Čahojová vs. Winkler Ráž bude kandidovať na primátora Bratislavy a my dvaja sa budeme musieť dohodnúť

Poslankyňa mesta a starostka bratislavskej mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová diskutovala s mestským poslancom Martinom Winklerom o tom, ako by zmenili Bratislavu po ôsmich rokoch úradovania primátora Matúša Valla.

V čom sa líšia ich pohľady na dopravu, parkovaciu politiku, nájomné bývanie, ale aj mestskú kultúru? V ktorých projektoch by pokračovali a čo by po Vallovi určite zmenili? A zvažujú aj spoločný postup v prípade oznámenia kandidatúry ministra dopravy za Smer Jozefa Ráža?

Prinášame skrátený prepis diskusie Bratislava na križovatke, ktorá sa odohrala na festivale Bratislavské Hanusove dni. Pozvanie do diskusie dostal aj úradujúci primátor Matúš Vallo, ktorý ho však odmietol.

Ako ste prišli do Pálffyho paláca? Autom, MHD alebo na bicykli?

Martin Winkler: Ja som prišiel autom, lebo vonku je teplo a v obleku sa mi nechcelo ísť pešo. Rozhodoval som sa, či nepôjdem pešo, ale nechcel som sa spotiť, tak som prišiel autom.

Dana Čahojová: Ja som prišla taxíkom. Keď som tu bola naposledy, dostala som pokutu. Našla som si na aute nálepku. Nebolo to preto, že by som nezaplatila parkovné, ale preto, že som si v aplikácii zabudla zmeniť evidenčné číslo vozidla. Pokutu mi už odpustili, ale mienila som sa sťažovať.

Obaja pokladáte dopravu za veľký problém Bratislavy. Aká je však vaša vízia? Plánujete viac posilniť MHD cez električkové trate a ich rozšírenie do ďalších oblastí alebo chcete vykročiť inou cestou?

Winkler: Električky by mali tvoriť gro dopravy, ale aby sme ľudí do nich dostali, musíme ich pozitívne motivovať, nie nútiť, preto treba napríklad obnoviť zrušené expresné spoje a zabezpečiť bezpečnosť v MHD.

Môj otec mal minule v autobuse zážitok s neprispôsobivým občanom, ktorý ho takmer napadol za to, že ho upozornil, aby nemal vyložené nohy na sedadle. Toto sú závažné problémy, ktoré možno mnohých odradia, napríklad rodičov, aby pustili do MHD aj svoje deti. A to nehovorím o klimatizácii. Bratislavská MHD sa zlepšila, ale je tam ešte obrovský priestor na ďalšie zdokonaľovanie.

Vnímate, pani Čahojová, aj vy električku ako hlavný nosný systém Bratislavy?

Čahojová: Keďže som starostka Karlovej Vsi a električku máme v dolnej časti Karlovky, viem to oceniť, sme za ňu veľmi vďační, hoci nie je všade dostupná.

Napriek tomu bez ohľadu na to, akým spôsobom sa po Bratislave pohybujeme, všetci vnímame, že s pohybom v meste je problém. Nikto nie je spokojný, pritom plynulý pohyb je základom dobre fungujúceho mesta.

Keď som si prečítala volebný program súčasného primátora na budúce obdobie, žasnem nad tým, ako recykluje presne tie isté veci, ktoré sľuboval pred štyrmi aj ôsmimi rokmi.

Aká je vaša vízia?

Sú veci, ktoré nám umožnia lepší pohyb po meste a dajú sa robiť okamžite. Potom sú veci, na ktoré treba finančné zdroje, a napokon veci, ktoré stoja veľmi veľa peňazí a treba ich robiť v spolupráci so štátom a Železnicami Slovenskej republiky. Pri nich musíme hľadať zdroje aj z Európskej únie, lebo to samotná Bratislava jednoducho nedokáže zafinancovať.

Buďme konkrétnejší. Spolu s pánom Winklerom navrhujete opäť zaviesť 15-minútový lístok. Ako inak by ste však zmenili MHD, aby bola plynulejšia?

Čahojová: To je jedno z tých rýchlych riešení, ktoré by mohli zatraktívniť MHD. Treba si uvedomiť fakt, že ľudia nepresedajú na bicykle a polovica ľudí stále cestuje po Bratislave autami. Podiel cestujúcich sa nejako výrazne nezvýšil, hoci máme nové dopravné prostriedky.

MHD musí byť lacná, rýchla, s čo najmenším počtom prestupov a nesmú sa rušiť spoje. Tam, kde chýbajú, ich treba doplniť. Sú to rýchle opatrenia, ktoré tiež potrebujú financie, ale nie sú to strašné objemy.

Jedným z atraktívnych nápadov, ako dostať ľudí do MHD, by mohla byť zľava alebo električenka zadarmo pre deti rodičov, ktorí si zakúpia rezidenčnú kartu, čím by sme podporili aj parkovaciu politiku.

Všimnite si, že keď je prvý deň školských prázdnin alebo deň voľna, Bratislava je prejazdná. Väčšinu problémov na cestách spôsobuje to, že v kulminačnom bode všetci vezieme deti do škôl po celej Bratislave. Ak by sme ich dostali do prostriedkov hromadnej dopravy a rodičia ich nevozili autami, bola by to veľká úľava.

Ako by ste zatraktívnili MHD vy, pán Winkler?

Winkler: Zľavy na MHD by boli fajn, je to krásny predvolebný sľub, ktorý však nedám. Ešte totiž nevieme, v akom stave by sme prebrali financie mesta, a sľubovať takéto prázdne, populistické sľuby nechcem. Na MHD zadarmo jednoducho nemáme peniaze.

Čo sa týka neskolaudovanej električkovej trate v Karlovej Vsi, ale aj v Petržalke, primátorovi som povedal, že tak učí Bratislavčanov obchádzať pravidlá a zákony. Ani bývať v neskolaudovanom byte nie je v poriadku.

