Eduard Heger Brusel na nás zabúdal. Moje slová vo Financial Times boli budíček, ktorý pomohol

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, prečo sa v EÚ presadil pre nás nevýhodný mechanizmus prerozdeľovania nadmerných ziskov výrobcov energií a ako chce na to vláda reagovať. Rovnako ako minister financií Igor Matovič, považuje za obrovský úspech, že Európska komisia spustila proces k tomu, aby sme niekoľko miliárd eur, ktorých časť by nám zrejme do konca budúceho roka prepadla, mohli použiť na kompenzácie firmám a priemyslu počas energetickej krízy.  

Premiér tiež hovorí, čo si myslí o novej platforme deviatich poslancov OĽaNO. Podľa Hegera je ich požiadavka, aby sa jeho menšinovej vláde zabezpečila v parlamente stabilná väčšina, niečo „podobné ako poslať Marušku vo februári po jahody“. Napriek tomu si myslí, že sa mu podarí vládu udržať a získať podporu aj pre schválenie rozpočtu.

V posledných týždňoch ste hovorili pred slovenskou verejnosťou veľmi upokojujúco, no pre Financial Times ste pred pár dňami v katastrofických obrazoch varovali pred kolapsom. Aj tento britský denník poznamenal, že ešte žiaden európsky líder nehovoril takto dramaticky o možných dosahoch energetickej krízy vo svojej krajine. Čo je pravá tvár Eduarda Hegera, tá pokojná doma či tá dramatická pre Financial Times?

Oboje.

Čo to znamená?

Dva týždne dozadu sme schválili plán B, čo je domáce krajné riešenie v podobe znárodnenia u nás vyrobenej elektriny, ktoré sme pripravení urobiť, ak nám nikto nepomôže.

Súčasne sme súčasťou EÚ, preto som potreboval v zahraničí na rovinu vysvetliť, čo som predtým hovoril aj jednotlivým lídrom, že Slovensko je na tom vo viacerých ohľadoch v EÚ najhoršie, aby teda vedeli, čo nám hrozí, ak nám nepreukážu solidaritu.

V akom zmysle?

Až desať percent celkových výdavkov obyvateľstva ide na energie, inde je to menej, sedem či osem percent. Po druhé, sme silne industrializovanou krajinou, spotrebujeme elektriny výrazne viac než inde. Po tretie, financovať malú otvorenú ekonomiku pri 60-percentnom dlhu je niečo iné, než keď to robia robustné ekonomiky, my si teraz tak jednoducho nevieme požičať na trhoch miliardy.

Teda buď príde európske riešenie, ktorým sa zrazia ceny, alebo sa zdania celoeurópski výrobcovia a obchodníci cez daň z neočakávaných ziskov.

Títo obchodníci zarábajú nie u nás, ale v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, my ich nemáme ako zdaniť. Preto sme žiadali: zdaňte ich v Nemecku a distribuujte tie zdanené peniaze podľa toho, kde nastala spotreba. Slováci kupujú za 500 eur to, čo predali za menej než 100 eur.

Ak spotrebujeme deväť terawattov za 500 eur na megawatthodinu, tak nech nám pošlú tých 400 eur, ktoré zdania za spotrebu u nás, a teda zisk z tejto spotreby.  

Lenže s týmto návrhom sme sa v Bruseli nepresadili.

Nie, preto som povedal, že ak nám to v EÚ neprejde a súčasne sa ani neuvoľnia nevyčerpané eurofondy, teoreticky by nám hrozil kolaps. Naše firmy proste nemajú 500 eur na megawatthodinu.

Ale súčasne sme našim občanom hovorili, že aj pre tento prípad, ak by z EÚ neprišla žiadna pomoc, sme sa doma poistili tým, že sme schválili plán B, teda zákaz vývozu elektriny. Doma ľuďom nebudem hovoriť, aby sa báli, lebo na to nie je dôvod, keďže máme pripravené aj núdzové riešenie.

Teda rozhovor pre Financial Times bol vašou taktikou, ako vyvolať poplach v Bruseli, že treba vymyslieť riešenie, ktoré bude špecificky výhodné Slovensko?

Nazvite to pokojne taktikou, ja som predovšetkým otvorene hovoril predtým v Európskej komisii, teraz aj pre médium, ktoré má veľký dosah. Z našej strany je to budíček: priatelia, doteraz ste na Slovensko v riešeniach zabúdali, treba to zmeniť.

