Svet kresťanstva Synoda o synodalite 26. máj 2022

Čo zaznieva na synode Ľudia riešia Bezáka, tradicionalistov aj klerikalizmus. Vyjadrujú sa i neveriaci

Pavol Rábara
Pavol Rábara

Laici a kňazi približujú, čo ľudia hovoria o cirkvi. „Garantujeme, že sa to dostane biskupom,“ hovorí jeden z koordinátorov.

Laici a kňazi približujú, čo ľudia hovoria o cirkvi. „Garantujeme, že sa to dostane biskupom,“ hovorí jeden z koordinátorov.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Ľudia riešia Bezáka, tradicionalistov aj klerikalizmus. Vyjadrujú sa i neveriaci
Ilustračné foto: TASR/Pavol Zachar

Na Slovensku v týchto dňoch finišuje prvá fáza synody, teda procesu veľkej diskusie v Katolíckej cirkvi.

Veriaci katolíci, ale aj kresťania z iných cirkví či neveriaci sa môžu vyjadriť k viacerým otázkam, ktoré súvisia s vnímaním a fungovaním cirkvi.

Stretnutia alebo tzv. konzultácie sa konali na úrovni spoločenstiev, komunít, rozličných skupiniek podľa veku či profesií, pričom mnohé farnosti urobili aj „otvorené“ stretnutia, na ktoré mohol prísť ktokoľvek a povedať, čo si myslí o cirkvi.

Oslovili sme laikov, ktorí moderovali takéto stretnutia, ako aj kňazov a koordinátorov na diecéznych úrovniach, aby priblížili, čo na stretnutiach zaznievalo. Ich prvé dojmy naznačujú, že záverečné sumarizácie synody môžu byť vcelku zaujímavým čítaním.

Otvárajú Bezáka aj otázku transparentnosti

Martin Macko sa angažuje v laickom spoločenstve Modlitby otcov v jednej z bratislavských farností. Keď prišla synoda, zaujalo ho to a ponúkol sa, že bude robiť moderátora na stretnutiach. Zúčastnil sa na webinároch, ktoré zorganizoval diecézny synodálny tím.

V rámci spoločenstva otcov začali so synodálnymi „stretkami“ vo februári. Z desiatich tém synody prebrali päť: spoločníci na ceste, počúvanie, vyjadrovanie názoru, rozlišovanie a rozhodovanie a dialóg v cirkvi.

Macko ako moderátor viedol aj dve stretnutia v rámci synodálneho týždňa vo farnosti a na viacerých ďalších sa zúčastnil. Veriaci vo farnosti mali možnosť zapojiť sa do synody počas ôsmich dní. Stretnutia sa konali po večernej svätej omši alebo v nedeľu popoludní. Podľa Macka prišli najmä ľudia, ktorí chodia do kostola aj cez týždeň.

„V našej skupinke vo farnosti bolo dosť seniorov, ale aj dva manželské páry v strednom veku, mládež. Mnohí sa na to tešili, témy ich zaujímali, a aj keď vyjadrili nejakú kritiku, väčšinou bolo zrejmé, že chcú svojím podnetom pomôcť zlepšiť život v cirkvi a v spoločnosti,“ spomína si Macko.

Našli sa aj takí, čo prišli na stretnutie skoro každý večer a zapojili sa do viacerých tém. Na niektoré termíny vo farnosti prišlo až okolo 30 ľudí a skupinky si rozdelili viacerí moderátori.

Macko pre Svet kresťanstva zhŕňa najzaujímavejšie podnety, ktoré zazneli počas stretnutí.

Prvá téma o spoločnom kráčaní vyvolávala pozitívne dojmy. Väčšina ľudí hodnotila, že kráčame spoločne nielen v spoločenstvách, vo farnosti, v cirkvi, ale aj v celej sekulárnej spoločnosti s priateľmi, kolegami, rodinami. Spoločné kráčanie a život v spoločnosti označili za dobré aj neveriaci účastníci.

Pri téme počúvanie zaznelo, že by sme vždy mali mať trpezlivosť vypočuť si iných, načúvať im. Na druhej strane niektorí mali podľa Macka pocit, že ich názory ostávajú často zo strany kléru nevypočuté. Pri oblasti vyjadrovanie názorov sa niektorí seniori nechali počuť, že často nevyjadrujú svoj názor, lebo to nemá zmysel. „Najmä veriaci laici sa vyjadrili, že sa síce môžu vyjadrovať ku všetkému, ale ich hlas je často ignorovaný,“ uviedol Macko.