Od Bratislavčanov taktiež často počúvam, že nepôjdu tri zastávky za cenu polhodinového lístka. A priori im to vadí a radšej idú autom. Som presvedčený, že 15-minútový lístok dokáže pritiahnuť ľudí do MHD, mal by stáť zhruba na úrovni sedemdesiatich percent ceny polhodinového lístka, ale tých zmien musí byť viac.

Čo okrem toho?

Winkler: Chýbajú zastávky na Žilinskom námestí, treba zvýšiť bezpečnosť a obnovovať zrušené linky. Veľmi mi prekáža, že sa zrušila aj linka medzi Petržalkou a Račou. Veľa detí nechodí do školy MHD, lebo im zrušili alebo skrátili spoj o posledné zastávky. Na tomto treba stavať.

Chcete do koľajovej dopravy mesta viac zapojiť aj vlakové stanice, prípadne oživiť stanicu Filiálka?

Winkler: Filiálka bola dôležitá zastávka priamo v centre. Keby sa ju podarilo oživiť, odľahčili by sme hlavnú stanicu. Mohli by tam chodiť vlaky zo Záhoria aj z Maďarska. Mohli by tam jazdiť regionálne vlaky aj rýchliky. Sú tam štyri koľaje, za hodinu sa tam dá vypraviť osem vlakov. Bohužiaľ, eurofondy na to už nie sú dostupné, lebo Slovensko tento projekt už dávnejšie nezaradilo medzi strategické investície.

Bratislava to sama nezvládne, musí tam byť spolupráca s ministerstvom dopravy a so ŽSR. Musí sa investovať aj do Predmestia a do Nového Mesta, bola by to obrovská investícia, ale pritiahla by ľudí priamo do mesta. Ak by sa to podarilo, ľudia mimo Bratislavy by nechali autá doma a radšej využili koľajovú dopravu.

A pomohlo by, aby Bratislava viac podporovala župu v prímestskej doprave, čo by zase motivovalo ľudí žijúcich v satelitoch, aby sem nechodili autami.

Čahojová: Koľaje sú veľmi dôležité, Bratislava musí byť prepojená so svojím okolím. Ide o aglomeráciu. Koľajová doprava a prepojenie nosného dopravného systému električiek so železničnou dopravou je nevyhnutne potrebné, inak bratislavská doprava neobslúži všetkých cestujúcich, ktorých potrebuje.

Musia vznikať integrované prestupné uzly, kde prestúpia na MHD, a rovnako záchytné parkoviská, kde si budú môcť odstaviť auto. Preto sú potrebné investície do realizácie záchytných parkovísk na vhodných miestach – či už bližšie k centru, alebo vo vzdialenejších lokalitách –, a to čo najskôr. Áno, aj tu boli prísľuby, ale väčšina sa nezrealizovala.

Mesto možno nemá dostatok pozemkov, lebo sa v minulosti ľahkovážne vzdalo vhodných lokalít, kde by takéto projekty boli možné, no hlavne nemá dostatok financií. Dopravná infraštruktúra stojí obrovské peniaze a pokiaľ nebude fungovať súhra medzi mestom a štátnymi inštitúciami, tak to nepôjde.

Obaja kritizujete aj parkovaciu politiku. Matúš Vallo chce do roku 2030 rozšíriť zónu PAAS všade tam, kde to bude potrebné. Chce ísť tempom päť nových zón za rok a sľubuje stovky parkovacích miest aj v štyroch parkovacích domoch. Ako chcete parkovaciu politiku mesta preformátovať vy a ktorým európskym mestom by ste sa inšpirovali?

Čahojová: Ja som racionálna kritička, nie hejter. Ako zodpovedná zástupkyňa obyvateľov Bratislavy som hlasovala za jednotnú reguláciu v celom meste, pretože som presvedčená, že regulácia je potrebná.

Bratislava má nespočetné množstvo automobilov a nedostatok verejného priestoru, v ktorom by mohli parkovať. Napokon, tieto autá ho znehodnocujú – má slúžiť aj chodcom či mamičkám s kočíkmi.

Dana Čahojová. Foto: BHD

Ako by ste to však riešili inak?

Čahojová: Ruka v ruke s reguláciou parkovania a snahou vytláčať nerezidentov z rezidenčných zón – čo znamená uprednostniť a zvýhodniť tých, ktorí v Bratislave bývajú a majú tu trvalý pobyt, platia tu dane a toto zvýhodnenie si zaslúžia – malo ísť aj budovanie parkovacích miest tam, kde ich je veľký nedostatok.

Nie je to tak všade, ale sú miesta, kde je problém vypuklý a kde sa parkovacie domy mali budovať. Zatiaľ sa vybudoval jediný nový skromný parkovací dom, aj to na Dlhých dieloch, a to len vďaka vynaliezavosti, tvrdohlavosti a húževnatosti našej mestskej časti. Vyčlenili sme si na to peniaze a trvali sme na kompenzácii zo strany hlavného mesta, aby bola využitá na tento účel.

To miesto by si zaslúžilo omnoho väčší parkovací dom a aj by sa tam zmestil, vieme však, že obyvatelia si napriek problému s parkovaním neželajú stavbu priamo pod oknami. Zvolili sme teda miernejšie riešenie a toto je cesta. Musia sa budovať parkovacie domy.

Pán Winkler, vy ste opakovane kritizovali parkovaciu politiku s tým, že pri nej viaceré parkovacie miesta ubudli. Ako by ste ju opravili tak, aby voči nej bolo menej kritiky?

Winkler: Jeden zo sľubov primátora Valla znel, že parkovacia politika sa bude zavádzať len tam, kde ju ľudia potrebujú. Dnes sa zavádza všade. Druhý sľub bol, že sa bude zavádzať až po tom, ako sa postavia parkovacie domy. Postavil sa len jeden, no popritom inde zmizlo obrovské množstvo parkovacích miest.

To je jeden z bodov parkovacej politiky, ktorý mi prekáža – tam, kde sa zavedie zóna, zanikne 25 až 35 percent parkovacích miest. Napríklad v Ružinove si pán starosta vybojoval, že parkovacie miesta miznúť nebudú. Keď sa to dá tam, dá sa to aj vo zvyšku mesta.

Vy by ste zmiznuté miesta vrátili späť?