Myslím, že to dosť pomohlo. Oni predsa vidia, že sme spoľahlivým proeurópskym partnerom, čo sme opäť dokázali aj počas vojny na Ukrajine. Máme dobré meno, musíme hľadať spoločné riešenia, pri ktorých sa však na nikoho nezabúda.

Minulý piatok sme v Bruseli v hlasovaní kvalifikovanou väčšinou prehrali, keďže na prerozdelenie európskych 140 miliárd z nadmerných ziskov výrobcov energií sa presadil taký mechanizmus, z ktorého budeme mať len kvapku. Naozaj sme nemali žiadneho silného spojenca?

Nie, nikoho tam netlačila topánka, proti sme hlasovali len my a Malta, takže sme v tom boli celkom osamotení.

Neprišla ani podpora zo strany V4?

Ani odtiaľ. Poliaci majú celkom inú situáciu, pre nich sú kľúčové uhoľné elektrárne, celý výťažok z nich ide do distribučky, firmám a obyvateľom, neobchodujú túto elektrinu na burze. Inú situáciu majú aj Česi, ale ani tých nechcem kritizovať. Museli sme proste za seba buchnúť po stole, aby v EÚ pochopili, že doterajšie návrhy nám nijako nepomáhajú.

My sme chceli dosiahnuť, aby sa strop týkal aj obchodníkov, ktorí si u nás nakúpili elektrinu za lacné peniaze a na burze v Lipsku ju predávajú za násobné ceny. To neprešlo, do záverov sa dostalo aspoň to, že jednotlivé štáty môžu dobrovoľne zdaniť obchodníkov a z tejto dane sa podeliť v rámci európskej solidarity. Vy ste už práve o tomto hovorili aj s Olafom Scholzom. Rozumie nemecký kancelár tejto slovenskej potrebe?

Rozhovor bol veľmi konštruktívny, myslím si, že chápe našu situáciu. Nemci však neplánovali zdaňovať obchodníkov, majú tam svoje špecifiká a možno tlaky. Je na nich, či dobrovoľne zdania obchodníkov a či nám následne časť príjmu z tohto zdanenia pošlú. O tom sme v piatok začali rokovať.

Ale teda platí, že z toho nemusí pre nás nič vyplynúť, keďže sa ešte ani len nerozhodli, či vôbec budú obchodníkov zdaňovať?

Presne tak. Ale chápem, za tým je veľa politickej roboty. Scholz musí o tom presvedčiť svojich politických partnerov. Preto sme hovorili, že riešenie, ktoré navrhla Európska komisia a prešlo minulý piatok, nie je dobré. Pretože keby Komisia povedala, že všetci plošne zdaňujeme, ide to do európskej kasy a každému sa to rozdelí podľa spotreby, tak by to bolo čisté, rýchle a bez problémov.

Na naše naliehanie to dali aspoň dobrovoľne. Ak sa dohodnú, krajiny si medzi sebou môžu posúvať výnos z dane z tej krajiny, odkiaľ prišla elektrina. Ale ako vravím, na to sa nedá spoliehať. A keďže výťažok z prijatého mechanizmu je pre nás niečo cez 100 miliónov eur, čo je smiešna suma, musíme ísť inou cestou.

Ostatné štáty vnímajú, že prijatý mechanizmus pre nás nič nerieši a potrebujeme niečo celkom iné?

Myslím, že áno, lebo ja aj minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý bol v piatok v Bruseli na stretnutí ministrov, o tom komunikujeme veľmi otvorene a priamo. Takisto všetci vedia, že sme schválili plán B ako krajné opatrenie. Veríme, že k tomu nepríde. Už minulú stredu ma predsedníčka Komisie ubezpečila, že nám rozumejú a chcú presadiť flexibilitu v použití eurofondov.

Včera nastal veľký posun v tom, že eurokomisár Valdis Dombrovskis sa vyjadril, že Komisia bude spolupracovať s Európskym parlamentom aj Radou na tom, aby členské štáty mohli na riešenie energetickej krízy použiť nevyčerpané eurofondy z obdobia 2014 až 2020. Igor Matovič to vzápätí nazval obrovským úspechom Slovenska. Zatiaľ však ide len o prvý krok, ešte to zďaleka nie je dohodnuté a schválené. Naozaj ide teda o obrovský úspech?

