Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
07. december 2022

Nedôstojné pietne miesto

Novému hrobu Neznámeho vojaka trčí slovenská slama z topánok

Nový hrob Neznámeho vojaka mal byť dôstojným pietnym miestom. Miesto toho je skôr hanbou.

Novému hrobu Neznámeho vojaka trčí slovenská slama z topánok

Hrob Neznámeho vojaka v Bratislave. Foto: Postoj/Jakub Lipták

O tom, aký sme my Slováci národ, si môžeme urobiť obrázok na základe všelijakých ukazovateľov. Či je to vzťah k verejnému priestoru, úcta k prírode, úroveň ovládania materinského jazyka, alebo podoba našich národných ustanovizní a štátnych pamätníkov.

Pomôcť nám pri tom môže aj čerstvá novinka: naša republika dostala necelý mesiac pred svojimi tridsiatymi narodeninami prvý oficiálny protokolárny hrob Neznámeho vojaka. Jeho účelom je, aby aj Slovensko malo najčestnejší vojnový hrob, pri ktorom sa organizujú štátne pietne akty.

Hrob Neznámeho vojaka je bez akýchkoľvek pochýb podstatná súčasť kolektívnej národnej úcty k tým, ktorí padli v boji za svoju vlasť. Je to pamätník, aký by nemal chýbať v krajine, ktorá si ctí správne hodnoty. Preto je na hanbu, že Slovensko doteraz takéto miesto nemalo.

Na ešte väčšiu hanbu je, ako novoodhalený hrob Neznámeho vojaka vyzerá a kde sa nachádza.

Čitateľ azda dovolí krátku odbočku. Keď som bol vo Varšave, tamojší hrob Neznámeho vojaka bol neprehliadnuteľný. Pamätník sa nachádza v pozostatku Saského paláca (zničeného v druhej svetovej vojne, ktorý sa však Poliaci rozhodli znovu postaviť), planie v ňom večný oheň a samotný hrob je chránený dvomi príslušníkmi čestnej stráže, ktorí sa menia každú hodinu každý deň v roku.

Varšavský hrob Neznámeho vojaka je smerovaný do veľkého prázdneho priestoru – Piłsudského námestia. V jeho strede je stožiar s poľskou vlajkou. Inak na námestí nič nie je.

Teda vlastne je: kríž. Poliaci totiž vedia, čo sa patrí.

Pamätník aj s veľkorysým priestranstvom pôsobí dôstojne a veľkolepo. Sála z neho úcta a pieta. Človek – aj ten, kto je na mieste prvýkrát v živote – pri príchode k varšavskému pamätníku automaticky stíchne, lebo si uvedomí, kde sa nachádza.

Kto by mal záujem pozrieť si ďalšie hroby Neznámeho vojaka v zahraničí, na Wikipédii sa nachádza pekný prehľad. Neprekvapivo, azda všetky vyzerajú ako hroby a pôsobia dôstojne.


Hrob Neznámeho vojaka vo Varšave. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Miesto piety hanba

Keď som sa však šiel pozrieť na nový slovenský hrob Neznámeho vojaka, miesto piety som cítil hanbu. Hanbu z toho, ako málo nám stačí.

Nechcem polemizovať o umeleckej hodnote diela Mareka Kvetána, ktorý pamätník navrhol. Na moderné umenie treba hľadieť inak ako na to klasické. No umelecké dielo a hrob sú dve celkom iné veci. Čo je dobré umelecké dielo, nemusí byť dôstojný hrob. A to je žiaľ aj prípad tohto hrobu.

Slovenský oficiálny hrob Neznámeho vojaka ničím nevyzerá ako hrob, nijako nevzbudzuje pietu, a keby vám nepovedali, že ide o hrob, a neprečítali by ste si text na obrube obruče, tak to ani nezistíte. Zdieľať

Má podobu obruče čiastočne sa dotýkajúcej zeme alebo, ako uvádzajú tlačové správy, „tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem“. Miesto večného ohňa je tu iba jeho motív v podobe lampy, ktorá má v noci svietiť do neba.

Nechajme bokom, že takéto svetelné prvky prispievajú k svetelnému znečisteniu a sú nezdravé pre ľudí, nočné živočíchy, hmyz i celý ekosystém. No to, že sa miesto ohňa uspokojíme s na noc zapnutou lampou, hovorí samo za seba.

Pri tomto hrobe nebude ani žiadna čestná stráž.

Keby ste hľadali konkrétne miesto, do ktorého boli umiestnené ostatky vojaka, ktorý bojoval v karpatsko-duklianskej operácii, asi by ste nepochodili. Toto miesto v zemi nie je jasne vyznačené. Kde je, sa dá identifikovať z fotografií.

Inými slovami, slovenský oficiálny hrob Neznámeho vojaka ničím nevyzerá ako hrob, nijako nevzbudzuje pietu, a skrátka keby vám nepovedali, že ide o hrob, a neprečítali by ste si text na obrube obruče, tak to ani nezistíte.