Winkler: Na niektorých miestach, kde sa to dá prehodnotiť, by som ich rád vrátil. Všetci sa zhodneme na tom, že parkovacia politika a pravidlá v Bratislave musia existovať, ale súčasné nastavenie je neférové. Je to len kasička na peniaze. Minulý rok priniesla parkovacia politika do mestskej kasy na parkovnom a pokutách spolu 21 miliónov eur.

Nehovorím, že chcem znížiť príjem mesta, ale nechcem, aby Bratislavčania platili také obrovské sumy. Ja by som sa tu inšpiroval Viedňou, kde je parkovné výrazne lacnejšie ako v Bratislave a aj pokuty. A za to by som v parlamente loboval čo najskôr. Do roka od volieb by som zmenil množstvo nastavení PAAS-u.

Napríklad?

Winkler: Keď budete rezidentom celej vašej mestskej časti s výnimkou Starého Mesta, kde by platili špeciálne pravidlá, parkovali by ste tam kompletne zadarmo.

Ak ľudia majú v Bratislave trvalý pobyt, ale žijú v podnájme inde, kde si ho dať nemôžu, tak týmto ľuďom by som bez problémov umožnil parkovať tiež ako rezidentom.

Kedysi boli na zemi vyznačené boxy, dnes je tam len pozdĺžna čiara a neviete, ako presne máte zaparkovať. Potom zaparkujete nesprávne, ďalšie autá sa už zaradia zle a zbytočne sa strácajú miesta. Aj toto by som zmenil.

Primátor Vallo hovorí, že vaše návrhy parkovacej politiky sú populistické a de facto by zrušili súčasný systém. Vaša reakcia?

Winkler: Pán primátor Vallo sa obáva volieb, a preto nás aj s pani starostkou nazýva populistami a smerákmi. Sú to však pragmatické riešenia, ktoré som diskutoval s dopravnými odborníkmi vo svojom tíme a ktoré Bratislavčanom umožnia parkovať vo vlastnom meste ako rezidentom, a nie ako cudzincom.

Aj vy by ste menili tieto pravidlá, pani Čahojová?

Čahojová: Regulácia parkovania má byť službou pre rezidentov Bratislavy, nie šikanujúci nástroj ani zdroj príjmov pre hlavné mesto. Chcem, aby sa táto regulácia poľudštila a bola výhodná pre rodených Bratislavčanov. Je totiž veľmi ťažké fungovať s limitom dvoch hodín na návštevu denne.

Máme niekoľko návrhov, ako by sme si to predstavovali – či už ide o zvýšenie návštevníckych hodín, alebo o úpravu niektorých bonusových kariet.

Napríklad?

Čahojová: Ak niekto veľmi frekventovane využíva dve mestské časti, presúva sa autom alebo má nehnuteľnosť v inej mestskej časti než tam, kde má trvalý pobyt, mala by tu byť možnosť zakúpiť si rozšírenie rezidenčnej karty aj na tú druhú štvrť. Za primeraný poplatok by mohol byť rezidentom v dvoch mestských častiach.

Taktiež by sme mali dať ľuďom slobodu nakladať so zvyšným počtom návštevníckych alebo bonusových hodín, aby si ich rezident vyčerpal podľa vlastnej vôle a nemusel sa striktne držať dvoch hodín denne, ale mohol si limit vyčerpať v priebehu týždňa či tak, ako to jeho životné okolnosti a udalosti budú vyžadovať. Išlo by o slobodnejšie zaobchádzanie s benefitmi.

Mestským častiam takisto prichádza len veľmi malá časť z prevádzkovania regulácie parkovania, no zostáva im na pleciach bremeno obnovovania dopravného značenia a opráv parkovacích miest. A všimnite si, na aké rozbité cesty mesto tie parkovacie miesta maľuje.

Pán Winkler sa chce pri doprave inšpirovať Viedňou. Vy?

Čahová: Ľubľanou.

Prečo práve ňou?

Čahojová: Lebo tam to funguje.

Obaja v kampani akcentujete zlý stav financií a zadlžovanie, zatiaľ čo má mesto priveľa zamestnancov, ktorých počty by ste skresali. Pán Winkler, vy hovoríte, že by ste dokopy prepustili až tisíc ľudí. Ako chcete znižovať počet zamestnancov tak, aby zostal zachovaný rozsah a kvalita služieb mesta?

Winkler: Priamo na magistráte pracuje tisíc ľudí. Keď pred ôsmimi rokmi prišiel do funkcie pán Vallo, bolo ich tam päťsto, teda stopercentný nárast. V celom konglomeráte Bratislavy, čo predstavuje zhruba päťdesiat mestských firiem, pracuje približne deväťtisíc ľudí. Sú medzi nimi smetiari, vodiči MHD aj ľudia, ktorí opravujú prasknuté potrubia a zametajú ulice – tých sa to týkať nebude.

Ale je tam obrovské množstvo administratívnych pracovníkov. Mojím cieľom je znížiť ich počet o tisíc v celom deväťtisícovom konglomeráte a na magistráte ísť dole o tridsať percent, teda z tisíc na sedemsto zamestnancov. Za tých osem rokov som nepostrehol, že by sa služby magistrátu smerom k občanom zlepšili.

Niekto síce povie, že komunikácia mesta je super, ale to nie sú len videá primátora na Instagrame. Komunikácia mesta vyzerá tak, že keď napíšete požiadavku, mesto vám v určenom čase adekvátne odpovie a situáciu vyrieši, prípadne s vami diskutuje. Teraz to však funguje tak, že nedostanete žiadnu odpoveď alebo vám príde len niečo vyhýbavé.

A ak niekto nárast zamestnancov bráni tým, aby sa nevyužívali externé firmy, nesedí to, lebo tie dnes v Bratislave zažívajú zlatý vek.

Martin Winkler. Foto: BHD

Kde teda budete prepúšťať?

Winkler: Napríklad máme inštitúciu, ktorá sa volá Bratislavské centrum služieb. Bola vytvorená pred tromi rokmi s ušľachtilým cieľom – z mestských organizácií malo do nej prejsť sto ľudí, reálne by sa prijalo len päťdesiat a tí by poskytovali mestským organizáciám centralizované a efektívne služby.

