prípade chýbania medicíny dôkazov zostáva, čo je tá najlepšia liečba.

Vidíte aj iné nedostatky?

V štandardnom postupe sú nežiaduce účinky liečby dobre vypracované, ale informovaný súhlas, ktorý podpisuje pacient pred začiatkom liečby, nepovažujem za dostatočný. V ňom sú nežiaduce účinky opísané veľmi stručne a podľa môjho názoru aj nie celkom jasne.

Napríklad?

Napríklad sa odporúčajú častejšie mamografické kontroly z dôvodu užívania estrogénov, ale je potrebné jasne pomenovať, že ide o zvýšené riziko onkologického ochorenia. Absentuje aj zoznam hradených výkonov, ktorý by jasne zadefinoval výkony hradené zdravotnými poisťovňami.

Ďalej sú to nadštandardné požiadavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane požiadavky týkajúcej sa nadštandardných podmienok pri hospitalizácii. Hovoríme o samostatných kúpeľniach, toaletách, špeciálnom prístupe aj o liečbe podľa individuálnych potrieb pacienta. Takéto požiadavky sú neplniteľné. Podľa mňa je tým porušený princíp spravodlivosti voči ostatným pacientom.

Veľkou dilemou pre lekárov je v prípade hormonálnej a chirurgickej liečby aj iatrogenizácia, teda poškodenie pacienta – z fyzicky zdravého jedinca urobíme chorého až invalida.Zdieľať

Veľkou dilemou pre lekárov je v prípade hormonálnej a chirurgickej liečby aj iatrogenizácia, teda poškodenie pacienta – z fyzicky zdravého jedinca urobíme chorého až invalida. Závažnou skutočnosťou je v tomto prípade aj neschválená indikácia podávania hormonálnej liečby Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv – takzvaná off label liečba. Je naozaj potrebné pred celým procesom jasne pacienta upozorniť na doživotné následky a komplikácie.

To sú všetky vaše výhrady?

Štandardný postup je síce určený pre dospelú populáciu, avšak v odporúčaniach autori uvádzajú potrebu vypracovať príslušné ŠDTP/ŠOP (štandardné operačné postupy) pre ďalšie skupiny. Ktoré tým myslia, nešpecifikujú. Ide o detskú populáciu? Ak nie, akú inú časť populácie majú autori na mysli?

Požadujú zabezpečiť aj vzdelávanie všetkých zdravotníkov v tejto oblasti a tiež zameranie vhodných osvetových aktivít na všeobecnú populáciu. Známy je príklad z praxe, keď plavkyne museli povinne absolvovať proces rodového scitlivovania, aby boli schopné akceptovať, že sa na súťaži zúčastní a môže aj vyhrať biologický muž.

Aké nežiaduce efekty by mohlo mať zavedenie takto vytvoreného štandardného postupu do praxe?

Pacient sa podpisom informovaného súhlasu zaväzuje, že sa nikdy nevráti k svojmu biologickému pohlaviu. Vo svete pritom pribúdajú žiadosti o detranzíciu, retranzíciu (človek sa raz cíti ako muž, potom ako žena a opäť ako muž) a aj žaloby v dôsledku nedostatočného informovania pacienta pred procesom tranzície o závažných vedľajších účinkoch liečby a nedostatočnej psychologickej podpore v zmysle akceptovania prirodzeného biologického pohlavia. 

Pacient sa podpisom informovaného súhlasu zaväzuje, že sa nikdy nevráti k svojmu biologickému pohlaviu. Vo svete pritom pribúdajú žiadosti o detranzíciu, retranzíciu aj žaloby v dôsledku nedostatočného informovania pacienta.Zdieľať

Mladí ľudia si neuvedomujú dôsledky tranzície, pribúdajú prípady mladých žien, ktoré si dali amputovať prsníky a podstúpili hormonálnu liečbu, alebo mladých mužov po chirurgickej a hormonálnej kastrácii, ktorí svedčia o omyle, ktorého sa dopustili a tiež o dôsledkoch v zmysle nenávratného zmrzačenia.

Niektoré ženy si zmenia svoj fyzický vzhľad, ale nevzdávajú sa možnosti porodiť deti a ponechajú si maternicu a vaječníky a potom vidíme zavádzajúce titulky, ako „muž porodil dieťa“. V Anglicku úplne zakázali podávanie hormónov vrátane blokátorov puberty deťom a mladistvým. Aj tie najodvážnejšie krajiny začínajú vyzývať k opatrnosti.

