Alkohol za volantom Hnev po tragédii je pochopiteľný, no zákony máme prísne už teraz

Celé Slovensko dnes myslí na obete hroznej tragédie z nedeľnej noci. Opitý vodič vpálil vo vysokej rýchlosti do bratislavskej zastávky Zochova a usmrtil niekoľkých ľudí, medzi nimi aj mladých vysokoškolákov. Na tejto zastávke sa často zdržiavajú práve študenti, ktorí sa odtiaľto vozia k internátom.

Viacerí predstavitelia samosprávy a štátu vyjadrili ľútosť a pozostalým úprimnú sústrasť, ako aj odsúdenie šoférovania pod vplyvom alkoholu. Tragédia na Zochovej zároveň spustila vlnu rôznych návrhov na prísnejšie tresty.

Predseda parlamentu Boris Kollár na Facebooku napísal, že „musíme mať nulovú toleranciu k alkoholu za volantom“, minister vnútra Roman Mikulec uviedol, že „zvolá pracovnú skupinu a následne predloží koaličným partnerom návrh, aby boli nekompromisné tresty za jazdu pod vplyvom alkoholu“.

Svoj návrh zverejnil aj minister financií Igor Matovič, podľa ktorého by mal automobil, v ktorom bude pristihnutý vodič s aspoň jedným promile alkoholu, prepadnúť v prospech štátu. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana dokonca prišiel s návrhom obnoviť zákaz reklám na alkohol.

Pravdou však je, že Slovensko patrí v rámci Európy z hľadiska šoférovania pod vplyvom alkoholu ku krajinám s pomerne prísnou legislatívou. V októbri 2021 porovnávací portál Confused.com vypracoval analýzu zákonov, ktoré súvisia s jazdou pod vplyvom alkoholu, a Slovensko skončilo ako ôsma najprísnejšia európska krajina z dvadsiatich piatich porovnávaných.

V analýze bol vyhodnocovaný pomer výšky pokuty voči priemernej mzde, maximálna lehota zadržania vodičského oprávnenia, maximálny trest odňatia slobody a miera tolerancie alkoholu za volantom.

Z celkového počtu 80 bodov sme však získali iba 21, pričom najviac práve za nulovú toleranciu alkoholu za volantom. Z hľadiska výšky pokuty sme dostali iba jeden bod z možných 45, čo znamená, že pokuty za šoférovanie pod vplyvom máme veľmi nízke.

Slovensko má oficiálne nulovú toleranciu alkoholu za volantom, v Európe ju majú už len Česi, Maďari a Rumuni. Prakticky celá Európa má istú mieru tolerancie, obvykle na úrovni pol promile. Najvyššiu toleranciu – 0,8 promile – má Anglicko, Wales, Severné Írsko a Lichtenštajnsko.

Tolerancia alkoholu za volantom v Európe, uvedené hodnoty sú v percentách. Zdroj: Wikimedia

Aj na Slovensku je však v skutočnosti pri dychovej skúške tolerancia vyššia. Policajný zbor Slovenskej republiky v roku 2021 vydal interný predpis, podľa ktorého sa vodič nesankcionuje, ak je nameraná hodnota v dychu alebo v krvi vodiča motorového vozidla do 0,14 mg/l, čo zodpovedá 0,29 promile.

Dôvodom na tento krok sú predovšetkým odchýlky v meraní alkoholových testerov, ale aj – ako uvádza odborník ministerstva zdravotníctva pre závislosti Ľubomír Okruhlica – „malé množstvo koncentrácie alkoholu v krvi do 0,2 promile v zásade neovplyvňuje schopnosť riadiť motorové vozidlo“.

Aj keby sa v analýze portálu Confused.com zohľadnila v zmysle interného predpisu polície tolerancia alkoholu za volantom do výšky 0,3 promile, Slovensko by malo stále pomerne dobrý výsledok.

Apely niektorých slovenských politikov sú v kontexte nedeľnej tragédie síce emocionálne pochopiteľné, ale volanie po prísnejšom posudzovaní alkoholu za volantom nerieši podstatu.

Iste, ľudia sú právom nahnevaní a chcú vidieť vinníka pykať. No vyššie a prísnejšie sankcie za alkohol podobným tragédiám celkom nezabránia. Aj keby vodičovi pod vplyvom hrozilo zhabanie auta či ešte prísnejšie tresty, neznamená to, že zrazu budú všetci poctivo dodržiavať zákon a nikto, kto si vypil, si už za volant nesadne.

Pokuty a iné tresty riešia až následok nezodpovedného správania, nemajú však preventívny účinok. Problém je celková kultúra, ktorá je tolerantná voči vodičom, ktorí si po pohárikoch na oslave sadnú za volant.

Čo môže pomôcť, sú častejšie cestné kontroly spojené s dychovou skúškou. V prípade miest, kde sa zdržiava veľa chodcov, sa ponúkajú aj iné možnosti, napríklad stacionárne radary na meranie rýchlosti. No možno treba začať uvažovať aj nad tým, ako zvýšiť bezpečnosť ľudí na zastávkach, aby sa podobným tragédiám dalo do budúcna predísť.