Igor Matovič o 200 eurách na dieťa Proti progresívnemu valcu sme to museli urobiť bagrom

V utorok neskoro večer schválil parlament mohutný rodinný balík, teda radikálne zvýšenie prídavkov na deti, daňový bonus a krúžkovné. Rodičia pocítia prvé zmeny už od júla, naplno začnú pôsobiť od januára 2023.

Igor Matovič, líder OĽaNO a minister financií, ktorý tento balík presadil napriek odporu koaličnej SaS a cez skrátené legislatívne konanie, hovorí, ako vznikla jeho idea 200 eur na dieťa, prečo sa nebojí, že sa krúžkovné skončí fiaskom, a či si myslí, že nová rodinná politika zvýši dlhodobo nízku pôrodnosť.  

Máte po tomto týždni dobrú náladu?

Stredajšie ráno bolo dobré. Zobudil som sa a povedal som si, že sa večer predtým podarila veľká vec. V politike som mal dva ciele – poraziť zlo, čo sa podarilo. Hoci sa metá a snaží sa dostať k moci, my sme teraz dali peniaze tam, kam patria, do rodinných rozpočtov. Tam sú už najbezpečnejšie kryté aj pred budúcimi zlodejmi.

O 200 eurách na dieťa ste v predvolebnom programe OĽaNO nehovorili, podľa našich informácií ste o tom prvýkrát začali hovoriť ešte ako premiér v lete 2020. Ako táto idea vznikla?

Bolo to presne v tejto miestnosti na ministerstve financií v auguste 2020, prišiel som sem ako premiér a poprosil som Eda, nech mi zavolá chalanov z IFP (Inštitút finančnej politiky – pozn. red.) s tým, že mám návrh a potrebujem ho prepočítať.

Ako ste prišli k sume 200 eur?

Fico počas ôsmich rokov zvýšil rodinné prídavky o 1,85 eura a daňový bonus o 1,65 eura. Trochu preženiem, ale bola to postupná genocída rodín.

Keď som si to ako premiér nakreslil v Exceli a videl som, aký je dramatický vývoj nárastu daní z príjmu, pochopil som, že sa niečo úplne pokazilo. Nedalo sa to však napraviť symbolicky, museli sme to urobiť bagrom. Táto inflačno-krízová, vojnová, postcovidová situácia tomu nahrala a spravila priestor.

Takže keď pred dvomi mesiacmi za mnou prišiel Marcel Klimek (štátny tajomník ministerstva financií – pozn. red.) a pomkol ma, že je ideálny čas, povedali sme si: Poďme do toho.

Čo vám na to v lete 2020 povedal Eduard Heger a jeho ľudia, keď ste za ním prišli s touto sumou?

Edovi som to iba predstavil, pri rokovaniach nebol. Chalani z IFP mali zo mňa veľkú hlavu, lebo som od nich chcel stále nejaký prepočet. Dokopy ich bolo asi dvadsať vrátane prepočtov iných častí reformy. Ja som si však postupne spravil svoj model, dopočítal som si aj dosahy svojich návrhov a cez IFP som si to len kontroloval, až kým sa nám na konci tie prepočty nestretávali.

SaS hovorí, že to prišlo sčista-jasna. Kedy spoznali základné parametre tohto návrhu vaši koaliční partneri?

V podstate už od začiatku, presne to poznali od novembra minulého roka, keď som začal postupne predstavovať súčasti daňovej revolúcie.

Tých 14 rokovaní so Saskou sa tiahlo už od novembra 2021 až doteraz?

Nie, od septembra minulého roka. Najskôr som mal štyri rokovania s Jánom Oravcom (štátny tajomník ministra hospodárstva – pozn. red.), potom asi tri rokovania, ktoré sme mali v Liberálnom dome po predstavení revolúcie a potom iks rokovaní, ktoré sme mali ako celá koalícia, no tam to so SaS nikam neviedlo. Oni od začiatku iba zamietali, vetovali a nikam sme sa nevedeli dostať.

Foto: Adam Rábara

Vlani ste to prezentovali ako demografický balíček na podporu pôrodnosti, potom sa z toho stal protiinflačný balík. Mysleli ste si, že takto sa to ľahšie presadí?