Uloženie ostatkov Neznámeho vojaka do hrobu. Foto: TASR/Martin Baumann

Inzercia

Do priestoru pamätníka je voľný vstup a je veľmi pravdepodobné, že ľudia si budú myslieť, že ide o akúsi dizajnovú lavičku, budú do kruhu veselo vchádzať, šliapať po mieste, kde sú uložené ostatky, a jesť tu či popíjať. Zabrániť tomu nebude mať kto.

Nie, hrob nie je interaktívne miesto, ktorému tým, že si naň budú sadať či opierať oň bicykle, ľudia dajú „nový rozmer“. Hrob je skrátka hrob. A pri hrobe sa mlčí, modlí, premýšľa, prípadne sa naň kladie veniec či kvetina.

Čokoľvek inšie môže byť znevažovanie pamiatky zosnulého a v tomto prípade aj všetkých vojakov, ktorí padli za našu vlasť.

Integračný kopček, potom Mária Terézia, teraz hrob

Ešte pár slov k miestu, kde sa hrob Neznámeho vojaka nachádza.

Do priestoru pamätníka je voľný vstup a je veľmi pravdepodobné, že ľudia si budú myslieť, že ide o akúsi dizajnovú lavičku, budú do kruhu veselo vchádzať a jesť tu či popíjať. Zabrániť tomu nebude mať kto. Zdieľať

Pôvodný zámer ministerstva obrany ešte z roku 2018 bol vybudovať tento hrob na Námestí slobody na mieste, kde je dnes socha Marka Čulena. Návrh sa však nestretol so súhlasom vtedajšieho staromestského zastupiteľstva. Nepáčilo sa im, že ministerstvo pod vedením SNS má stavať pamätník pripomínajúci vlastenectvo.

Vedenie rezortu sa v roku 2020 zmenilo, no Staré Mesto napokon presadilo svoju predstavu umiestnenia tohto pamätníka na Vajanského nábreží. Ide o zvláštny priestor tvorený najmä parčíkom bez názvu, lemovaný sídelnou budovou Slovenského národného múzea na jednej strane a budovou Propelera na druhej. V tomto priestore nájdeme azda najvyššiu koncentráciu pamätníkov na Slovensku.

Na jednom konci sa nachádza socha T. G. Masaryka s pamätníkom vzniku Československa, o kúsok bližšie je pomerne neznámy pamätník námorníkom sovietskej dunajskej flotily a vedľa neho socha dievčatka s krídlami pripomínajúca zosnulú dcéru istého obyvateľa, ktorý mestskej časti túto sochu daroval.

Zhruba na polceste medzi Masarykom a hrobom Neznámeho vojaka nájdeme pamätník bulharským partizánom, vedľa ktorého sa nachádza Lavička Václava Havla. No a toto panoptikum pamätníkov rôznych chutí dotvára už aj „najčestnejší vojnový hrob“.

Integračný kopček a ceremónia pri príležitosti vstupu Slovenska do EÚ 1. mája 2004. Foto: TASR/Daniel Veselský

Samotné miesto, kde je hrob, má tiež zaujímavú mikrohistóriu. Ešte pred pár rokmi ho „zdobil“ epoxidový model sochy Márie Terézie, ktorý tu umiestnil už v podstate nefunkčný Bratislavský okrášľovací spolok. Usilovali sa miesto súsošia štúrovcov na Námestí Ľudovíta Štúra umiestniť repliku sochy od Jána Fadrusza. (Tá sa tu totiž nachádzala až do roku 1919, potom ju nahradila socha Štefánika a neskôr štúrovci.)

Ešte pred plastovou Máriou Teréziou sa v tesnej blízkosti tohto hrobu nachádzal takzvaný integračný kopček na pamiatku vstupu Slovenska do Európskej únie. Prvého mája 2004 tam bola vsypaná hruda zeme zo všetkých – vtedy dvadsiatich piatich – krajín EÚ. Zároveň to bol akýsi odkaz na korunovačný pahorok, ktorý v týchto miestach bol podstatne dávnejšie.

Kopček vydržal zhruba štyri roky, potom ho zanedbaný zrovnali so zemou. Integrácia-neintegrácia, na veľkolepú ceremóniu spred osemnástich rokov si už aj tak takmer nikto nepamätá. Mária Terézia z umelej hmoty tu vydržala ešte kratšie.

Slovenský hrob Neznámeho vojaka veľa vypovedá o nás Slovákoch. Trčí mu slama z topánok rovnako, ako trčí aj nám. Nemáme v sebe cit pre poriadok vecí. Nevieme, čo je náležité a čo nie. Robíme tak, ako sa komu v danej chvíli zdá. Kontinuita je pre nás neznámy pojem – všetko staré podľa nás treba dať preč a začať znovu. Toto zakliate miesto pri Dunaji je toho priam až zhmotnením.

Preto je namieste otázka: ako dlho vydrží hrob Neznámeho vojaka v tejto podobe?

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.