Určite áno, pretože už niekoľko mesiacov sme sa snažili, aby sme mohli eurofondy, ktoré sú určené na nejaký účel v danom programovom období, využiť na iný účel, napríklad aj na energetickú krízu. Viackrát nám však povedali: prepáčte, takto to nepôjde.

Dnešný stav je daný európskou legislatívou, ktorá by sa musela zmeniť. To je možné len tak, že Európska komisia predloží zmenu legislatívy. Tú musí schváliť Rada, čiže členské štáty a Európsky parlament. 

A včera sa teda stalo to, že Európska komisia prisľúbila, že takýto návrh predloží členským štátom?

Ide tak urobiť kvôli nášmu apelu, keďže väčšina štátov takéto opatrenie nepotrebuje a eurofondy má vyčerpané. Tu máme najväčšiu potrebu dnes my, takže úspech je v tom, že po tom, čo sme dlhé mesiace klopali na dvere v Bruseli a v posledných týždňoch sme svoje úsilie vystupňovali, sa ten proces konečne spúšťa.

Čo rozhodlo, že sa teraz prelamujú ľady?

Myslím, že značne pomohla aj moja priama reč pre Financial Times.

Budú to ešte musieť schváliť členské štáty v Rade?

Áno, väčšina členských štátov a potom aj Európsky parlament.

Je signál, že by to nejaké štáty mohli zablokovať?

Nemáme také signály. Komisia zvyčajne neprichádza s novou legislatívou, ak nemá podporu väčšiny členských štátov.

Ako to bude technicky vyzerať?

Do Európskeho parlamentu ide návrh Repower. Pri jeho schvaľovaní v Rade dala Komisia prísľub, že zareaguje na našu požiadavku s nevyčerpanými eurofondmi. Víťazstvom bude, keď to schváli Rada aj parlament a vďaka tomu budeme môcť použiť eurofondy na kompenzácie zvýšených cien energií najmä pre firmy.

O aké peniaze by išlo?

Máme nevyčerpaný balík vo výške zhruba šesť miliárd, mnohé projekty však už bežia, sú po podpise zmlúv, to sa už nedá rušiť. Ale máme eurofondy v štádiu, v ktorom sa ešte len pripravujú výzvy, alebo sú už vypísané, sú aj prihlásení, ktorí píšu projekty, ale ešte to vieme administratívne zrušiť a ospravedlniť sa: prepáčte, ale tie peniaze potrebujeme inde.

Odhadujeme, že ide o peniaze vo výške troch až štyroch miliárd eur, spresní to rezort Veroniky Remišovej.

Povedané inak, keby nám EÚ napokon nedovolila tieto peniaze vyčerpať na energetickú krízu, veľká časť by asi prepadla?

Zrejme áno, lebo ak niekto ešte nemá uzavreté zmluvy, dokedy to chce vyčerpať, ako to chce zvládnuť, ak mu na to ostáva už len rok a tri mesiace? Na druhej strane, pravidelne sa pýtam v rezortoch, ktoré ma ubezpečujú, že všetko stihnú vyčerpať.

Ale to nie je dobrá vizitka pre vašu vládu, že také obrovské sumy by za normálnych okolností prepadli.

Lenže my sme tú nošu zdedili. Za sedem rokov, keď sa mali tie eurofondy čerpať, nám minulá vláda odovzdala stav, keď mala vyčerpaných len 20 percent celkovej sumy. My sme za polovičný čas mali dosiahnuť vyčerpanie zvyšných 80 percent. Samozrejme, je veľké riziko, že časť peňazí by prepadla. Koľko presne, už nezistíme, tou dobrou správou je, že máme veľkú šancu, aby sme tie peniaze použili na záchranu ekonomiky.

V najbližších týždňoch teda ide o to, či nakoniec Rada aj Európsky parlament schvália použitie eurofondov na riešenie energetickej krízy?

Áno, boli by sme vo výrazne lepšej situácii. Niektoré európske krajiny hovoria, aby sme tie peniaze niekde našli. Buď si požičajte, alebo zdaňte. My argumentujeme, že sme vývozcami lacnej elektriny, a teda nemáme koho zdaniť. Iné krajiny predali elektrinu možno drahšie, neskôr alebo majú štátne elektrárne. ČEZ je z osemdesiatich percent štátny podnik, podobne to je vo Francúzsku, Chorváti majú štátnu firmu. My tento komfort nemáme.