Je teda možné, že s takto prijatým štandardom a platným odborným usmernením o zmene pohlavia by bez bližšej úpravy mohli transženy s mužskými pohlavnými orgánmi navštevovať ženské šatne, toalety, končiť v ženských väzniciach, prípadne transmuži otehotnieť? Sú podobné obavy časti spoločnosti legitímne?

Áno. Nedoriešeným v rámci hospitalizácie zostáva aj umiestnenie osoby v procese tranzície a po zmene pohlavia – či bude takýto pacient umiestnený na ženské alebo mužské oddelenie.

Autori požadujú oslovovanie pacienta v požadovanom rode už počas procesu tranzície. Hlavne v prípadoch, ak ide len o zmenu pohlavia na matrike bez hormonálnej a chirurgickej liečby. A s týmto sa boria mnohé školy na Slovensku, keď napríklad dievča vyhlási, že sa cíti ako chlapec, a dožaduje sa oslovovania novým menom. Spôsobuje to veľký chaos a bezradnosť spolužiakov a aj učiteľov.

V Anglicku úplne zakázali podávanie hormónov vrátane blokátorov puberty deťom a mladistvým. Aj tie najodvážnejšie krajiny začínajú vyzývať k opatrnosti.Zdieľať

Nie je vyriešené ani umiestnenie študentov do internátov, zaradenie vojakov i športovcov, ale ani dosahy v oblasti sociálnej – dôchodky, znížená pracovná schopnosť. Vo svete nastáva vzbura, pretože športové súťaže v ženskej kategórii vyhrávajú transmuži. Muži v preddôchodkovom veku po tranzícii získali právo na predčasný dôchodok. Takéto snahy o zmenu identity považujem sa samoúčelné a aj nesprávne.

Autori medicínskeho štandardu to však tak zrejme nevidia.

Ministerstvo spravodlivosti však vo svojej analýze odporúča, aby bol prijatý štandardný postup zrušený, a to okrem iného preto, že sa ministerstvo zdravotníctva nevyrovnalo s vecnými námietkami uplatnenými v procese prípravy návrhu štandardného postupu. Analýza ministerstva spravodlivosti vytkla aj to, že pri tvorbe štandardov neboli dodržané procesné postupy, ktoré vyžaduje štatút komisie, i to, že časť zásadných pripomienok zostala nezapracovaná. To považujem za jeden z dôvodov na zrušenie štandardného postupu.

Aká bola reakcia tvorcov medicínskeho štandardu na vaše pripomienky?

Panuje medzi nami úcta a tvorcov štandardného postupu považujem za odborníkov a vysoko si ich vážim. S autormi sa dá diskutovať veľmi kultivovane, vieme si vysvetliť svoje argumenty. Avšak časť zásadných pripomienok viacerých členov komisie zostala nezapracovaná.

Čítajte tiež

Psychiater Patarák aj o epidémii transsexuality Môže ísť o skupinovo sugestívny mechanizmus, ktorý má charakter sociálnej nákazy

Zuzana Hanusová

Rozhovor so psychiatrom Michalom Patarákom o posudzovaní transsexuality a o sebareflexii v odborných kruhoch.

Zrejme ste ich teda nepresvedčili.

Úlohou komisie nie je presviedčať autorov, ale odborne posúdiť a dohliadnuť na zapracovanie pripomienok.

Zapracovali aspoň niektoré vaše výhrady?

Keď porovnáte zverejnenú pracovnú verziu s finálnou, niektoré zmeny boli zapracované, ale ja by som ich nazvala „kozmetickými“ úpravami. Napríklad v rámci diagnostiky bola ako jedno z kritérií uvedená preferencia hračiek opačného pohlavia, čiže ak sa chlapec hrá s bábikami a dievča s autom.

Mojím argumentom proti tomu je skutočnosť, že to patrí k prirodzeným rolám v rodine – aj chlapec vidí otca nosiť malého súrodenca na rukách, prečo by sa chlapec nemohol hrať s bábikami? A opačne – aj dcéra vidí matku šoférovať, prečo by sa nemohla hrať s autíčkami? Bola odstránená aj požiadavka na zmenu pohlavia na matrike, tá je však súčasťou odborného usmernenia.