A aký je reálny stav? Z mesta tam neodišiel ani jeden človek, ale prijalo sa päťdesiat úplne nových ľudí. Mali poskytovať osem služieb, no poskytujú len dve – právne služby a verejné obstarávanie. Za tri roky urobili dve verejné obstarávania a celý tím sa rozpadol. Dnes je tam zamestnaných päťdesiat ľudí a stojí nás to tri milióny eur ročne. Toto je príklad inštitúcie, ktorá je zrelá na zrušenie, pretože nefunguje. Treba ju zarezať.

Tí ľudia si v Bratislave, kde je veľký dopyt po zamestnancoch, prácu nájdu.

Pani Čahojová, aj vy hovoríte o prezamestnanosti. Ako to chcete riešiť vy?

Čahojová: Okrem kmeňových zamestnancov priamo na magistráte máme ešte zhruba 330 dohodárov.

Tých by ste škrtli ako prvých?

Čahojová: Tu by som bola opatrná, a to nielen pri dohodároch, ale aj pri bežných zamestnancoch. Nesmiete totiž ohroziť fungovanie niektorých služieb a my do vnútra magistrátu nevidíme tak dobre, ako by sme chceli.

Máme aj zákonník práce, takže sa musíme pohybovať prísne v zmysle zákona. Ak by sme sa správali ako slon v porceláne, mohli by sme vyrobiť ešte väčšie výdavky a urobiť ešte väčšiu dieru do rozpočtu mesta. Musíme dodržiavať zákony a nespôsobiť viac škody ako úžitku.

Rozhodne však súhlasím s tým, že aparát magistrátu treba zoštíhliť a jeho činnosť zefektívniť na maximálnu možnú mieru, pričom rovnako treba postupovať aj v iných mestských organizáciách. Čo by som zoštíhlila s ľahkým srdcom, sú tí zamestnanci magistrátu, ktorí vytvárajú len pozitívny obraz o jeho práci. Ide o oddelenie s niekoľkými desiatkami ľudí. Ale obávam sa aj zlatých padákov.

Na tú tisícku pána Winklera si vopred netrúfate?

Čahojová: Je to odvážne tvrdenie. Pamätám si, keď sa hromadne prepúšťalo v Slovenskej televízii a ako na to doplatila. Takže toto treba robiť veľmi rozumne a premyslene.

Winkler: Ja nechcem ísť na to tak, ako sme to videli napríklad u Elona Muska, že sa sekalo hlava-nehlava. Mojím plánom je spraviť audit v rámci jedného roka, z ktorého jasne identifikujeme pozície, v ktorých je prezamestnanosť.

Sú však aj miesta, ktoré treba posilniť, ako napríklad mestská polícia, kde chýba 160 policajtov a tam by som počty rozhodne navýšil.

Témou je aj nájomné bývanie. Primátor navrhuje premenu starých súkromných kancelárskych budov v meste na byty, čím by ich podľa neho mohlo vzniknúť až 9800. Nejde o mestské nájomné byty, ale tých takisto plánuje zhruba sedemsto. Ako chcete budovať nájomné byty vy, ak zároveň považujete za kľúčové ozdravenie verejných financií, a teda aj šetrenie na investíciách?

Čahojová: Treba priamo povedať, že mesto nemá pred sebou radostnú perspektívu, pretože financií určite nebude dosť. Cesta rozhodne nevedie cez zvyšovanie poplatkových povinností pre Bratislavčanov alebo cez zvyšovanie daní, tadiaľto ísť nemôžeme.

Silné mesto, ktoré nám sľubovali, nemá byť len bezpečné, vľúdne k obyvateľom alebo festivalové. Má to byť mesto, kde sa domov nestáva nedostupným luxusom.

Dnes si pri rozvoji mesta vyberáme medzi lákavými projektmi, ktoré sú zabalené do krásnych zelených vizualizácií na vysokej estetickej a architektonickej úrovni svetových metropol. Napokon tam však vzniká len exkluzívne bývanie, ktoré je pre bežných ľudí v Bratislave absolútne nedostupné.

Čo s tým?

Čahojová: Riešením je, aby mesto koordinovalo všetky svoje politiky tak, aby malo zdroje na budovanie vlastného nájomného bývania, podporovalo družstevné alebo iné formy komunitného bývania a úzko spolupracovalo so súkromným sektorom.

To sa dá urobiť napríklad tak, že mesto poskytne vlastné pozemky a v spolupráci s developerom vybuduje byty. Hodnota týchto bytov, vrátane primeranej marže pre podnikateľa, by sa mestom splácala dlhé roky formou nájmu a po ukončení tohto zmluvného vzťahu by byty prešli do plného vlastníctva mesta.

Po diskusii s predstaviteľmi štátu by som tiež navrhovala zaviesť pravidlo, aby malá časť z dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je hlavným zdrojom financovania samospráv – povedzme pol percenta –, bola povinne viazaná na rozvoj nájomného bývania. To by bol ďalší stabilný zdroj, z ktorého by sa dalo stavať.

Teraz máme ako poslanci na stole materiál, v ktorom poskytujeme investorovi mestské pozemky s rozlohou asi 1000 metrov štvorcových. On vďaka tomu bude môcť postaviť o 20 až 25 bytov viac. Mesto však za to dostane protihodnotu – na základe vzorca, ktorý schválilo mestské zastupiteľstvo – len okolo 380 000 eur. Pritom ide o veľmi lukratívnu lokalitu v okolí Mlynských nív, kde štvorcový meter novovybudovaného bytu nestojí 4000 ani 5000 eur, ale ceny sa pohybujú omnoho vyššie. Takto by to fungovať nemalo.

Pán Winkler, ako by ste stavali nájomné byty v čase šetrenia vy?

Winkler: Aj tu by som sa inšpiroval Viedňou, ktorá v oblasti sociálneho bývania patrí k absolútnej európskej špičke. Sľuby pána primátora o nájomných bytoch sú totiž čistý výsmech. Za osem rokov sa ich podarilo postaviť niečo vyše 100, nedokážem si preto predstaviť, ako ich chce za štyri roky postaviť ďalších 700.