Nikdy som to nenazýval protiinflačný balíček ani neviem, ako ten názov vznikol. Pre mňa je to prvá časť daňovej revolúcie, nazvime ju rodinnou revolúciou. Pred rokom si mnohí mysleli, že Matovič blúzni, keď videli 200 eur na dieťa. A dnes je to realita, s miernou modifikáciou parametrov v podstate to isté, čo som predstavil ako prvé. Jedinou prekážkou je už len pani prezidentka a ľudia, ktorí na ňu tlačia.

Teraz síce všetci riešia kotlebovcov, ale pre vás bolo kľúčové získať podporu štyroch poslancov od Kuffu. Spätne sa zdá, že ste už možno pred dvomi-tromi týždňami vedeli, že váš bývalý poslanec Štefan Kuffa a jeho ľudia za balík zahlasujú, a preto ste si pokojne dovolili ten na prvý pohľad zničujúci konflikt so Sulíkom, ktorého ste už nepotrebovali. Nie je to tak?

Ak by som rátal s tým, že to kuffovci podporia, nemuselo mi to vyjsť. Ak by v parlamente boli do nohy všetci, tak 48 poslancov OĽaNO a 17 od Borisa, to je 65 a so štyrmi kuffovcami by nás bolo len 69. Na tom to teda nestálo.

Ale určite ste počítali s tým, že poslanci ako Krošlák, Hatráková, Tabák či Čepček budú za váš balík hlasovať tiež.

Oni sú však už úplne mimo klubu. Musíte ich na to presvedčiť. Automatické to nebolo.

Lenže ich ste asi veľmi presviedčať nemuseli.

Mne však intuícia hovorila, že je ideálna príležitosť na to, aby sme to presadili. Doba bola tehotná, a ak by sme to nepresadili teraz, tak by sa to už nepodarilo. Liberálno-progresívny valec to tu bude do budúcna tak valcovať, že rodinám by už nikto nič v živote nedal.

Ale predpokladáme, že so Štefanom Kuffom ste sa o podpore rozprávali už pred hlasovaním.

Samozrejme. Pýtal som sa ho, ale aj ho poznám, že on šiel do politiky bojovať za rodinu. Bola by to pre nich hanba, keby za to nehlasovali. Števo je v tomto charakter, on politiku nehrá, pre neho je naozaj rodina prioritou. Tam som veľmi silno v zátvorke rátal, že táto skupina štyroch ľudí kuffovcov aj Martina Čepčeka to podporí.

No priznám sa, myslel som si, že aj keď Pellegrini bude robiť tanečky, nakoniec zahlasuje, lebo nechce mať na sebe biľag, že rodinám nedoprial, nech sa bude akokoľvek vyhovárať.

S poslancom Beluským od kotlebovcov ste teda hovorili preto, lebo ste už pochopili, že Pellegrini za to nezahlasuje?

Nie, hovoril som s ním, lebo som dal na jednej tlačovke verejný prísľub, že nech sa ma ktokoľvek opýta v tejto veci čokoľvek, odpoviem. A ozval sa jedine Beluský. A čudoval som sa, lebo tie jeho otázky boli päťkrát fundovanejšie, ako som počul od kolegov z SaS, tej strany „odborníkov“.

V poriadku, ale do ďalšieho veľmi ostrého konfliktu so Sulíkom ste už išli s vedomím, že existuje alternatívna väčšina aj bez SaS, nie?

Nie, ale išiel som do toho s vedomím, že už nemá zmysel sa tváriť, že je ešte nejaká teoretická šanca, že to Sulík podporí. Lebo preňho to nie je hodnota. A môžete robiť čokoľvek, napríklad ja som bol za ním s touto ideou už v septembri 2020, že poďme nejako pomôcť rodinám, jemu to však nič nehovorí. Jasne som to videl.

To, čo ste presadili, pocíti veľmi veľa ľudí už od júla, ešte viac od januára. Bude to až nad úroveň schválených 500 zlotých pre poľské rodiny, čo bolo v tom čase 112 eur, bolo to v hotovosti…

… a oni ani nerozlišovali medzi tým, kto pracuje a kto nepracuje.

