Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
19. september 2022

Svetelné znečistenie

Biele svetlo v uliciach je hrozbou pre obyvateľov i celý ekosystém

Bratislava plánuje vymeniť všetky lampy v správe mesta za svietidlá s bielym svetlom. Je to krok zlým smerom, varujú odborníci.

Biele svetlo v uliciach je hrozbou pre obyvateľov i celý ekosystém

Nabielo nasvietená Radlinského ulica v Bratislave. Foto: Postoj/Marka Zacková

Pouličné lampy, ktoré sa na Slovensku v minulosti inštalovali a dodnes prevládajú, využívali technológiu vysokotlakových sodíkových výbojok. Reč je o klasických lampách svietiacich teplým žltým svetlom. Technickým jazykom by sme povedali, že svetlo, ktoré tieto lampy emitujú, má CCT (Correlated Colour Temperature) hodnotu okolo 1 800 kelvinov.

Sodíkové výbojky sú však energeticky náročné a majú pomerne vysokú poruchovosť. Celosvetovým trendom je preto osádzať do ulíc miest nové lampy svietiace pomocou LED technológie. Sú energeticky úspornejšie a menej poruchové. Svetlo, ktoré emitujú, závisí od konkrétneho typu. Jestvujú LED lampy svietiace podobným teplým svetlom ako sodíková výbojka, ale aj výrazne biele, ktorých CCT hodnota môže byť aj 4 000 kelvinov a viac.

Do vymieňania starých sodíkových výbojok za nové LED lampy sa pustila aj Bratislava. Jej vedenie pod primátorom Matúšom Vallom systematicky umiestňuje nové LED svietidlá a dokonca sa rozhodlo za takéto vymeniť všetkých 50-tisíc lámp v správe mesta. Nové svietidlá majú mať regulovateľnú svietivosť a farba nimi emitovaného svetla má byť v zastavaných oblastiach od 3 000 do 4 000 kelvinov, v lesoparkoch 2 200 kelvinov.

Nové lampy svietiace nabielo Bratislavčania môžu zaregistrovať zatiaľ najmä na úsekoch, ktoré boli rekonštruované v ostatných rokoch. Ide o karloveskú radiálu, o úsek Mlynských nív pri autobusovej stanici, o Landererovu ulicu, Americké námestie a mnoho ďalších miest. Kontrast medzi staršími lampami svietiacich teplou žltou farbou a novými, výrazne bielymi, je neprehliadnuteľný.

Bratislava má k verejnému osvetleniu metodický dokument vypracovaný Metropolitným inštitútom Bratislavy zvaný Princípy a štandardy verejného osvetlenia. Mesto je v ňom rozdelené na tri zóny z hľadiska chromatickosti svetla, ktoré má byť v tých-ktorých zónach použité.

Hlavné ťahy, mestské diaľnice a priľahlé osvetlené križovatky majú byť osvetlené lampami s chromatickosťou 4 000 K, ostatné komunikácie lampami so svetlom na úrovni 3 000 kelvinov a mestské lesoparky majú byť osvetlené svetlom s chromatickosťou 2 200 K.

Kontrast medzi novou LED lampou a staršou sodíkovou výbojkou. Foto: Postoj/Marka Zacková

Ledky áno, ale nie hocijaké

Peter Begeni a Pavol Rapavý sú slovenskí astronómovia pôsobiaci v Slovenskej akadémii vied. V rámci Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV sú členmi sekcie ochrany pred svetelným znečistením a už roky upozorňujú na problémy súvisiace s nevhodným osvetľovaním.

„Výmenu halogenidových a ortuťových výbojok za LED svietidlá považujeme za dobrý krok, ale iba za predpokladu, že by boli nové LED v ,teplejšom‘ vyhotovení, určite pod 2 700 K. Ešte vhodnejšie by boli špeciálne svietidlá s potlačeným vyžarovaním v modrom pásme,“ tvrdia Begeni a Rapavý.

Podobného názoru je profesor Michal Zeman z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa venuje chronobiológii (skúmaniu rytmov u ľudí a zvierat) a v minulosti aj poskytol Postoju na túto tému rozhovor.