Ja som mesto pranieroval za budovu na ulici pri Habánskom mlyne na Patrónke, kde vlastní 80 percent celej budovy. Nachádza sa tam 42 bytov, ktoré chátrajú, hoci mohli byť už dávno zrekonštruované za relatívne málo peňazí. Mohlo tam bývať 42 rodín či 42 učiteľov. Neurobilo sa to.

Ďalším príkladom je Záhorská Bystrica, kde mal spolu so župou vzniknúť jeden veľký projekt, no mesto za štyri roky nebolo schopné k tomuto projektu dotiahnuť doslova ani rúry a káble a kvôli tomu nemohlo požiadať o štyri milióny eur z európskych peňazí. Takto sme opäť prišli o sociálne byty.

A do tretice sa v minulosti primátor Vallo dohodol s developermi, že ak im mesto zmenou pravidiel umožní postaviť viac bytov, ako mali v pláne, odovzdajú mestu z tejto nadvýstavby 5 percent na sociálne bývanie. Teraz sa však pod tlakom napätého rozpočtu rozhodol, že developerom umožní finančne sa z tohto záväzku vykúpiť a namiesto bytov odovzdať peniaze do rozpočtu. Toto je ten sociálny primátor Matúš Vallo, ktorý radšej umožní developerom zaplatiť do rozpočtu nižšiu čiastku, než je hodnota bytov, len aby mal z čoho financovať svoje eskapády.

Ale ako by ste to robili vy?

Winkler: Mesto pomerne často predáva svoj majetok. Naposledy pozemky Markíze za tunelom za zhruba 5 miliónov eur. Týchto 5 miliónov by sa mohlo použiť na konkrétny projekt, aby sme ich len tak nevložili do rozpočtu a neprejedli na výplaty. Tieto peniaze by mali byť účelovo viazané buď na športoviská, alebo na byty pre sociálne slabších. To je jeden zo spôsobov.

Hlavne však musíme byť efektívnejší, realizovať projekty rýchlejšie a nestrácať európske peniaze.

Rád by som zaviedol pravidlo, podľa ktorého by peniaze z predaja mestského majetku išli v určitom pomere, napríklad 50 na 50, buď na športoviská, alebo na sociálne byty. To je jeden zo spôsobov. Taktiež by som sa vrátil k pôvodným pravidlám pre developerov – aby neodovzdávali peniaze do rozpočtu, ale aby mestu poskytovali priamo sociálne byty.

Martin Winkler. Foto: BHD

Skúste vybrať jeden zo začatých projektov súčasného vedenia, v ktorom by ste pokračovali.

Winkler: Veľmi ma mrzí situácia revitalizácie Sadu Janka Kráľa. Je to ikonické miesto Bratislavy, ktoré si zaslúži obnovu. Mesto na to vysúťažilo firmu, no z bližšie nezisteného dôvodu sa revitalizácia zastavila. Pribudli nové lavičky a svietidlá, ale to je len torzo toho, čo by sa reálne malo urobiť. Ak vybrať jeden projekt, bola by to práve obnova tohto parku, s ktorou by som začal čo najskôr. Ale verejných priestorov, ktoré by si zaslúžili prioritu, je viacero. Rozumne by bolo potrebné revitalizovať napríklad aj Kamenné námestie, čo sú taktiež len nesplnené sľuby.

Na Námestí SNP sa pred siedmimi rokmi hovorilo o projekte svetovej architektúry. Dnes sa tam namiesto toho robí len akési zalepenie očí pred voľbami. Pôvodne tam pritom mali byť podzemné garáže a podzemné obchody. Teraz je všade len asfalt namiesto kociek. Celé to na mňa pôsobí iba ako predvolebná kampaň na dlh.

V prípade kúpeľov Grössling by som si však určite predstavoval pokračovanie prác.

Pani Čahojová, ktorý projekt rozbehnutý pánom Vallom by ste rada dokončili vy?

Čahojová: Sú skôr také projekty, v ktorých by som nepokračovala. Nepáči sa mi spôsob, akým k revitalizácii verejného priestoru pristupuje.

Spomeniem opäť projekt Živého námestia, ktorý už uviedol pán Winkler. Projektovú dokumentáciu pre toto námestie vysúťažilo mesto cez pomerne náročnú a finančne nákladnú architektonickú súťaž, ktorú vyhral renomovaný zahraničný ateliér. S víťazom súťaže bol uzavretý kontrakt v hodnote približne 1 250 000 eur, pričom z tejto sumy bolo reálne vyplatených 918-tisíc eur.

Hoci sme zaplatili tieto miliónové náklady na pôvodnú projektovú dokumentáciu Živého námestia, projekt sa nakoniec realizuje podľa úplne nového projektu, ktorý dodali firmy spriaznené s J&T alebo s investormi na nábreží, konkrétne na mieste bývalého PKO, a celá táto dokumentácia slúži ako kompenzácia či časť odplaty za planetárium.

My sme teda investovali vyše milióna eur do jednej projektovej dokumentácie pre Námestie SNP a Kamenné námestie, no nakoniec sa stavia podľa iného projektu. Neuprednostňovala by som ani projekt Plató Staromestská, ktorému dáva prioritu pán primátor Vallo.

A skúsite aj odpoveď na otázku, v ktorom projekte by ste pokračovali?

Čahojová: Osobne by som radšej pokračovala v revitalizácii Dunajského nábrežia a dôsledne chránila zelené plochy v Bratislave. Mestské zastupiteľstvo síce prijalo uznesenie na ochranu lužných lesov v oblasti, kde sa kreslí Harbor Park, súkromný prístav, no toto uznesenie má zatiaľ len deklaratívny charakter.

A okrem toho by som sa veľmi snažila o to, aby sa zrealizovala cyklotrasa medzi Devínom a Mostom Lanfranconi.

