Týždenný výber šéfredaktora Mienkotvorcovia to s kampaňou proti menšinovej vláde prepálili

Martin Hanus

Komentár

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Vypočuť článok

Vyštudovaný germanista, svoj pracovný život začal ako učiteľ, až presedlal na novinárčinu. V rokoch 2002 až 2004 pracoval ako redaktor v týždenníku Domino fórum, v decembri 2004 stál pri zrode časopisu .týždeň, od roku 2008 do roku 2014 v ňom pôsobil ako zástupca šéfredaktora. Bol pri vzniku Postoja, od mája 2020 je jeho šéfredaktorom. Je ženatý, má tri deti, žije na Záhorí.

Ďalšie autorove články:

Týždenný výber šéfredaktora Euroukrajinská ilúzia alebo Prečo môže Fico prežiť pád Orbána

Kauza Fórum Otázka, na ktorú by mal Michal Šimečka predsa len odpovedať

Týždenný výber šéfredaktora Magyar na koni, Fico v pasci a slovensko-maďarské vzťahy v ohrození

Slovensko prežíva mimoriadne ťažké časy – v susednom štáte je krvavá vojna, patríme medzi krajiny, na ktoré môže európska energetická kríza počas zimy dopadnúť najtvrdšie, súčasne máme menšinovú vládu, ktorá od septembra žije od zákona k zákonu.

Dôvody, prečo to chcú lídri menšinovej vlády napriek chaosu v parlamente aspoň pár mesiacov udržať, sú politicky zrejmé. V prvom rade, keby to OĽaNO a Sme rodina teraz pustili, bol by to politicky samovražedný akt, len si skúsme predstaviť výsledok volieb pre proukrajinskú vládu vo februári alebo v marci, keď ľudia budú druhý či tretí mesiac platiť vyššie účty za elektrinu. Hrá sa o čas, keďže situácia môže byť budúcu jeseň o poznanie lepšia než túto zimu.

Druhý dôvod, prečo by Hegerova vláda mala prežiť aspoň do jari, je nestranícky – akurát v týchto týždňoch a mesiacoch nepotrebujeme vládu v demisii, ktorá mieri na popravu, ale vládu s mandátom, pre ktorú ešte ako-tak pracuje byrokratický aparát a dôležití ľudia si nehľadajú novú prácu.

Ale potom je tu paralelný svet médií, ktorého ústrednou témou našej doby – aspoň podľa textov a statusov viacerých šéfredaktorov a vedúcich komentátorov – je Igor Matovič, jeho demisia či odvolanie z postu ministra financií a hanebné kompromisy vládnych poslancov, ktorí ho boli schopní tento týždeň neodvolať ani po nehoráznych slovách o novinároch.

Médiá však z tohto hlasovania urobili morálnu drámu, akoby už neplatili elementárne zákony politiky. Bolo úplne racionálne, aby vládni poslanci tento týždeň nehlasovali za odvolanie Matoviča, ktorý je okrem postu ministra aj de facto lídrom koalície – jeho odvolanie by neprinieslo ani návrat SaS do vlády, len zväčšenie chaosu a s najväčšou pravdepodobnosťou vrútenie sa do predčasných volieb.

Lenže podľa mienkotvorcov tým, ktorí v tejto morálnej dráme zlyhali – premiér Heger, ktorý nevyhnal Matoviča z vlády, alebo poslanci ako Šeliga, Čekovský a ďalší, ktorí nehlasovali za pád Matoviča –, patrí morálne opovrhnutie, vraj si urobili veľkú hanbu, zaslúžia si verejné odsúdenie, lebo sa pričinili o vládu s fašistami, o hnednutie či dokonca porušili spoločenskú dohodu o holokauste.

Kritické uvažovanie o politike nahradil morálny gýč, ktorý si najskôr vyberie cieľ (napríklad odvolanie Matoviča), a keď kampaň na tie najslabšie články v koalícii nezaberie, padlých treba označiť za bezchrbtových oportunistov a spolupáchateľov vlády s fašistami.

Tie zrkadlá sú už priveľmi pokrivené a deformujú charakter žurnalistiky. Novinári môžu a občas musia byť angažovanými pozorovateľmi, nie však tribúnou aktivistov, ktorí si s politikmi vybavujú svoje personálne alebo ideologické účty.

Už len naratív o vláde s fašistami je mediálnou fikciou, ktorá sa zaplietla do vlastnej tautológie – tarabovci sú fašisti, lebo kandidovali za fašistov, a bodka.

Richard Sulík potreboval na povalenie Matoviča hlas úplne každého opozičného poslanca vrátane tých z ĽSNS a Republiky. Tí všetci – a medzi nimi aj tí, ktorí na rozdiel od Tarabu a Kuffovcov reálne spochybnili holokaust – dodali hlasy na odvolanie Matoviča. Hlasovacie karty vytiahli Taraba aj dvaja Kuffovci, no podľa mediálneho obrazu sa všetci poslanci menšinovej vlády majú za túto kolaboráciu s „fašistami“ hanbiť.