„Samotnú výmenu je možné chápať pozitívne, ale ide o to, aby sa pri výmene nenarobila kopa chýb, lebo tie tu budú nadlho. Vo všeobecnosti nové LED svietidlá nemusia produkovať len biele svetlo. Na trhu sú už LED lampy, ktoré produkujú aj žlté či svetlo tzv. jantárovej farby. Problém je, že tieto sú veľmi málo žiadané mestami a samosprávami,“ uvádza Zeman.

„Všetci výrobcovia či dodávatelia na Slovensku by mali byť schopní ich dodať. Keďže sú menej žiadané, ich cena môže byť o čosi vyššia, a tak sa samosprávy orientujú na nižšiu cenu a dostávame sa do bludného kruhu,“ dodáva profesor Zeman.

Potvrdzuje to aj český odborník na svetlo Hynek Medřický, ktorý sa problémom súvisiacim so svetelným znečistením a s nesprávnym osvetľovaním venuje dlhodobo. „Vymieňanie sodíkových výbojok za ledky nie je zlé, ale museli by mať rovnakú teplotu chromatickosti. A priemysel také ledky má, no sú o niečo drahšie. 1 800 K ledky sa nevyrábajú pre priemysel, teda je tých čipov vyrábaných menej. Rozdiel v cene je iba okolo 10 eur, no pri tých desiatkach tisíc lámp to predstavuje rozdiel v státisícoch eur,“ vysvetľuje Medřický.

Ako ďalej uvádza, LED čipy s vysokou úrovňou chromatickosti sú lacnejšie a vyrábajú sa ich milióny kusov, lebo sa používajú v interiéroch. Do exteriérov však nie sú vhodné.

Radlinského ulica v Bratislave – časť, v ktorej ešte neboli sodíkové výbojky vymenené za nové LED lampy. Foto: Postoj/Marka Zacková

Neprirodzené svetlo

Cez deň je prirodzené svetlo, v noci tma. No neplatí to stopercentne. Aj v noci totiž svietia hviezdy a najviac svieti mesiac. Mesiac v splne je v noci najžiarivejším svietiacim objektom.

„Keď je spln mesiaca, v malej intenzite k nám preniká modré svetlo. Keďže má väčšiu energiu, je odrazené od mesiaca k nám a prechádza cez našu atmosféru, ostatné farby sa viac stratia – mesačné svetlo je však veľmi slabé,“ vysvetľuje neurogenetik Tomáš Eichler. Toto svetlo je dôležité pre rôzne živočíchy ako signál pre načasovanie rozmnožovania sa. Spln mesiaca pritom svieti iba zlomkom intenzity verejného osvetlenia.

Mesiac v splne môže svietiť intenzitou 0,2 luxu. Spln nastáva raz za 29 dní a jeho svietivosť závisí aj od poveternostných podmienok, čiže v priemere sa v prírode takéto svetlo vyskytuje asi 5 až 7 dní ročne.

Pouličná lampa však svieti rádovo v desiatkach luxov, čiže ide o stonásobky intenzity splnu mesiaca. Na takéto svetlo v noci nie je uspôsobený ani človek, ani žiadne iné živé organizmy.

Hynek Medřický vykonal v Bratislave niekoľko meraní. Na Panónskej ceste oproti bytovému domu Pegas nameral intenzitu takmer 26 luxov pri chromatickosti 3 600 K. Podobne intenzívne ako na tejto štvorprúdovke sú aj lampy v Sade Janka Kráľa. Medzi dvomi lampami (teda nie priamo pod lampou) nameral 25 luxov pri vyše 2 900 kelvinoch.

Najextrémnejšiu hodnotu nameral hneď za Auparkom v parčíku medzi jeho zadným vchodom a Sadom Janka Kráľa. Svetlo dopadajúce na zem malo intenzitu 131 luxov pri chromatickosti 4 000 kelvinov. Toto svetlo je asi šesťstopäťdesiatkrát silnejšie ako svetlo splnu mesiaca.