Winkler: V Bratislave sme, žiaľ, svedkami toho, že sa pripravuje obrovské množstvo projektov a štúdií, no drvivá väčšina z nich nakoniec skončí v šuflíku. Čo sa týka spomínaného Plató Staromestská, to je len nesplnený sen primátora Valla, ktorým pred minulými voľbami opíjal Bratislavčanov rožkom a teraz to opäť vyťahuje. Som presvedčený, že Bratislavčania sú múdri ľudia a neskočia mu na to. Nie sú na to ani finančné zdroje.

Zastavme sa aj pri kultúre. Časť bratislavských konzervatívcov vníma akúsi ideologickú kolonizáciu mestských kultúrnych ustanovizní, nielen vizuálne cez visiace dúhové vlajky,  ale aj programovo či cez grantové schémy podporujúce skôr progresívno-liberálne ladené kultúrne projekty. Toto by ste zmenili?

Winkler: Ja by som rozhodovanie o podpore kultúrnych projektov nechal výhradne na odborníkov, bez akýchkoľvek mojich osobných zásahov. Striktne by som dbal na to, aby sa v komisiách rozhodovalo bez ideológie. To je vec, za ktorú sa rozhodne zasadím. Nech sa o podpore nerozhoduje na základe ideologického kľúča, ale na základe toho, čo si želajú sami Bratislavčania a čo im prinesie ideálny kultúrny zážitok.

Čahojová: Myslím si, že Bratislava by nemala byť ideologickým bojiskom. Osoba primátora nemá Bratislavčanov rozdeľovať na konzervatívnych či progresívnych, ale mala by byť zjednocujúcim prvkom. O tento prístup sa už dvanásť rokov snažím v Karlovej Vsi, myslím si, že úspešne, a verím, že týmto smerom by sa mala uberať aj celá Bratislava.

Pána primátora som osobne niekoľkokrát upozornila na to, že svojimi vyhláseniami alebo jednostrannou podporou Bratislavčanov reálne rozdeľuje a stavia proti sebe. Takýto štýl politiky sa mi nepáči a ja by som ho určite nepraktizovala.

Médiá by mi radi na čelo prilepili nálepku nejakej bigotnej konzervatívky, ale môj konzervativizmus spočíva v tom, že si vážim každého človeka. My katolíci sa riadime základným prikázaním: milovať svojho blížneho ako seba samého a nerobiť druhým to, čo nechceme, aby oni robili nám.

Považujem za hlboko konzervatívne niesť osobnú zodpovednosť za svoje činy, nekradnúť, rešpektovať pravidlá a predovšetkým budovať komunity, nie ich rozdeľovať. Naším cieľom má byť posilňovanie súdržnosti medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.

Zmenili alebo nemenili by ste spomínanú mestskú grantovú schému?

Čahojová: Grantové schémy sú pomerne zložitý konštrukt. Rozhodne by som však nechcela dopadnúť ako súčasná pani ministerka kultúry, to v žiadnom prípade nie.

 Na druhej strane niečo naznačuje fakt, že po plošnej výmene takmer všetkých riaditeľov kultúrnych inštitúcií v Bratislave, s výnimkou jednej, majú tieto organizácie veľmi podobné vonkajšie prejavy, vrátane vyvesovania rôznych symbolov. Evidentne tam existuje príslušnosť k rovnakému hodnotovému nastaveniu.

Bratislava je veľmi pevný ekosystém, a aby takým zostal, musí byť pestrý. Pestrý ekosystém si vyžaduje aj pestré zastúpenie.

Ako si to predstaviť v praxi?

Čahojová: Vrátim sa k prípadu budovy takzvaného Mičurína. Aktivisti roky bojovali za záchranu tohto areálu a podarilo sa im ho dostať na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Vo štvrtok máme na zastupiteľstve schvaľovať prenájom tohto stánku na veľmi lukratívnom a exkluzívnom mieste za symbolické jedno euro pre Vysokú školu výtvarných umení.

Pani rektorka požiadala o nájom na základe jedného krátkeho listu adresovaného hlavnému mestu a v priebehu dvoch mesiacov už máme na stole návrh zmluvy na 10 rokov za jedno euro. V súčasnej ťažkej finančnej situácii hlavného mesta mi to nepripadá vôbec správne a už vôbec nie hospodárne. Veľmi mi to pripomína prípad prenájmu Starej tržnice.

Tento krok je fackou do tváre občianskym aktivistom, ktorí za éry niekoľkých ministrov školstva bojovali za to, aby bol tento areál zachránený pre deti a mládež v Bratislave. Dnes sa bez akejkoľvek predošlej diskusie či informovania mestských poslancov, len pár týždňov pred komunálnymi voľbami, ide urobiť rozhodnutie, ktoré zaviaže budúce zastupiteľstvo aj budúceho primátora.

Ako by ste sa z pozície primátora postavili k dúhovému prideu?

Winkler: Osobne si myslím, že bežných Bratislavčanov téma, či sa koná dúhový Pride alebo akýkoľvek iný pochod, zásadne nezaujíma. Majú iné priority. Ja by som sa sústredil na úplne iné veci. Úprimne, takúto otázku som očakával skôr od Denníka N.

Foto: BHD

Je to otázka z publika cez Slido, preto ju kladiem.

Winkler: Pokladám sa za demokrata a som ním z hĺbky duše. Z pozície primátora by som takéto podujatie určite nezakázal. Nebudem sa však stavať na jeho čelo, nebudem sa ho zúčastňovať a ako primátor nad ním neprevezmem záštitu. Nerobil som to doteraz ani ako radový občan.

Keďže som demokrat, konanie takejto akcie v Bratislave bez problémov umožním. Ak by však prišlo k porušovaniu verejného poriadku alebo k nejakým nevhodným exhibíciám – a všetci vieme, čo sa v niektorých zahraničných mestách stáva – v tom momente by museli v zmysle zákona zakročiť poriadkové zložky.

Nikomu sa, samozrejme, nevyhrážam, iba hovorím, že ako demokrat podujatie umožním, no odmietam sa stavať do jeho čela alebo mu dávať záštitu, pretože nechcem nikoho polarizovať.

Zúčastníte sa v septembri v Bratislave Národného pochodu za život?

