O filme Nepela Vydržať, podriadiť sa, nebyť sám sebou. Bola to zbabelosť?

Napokon, príde do kín ešte jeden film o Nepelovom životnom príbehu od českého režiséra a ten bude zrejme klasickejší a bude aj o Nepelovom živote po odchode z Československa.

Tento film slovenského scenáristu a režiséra Gregora Valentoviča mapuje iba krátky výsek športovcovho života. Teda obdobie, keď sa Nepela v roku 1972 vracia do Československa s olympijskou medailou a dúfa, že svoju športovú kariéru už môže ukončiť, tak mu to bolo sľúbené.

A filmový príbeh sa končí v roku 1973, v momente, keď je konečne voľný, v každom smere. Ale za toto obdobie sa udialo veľa dôležitých momentov v Nepelovom živote. Možno nenápadných, ale veľmi dôležitých. A nešlo v nich ani tak o medaily.

Je to zaujímavá zhoda okolností. Tesne pred premiérou filmu o Ondrejovi Nepelovi sme mohli v kinách vidieť americký film o Bruceovi Springsteenovi. Je to veľká hviezda, určite by si divák rád pozrel, ako sa postupne vyvíjal jeho životný príbeh, jeho umelecká kariéra, ale filmári natočili niečo iné.

Ukázali nám len krátke obdobie zo začiatku osemdesiatych rokov. Na začiatku vidíme, ako spevák končí úspešné turné, už je z neho hviezda, jeho skladby sú v hitparádach, má právo na krátky oddych. Odchádza do svojho rodného mestečka, do podnájmu a tam skladá nové piesne.

Antonie Formanová v úlohe Hanky Maškovej, ktorá bola kamarátkou Ondreja Nepelu. Foto: Bára Podola

A zároveň upadá do zvláštnej melanchólie, smútku až depresie, vracajú sa mu obrazy detstva, komplikovaného vzťahu s otcom.

Chodí si pozerať spustnutý dom, v ktorom vyrastal, a sám v cudzom dome a v cudzej spálni tvorí album, ktorý je úplne iný, ako očakávali a aký chcú producenti.

Potrebuje niečo vyspievať, v tých pesničkách sú jeho trápenia, ale jeho stav sa zhoršuje a happyend je vlastne v tom, že konečne sedí u psychoterapeuta, konečne môže plakať a liečiť si svoje traumy. Jeho zvláštny album Nebraska fanúšikovia prijmú a Bruce Springsteen bol neskôr ochotný aj verejne hovoriť o depresiách a o tom, že človek pri nich potrebuje pomoc odborníkov.

Akoby toto teraz fascinovalo filmových tvorcov – ukázať, že aj slávni a úspešní ľudia mali ťažké chvíle, bolesti, pády, pochybnosti a ako to uchopili, čo s tým urobili. Aj v tom mohla byť ich veľkosť.

Aj v novom filme Gregora Valentoviča vidíme len krátky úsek Nepelovho života, obdobie, keď športovec už je na športovom Olympe, už je za hviezdu. Práve sa vrátil so zlatou medailou z olympiády v Sappore, davy ho oslavujú a on dúfa, že svoju športovú kariéru tým zavŕšil. Už nemá žiadne ambície, už splnil všetky očakávania, ktoré naňho kládli, a konečne chce začať žiť nový život.

Mal sľúbené, že po olympiáde bude môcť legálne odísť na Západ do ľadovej šou. Ale komunistický režim ho ešte potrebuje, a tak naňho pritlačia, že ešte musí pretekať, musí súťažiť na majstrovstvách Európy, ktoré budú v Bratislave. Bez Nepelu by to nemalo silu.

Pre Nepelu je to takmer tragédia, s týmto už nerátal. A ešte má pocit, že ho v tejto veci zradila aj trénerka. Je otrasený. Vrúcny, až synovský vzťah k trénerke Hilde Múdrej sa začína meniť, dôvery je menej, on už dokonca vidí, že aj ona má svoje záujmy a tie sú občas v rozpore s tými jeho. Dá jej to aj najavo.

A do toho príde smrť jeho najbližšej kamarátky Hanky Maškovej, ktorá bola jeho spojencom aj jeho jedinou dôverníčkou. 

Všetko ešte komplikuje Nepelova sexuálna zmätenosť. Začína tušiť, že uňho niečo funguje inak.

