Týždenný výber
Tak nám zvolili komisára pre deti. Hatrákovú v nohaviciach
Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.
Predseda spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško uvádza 29. ročník Najmilšieho koncertu roka organizovaný neziskovou spoločnosťou Úsmev ako dar, máj 2019 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian
Voľba nového komisára pre deti mala byť bežnou politickou agendou bez veľkého ideologického sporu či spoločenského vzrušenia.
Asi ako keď sa volí šéf Najvyššieho kontrolného úradu alebo keď si vláda vyberá splnomocnenca pre rómske komunity. Volič očakáva, že sa vyberie dôveryhodná osobnosť, ktorá je v tejto oblasti roky známa a má dobré renomé.
No to, čo sme tu posledné mesiace pozorovali pri voľbe komisára pre deti, až nebezpečne polarizovalo spoločnosť a hraničilo až s hystériou. Petície, zhadzujúce komentáre, osobné urážky, spochybňovanie odbornosti, obviňovanie z podvodov.
To sa ukázalo už pri Kataríne Hatrákovej. V jej prípade sa hovorilo najmä o „odborných výhradách“ a obavách, že Hatráková by dostatočne nechránila obete týrania či zneužívania.
Lenže hystéria prišla aj po voľbe, z ktorej víťazne vyšiel Jozef Mikloško.
Na začiatku novej voľby to pritom vyzeralo celkom dobre. Boli tu dvaja dobrí kandidáti, akurát s iným hodnotovým nastavením a iným okruhom priaznivcov.
Janette Motlová je žena s výnimočným príbehom, o ktorom napísala aj pôsobivú knihu Cigánka. Určite je to žena, ktorá si zaslúži rešpekt. Rómka z ťažkého sociálneho prostredia najprv nastúpila na klasickú cestu rómskych žien – nešla študovať, veľmi mladá sa vydala, nie veľmi šťastne, manžel nevedel uživiť rodinu. Potom porodila ťažko choré dieťa a ďalšie dieťa si adoptovala. Zažila skutočnú biedu aj sociálne poníženie chudobných. Našla však silu naštartovať nový život, vyštudovala, založila si novú rodinu a zvládla aj náročné funkcie.
Janette Motlová často vystupuje na motivačných akciách, aby inšpirovala mladých Rómov k inému životu. V tomto smere je jej prínos pre spoločnosť nespochybniteľný.
Jozef Mikloško je však tiež človek, ktorý má za sebou dobrý príbeh. Založil a roky viedol Úsmev ako dar, organizáciu, ktorá pomáhala deťom v detských domovoch. Partia okolo Mikloška roky zháňala peniaze, dobrovoľníkov a skúšala rôzne možnosti, ako zlepšiť život deťom v domovoch. Postupne sa začala venovať aj záchrane ohrozených rodín a hľadaniu či príprave náhradných rodín. Organizáciou prešli stovky dobrovoľníkov, ktorí deťom venovali svoj čas, svoju lásku.
Aj vďaka Úsmevu ako dar bola téma detí bez rodiny vo verejnom živote celé desaťročia silne prítomná a učila spoločnosť myslieť na ňu a hľadať dobré riešenia. Jozef Mikloško, jeho kontakty, nápady, nezdolná energia, obetavosť v tom celom zohrávali veľkú rolu.
Málokto vie, že Slovensko je v starostlivosti o deti zo zlyhávajúcich rodín ďaleko vpredu. Máme nielen funkčné mimovládne organizácie, fungujúcu sieť náhradných rodín, ale aj dobrú legislatívu, ktorú napríklad českí odborníci obdivovali a inšpirovali sa ňou.
Jednoznačne je u nás preferovaná rodina, náhradné rodičovstvo a ústavy sa berú ako posledná možnosť, ktorej sa však radšej treba vyhnúť. Napríklad záchranou rodín v kríze. Jozef Mikloško má na tom tiež svoju zásluhu.
Obidvaja, Motlová aj Mikloško, sú ľudia, ktorí majú za sebou zaujímavú kariéru, sú obdarovaní zvláštnou charizmou a majú veľký okruh priaznivcov.
Preto to mohla byť pokojná voľba. Zvolený bol napokon Jozef Mikloško, a to hlasmi z rôznych táborov. Podporoval ho takmer celý klub OĽaNO, hlasovali zaňho poslanci Smeru, Sme rodina aj Katarína Hatráková, Štefan Kuffa či Tomáš Taraba. Proti bolo iba 13 poslancov, ostatní sa zdržali. Aj to prezrádza, že vyslovených odporcov Mikloško nemal veľa.