Pritom každý, kto sleduje politické aj parlamentné zákulisie, vidí, že skutočnosť je omnoho farebnejšia. Samozrejme, cena hlasu Tarabu aj každého nezávislého poslanca po odchode prudko stúpla – o tom, ako sa vládne v takej situácii a s kým všetkým treba hovoriť a politicky kšeftovať, by vedel hodiny rozprávať Mikuláš Dzurinda. Taraba to hrá na dve strany, raz nezahlasuje za otvorenie schôdze či za dôležitú novelu o štátnom rozpočte, potom zas za niečo zahlasuje a pýta podporu svojich zákonov. Tento týždeň pre zmenu vyzval Sulíka, aby išiel spolu s ním povaliť vládu hlasovaním za odvolanie Hegera, a keby také hlasovanie prišlo, zjavne by za odvolanie Hegera aj hlasoval.

Asi takto vyzerá to údajné vládnutie s fašistami (viac ho opíše v rannom komentári Jozef Majchrák).

Ale potom je tu väčší obrázok.

Hegerova vláda tento týždeň ukázala, že napriek chaotickým pomerom v parlamente je stále funkčná a má zmysel, keďže dokáže presadiť zásadné veci. V parlamente prešiel zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, čo bola podmienka na čerpanie veľkých peňazí z plánu obnovy (za hlasovala SaS, tarabovci zákon nepodporili...).

Veľký týždeň má za sebou Milan Krajniak, ktorému poslanci schválili reformu prvého piliera s dôchodkovým automatom, ale aj rodičovský bonus. Od čias ministra Kaníka, za ktorého sa spustila veľká dôchodková reforma, ide o najväčšiu zmenu systému. Po veľkom rodinnom balíku tak presadila Hegerova vláda aj rodičovský pilier v systéme. V princípe ide o celosvetový experiment, ktorý má správny filozofický základ aj isté náklady, na celkové vyhodnotenie všetkých praktických dôsledkov je ešte čas.

Hlavnou výzvou, ktorou sa bude merať zmysel aj úspech Hegerovej menšinovej vlády, je však energetika. Tá sa teraz rieši na najvyššej európskej, ale aj úradnícko-expertnej úrovni. S Bruselom aj domácimi energetickými hráčmi vyjednáva kvalifikovaný tandem Hirman – Klimek, výsledky ich snaženia najbližšie týždne rozhodnú, v akej kondícii prežijeme zimu, či udržíme spoločenský zmier a či táto aj ďalšia vláda bude schopná pred voličmi obhájiť doterajšiu zahraničnú politiku a stredoeurópske spojenectvo s Čechmi aj Poliakmi v prístupe k Ukrajine a Putinovmu Rusku.

Vládni poslanci, ktorí čelia mediálnemu obvineniu, že sú pre akési teplé miesta spolupáchateľmi koaličného paktu s fašizmom, nemajú dôvod hanbiť sa. Ich správanie je racionálne a v tejto chvíli aj zodpovedné voči krajine.

V hre je dnes totiž oveľa viac než malé slovenské bitky, ktorým sa vo svojom zúženom priezore oddávajú liberálne médiá.

Texty týždňa

V posledných dňoch sa v politike diali významné veci v Bruseli aj na Slovensku, preto sa Postoj zhováral s priamymi aktérmi.

Premiér Eduard Heger hovorí, prečo sa v EÚ presadil pre nás nevýhodný mechanizmus prerozdeľovania nadmerných ziskov výrobcov energií, a súčasne hovorí o ďalších plánoch svojej vlády, ktorá chce spolu s inými štátmi presadiť strop na ceny plynu. Hovorili sme aj o pozitívnej správe z pondelka, podľa ktorej Európska komisia spustila proces na to, aby sme niekoľko miliárd eur, ktorých časť by nám zrejme do konca budúceho roka prepadla, mohli použiť na kompenzácie firmám a priemyslu.

Kolega Jozef Majchrák v utorok napísal, že za iniciatívou deviatich poslancov OĽaNO, ktorí vytvorili platformu kritickú voči Matovičovi, stojí minister životného prostredia Ján Budaj, v piatok člen predsedníctva OĽaNO nepriamo potvrdil, že je to tak. Podľa Budaja bolo riziko, že po odchode poslanca Krúpu odídu ďalší poslanci, cieľom novej platformy bola teda stabilizácia. Do už rozkolísanej menšinovej vlády tak vstupuje nový mocenský faktor: nespokojní poslanci OĽaNO na čele s Jánom Budajom.

Minister spravodlivosti Viliam Karas vysvetľuje, prečo sa rozhodol odložiť implementáciu súdnej mapy o päť mesiacov. Podľa nového vedenia ministerstva hrozilo, že by od prvého januára na novozriadených správnych súdoch nebol dostatok sudcov a o širokej agende by nemal kto rozhodovať.

V pondelok zverejníme rozhovor s ministrom práce, rodiny a sociálnych vecí Milanom Krajniakom o dôchodkovej reforme aj schválenom rodičovskom bonuse, ktorý čelí ideologickej, ale aj odbornej kritike, s ministrom sme hovorili aj o najvážnejších námietkach voči jeho reforme.