Merania Hynka Medřického (zľava doprava) pri zadnom vchode do Auparku, v Sade Janka Kráľa a na Panónskej ceste. Foto: Hynek Medřický

Problém s bielym svetlom

V čom vlastne spočíva problém lámp svietiacich nabielo? Kameňom úrazu je modrá zložka svetla, ktoré svetlo, voľným okom vnímané ako biele, obsahuje. Modré svetlo je v noci najväčšou biologickou záťažou pre živé organizmy vrátane človeka.

V prírode má modré svetlo jasný význam: stimuluje k bdelosti. Ako uvádza Eichler, modré svetlo sa prirodzene vyskytuje v najväčšom množstve ráno. Pre náš organizmus je to signál, že sa treba prebudiť. Naopak, večer je modré svetlo pre nás neprirodzené, keďže organizmus sa stišuje a pripravuje na spánok.

„Modré svetlo potláča tvorbu hormónu melatonín a tým nám prestavuje biologické hodiny. A to zasahuje všetky procesy v tele, prejaví sa to aj krátkodobo aj dlhodobo,“ upozorňuje Eichler.

Negatívne dôsledky modrého svetla sú v niektorých prípadoch až fatálne. Zdieľať

Begeni a Rapavý takisto upozorňujú na nebezpečenstvo modrej zložky svetla: „Aj pomerne malé množstvo modrej zložky svetla dokáže narušiť náš cirkadiánny rytmus, teda naše vnútorné biologické hodinky. Negatívny vplyv modrého svetla je príliš rozsiahly, zasahuje do všetkých oblastí a nie je možné v krátkosti opísať všetky jeho dôsledky, tie sú v niektorých prípadoch až fatálne.“

Biele svetlo v uliciach miest má teda nielen schopnosť narušiť biorytmus, ale je vyslovene zdraviu škodlivé.

„Môže sa stať, že niektoré citlivé druhy budú vymierať, ak už nevymreli, a niektorí ľudia budú viac trpieť civilizačnými chorobami. Na ich vzniku sa môže podieľať aj vystavovanie sa svetlu buď z vonkajšieho prostredia, alebo aj z našich domácností,“ upozorňuje profesor Zeman.

Dokumentárny film Hledání ztracené tmy od Tomáša Koseka

Inzercia

Argument o bezpečnosti neplatí

Argumentom hlavného mesta, ktoré plánuje vysvietiť celú Bratislavu nabielo, je väčšia bezpečnosť. Preto aj ponad priechody pre chodcov umiestňuje výrazné biele lampy.

Begeni a Rapavý však tvrdia, že toto riešenie je problematické. „Modré svetlo výraznejšie narušuje našu adaptáciu na tmu, čím horšie vidíme pri prechode z osvetlených ulíc do menej osvetlených priestorov,“ uvádzajú. Vodič, ktorý šoféruje po ulici, na ktorej sa nachádza náhle výrazné biele svetlo, teda bude týmto oslnený a následne, keď osvetleným úsekom prejde, sa horšie adaptuje na tlmené svetlo vo zvyšku ulice.

Medřický argument o väčšej bezpečnosti považuje za úplne neadekvátny. „Biele svetlo v noci nepomôže. Bezpečnosť sa používa iba ako argument, proti ktorému nikto neprotestuje, ale prisvetľovanie priechodov pre chodcov nemá potenciál štatisticky významne ovplyvniť počet nehôd v priebehu roka,“ uvádza Medřický.

Podľa štatistiky Ministerstva vnútra SR v roku 2020 na priechodoch pre chodcov zomrelo vinou vodiča päť ľudí. A to na celom Slovensku.