Po jeho zvolení však prišla hystéria, ktorá veľa poodhalila z toho, o čo vlastne pri tomto úmornom boji o komisára pre deti išlo.
Mikloškovi boli vyčítané najmä tri veci: že podporil referendum o rodine organizované Alianciou za rodinu, že je proti LGBTI ľuďom a dokonca obhajuje liečenie homosexuality. No základná výhrada bola, že je proti tomu, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať deti.
Kancelárka a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková vyhlásila, že Mikloško je známy pre svoje „homofóbne postoje“ a že je to „Hatráková v nohaviciach“. A že nás čaká do volieb ešte mnoho podobných hrôz.
Akoby bol Mikloško vyslovene zlom pre deti žijúce na Slovensku. Akoby sa udialo jeho zvolením niečo hrôzostrašné.
Desaťročia jeho práce pre deti bez rodiny sú ničím, to je zabudnuté, vygumované, lebo „homofób“ Mikloško považuje „homosexualitu za zranenie“ a „páry rovnakého pohlavia nevhodné na výchovu detí“.
Pani Plaváková, ako aj všetci tí, ktorí vidia za zvolením Mikloška takmer koniec sveta, ublížili najviac samotnému postu komisára pre deti.
Urobili z neho ideologické miesto, kde sa nemajú chrániť práva detí, ale akoby sa na tomto poste malo rozhodnúť o tom, či si homosexuálne páry budú môcť adoptovať deti.
Toto predsa nie je úloha komisára a jeho úradu. O takýchto kľúčových veciach pre celú spoločnosť musia vždy rozhodovať poslanci či občania v referende.
Ak však zúžime post komisára pre deti na ochranu detí žijúcich v homosexuálnych zväzkoch či na presadenie adopcií pre homosexuálov, tak tomu úradu škodíme a znižujeme jeho váhu.
Potom by pred samotným výberom komisára mali kandidáti vyplniť dotazník, kde by odpovedali na základnú otázku: „Súhlasíte s adopciou detí pre homosexuálne páry?“ Možno by mala pribudnúť aj otázka: „Súhlasíte s tým, aby si už deti a tínedžeri mohli zvoliť zmenu pohlavia?“ Alebo: „Súhlasíte s tým, že rod je len sociálny konštrukt?“
Až tí, čo odpovedia kladne, by sa mohli o tento úrad uchádzať. Tak by si to asi predstavovala nielen pani Plaváková.
Samozrejme, z voľby by automaticky vypadli najmä kresťanskí kandidáti.
Táto spoločnosť má teraz veľa vážnych problémov. Ani ich netreba menovať, je jasné, že nežijeme ľahké časy. A v tomto období väčšina médií a progresívna úderka traumatizujú spoločnosť sporom o komisára pre deti, ktorým teraz bude „homofób“, a deti tu budú trpieť.
Ale nie je to celkom zbytočný spor. Poukazuje na to, že časť politickej reprezentácie, ale aj médií odmieta prijať realitu. Teda prijať to, že v tejto spoločnosti nie je zatiaľ všeobecný úzus o tom, že adopcia by sa mala týkať aj homosexuálnych párov.
No je asi lákavé využiť vplyvové posty, ako je aj komisár pre deti, na rýchle hodnotové zmeny v nastavení spoločnosti.
Neviem dopredu povedať, či bude Jozef Mikloško dobrým komisárom pre deti. Nevylučujem, že mu štátny úrad nebude sedieť a že svoje talenty viac dokáže uplatniť v neziskovom sektore. Zároveň je možné aj to, že v zrelom veku využije všetky svoje životné skúsenosti, svoj drajv a urobí pre deti vo svojom úrade naozaj veľa dobrého. Uvidíme.
No jedno sme už uvideli. Že téma detí a ich práv sa stáva veľkým bojovým územím. A nie vždy tu pôjde o skutočné potreby detí.