Áno, ale pointa je v tom, že tých 500 zlotých aj tento prorodinný balíček sú samo osebe veľmi populárne, v Poľsku to vládnej strane dosť pomohlo. Lenže u nás zatiaľ necítiť žiadnu eufóriu, hoci to mnohým významne vylepší rozpočet, pretože aj vaším politickým štýlom a permanentným konfliktom v koalícii je už verejnosť úplne otrávená. Vy osobne aj vaše hnutie by ste mali mať z prijatia takéhoto prorodinného balíčka najväčší politický benefit, ale nevidno to. Nie je ten ustavičný spor pre vás kontraproduktívny?

Nie, mali sme dvoj- až trojtýždňové okno, v ktorom sme to museli presadiť. Ak by spor o prorodinný balíček trval dlhšie, tak zaujaté progresívne médiá a opozícia spolu so Sulíkom by nás prevalcovali.

Prečo by vás prevalcovali? Neboli ste si istí vlastnými poslancami?

Ten tlak bol extrémny, aj zo strany samospráv, to boli vydieračky, telefonáty, oplzlé esemesky voči ľuďom, ktorí reprezentujú samosprávu a sú aj u nás v klube. Videli ste, čo robil Mazurek voči Beluskému, voči kotlebovcom, že idú podržať Matoviča. To bolo rozleptávanie, ktoré ak by žilo vo verejnej debate dva-tri mesiace počas klasického legislatívneho procesu, tak by návrh neprešiel. Nakoniec by z toho bola ohlodaná kosť a rodiny by nič nedostali.

Foto: Adam Rábara

Vy vlastne priznávate, že výnimočný nástroj skráteného legislatívneho konania ste použili ako súčasť politickej taktiky.

To nebolo kvôli politickej taktike, ale kvôli tomu, aby sme pomoc doručili rodinám.

Ale ste si vedomý toho, že ste kvôli tomuto cieľu znásilnili legislatívny proces?

Áno, lebo si myslím, že je dôležité v takejto kritickej situácii rodinám pomôcť.

Ale pred voľbami ste vy a celé OĽaNO kritizovali trináste dôchodky, ktoré Smer takisto presadil cez skrátené legislatívne konanie. Postupovali ste vlastne rovnako.

Ale cieľ bol iný. Fico si kupoval voličov, ale tie deti vás voliť nebudú.

Státisíce ich rodičov by vás však voliť mohli.

Nebudú. A neočakávam nejakú vďaku.

Musíte s tým kalkulovať, veď ste politik.

Je mi to ukradnuté. Ja som preto desať rokov na konci kandidátky, že nikdy nechcem nezaslúžený hlas. Nebudem bojovať o priazeň tých ľudí.

Teraz vám neveríme.

Nemám rád takú tú kúpenú lásku. Vôbec nechcem, aby ma kvôli tomuto niekto volil. Považoval som za dôležité to v tejto chvíli presadiť. A prišla ideálna situácia, keď sme to tam dokázali „strčiť“. Áno, tí, ktorých sa to nejako dotýka, sa metali, ale ja sa teším z výsledku a pevne verím, že na konci to ustojíme.

Prezidentke ste dali do ruky argument, ktorého sa môže chytiť.

Aký?

Že to išlo v tom skrátenom konaní a že to vlastne bolo znásilnenie legislatívneho procesu.

Samozrejme, skrátené legislatívne konanie je znásilnenie legislatívneho procesu. Ale každé jedno. Tu sa môžeme sporiť iba o tom, či hospodárske škody v rodinných peňaženkách kumulatívne môžeme nazývať hospodárskymi škodami. Podľa mňa áno.

Ale ľudia, pre ktorých rodina hodnotou nie je, hovoria, že nie, že to sú iba individuálne traumy tých rodín. A toto je podľa mňa jadro toho sporu. Ale ja úprimne priznávam: áno, využili sme na to skrátený legislatívny proces, ktorý sme využiť mohli. Je to v súlade s kostolným poriadkom. Áno, išli sme na to s bagrom, ale keby sme to neurobili s bagrom, tak rodiny by pomoc nedostali. A bojovníci proti rodinám by ten boj proti rodinám nakoniec vyhrali.

Ak to prezidentka nepodpíše, opäť sa otvorí priestor na ten tlak proti balíčku. Nemáte obavy, že časť poslancov aj z vášho poslaneckého klubu už potom zaň nezahlasuje?