Tomáš Eichler skôr ako o bezpečnosti hovorí o pocite bezpečnosti. „Pokiaľ ide o ,pocit bezpečnosti‘, ale nie o bezpečnosť samotnú, zrejme máme pocit, že pri silnejšom svetle v noci sa cítime bezpečnejšie. Z tohto hľadiska by som sa pýtal, či sa väčšina zločinov neodohráva práveže cez deň alebo v uzavretých priestoroch, na internete, a aké množstvo svetla reálne zvýši bezpečnosť a pocit bezpečia na ulici. Zrejme by sme na to nepotrebovali veľmi silné biele svetlo, stačilo by aj slabšie a teplejšie,“ myslí si Eichler.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Hmyz to vníma najcitlivejšie

Obzvlášť citlivo vníma pouličné osvetlenie hmyz. Pre tieto malé bezstavovce je svetlý bod na oblohe – slnko alebo mesiac – orientačným bodom, ktorý používajú pri lete, ale aj pri iných činnostiach. Svietiace lampy si hmyz s týmito telesami mýli, a keď ich dosiahne, nevie sa od nich odpútať. Entomológ Marek Semelbauer (rozhovor s ním si môžete prečítať tu) vysvetľuje, že modrá zložka svetla je pre hmyz najatraktívnejšia.

„Podľa mojich vedomostí je teplá ,červená‘ farba vo všeobecnosti vhodnejšia pre hmyz, pretože neláka nočné motýle a iné tvory aktívne v noci,“ vysvetľuje Semelbauer. „Modrá, resp. fialovomodrá je najmenej vhodná, táto farba sa dokonca využíva pri chytaní na svetlo. Zároveň platí, že LED svetlá sú menej atraktívne ako tradičné,“ dodáva.

Výrazný úbytok hmyzu má nesmierne následky na celý ekosystém vrátane človeka. „Hmyz plní množstvo dôležitých funkcií – je potravná základňa pre väčšinu stavovcov, rozkladá odumretú biomasu, chronicky známa je opeľovacia služba, podieľa sa na biologickej kontrole škodlivých druhov a tak ďalej,“ uvádza ďalej Semelbauer.

„Predstavme si napríklad, že podstatná časť podeniek z miestneho vodného toku skončí svoj život na pouličnom osvetlení, miesto toho, aby nakládli vajíčka do potoka. Je možné, že sa to prejaví na množstve potravy pre ryby a ďalšie vodné živočíchy,“ upozorňuje.

Na negatívny vplyv bieleho svetla na hmyz upozorňuje aj Hynek Medřický: „To, čím svietime dnes, je jednou z príčin vyhubenia cca 75 percent biomasy lietajúceho hmyzu. A keď sa to vymení všetko za 3 000 kelvinov, tak to pôjde ešte rýchlejšie.“

Svetelné spektrá vybraných typov svietidiel. Svetlo v nabielo podfarbenej časti spektra predstavuje v noci najväčšiu biologickú záťaž pre živé organizmy vrátane človeka. Obrázok: Jednoduchá osvětlovací příručka Ministerstva živnotného prostredia ČR 

Svetelné znečistenie

Téma, ktorá úzko súvisí s bielym svetlom, je svetelné znečistenie. Ide o termín, ktorý označuje svetlo vyrobené človekom, pridávané do krajiny a rozptýlené v ovzduší.

V dôsledku svetelného znečistenia nie je v noci skutočná tma, lež nad mestami sa vznášajúci „opar“ svetla. Tento opar vzniká odrazom svetla od aerosólových častíc rozptýlených vo vzduchu.

Svetelnému znečisteniu sa profesionálne venuje Miroslav Kocifaj, ktorý pôsobí na Ústave stavebníctva a architektúry SAV, ako aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Ten upozorňuje, že z tohto hľadiska je modré svetlo najhoršie.

„Aj malé množstvo modrej farby má negatívne účinky, pretože sa veľmi intenzívne rozptyľuje v atmosfére, a to už na krátkej vzdialenosti od zdroja, takže spôsobuje presvetlenie oblohy v meste a jeho blízkom okolí,“ vysvetľuje Kocifaj.

Aj malé množstvo modrej farby má negatívne účinky. Zdieľať

Rovnakého názoru je František Kundracik z Katedry experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. „Nie všetky svietidlá v mestách sa podieľajú na svetelnom znečistení rovnako. Modré svetlo sa rozptyľuje omnoho lepšie ako červené a oranžové. Čiže pokiaľ používame na osvetlenie vysokotlakové sodíkové výbojky, tak sa z toho rozptýli v atmosfére naspäť menej svetla, ako keď sa používajú žiarivomodré farby,“ vysvetľuje Kundracik v dokumentárnom filme Vo svetle noci.