Texty týždňa
Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič tento týždeň cez parlament presadil svoj robustný rodinný balík, ktorý vo svojich rozpočtoch pocítia státisíce rodín od júla, ešte viac od januára budúceho roka. Igor Matovič v rozhovore pre Postoj hovorí okrem iného aj o zákulisí vzniku svojej myšlienky 200 eur na dieťa: „Chalani z Inštitútu finančnej politiky mali zo mňa veľkú hlavu, lebo som od nich chcel stále nejaký prepočet. Dokopy ich bolo asi dvadsať vrátane prepočtov iných častí reformy. Ja som si však postupne spravil svoj model, dopočítal som si aj dosahy svojich návrhov a cez IFP som si to len kontroloval, až kým sa nám na konci tie prepočty nestretávali.“
Prečo bolo chybou, že sa prezidentka Zuzana Čaputová ospravedlnila za vyznamenanie Tunegu, Púčika a Tesára? Historik Róbert Letz píše, že vo verejnosti sa rozšírili nepravdivé tvrdenia, keďže žiaden z nich nebol absolventom Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže. Medzi takzvané hlásky patril len Púčik, ale niet dôkazu či dokumentu, ktorý by preukázal, že jeho správy poškodili povstalcov počas SNP. Lukáš Obšitník z Ústavu pamäti národa argumentuje, prečo je spor o Púčikovej skupine obeťou ideologizácie.
Česká vojnová reportérka Lenka Klicperová strávila niekoľko dní s jednotkou Karpatská Síč, v ktorej na strane Ukrajiny bojujú českí dobrovoľníci. V exkluzívnej reportáži pre Postoj opisuje osudy tejto jednotky: „Matěj má iba osemnásť rokov. (...) Matěj ani nedokončil učňovku. Prišiel vraj preto, že sa zamiloval do Ukrajiny. Je tu najmladší a má vraj rád ukrajinskú kultúru, zvyky i jazyk. Pôsobí ako prekladateľ českej skupiny, počas mesiaca sa naučil slušne ukrajinsky, a keď veliteľ Semen niečo od Čechov potrebuje, Matěj alias Síčovik je vždy poruke.“
Konferencia o budúcnosti Európy, teda diskusný panel občanov krajín EÚ, má podľa bruselskej logiky priblížiť občanov inštitúciám Únie. Nápady a odporúčania tohto panelu sa majú zaradiť do konečného sumáru, ktorému sa budú venovať politickí lídri. Ale ako ukazuje Erik Potocký, je to typická imitácia eurodemokracie, keďže závery zo Slovenska, rovnako ani závery z ďalších 20 členských krajín sa do konečného dokumentu ani nedostali.
V Bruseli ešte zostaneme: Ján Cipár upozorňuje, ako v Belgicku posledné roky silnie podpora separatistov aj marxistickej ľavice. „Pokiaľ sa nepodarí Belgicku zefektívniť svoj politický systém, čoskoro už možno nebude existovať.“
V ankete Postoja ministri Milan Krajniak, Jaroslav Naď, štátny tajomník Martin Klus a Miriam Lexmann, Ivan Mikloš, Andrej Žiarovský píšu, či by mal Západ tlačiť Ukrajinu ku kompromisu s Ruskom, ako to v týchto dňoch zaznieva napríklad z Paríža. Tejto téme sa venuje aj Martin Leidenfrost: „Máme prijať Kissingerovu reálpolitiku, aby bol na nejaký ten čas mier, pokoj a lacnejší benzín? Alebo máme hrdinských ukrajinských bojovníkov povzbudiť, aby si späť vydobyli (možno s výnimkou Krymu) celé ruskou čižmou obsadené teritórium?“
Rozhovor s ministrom financií Igorom Matovičom o schválenej sume 200 eur na dieťa a o tom, ako ju chce napriek odporu SaS vykryť.
Novinárka Lenka Klicperová strávila niekoľko dní s jednotkou Karpatská Síč, v ktorej na strane Ukrajiny bojujú českí dobrovoľníci.
Rodinný balíček zvýši najchudobnejším rodinám príjmy aj o štvrtinu. No jeho časť môžu použiť iba na krúžky, nie na skutočné potreby.
Príspevok k objasneniu prípadu Púčik, Tunega, Tesár.
Ešte nedávno 98-ročný Henry Kissinger so svojou sviežou mládežníckou nerozvážnosťou vyzval Ukrajinu, aby sa vzdala časti územia.
Laici a kňazi približujú, čo ľudia hovoria o cirkvi. „Garantujeme, že sa to dostane biskupom,“ hovorí jeden z koordinátorov.