Ak to pani prezidentka nepodpíše a využije celú pätnásťdňovú lehotu, tak sa tam otvára asi sedemdňové okno. Ten návrh pôjde hneď prvý do hlasovania v parlamente a som presvedčený, že to prezidentkino veto prelomíme, lebo poslancov, ktorí za rodiny zahlasovali a dostali za to kopu hejtu, to aj zocelilo. Už to ustoja.

Foto: Adam Rábara

Kultúra vládnutia, jazyk, ktorý politici používajú, v posledných týždňoch opäť hrozne upadli. Ak ten balíček prezidentka vráti do parlamentu, opäť tu budeme od vás počúvať slová ako „protirodinná prezidentka“?

Určite áno.

Lenže argument, že to prešlo skráteným legislatívnym konaním proti pravidlám, je predsa legitímny.

Podľa mňa to vôbec nie je legitímny argument. Pevne verím, že im nebude tú pomoc závidieť. A že ukáže, že jej na rodinách záleží.

Keby to prezidentka podpísala, ale s výhradou k tomu legislatívnemu procesu a poslala by to preto na Ústavný súd, bolo by to férové, nie?

V čom by to bolo férové?

Posúdil by to Ústavný súd.

To je ťažký alibizmus. 

Neobávate sa, že svojich voličov už týmito neustálymi spormi, so Sulíkom, s prezidentkou, vyčerpávate?

To všetko opadne. Áno, niekedy sa cítim ako sám vojak v poli. Ale história ukáže, že bojujeme za správnu vec. Studňu tu otrávili ľudia ako Rišo argumentmi typu Matovič ide okradnúť najchudobnejších a ide dať bohatým, čo bola bohapustá lož.

A potom sú tu nezmysly, ktoré šírili aj samosprávy, ako im vraj ideme zobrať peniaze. To je tiež bohapustá lož. A takýchto lží pustili do verejnej debaty mnoho a tým otrávili studňu. Jasné, že ľudia sú otrávení. Kebyže dnes urobíte prieskum na ulici, som presvedčený, že 80 percent rodín s deťmi vám povie, že sa schválila vec, kde ich Matovič ide okradnúť. Lebo takto oni nastavili diskusiu.

Je pravdou, že argumenty typu, že bohatí z toho budú profitovať viac ako chudobní, sú nepravdivé. Ale sú tam aj sporné body, ktoré si zrejme uvedomujete aj vy. Jediné, čo je z balíčka zatiaľ kryté, je tých mínus 550 miliónov pre mestá a obce, čo je riziko najmä pre malé obce. Ako to chcete vyriešiť, ak sa na jeseň ukáže, že ten problém je väčší, ako sa vám dnes zdá?

Tým, čo sme verejne samosprávam sľúbili. Jedna vec je rozviazanie rezervného fondu, ktorý ony dnes môžu používať iba na investície, teraz ho budú môcť používať aj na bežné výdavky. Takým pionierom je v tomto Humenné, ktoré pre extrémne nárasty cien tepla siahlo do tohto fondu. Druhá vec: sme ochotní poskytnúť im bezúročné úvery s odkladmi na niekoľko rokov, aby mohli preklenúť toto obdobie.

Tam je však problém, že mnoho zastupiteľstiev je v opozícii proti primátorovi. A keď si vedenie bude pýtať peniaze, keďže má zlomyseľné zastupiteľstvo, nemusia primátorovi schváliť úver, ani keď je bezúročný a s odkladom. V takom prípade urobíme niečo také, ako sme urobili s trinástymi dôchodkami, že ich predsunieme o pol roka. Zálohové platby z podielových daní by sme mohli dopredu urobiť za dva, za tri, za štyri roky.

To asi nie je riešenie pre malé obce, ktoré nemajú rezervné fondy.

Keď sme ponúkli samosprávam úvery pre covid, nevyužilo to 1700 z nich. Využilo to 1200 samospráv. Šlo pritom o bezúročný úver s trojročným odkladom splátok a s možnosťou zmeny na grant, ak sa urobí reforma verejnej správy.

To znamená, že tie samosprávy boli celkom slušne v pluse. Za minulý rok boli samosprávy prevádzkovo v prebytku 400 miliónov eur. Osobne si teda myslím, že to síce najprv s krikom, ale nakoniec s noblesou prežijú.