Svetelné znečistenie je hlavným dôvodom, prečo už v noci nemáme skutočnú tmu, nevidíme toľko hviezd, koľko by sme mohli, a už zďaleka nevidíme Mliečnu dráhu.

Mnohí ľudia preto vyhľadávajú tzv. parky tmavej oblohy. Najtmavšiu oblohu na Slovensku môžeme nájsť v Poloninách v obciach Runina a Nová Sedlica.

Dokumentárny film Vo svetle noci od Mareka Poka

Samosprávy majú veľkú zodpovednosť

Umelé nočné osvetlenie – a obzvlášť jeho modrá zložka – má celý rad negatívnych účinkov na ľudský organizmus. Celkom zhasnúť však nejde. Čo sa dá reálne spraviť, je úprava intenzity svetla a jeho farby.

Bratislavský primátor Vallo argumentuje, že nové lampy budú mať reguláciu intenzity svetla. Medřický však upozorňuje, že to nie je také jednoduché. „Intenzitu svietenia by sme mali znižovať výrazne, trebárs desaťkrát, a stále bude vidno. Ale súčasné platné normy to nedovolia. Dvakrát áno, o 50 percent to ide, ale nie desaťkrát,“ vysvetľuje.

Medřický preto riešenie vidí buď v zachovaní sodíkových výbojok, alebo ak už mesto chce meniť lampy, tak by mali mať 1 800 K v rezidenčných oblastiach a parkoch a na cestách najviac 2 200 K. Určite neodporúča mestom navrhované vysvietenie celého mesta nabielo, pričom s výnimkou mestských lesoparkov majú mať všetky lampy od 3 000 do 4 000 kelvinov.

K opatrnosti pri vymieňaní lámp vyzýva aj Miroslav Kocifaj. „Mesto má určite záujem na znížení nákladov vynaložených na nočné svietenie, v čom môžu byť LED svietidlá užitočné. Dôležité je nájsť rozumný kompromis medzi pozitívami a negatívami. Pre fundované hodnotenie dosahov výmeny svietidiel za LED je potrebné vykonať cielené výpočty,“ uvádza Kocifaj.

„Treba si uvedomiť, že cesta k znižovaniu úrovne svetelného znečistenia vedie aj cez zmeny v úrovni aerosólovej záťaže. V nedávnej minulosti sme ponúkli mestu takúto analýzu, ktorá by umožnila identifikovať kritické zdroje znečistenia a ich vplyv na zmeny svetelného znečistenia a tiež predpovedať dosahy rekonštrukcie verejného osvetlenia na zmeny difúzneho svetla oblohy (tak ako sme to spravili pre mesto Tucson v spolupráci s International Dark-Sky Association), ale Bratislava na túto ponuku nereagovala,“ uzatvára Kocifaj.

Begeni a Rapavý výmenu súčasných svietidiel za také, ktoré emitujú biele svetlo, vnímajú negatívne. Biele svetlo nových LED lámp považujú „takmer za agresívne“.

„Je to krok zlým smerom. Na trhu existujú aj LED svietidlá s CCT 1 800 K (PC amber) aj 2 200 K,“ uvádzajú. Také lampy by aj mesto podľa nich malo inštalovať.

Vedenie nielen hlavného mesta, ale aj vedenia ostatných miest, obcí či krajov majú pri výbere a inštalácii verejného osvetlenia veľkú zodpovednosť, zrejme oveľa väčšiu, ako si uvedomujú. V prípade umiestňovania nesprávnych lámp môžu ohroziť zdravie svojich obyvateľov a spôsobiť aj veľké škody na celom ekosystéme. Mali by na to pamätať a hľadieť nielen na hospodársku úsporu, no i na ďalšie argumenty odborníkov.

Veľkou chybou je, ak pri tom naskočia na argumenty falošné, umelo vytvárajúce pocit bezpečia obyvateľov, no paradoxne na úkor zdravia ich samých.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.