Na rozdiel od iných krajín nemáme kde zohnať tie peniaze, aby sme ich distribuovali firmám. To je pointa. Keby sme mali sedem miliárd, ktoré nepotrebujeme, tak to vieme urobiť. Ale takéto peniaze nemáme.

Spolu s ďalšími štátmi v posledných týždňoch presadzujeme, aby sa zastropovali aj ceny plynu. Ako si to predstavujeme?

Je to ďalšie opatrenie, ktoré je pre nás veľmi dôležité. Aj tu máme situáciu v Európe rôznu, Poliaci, Španieli či Portugalci fungujú viac ako energetické ostrovy. My sme však prepojení na maximum s inými štátmi a sme aj na burze, a keďže ceny plynu a elektriny sú previazané a Putin škrtí plyn už od minulého roka, elektrina výrazne zdražela.

Preto chceme zatlačiť na cenu plynu. Keď si pozrieme, koľko stojí plyn vo svete, platí, že Európa je najdrahšia, druhá najdrahšia je Ázia. Preto tlačíme jednak na to, aby EÚ nakupovala plyn spoločne, ale to by riešilo situáciu až o pol roka, o rok, nie teraz.

Momentálne potrebujeme nastaviť strop na nákup plynu, aby to bolo ešte trhovo atraktívne a súčasne aby sme nepreplácali. Tým chceme ukázniť cenu elektriny na trhu.

Lenže je tu obava, že ak prijmeme takýto strop, nebude plynu v Európe dostatok, lebo sa odkloní na iné trhy.

Preto musí byť ten strop rozumne nastavený, aby to bolo pre predajcov atraktívne.

Bavíme sa o zastropovaní všetkého plynu, teda nielen potrubného, ale aj LNG?

Áno, ide o strop na všetok plyn. Teda nie je reč iba o zastropovaní ruského plynu, ale najmä plynu z Nórska, Alžírska či ďalších afrických štátov, ktorý ide cez potrubie. O finálnej podobe sa ešte budeme rozprávať. Návrh ešte nie je na stole.

Ak sa to spraví, Putin môže zastaviť prúdenie všetkého ruského plynu do Európy. Čo to bude pre nás znamenať?

On by ho zrejme zastavil tak či tak, navyše stačí sa pozrieť, čo sa teraz stalo s Nord Streamom 1, plyn z Ruska k nám prestáva smerovať. My sme teraz na tom z tohto pohľadu dobre, patríme medzi štáty s najväčšmi naplnenými zásobníkmi, máme aj rezervované kapacity na dodávky.

Bude preto dôležité, ako sa vyvinie situácia v Nemecku a či budú mať sami dostatok plynu. Prípadné nedostatky vieme vykompenzovať aj dodávkami z LNG terminálov, v čase sa to bude ešte meniť.

V každom prípade, každý deň hrá v prospech nás a v neprospech Putina. Každým dňom pribúdajú nové kontrakty, objednávajú sa lode a zvyšuje sa kapacita, ktorú vieme previesť do nášho systému.

Teda slovenský prístup vyzerá takto: na jednej strane tlačiť na zastropovanie plynu, aby sme zrazili s ním previazané ceny elektriny, a súčasne cez presmerovanie nevyčerpaných eurofondov získať miliardy na kompenzácie?

Áno.

Nevieme, či a v akej podobe sa podarí zastropovať plyn, ale keby sa podarilo získať tie miliardy z eurofondov, postačí to na masívne kompenzácie pre firmy?

V tejto chvíli sa nedá odhadnúť konkrétna suma, trhy sú trhy, čakajú na vývoj situácie, a keď uvidia, že EÚ vymyslela bič, ktorý plieska na konci, začne cena postupne klesať. Ono sa to už vlastne deje, dnešné spotové ceny sú výrazne nižšie než len pár dní či týždňov dozadu.

Nikto však presne nevie, aké budú o pár mesiacov, takže potrebný objem peňazí na kompenzácie sa dnes nedá presne vyčísliť.

Prejdime k aktuálnej politickej situácii, keďže menšinová vláda je po uplynulých dňoch viac než rozkývaná. Richard Sulík včera po hlasovaní o dôvere Igorovi Matovičovi povedal, že od tejto chvíle sa SaS stáva riadnou a tvrdou opozíciou...

... nerozumiem tomuto vyjadreniu.