Požiadavka na úhradu chirurgickej liečby v zahraničí bola zmenená na požiadavku jej zavedenia do praxe na Slovensku a dovtedy má byť liečba hradená v rámci  vyhlášky o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti na základe súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne.

Bolo podľa vás možné prijať taký štandard, aby boli všetky zúčastnené strany spokojné?

V tomto štádiu to nevidím ako reálne. Niektorí trvajú na schválení a to ako dlhoročný člen tímu považujem za bežné, keďže som to zažila pri mnohých predložených postupoch. Vo všeobecnosti sa autori vždy snažia štandardným postupom zabezpečiť pacientom čo najlepšie podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V opise projektu sa na stránke ministerstva zdravotníctva píše, že „vytvorením a zavedením jednotných klinických postupov pre diagnostiku a liečbu najzávažnejších a najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb, ktoré by reflektovali najnovšie poznatky v medicíne a zabezpečovali účinné prepojenie postupov klinickej liečby vo všetkých formách poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa zvýši kvalita a účinnosť liečby a zabezpečí sa dostupnosť k rovnako kvalitnej zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska“. To pri tomto štandarde splnené nie je.

Už len keď sa oprieme o fakt, že by malo ísť o najzávažnejšie a najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia – transsexualizmus to nespĺňa. Systémové metaanalýzy opisujú priemernú prevalenciu 0,046 (4,6 na 100 000 obyvateľov) a vo všeobecnosti prehľady opisujú narastajúci trend.

To je zrejme hlavný faktor, prečo sa téma transsexualizmu dostáva stále viac do popredia.

Otázkou zostáva, aké faktory sú za tento trend zodpovedné. Či sú ovplyvniteľné alebo neovplyvniteľné. K ovplyvniteľným môže napríklad patriť prílišná medializácia, módny trend, vzdelávanie detí na školách, spochybňovanie pohlavia dieťaťa učiteľmi, rodičmi napríklad v dôsledku preferencie hračiek, štýlu obliekania, preferencie športov a podobne. Je to veľmi náročná a komplexná otázka.

Čo pokladáte za najväčšiu nástrahu podpisu medicínskeho štandardu?

Vydávaním lekárskeho posudku na základe usmernenia sa problematika osôb s administratívnou tranzíciou len otvára, avšak slovenský právny poriadok neposkytuje riešenia dosahov na tieto osoby a na spoločnosť. Praktické dosahy sú teda nedoriešené a spoločnosť na ne nie je pripravená.

To, samozrejme, neznamená, že nás potreby tejto populácie nezaujímajú, ale z hľadiska verejného zdravia slovenskej populácie je táto skupina svojím zastúpením zanedbateľná. Ak vezmeme do úvahy napríklad populáciou ľudí s nadváhou a obezitou, tá tvorí 2/3 dospelej populácie, čo zasahuje milióny Slovákov.

Spomínaná obezita je dokázaným rizikovým faktorom vyše 200 ďalších ochorení a ich akútnych komplikácií, na ktoré sa zomiera. Slovensko patrí medzi štyri krajiny s najvyššou chorobnosťou a úmrtnosťou. Pacienti s obezitou si tiež vyžadujú lepšie podmienky – nemáme pre nich dostatočne široké lôžka, sú stigmatizovaní a tiež potrebujú citlivý prístup, možnosť psychoterapie, oveľa častejšie konzultácie u lekára, psychológa, taktiež hradenú farmakologickú liečbu.

Uznanie obezity ako diagnózy trvalo 10 rokov. Ako vonkajšie faktory sa ukázali vonkajšie príčiny – vplyv reklám, tradícií, spoločenských zvykov a hlavne nedostatočná edukácia od úrovne základných škôl až do dospelosti. Na druhej strane tu máme fyzicky zdravých jedincov, ktorí sa dožadujú tranzície.

Nebagatelizujete týmto trochu tému transsexualizmu?

Tému určite nechcem bagatelizovať, práve naopak, snažím sa upozorniť na to, že nesprávnym prístupom môžeme týmto ľuďom ublížiť. Vedecký časopis The American Journal of Psychiatry vo svojom článku v roku 2019 uvádzal, že chirurgická zmena pohlavia znižuje potrebu psychiatrickej liečby u transrodových osôb. Po desiatich mesiacoch museli urobiť korektúru, keďže sa sľubovaná výhoda chirurgických zákrokov nepotvrdila.