Zazneli aj názory, že existenciálna závislosť od cirkvi ako organizácie v prípade kňazov spôsobuje u nich prehnanú servilitu voči hierarchii alebo že klérus je často uzavretý do seba a nereflektuje názory v spoločnosti. Niektorí veriaci si myslia, že Katolícka cirkev na Slovensku má problém pri rešpektovaní a prijímaní iných názorov, ako príklad uviedli oficiálne katolícke médiá.

Účastníci zo všetkých vekových kategórií riešili tému emeritného arcibiskupa Bezáka. Ľudia vnímali podľa moderátora Macka kriticky, že neboli komunikované dôvody jeho odvolania, čo mnohým pripomínalo časy socializmu. „Čo sa týka arcibiskupa Bezáka, hoci uplynulo desať rokov od jeho odvolania, na synodálnych stretnutiach to ľudia naprieč generáciami použili ako negatívny príklad na živote našej cirkvi,“ zhrnul Macko.

Pri téme rozlišovanie a rozhodovanie mnohí kriticky vnímali absenciu transparentnosti zo strany cirkvi. Zaznieval názor, že po niektorých sporných rozhodnutiach alebo verejných vyjadreniach v cirkvi sa hľadajú umelé dôvody, prečo to bolo správne. „Je zrejmé, že tento prístup ľudia nikdy nebudú akceptovať,“ dodáva Macko.

Pápež František sa počas návštevy centra Betlehem v Petržalke stretol aj s rodinami z farnosti Svätej rodiny. Foto: TASR/Jaroslav Novák

V spoločenstve Modlitieb otcov majú medzi sebou aj neveriacich, agnostikov a veriacich z iných denominácií. Aj od nich zazneli zaujímavé podnety na život cirkvi. Napríklad na otázku, aký je rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi, odpovedal neveriaci, že to je hlavne nádej.

Viacerí neveriaci sa vyjadrili pozitívne o tomto kresťanskom spoločenstve, keď uviedli, že sa v ňom dobre cítia a majú ho radi, avšak skonštatovali tiež, že cirkev ako organizácia im nie je sympatická alebo že je podľa nich zbytočná.

Na druhej strane bola zaujímavá aj diskusia medzi veriacimi o spolupráci s ľuďmi mimo cirkvi, či už ateistami, alebo z iných denominácií. Objavil sa názor, že oficiálna cirkev k týmto ľuďom nehľadá dostatočne cestu a spoločné témy, čo potom vytvára atmosféru „my“ a „oni“. „Nemyslím si, že Boh od nás chce, aby sme žili v bubline. Potom sa pastoračný potenciál blíži nule. To vyjadrili viacerí,“ priblížil 51-ročný Macko.

Podľa neho ľudia, ktorí sa zapojili do synody, dávali najavo entuziazmus a presvedčenie o zmysle tejto synody. „Niektorí však vyjadrili aj obavy, že názory budú zametené pod koberec, ale napriek tomu prišli a chceli o veciach hovoriť,“ dodáva.

Martin Macko ocenil profesionálny prístup diecézneho koordinačného tímu, ktorý mal metodické a ďalšie oblasti synody pripravené na vysokej úrovni. S celým procesom sa však mohlo podľa neho začať skôr.

Menej praktizujúci vidia slovenskú cirkev kritickejšie

Matka troch detí Veronika Šotová je aktívna vo farnosti Svätej rodiny v Petržalke. Moderovala synodálne stretnutia s viacerými skupinami, od praktizujúcich katolíčok až po birmovancov a matky prvoprijímajúcich detí.

Ako približuje pre Svet kresťanstva, angažované farníčky riešili úplne iné témy ako rodičia prvoprijímajúcich, ktorí nechodia pravidelne do kostola.

„Tí ľudia, ktorí sú aktívni a chodia do kostola, riešili, ako zlepšiť fungovanie farnosti a dávali konkrétne pripomienky,“ spomína Šotová. Bavili sa napríklad o potrebe zboru i o tom, ako prilákať a pozvať do farských aktivít ďalších ľudí, najmä rodiny.

Podľa Veroniky Šotovej dospeli k záveru, že nemusia pritiahnuť všetkých, ale majú byť otvorení pre tých, čo sú ochotní prísť. „Možno by pomohla nejaká neformálna káva alebo čaj po svätej omši,“ mieni.