Jeho politická logika je jasná: v SaS už nebudú veľmi ochotní baviť sa o podpore vládnych zákonov a budete tak úplne odkázaní na poslancov okolo Tomáša Tarabu.

Ale zoberte si ten výrok. Čo ním Richard Sulík komunikuje?

To, že SaS sa po odchode z vlády bude správať ako každá iná opozičná strana.

Ale moment. Keď SaS odchádzala z koalície, formulovala dva dôvody. Prvý znel, že sme porušili koaličnú zmluvu, čo nebola pravda, a druhý, že rozvraciame verejné financie, čo tiež nebola pravda. Zároveň tvrdili, že budú konštruktívnou a odbornou opozíciou.

To znamená, že všetky dobré návrhy podporia. Teraz zrazu tvrdia, že po tom, čo sa nepodarilo odvolať Igora Matoviča, už to neplatí. Nerozumiem tomu.

Konštruktívna či tvrdá opozícia, to je vždy tak trochu hra so slovami. Ani pred dvoma týždňami ste nemohli počítať s tým, že SaS podporí napríklad rozpočet. Teraz hovoria, že už sú ochotní rokovať o predčasných voľbách. Čiže niečo sa mení a mali by ste na to reagovať.

Ale na základe čoho sa to mení? Preto, lebo neboli schopní zohnať dosť hlasov na odvolanie Igora Matoviča? Čo my s tým máme?

Len je to fakt, ktorý musíte vziať do úvahy.

Úprimne, pre mňa bola SaS tvrdou opozíciou od prvého momentu. Veď odmietli otvoriť parlamentnú schôdzu. Už vtedy som si kládol otázku, čo je na takomto postoji konštruktívne.

Čo to znamená pre vašu stratégiu vládnutia do najbližších mesiacov?

Až tak veľa sa toho nemení. Áno, nemáme s SaS žiadnu dohodu. Chceli sme ju mať, ale oni trvali na tom, že musí byť výlučne podľa ich podmienok. To nie je konštruktívne. Bežne sa vyjednáva aj v koalícii, kde mohli zostať. Odišli, preto platí, že sme menšinová vláda a ideme ďalej.

Len sú pred vami viaceré dôležité zákony a na záver rozpočet. Ako budete pre ne získavať podporu?

Tak ako doteraz.

Teda bude pokračovať brodenie sa blatom?

To sú vaše slová. Pozrite sa, z môjho pohľadu sa toho až tak veľa nezmenilo. Čo som mal garantované od prvého momentu, odkedy SaS odišla do opozície? Richard Sulík iba pomenoval realitu, ktorú sme zažívali aj doteraz. A pridal k tomu, že chce ísť do predčasných volieb.

Viete si v tejto situácii predstaviť vládnutie na ďalšie mesiace?

Samozrejme.

Aj to, že sa schváli rozpočet?

Intenzívne na tom pracujeme. Viem si dokonca predstaviť, že sa na ňom dohodneme aj s Richardom Sulíkom, ak budú racionálni. Najväčšou prioritou Slovenska je previesť občanov a ekonomiku energetickou krízou. To je priorita na najbližší polrok.

Ak to zvládneme, tak si potom zase pokojne oblečme stranícke tričká a veďme politické bitky. Teraz je však na to príliš vážna situácia. Potrebujeme súdržnosť, akú vidíme v iných krajinách.

Dá sa predstaviť, že opozícia, minimálne SaS, bude ochotná nejaké vládne návrhy podporiť, ale môže za to žiadať dohodu na predčasných voľbách.

Nejaké dohody sa už urobili a aj dnes prechádzajú niektoré zákony s podporou SaS. Rokovania stále prebiehajú.

Čo v prípade, ak cenou za podporu rozpočtu bude dohoda na predčasných voľbách?

Do takýchto debát vôbec nepôjdeme. Dnes je rozpočet o pomoci ľuďom v energetickej kríze. Chápem, že opozícia nebude hlasovať za rozpočet, ktorý odráža stranícke priority vládnych strán. Lenže náš rozpočet na budúci rok sa bude týkať do veľkej miery pomoci firmám a občanom v energetickej kríze. To je hádam dnes program každého slovenského politika.

Traja poslanci okolo Tomáša Tarabu sa už dnes zjavne koordinujú minimálne so Sme rodina. Viete si predstaviť tichú alebo aj verejnú dohodu celej vlády s touto skupinou?