Winkler: Primátor Bratislavy sa má sústrediť na výkon svojej služby a pracovať pre všetkých obyvateľov mesta. Často hovorievam, že by som chcel byť v pozícii akéhosi správcu domu. V tom dome bývajú ľudia, ktorí volia PS, Smer, niekto chodí do kostola, iní nie. Ja sa chcem o všetkých Bratislavčanov starať úplne rovnako, bez ohľadu na to, či s ich názormi súhlasím alebo nie. Tento prístup chcem priniesť do úradu primátora.

Čahojová: Ak je dúhový Pride riadne ohlásený ako verejné zhromaždenie, ak spĺňa všetky zákonné podmienky a je zabezpečený verejný poriadok, môže sa úplne slobodne konať. Neexistuje sila, ktorá by ho mohla len tak zakázať, pretože naše zákony to umožňujú rovnako, ako umožňujú konanie Národného pochodu za život.

Na dúhovom Pride som osobne nikdy nebola a ani by som nad ním neprevzala záštitu. Na Národnom pochode za život som sa zúčastnila už niekoľkokrát, aj v Košiciach. Ak by som sa však stala primátorkou Bratislavy, v záujme nerozdeľovania spoločnosti by som neprevzala oficiálnu záštitu ani nad týmto podujatím.

Takže v septembri na Pochod za život nepôjdete?

Čahojová: To som nepovedala.

A pôjdete?

Čahojová: Ak mi to čas, zdravie a okolnosti dovolia, nevidím dôvod, prečo by som tam so svojou rodinou nešla.

Na viaceré problémy máte podobné názory a aj v niektorých riešeniach sa zhodujete. Pani Čahojová, vy ste už uviedli, že pán Winkler pre vás nie je protikandidátom. Pán Winkler vám zas nedávno navrhol, aby ste do súboja proti Matúšovi Vallovi išli spoločne a v prípade úspechu sa stali jeho viceprimátorkou. Ako reagujete na túto hodenú rukavicu, najmä ak Matúš Vallo v prieskumoch stále vedie s výrazným náskokom?

Čahojová: Matúš Vallo má síce v prieskumoch stále náskok, no ja si v tejto chvíli myslím, že Bratislava nepotrebuje limitovať demokratickú súťaž kandidátov. Obyvatelia potrebujú kandidátov spoznať, pochopiť ich vízie a programy, stretávať sa s nimi a počúvať ich.

Bratislava potrebuje počuť racionálne argumenty a uveriť dôvodom, prečo je zmena vo vedení mesta nevyhnutná. Ja som osobne presvedčená, že na zmenu je najvyšší čas, pretože súčasné vedenie nie je ochotné ani schopné zmeniť svoje prístupy, ktoré Bratislave vyslovene škodia. V tomto bode sa s pánom Winklerom absolútne zhodujeme.

Hovoríte, že nechcete limitovať súťaž, no ak v septembri budete mať obaja podporu okolo 20 percent a Matúš Vallo stále 40, čo s tým urobíte?

Čahojová: S pánom Winklerom spolu komunikujeme, a to pomerne často, takže naša diskusia zostáva otvorená. Myslím si, že túto situáciu určite nepodceníme. Do hry však vstupujú nové faktory. Vieme predsa, o koho možnej kandidatúre sa v politickom priestore špekuluje, čo môže celkovú situáciu ešte veľmi výrazne zamotať. Uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne.

Pán Winkler, boli by ste ochotný vzdať sa v prospech pani Čahovej, ak by mala vyššie šance ako vy?

Winkler: S pani starostkou sme mali rozhovor medzi štyrmi očami začiatkom roka. Zhodli sa sme sa na tom, že by bolo chybou, keby sme do finálnej voľby išli obaja, pretože by sa naše hlasy zbytočne drobili, keďže prienik našich voličov tam nepochybne je.

Viacerí ste si asi všimli, že moju kampaň vediem intenzívne a konzistentne už približne rok a pol. Pravidelne makám a pracujem na tom, celý život takto fungujem, aj v podnikaní. Idem do toho s absolútnym nasadením a s jasným cieľom zvíťaziť.

S celou úctou a pokorou voči pani starostke sa toto úsilie odzrkadlilo aj v prieskumoch verejnej mienky. Videl som posledné štyri prieskumy: v jednom mala lepšie čísla pani starostka, v troch som mal navrch ja. Verím však, že nájdeme spoločné riešenie.

Každopádne, času už nie je veľa a budeme sa musieť dohodnúť. Považujem za správne, aby v súboji pokračoval ten z nás, kto bude mať reálne vyššiu šancu na víťazstvo. Kto to bude, ukáže čas, no toto rozhodnutie musíme urobiť s dostatočným predstihom pred vytlačením volebných lístkov. Táto debata medzi nami je kľúčová, ak chceme Matúša Valla poraziť.

Ako by vaše vzájomné rozhodovanie ovplyvnilo, ak by do volebného súboja oficiálne vstúpil minister Jozef Ráž?

Winkler: Pán Ráž to oznámi, to už vieme. Plánuje to ohlásiť v najbližších dňoch. Ja sa pokladám za nesmerácku a neprogresívnu alternatívu pre riadenie tohto mesta. Odmietam do bratislavskej komunálnej politiky zaťahovať témy veľkej politiky, ako napríklad to, či berie viac peňazí Šimečkova mama alebo Ficov syn. Tieto veci v komunále riešiť nechcem.

Ak si ľudia opäť vyberú Matúša Valla, zvolia si predĺženú ruku PS a bude tu pokračovať rovnaký model ako doteraz – socializmus a ďalšie zadlžovanie mesta. Pokiaľ si vyberú pána Ráža, zvolia si predĺženú ruku Smeru, čo znamená, že štýl vládnutia Smeru sa prenesie priamo do Bratislavy. A to je presne to, čo nechceme. Preto hovorím, že ponúkam rozumnú alternatívu.

Ak sa pán Ráž rozhodne kandidovať, nepochybne to zamieša karty. Do volieb však zostávajú ešte štyri a pol mesiaca a veľa vecí sa môže zmeniť.