Josef Trojan ako Ondrej Nepela. Foto: Bára Podola

Doteraz popri štúdiu a tvrdých tréningoch nemal priestor na súkromný život. Neužíval si mladosť, bol len šport, škola, tréningy.

A teraz musí nasilu ďalej trénovať, napĺňať očakávania. Už v tom nie je radosť, je dokonca pod kontrolou funkcionárov, či to nefláka, či nechce utiecť. A k tomu tá odporná normalizačná doba, keď sa vysmiati komunisti Nepelovi zaliečajú a zároveň sa k nemu správajú ako k nesvojprávnemu človeku.

Vníma, že jeho život v Československu by bol katastrofou z rôznych dôvodov. Zatne zuby, trénuje ďalej, ešte rok treba vydržať, až potom príde ten pravý život, slobodný, šťastný, autentický. 

Už nemá radosť z tréningov, už nemá žiadne ambície, len vydržať a ísť preč. 

Po ľade jazdí ako stroj, mechanicky, bez nadšenia. Skúšať niečo nové už nejde, napokon, aj tak všetci chcú, aby bolo všetko po starom. A jemu sa už do žiadnych veľkých súbojov nechce, chce to len mať za sebou.

Divákom je jasné, že mladý muž prežíva hlbokú vnútornú krízu a po smrti kamarátky Hanky je na to úplne sám. Snaží sa nájsť si novú dôverníčku, ale nová kamarátka sa síce na Hanku fyzicky podobá, ale nemá jej skúsenosti, nadhľad, a tak ju Nepelove dôvernosti vydesia a nevie mu byť celkom oporou.

Nepela býva síce vo veľkom novom byte, ktorý dostal za víťazstvo na olympiáde, ale žije v ňom s rodičmi, maminka sa oňho stará ako o malého chlapca. Je to také trochu nedôstojné, no on je dobrý a poslušný syn. Svojich rodičov má rád, hoci sa ich svetu úplne vzdialil.

A hore nad ním býva trénerka, teta Hilda, ktorá má k nemu takisto až materské city. Hoci ona je navonok stále prísna, ale ako múdra žena cíti, čo sa asi v jej slávnom zverencovi odohráva. A je jej už trápne byť prísna na dospelého muža, veľkú športovú hviezdu, ktorú v niečom sklamala.

Akoby nikomu nevyhovovalo, že je z Nepelu už dospelý muž, ktorý už nechce žiť len športom a kariérou. Že si chce svoju slávu a mladosť aj trochu užiť, dohnať zameškané a hľadať vlastnú identitu.

Ondrej Nepela v podaní Josefa Trojana a jeho kamarátka, ktorú hrá Tereza Smetanová. Foto: Bára Podola

Vidíme malú vzburu. Zrazu nechodí vzorne na tréningy, nájde si partiu mladých roztopašných ľudí, chodievajú na diskotéky do Véčka, na bytové párty, pre Nepelu celkom nový svet. 

Ženy oňho majú záujem, on ich ani celkom neodmieta, je len rezervovaný. A potom príde veľký otras. Očarený atmosférou vo Véčku uvoľnene tancuje a začuje to slovo. Buzerant.

Priam fyzicky cítime hrôzu a strach, ktoré Ondrej prežíva. Tu spomeňme, že výkon Ondreja Trojana v úlohe Nepelu je veľmi presvedčivý. 

Nepotrebuje silné gestá, v jeho očiach je všetko. Strach, bolesť, neistota, zúfalstvo. Ale je tam aj tichá sila tohto záhadného muža so železnou disciplínou.

Nepelova homosexualita sa vo filme berie ako fakt, hoci aj dnes niektorí jeho priatelia, ktorí s ním zažili rôzne večierky, tvrdia, že im sa to vtedy tak nejavilo. Že on nemal so ženami problém, veď sa naňho všade lepili. 

Navyše vyšla najavo prekvapivá vec, že Nepela sa na Západe aj oženil, na premiéru prišla z Brazílie aj jeho dcéra. Ako to teda všetko bolo?

Vyzerá to skôr tak, že Ondrej Nepela si neprial, aby sa o jeho homosexualite vedelo v krajine, kde vyrástol, trénoval a kde zažil obrovský úspech.

Tušíme, prečo nechcel, aby to bola v tom čase v Československu téma. Všetko mohlo byť zneužité proti nemu, mohol byť tak oveľa v slabšej pozícii, mohli ho rovno vydierať. Športoví funkcionári či tajní policajti.