Iné témy rezonovali na stretnutí s rodičmi prvoprijímajúcich detí, ktorých moderátori zväčša nepoznali. Títo ľudia napríklad tvrdia, že nevedia o tom, čo sa deje vo farnosti, a pýtali sa, kde nájdu informácie.

Od týchto ľudí zaznievali tiež výčitky voči cirkvi v zmysle, že pápež František sa im páči, ale zdá sa im, že slovenskí biskupi nekonajú ako on. „Kým pápež ide k ľuďom, ospravedlní sa za nejaké kauzy, tak cirkev na Slovensku im pripadá iná, konzervatívna, ktorá sa radšej drží v ústraní,“ reprodukuje Šotová názory ľudí, ktorí nechodia pravidelne na bohoslužby.

Vytiahli aj kauzu arcibiskupa Bezáka. „My sme im hovorili, že nemusí byť nutné vždy všetko vysvetľovať, ale oni oponovali, že Bezák sa vyjadril a druhá strana nie, takže si nemohli vypočuť iný názor.“

Veronika Šotová sa zmienila pred touto skupinou ľudí aj o biskupovi Jozefovi Haľkovi – o tom, že na vianočných trhoch mal stánok, kde sa s ním dalo porozprávať, alebo že spovedal na stanici. „Boli z toho prekvapení,“ spomína si.

Spolu s ďalšími moderátormi hovorili ľuďom, že ide o privilégium, keď pápež robí celosvetovú synodu, hoci zmena možno nepríde hneď. Napríklad matky prvoprijímajúcich detí priznali, že doteraz sa ich nikto nič v cirkvi nepýtal, jednoducho majú predstavu, že cirkev funguje tak, že prídu do kostola, kňaz povie na kázni, ako majú žiť, a to je všetko.

Ilustračné foto: TASR/Miroslav Košírer

Podobne ako v petržalskej farnosti, aj v Pezinku dominovali na synodálnych stretnutiach medzi praktizujúcimi veriacimi skôr lokálne témy než veľké celocirkevné otázky.

Ako približuje pezinský farár Andrej Šottník, v diskusii sa objavila aj téma pnutia medzi tradicionalistickým krídlom cirkvi, kde podľa neho prevažuje u ľudí skôr kritický pohľad.

Aj v pezinskej farnosti spravili synodálne stretnutia na dve etapy – najprv v jednotlivých spoločenstvách a komunitách a potom „verejné“, teda pre tých, čo nie sú nikde zaradení. Tieto stretnutia ešte bežia. A hoci nejde o početné skupiny, podľa farára Šottníka práve „zozbieraní“ ľudia prejavujú väčšie očakávania od samotnej synody.

„Napríklad pri mladých som mal skôr pocit, že prišli, lebo sa to od nich žiada, a nemali ani nejaké veľké očakávania. Ale táto posledná skupina, tí to berú dosť vážne a očakávajú, že prinajmenšom v ich okolí sa synoda prejaví,“ priblížil s tým, že ide najmä o ľudí v strednom veku.

A v čom vidí najväčší zmysel synody, hoci sa v prípade jeho farnosti nedotkla veľkých tém? „Vnímam synodu ako príležitosť pre ľudí, aby začali brať cirkev ako niečo, čo je moja záležitosť, nie iba tých tam hore,“ vraví kňaz Šottník. Dúfa tiež, že tento jav bude aj programový do budúcna a že sa u veriacich prebudí pocit spolupatričnosti a spoluzodpovednosti za cirkev.

Klerikalizmus u kňazov aj laikov

Kňaz Peter Sykora je diecézny koordinátor synody v Košickej arcidiecéze. Podľa neho predstavuje synoda dlhý proces, začiatok dobre rozbehnutej cesty.

„Myslím, že mnohí ľudia v tomto období pochopili, že cirkev má aj vďaka pápežovi Františkovi cez aktuálnu synodu tendenciu vrátiť sa k pôvodnej Kristovej misii, od ktorej sme, žiaľ, tak trošku odbehli v mnohých ohľadoch,“ vraví pre Svet kresťanstva.

Ako diecézny koordinátor sa zúčastnil aj na viacerých synodálnych „stretkách“ vo farnostiach i v spoločenstvách. A ktoré témy najviac rezonujú?