Spomeňme si na situáciu spred ôsmich rokov, keď kandidoval Matúš Vallo – v rovnakom čase mal podporu len okolo šiestich percent a nakoniec voľby vyhral. Tam, kde sa dvaja bijú, sa otvára priestor pre tretieho.

Matúš Vallo určite rozpúta ideologickú vojnu, oblepí Bratislavu červenou farbou a bude tvrdiť, že ide o súboj modrých proti červeným, dobrých proti zlým. Kým oni budú útočiť jeden na druhého, vznikne priestor pre rozumného kandidáta, ktorý nechce riešiť veľkú politiku ani geopolitické smerovanie krajiny, ale chce riešiť len to, čo Bratislave reálne chýba – kvalitnejší a lepší priestor na život. Verím, že takýto kandidát dostane šancu vyrásť.

Myslíte si, že ak by sa do súboja zapojil Jozef Ráž, mohlo by to zahrať v prospech jedného z vás?

Winkler: Ak budeme brať do úvahy pána Ráža, pána Valla a nás dvoch s pani starostkou, ten počet kandidátov nie je o nič výrazne vyšší.

Dana Čahojová. Foto: BHD

Čahojová: Predstavme si modelovú situáciu, že vyjde prieskum, ktorý zverejní pán minister Ráž, a bude v ňom mať 30 percent. Z logiky vašej predošlej otázky by potom vyplývalo, že by sme sa mali vzdať v jeho prospech. Ja si však myslím, že pán Vallo si neželá nič iné, než aby bol jeho hlavným súperom práve pán Ráž. Umožnilo by mu to postaviť celú predvolebnú kampaň na schematickom súboji „demokratickej opozície“ proti „vládnej koalícii“, teda dobra proti zlu.

My by sme mali politický súboj o Bratislavu udržať v rovine konfrontácie sľubov s realitou, pretože my sme tí, ktorí súčasné vedenie reálne konfrontujú. Neviem, či by toto pán Ráž robil. Navyše, ani ja, a predpokladám, že ani pán Winkler, by sme sa nemohli vzdať v prospech pána Ráža, aj keby mal 35 % a Vallo 50 %. Popreli by sme tým sami seba, svoju doterajšiu prácu aj minulosť. Z morálneho hľadiska nie som niečoho takého schopná a jednoducho to neurobím.

Winkler: Pani starostka, ďakujem, že hovoríte aj za mňa. Ja si takisto neviem predstaviť a rozhodne sa neplánujem vzdať v prospech pána Ráža, ktorý navyše kandidatúru ešte ani oficiálne neoznámil. Ak by však niečo mohlo Matúša Valla skutočne potešiť, tak je to práve ohlásenie kandidatúry Jozefa Ráža, pretože to rozdrobí hlasy nespokojných voličov.

Ja sa síce primárne neuchádzam o hlasy voličov Smeru, no nepohrdnem žiadnym hlasom. V meste je veľa naštvaných ľudí a časť z nich by určite prešla k Jozefovi Rážovi. Nebude to však zďaleka väčšina, pretože pán Ráž má na sebe pomyselnú nálepku Smeru, ktorej sa už nezbaví. Nepopieram, že by mohol byť šikovným primátorom, určite lepším ako ten súčasný, ale s touto politickou nálepkou nemá v Bratislave šancu uspieť. Preto musíme bojovať ďalej, aby sme uspeli my.

Čahojová: V tomto bode sa, pán kolega, úplne nezhodneme, pretože ja sa uchádzam aj o hlasy voličov Smeru – Bratislava potrebuje hlasy všetkých svojich občanov.

Hneď, ako sa objavili prvé signály o možnej kandidatúre pána ministra Ráža, vyjadrila som sa verejne, že ak ohlási kandidatúru na primátora hlavného mesta, urobí tým obrovskú službu súčasnému primátorovi Vallovi. Taká je realita a myslím si, že obaja to veľmi dobre vedia. Mnohé indície v súvislosti s rozvojom Bratislavy dokonca naznačujú, že za oboma týmito tábormi stoja podobné ekonomické entity.

Winkler: Pani starostka, rád by som vás len opravil. Chcel som tým povedať, že ja sám nie som smerák, no uchádzam sa o hlasy všetkých Bratislavčanov bez ohľadu na ich preferencie vo veľkej politike. Chcem fungovať ako správca domu, ktorý zastupuje záujmy úplne všetkých obyvateľov.

Pani Čahojová, znamená to, že v nadchádzajúcich voľbách už definitívne nebudete kandidovať za starostku Karlovej Vsi?

Čahojová: Nie, nebudem kandidovať, ale veľmi mi záleží na tom, aby mala Karlova Ves dobrého starostu.

Ak by ste v súboji o magistrát neuspeli, je vylúčené, že by ste sa neskôr uchádzali o miesto v národnej politike?

Čahojová: Nad niečím takým momentálne vôbec neuvažujem.

Pán Winkler, Richard Sulík už avizoval, že by možno rád využil vašu stranu Dunaj ako akýsi výťah do parlamentu. Ak by ste v primátorskom súboji neuspeli, kandidovali by ste do parlamentu aj v spolupráci s Richardom Sulíkom pod hlavičkou strany Dunaj?

Winkler: Stranu Dunaj sme založili primárne preto, aby sme sa zjednotili pod jednou spoločnou značkou a boli pre voličov jasne identifikovateľní. Strana Dunaj má svoje ciele jasne definované pre tieto komunálne voľby.

Čo sa týka Richarda Sulíka – áno, stretol som sa s ním. Mnohí vedia, že som bol v minulosti členom strany SaS, takže sa osobne poznáme. Mali sme diskusiu, v ktorej túto otázku otvoril, to nepopieram. Moja odpoveď však bola jasná: momentálne ma táto téma nezaujíma. Neriešim veľkú politiku, mojím jediným cieľom je uspieť v komunálnych voľbách a poraziť Matúša Valla.

Takže vylučujete, že by sa to mohlo stať?

Winkler: Nič nepotvrdzujem a nič nevylučujem. Ale skutočne sa o to momentálne vôbec nezaujímam. Mojím cieľom nebol vstup do národnej politiky, ale poraziť vo voľbách Matúša Valla.