Disciplína, zdržanlivosť boli jeho zbraňou.

On asi urobil vedomé rozhodnutie, že doma nebude búrať žiadne tabu, aj s ohľadom na rodičov. Boli to jednoduchí ľudia, veľmi pyšní na svojho syna, toto by neboli pochopili, bolo by ich to zničilo. A tak si súkromný život nechával na potom, keď už bude v ľadovej šou, vonku za železnou oponou.

Zuzana Mauréry ako trénerka Hilda Múdra. Foto: Bára Podola

Rozhodol sa teda doma vydržať a byť len v úlohe disciplinovanej celebrity bez škandálov. 

Chcel odísť na Západ legálne, aby neuškodil svojim rodičom, aby ho režim nemohol úplne vymazať z kolektívnej pamäti. A bolo mu to sľúbené, tak sa na to upäl. Zaťal zuby, aj keď musel ostať dlhšie, ako plánoval.

Ale už je iný. Už nehrá túto hru s nadšením či so servilnosťou. 

Chce len splniť ďalšiu povinnosť, ktorú mu naložili na plecia. Zúčastniť sa na tej súťaži, aby nesklamal domáce publikum, a potom zbaliť kufre.

A to jeho posledné vystúpenie na majstrovstvách v Bratislave, kde už nemal žiadne športové ambície, už sa chcel len zúčastniť, prinieslo filmovým divákom naozaj silné momenty.

Do Bratislavy príde totiž z Kanady súťažiť aj jeho najväčší súper, ktorý Ondreja Nepelu desí, fascinuje aj priťahuje. 

Je úplne odlišný ako Nepela a vie, že Nepela je v skutočnosti celkom iný, len mu nie je dovolené ani na ľade byť sebou samým. Vidí jeho ukrývané city, vášeň, jeho unavený aj ubitý výraz.

A vyzve ho, aby bol konečne sebavedomý, aby aspoň na konci ukázal, kým skutočne je. Nepela je z jeho výzvy uchvátený, túži po takomto odkliatí. Aj si prichystá iný kostým, ako mu súdruhovia určili, je to celkom iné, lesklé, vyzývavé, s odhalenou hruďou.

Príde veľké pokušenie.

Záverečná scéna je naozaj nevšedná a veľmi silná.

Vidíme Nepelu, ako je fascinovaný sebavedomou, elektrizujúco vášnivou jazdou svojho kanadského súpera. 

Vidíme, že Nepela túži byť takýto. Už zvlieka zo seba ten ohavný kostým, čo na vystúpenie dostal. Opustí športovú kariéru ako celkom iný Nepela? Vášnivý, eroticky vyzývavý, provokatívny?

Do poslednej chvíle je to napínavé – a vidíme jeho veľký vnútorný zápas.

Naozaj krásna a silná scéna. Mohol by práve teraz urobiť ten prerod a Kanaďan by mu zatlieskal aj zložil poklonu.

Posledné preteky a legendárny úbor, ktorý zohral vo filme dôležitú úlohu. Foto: Bára Podola

Lenže Nepela vidí to bratislavské publikum, vníma jeho očakávania. Chcú Nepelu takého, ako ho poznajú, vidí svojich rodičov, mama v šatke na hlave, dojato prežívajú posledné momenty, keď vidia svojho syna ešte pretekať. Vo veľkom napätí a strachu je jeho trénerka, ktorej je za veľa vďačný.

Takže to celé nie je len o ňom.

Keby to bolo v dnešných časoch, bralo by sa to inak. Byť hrdý na svoju inakosť, to sa dnes patrí.

Ale sme v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Normalizácia, neveselé časy, téma homosexualita na verejnosti takmer neexistovala.

Isto, Nepela už bol slávny, mohol odhodiť zábrany a posledným tancom na ľade búrať tabu, vysmiať sa do očí komunistickým funkcionárom, užiť si to po svojom.

Ale bol to citlivý a disciplinovaný muž, nevrhal sa do náhlych dobrodružstiev. Bral ohľady, zvažoval, či neublíži svojim blízkym alebo nezradí tých, ktorým jeho úspechy v tých neveselých časoch prinášali radosť. Nebolo to celé iba o ňom.

Možno to teraz vyzerá ako slabosť či zbabelosť. Ale ten film to takto neukazuje. V jeho rozhodnutí je možno rezignácia, ale aj pokora a tichá sila.

Nie je to agitka.