Štandardný postup je síce vypracovaný pre dospelú populáciu, ale človek sa transsexuálom nestane po dovŕšení 18. roku veku. Existuje obava, že čím viac maloletých bude tlačených k tomu, aby sa podrobili tranzícii, tým viac dospelých sa bude podrobovať detranzícii. Mnohí hovoria o túžbe vyniknúť alebo „zapadnúť“ a zrazu videli možnosť, že im vytúžené šťastie prinesú testosterónové injekcie alebo mastektómia. Týmto deťom je potrebné ponechať čas, aby si ujasnili, čo znamená byť ženou, čo mužom.

Ako to myslíte?

Utvrdzovanie v „pocite“ spochybňovania prirodzeného pohlavia nepovažujem za správne. Preto s veľkým výkričníkom upozorňujem na vplyv vonkajších faktorov, ktorými sú nadmerná medializácia, dokonca snahy o zavedenie sexuálnej výchovy na základné a stredné školy, kde sa deťom podsúva existencia už takmer 70 pohlaví a najmä dezinformácia, že tento jav je normálny. 

Ak by sme sa pri iných diagnózach mali riadiť pocitmi pacienta, museli by sme napríklad žene s mentálnou anorexiou vychudnutej na kosť a kožu, ktorá seba vníma stále ako obéznu, odporučiť redukčnú diétu alebo liposukciu. Alebo diabetik sa môže cítiť diskriminovaný, lebo mu zakazujeme jesť cukor. 

Pomerne rýchlo rastúci trend v niektorých krajinách nepodporuje teóriu genetickej etiológie, ako významné sa ukazujú vonkajšie faktory psychologické, rodinné, spoločenské, ale aj politické a ideologické. Správna prevencia a intervencia by mala byť zameraná práve na skúmanie týchto faktorov, čo bude proces dlhodobý, ale nevyhnutný.

Exminister Lengvarský sa najskôr zdráhal podpísať medicínsky štandard práve preto, že prešiel len tesne. Preto sa plánoval stretnúť s odborníkmi, ktorí mali výhrady. Viete o podobnom stretnutí?

Pokiaľ viem, k stretnutiu už nedošlo. Ja sama som ho však požiadala o stretnutie – podobne ako aj jeho nástupcov, pretože moje výhrady by na plánovanom stretnutí z dôvodu nečakaného a neodôvodneného odvolania z členstva v komisii nezazneli a chcela som im ich predostrieť.

Čítajte tiež

Medicínsky štandard pre transsexualitu Komisia ho schválila, no Lengvarský nie je spokojný, lebo prešiel len tesne

Lukáš Kekelák

Po prijatí štandardu by úradná zmena pohlavia bola možná aj bez chirurgického zákroku na odstránenie pohlavných orgánov. 

Ako stretnutia prebiehali?

Všetci boli ústretoví a ochotní si moje pripomienky vypočuť. 

Ako si vysvetľujete, že tesne pred koncom vo funkcii exminister Lengvarský medicínsky štandard nakoniec podpísal?

To si nedovolím komentovať.

Je možné podpísaný štandard ešte vrátiť späť komisii na dopracovanie alebo by išlo v tomto smere o precedens?

Neodporúčam vrátiť tento štandardný postup na prepracovanie, keďže očakávame prechod z klasifikácie MKCH 10 na MKCH 11, kde už nebude transsexualizmus definovaný ako duševná porucha, ale ako stav, čo znamená úplne novú situáciu. Ja považujem za správne tento štandardný postup zrušiť. Rada by som však dodala, že cieľom odborníkov, ktorí nesúhlasia s prijatím odborného usmernenia, nie je spochybniť a znemožniť liečbu pacientov s diagnózou transsexualizmus, ale minimalizovať riziká a tiež týchto pacientov chrániť.

Štandardný postup by mal byť zárukou overených a dokázaných správnych vedeckých postupov, ak to tak nie je, je to postup experimentálny, ktorý nemôže byť záväzný, a o skutočnosti účasti v experimentálnej liečbe musia byť účastníci jasne informovaní. Medicína musí kráčať ruka v ruke s vedou, a ak nemáme jasné dôkazy o tom, že benefit preváži riziko, zostávame v experimentálnej rovine a musíme dané javy skúmať. Verím, že týmto rozhovorom otváram ďalší priestor pre verejnú diskusiu, ale aj pre kvalitný výskum a pozývam do spolupráce.