„U nás na východe rezonujú niektoré opakujúce sa témy – veľmi silnou témou je klerikalizmus, a to z dvoch strán, teda zo strany kňazov je citeľná snaha nepustiť veci z rúk a na strane laikov sa klerikalizmus prejavuje v odmietaní prijať niektoré kompetencie z kňazských rúk, čakajúc, že všetko spravia klerici, teda akýsi postoj konzumizmu,“ objasňuje Sykora.

Ďalšia veľmi silná téma, ktorá rezonuje na synodálnych konzultáciách, je potreba byť ľudský. Podľa Sykoru ľudia spomínajú svoje skúsenosti, napríklad neprimeraný prístup na fare zo strany kňazov, no aj tu sa slabý cit pre ľudskosť ukazuje medzi všetkými veriacimi v bežnom živote cirkvi.

Tretia téma, ktorá sa vyskytuje aj celoslovensky, je výzva byť normálny. Ako približuje Peter Sykora, v mnohých ohľadoch akoby chýbala veriacim, laikom aj klerikom normálnosť. „Je vnímateľné, že často nie sme na pulze ľudského života, respektíve máme schémy, do ktorých chceme ostatných ľudí vmestiť.“

Veriaci vnímajú tiež potrebu väčšej duchovnosti, inými slovami, aby sa cirkev nebála pustiť pomyselného kormidla a zverila sa predovšetkým Duchu Svätému.

Na výhrady niektorých ľudí, ktorí vyjadrili skepsu nad tým, či sa vyslovené názory o cirkvi dostanú na najvyššie úrovne jej riadenia, Sykora hovorí, že ide o prejav klerikalizmu zo strany laikov. „Pretože znova sa bavíme o očakávaní, že kňazi, respektíve tí hore, majú niečo zmeniť. A to nie je synodálny prístup. Všetci sme pozvaní v cirkvi rozlišovať a tak meniť cirkev podľa vôle Boha,“ vraví košický kňaz.

Otázka, čo zmenia po synode biskupi, tvorí podľa jeho slov tak pätinu celej témy. „Je to, samozrejme, dôležité očakávanie, no zvyšné štyri pätiny sú na nás. Nemôžeme čakať, že ktosi iný zmení veci, ale každý z nás je pozvaný meniť seba a svoje najbližšie okolie podľa misie cirkvi a meniť pomaly celú cirkev,“ uviedol.

Ako diecézny koordinátor garantuje, že názory ľudí, ktoré zazneli, sa dostanú k biskupom.

Okrem toho má Peter Sykora ambíciu, aby vyšla za Košickú arcidiecézu samostatná publikácia, ktorá zhrnie najsilnejšie podnety a výstupy zo synody. „Aby si ľudia mohli prečítať, o čom sa debatovalo a ako sa v modlitbe a rozlišovaní analyzovala naša cirkev. Chceme tiež v rámci národného synodálneho tímu predložiť návrh, aby vznikol podobný typ dokumentu pre celé Slovensko,“ uzavrel Sykora.

Čítajte tiež

Ako sme písali v úvode, tieto dni doznievajú posledné stretnutia, ktoré následne moderátori s miestnym koordinátorom vyhodnotia a závery pošlú diecéznemu tímu.

V prípade Spišskej diecézy je členom diecézneho koordinačného tímu aj Pavel Izrael, vedúci Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Po ukončení stretnutí na úrovni farností a spoločenstiev bude jeho úlohou prečítať všetky zhrnutia v prípade jednej konkrétnej témy a následne identifikovať spoločné línie, názory, pripomienky a vytvoriť jednu záverečnú správu.

Doterajší priebeh synody hodnotí Izrael pozitívne a podobne ako Macko uznáva, že sa mohlo začať s celým procesom skôr. „Vzhľadom na to, že sa na Slovensku trochu dobiehal vlak, ktorý vo Vatikáne odišiel skôr, tak to, čo sa podarilo v rámci Spišskej diecézy, sa ukazuje ako úspech, zapojilo sa dosť ľudí,“ hodnotí Izrael.

Pre Svet kresťanstva vysvetľuje aj postoj diecézneho tímu ku skutočnosti, že nie vo všetkých farnostiach sa zhostili témy synody. Podľa jeho slov sa rátalo s tým, že nie všetky farnosti sa zapoja, keďže nešlo o povinnosť.

„Je to dobrovoľná aktivita, preto sa využívali rôzne cesty a kanály, ako dostať informácie o synode k čo najviac ľuďom,“ priblížil. Poukázal aj na to, že na Slovensku sa zámerne nešlo cestou rozposlania dotazníkov, ktoré by sa spracovali štatisticky.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0