Neviem si to predstaviť. Napokon aj pán Taraba hovorí, že si to nevie predstaviť.

Pomenujte dôvod, prečo si to neviete predstaviť. Sú to traja poslanci, ktorí sú ochotní podporovať niektoré vládne návrhy a včera svojím nehlasovaním zachránili ministerské kreslo pre Igora Matoviča.

Jasne sme povedali, že pre nás je najbližší partner SaS a s nimi diskutujeme.

Ale podľa tohto to vôbec nevyzerá, máte voči sebe zvlčilú rétoriku.

Sú politici aj občania, ktorí majú radi štipľavú rétoriku. Potom sú politici aj občania, ktorí majú radi pokojnú rétoriku. Na konci dňa však rozhodujú dohody a konkrétne kroky.

Lenže medzi vami a SaS žiaden náznak dohôd nevidíme.

Akože nevidíte? Veď aj na tejto schôdzi sme zahlasovali za návrh SaS a naopak. To je tá reálna politická práca, ktorá bude pokračovať.

Sú tu ďalší dvaja nezaradení poslanci, Tomáš Valášek a Miroslav Kollár. Rozprával som sa s nimi a ich postoj je, že ak v tom budú vidieť zmysel, tak naše návrhy podporia.

Rozpočet je však pre opozíciu emblematické hlasovanie. Ak sa budete chcieť vyhnúť provizóriu, tak možno bude najjednoduchšia dohoda práve s tarabovcami, alebo nie?

Mýlite sa. Tohtoročný rozpočet bude výnimočný, pretože sme v situácii, ktorú Slovensko ešte nezažilo. Možno štvrtinu rozpočtu musíme vyčleniť na sanovanie energetickej krízy. To prehluší všetko ostatné. Mojou ambíciou je získať pre tento rozpočet čo najširšiu podporu v parlamente.

Lenže vždy ide o politiku. SaS môže povedať, že podporí peniaze na energetiku, ak dá z rozpočtu preč miliardu na rodinný balík.

Lenže tá miliarda a pol z rodinného balíka je v konečnom dôsledku tiež pomocou v energetickej kríze. Spomenuli ste predčasné voľby. Kedy by však boli? Niekedy na jar? To akože v čase, keď potrebujeme krajinu previesť energetickou krízou, tu budeme všetci kampaňovať? Ktorý príčetný politik by vymenil pomoc ľuďom za volebné bitky?

Teraz treba zaťať zuby a pomôcť ľuďom. Politikom, ktorí volajú po predčasných voľbách, záleží len na sebe, nie na Slovensku.

V rámci poslaneckého klubu OĽaNO vznikla platforma deviatich poslancov, ktorá Igora Matoviča vyzýva na to, aby zabezpečil parlamentnú väčšinu zloženú zo štandardných demokratických strán. Za touto iniciatívou je podľa našich informácií minister Ján Budaj, ktorý je aj v predsedníctve OĽaNO. Nehrozí vám konflikt vo vedení hnutia?

Nemyslím si. Výmena názorov nie je konfliktom. Klub OĽaNO je dobrou ukážkou toho, že nikto tam nevládne železnou rukou, je tam normálna diskusia a nejde len o slepých nasledovateľov Igora Matoviča. Diskusia o tom, kto má ako komunikovať, prebieha v klube už dlho a sú na to rôzne pohľady.

To vieme, ale vznik platformy už prináša inú kvalitu a z minulosti vieme, že takéto platformy sa končia odchodom ich členov. Tak ďaleko nie sme, teraz ide o žiadosť, aby Igor Matovič zmenil prístup, ako bude pre menšinovú vládu získavať podporu, a stavil na SaS, na ktorú ostro útočí.

Dnes sa stabilná väčšina pre vládu v parlamente nedá zabezpečiť. Žiadať to je podobné ako poslať Marušku vo februári po jahody.

Čo teda bude nasledovať?

Ak kolegovia rozumejú súvislostiam, tak to pochopia.

Čo je podľa vás skutočným zámerom tejto platformy? Len sa dištancovať od spôsobov Igora Matoviča alebo je to začiatok tlaku na Igora Matoviča, aby odišiel z vlády?

To sa musíte opýtať ich.

Kedy si sadnete na vážny rozhovor s Jánom Budajom?

Mám s ním pravidelné stretnutia, aj dnes večer (rozhovor sa konal včera podvečer – pozn. red.) sa budeme vidieť a rozprávať.