Samosprávy tvrdia, že to, čo rodiny dostanú od štátu v podobe prorodinného balíčka, napokon od nich samosprávy budú musieť vytiahnuť napríklad tak, že zvýšia niektoré poplatky, napríklad za škôlky.

To sú strašné somariny a strašenie ľudí. Vieme, že približne dve tretiny starostov a primátorov sú smeráci a hlasisti, ľudia z jednej bandy.

Richard Rybníček nie je z tejto bandy.

Nie je, ale ten zase reprezentuje nejaké zoskupenie a musí hovoriť zaň. Myslím si, že on ako konzervatívec by mohol byť rád, že tým rodinám pomôžeme. Druhá vec je, že on je zahľadený do švajčiarskeho kantónového systému a má sen o takej reforme, keď sa obrovské množstvo kompetencií presunie na samosprávy. Ale teraz by aj uňho malo prevážiť to, že ide o pomoc rodinám.

Ale inak si myslím, že čím neschopnejší starosta a neefektívnejší pri správe majetku, tým viac bude ukazovať na Matoviča. Ja som s tým v pohode. Desať rokov sa teraz pri každom zvýšení poplatkov alebo dane z nehnuteľnosti bude ukazovať prstom na Matoviča. Je mi to ukradnuté. Rodiny budú mať zaparkované v kasičkách 1,3 miliardy každý jeden rok, nech sa na mňa samosprávy vyhovárajú.

Foto: Adam Rábara

Ten balíček stojí na troch pilieroch. Daňový bonus je to sulíkovské „veľké zníženie daní“. Potom sú to detské prídavky, kde aj Jozef Mihál, člen SaS, uznáva, že sa 20 rokov poriadne nevalorizovali, tak ide o dorovnanie nejakého dlhu. Ale potom je tu krúžkovné. Doteraz naň štát dával nejakých 28 – 30 miliónov, teraz skokovo z roka na rok na to dá takmer 500 miliónov.

Čo vybíja poistky.

Áno, to vybíja poistky a nevieme, či aj vám najprv nevybilo poistky, keď ste to vymysleli. Nebudeme napokon všetci obeťou tohto megalomanského nápadu, lebo ho nebudeme vedieť uskutočniť?

Zase je v tom strašne veľa klamstva. Na začiatku otrávil studňu Braňo Gröhling, keď povedal, že ktokoľvek bude môcť robiť krúžky, na školách nebude môcť byť nič. Tým nastavil verejnú debatu. A novinári, ktorí plávajú po povrchu veci a nezaujímajú sa o to, ako to bude fungovať, to opakovali. Tým otrávili studňu verejnej debaty. A keď nejaká fundovaná riaditeľka povie, že to je hrozné, lebo na škole nebudú môcť byť krúžky, tomu už vôbec nerozumiem. Kde to je napísané? Kto povedal, že na školách nebudú môcť byť krúžky?

Ja sa práve spolieham na to, že polovičku z toho balíka si zoberú školy. Veď školy budú mať extrémnu výhodu, lebo po prvé, rodičia dôverujú škole, učiteľom, deti dôverujú škole, a po druhé, škola má vykúrené triedy, decká skončili vyučovanie a prečo by sa v tých triedach nesvietilo do ôsmej do deviatej večer? Tam môžu prebiehať desiatky krúžkov, každý jeden deň, aj v sobotu, nedeľu. Škola bude mať obrovskú výhodu. Nemusí platiť nájom. Učitelia si budú môcť takto privyrobiť. Každý sa do toho bude môcť zapojiť a ešte budú najímať externistov.

Vy teda odhadujete, že z toho balíka pôjde na školy okolo 250 miliónov?

Keď si školy z tohto balíka v dobrom neprivlastnia polovicu, tak v tom zápase zlyhali. Majú obrovskú konkurenčnú výhodu. Nemusia platiť nájom, majú vybudovanú dôveru, deti už sú v triedach a nie je ťažké ich prepnúť do toho, že v tom istom priestore prechádzajú na nejaký krúžok.

V komplikovaných lokalitách s koncentrovanou chudobou nemáte inú infraštruktúru, kde by sa tie deti mohli stretnúť na krúžku. Áno, tam, kde školy fungujú na dve zmeny, je problém. Ale to už je vec individuálnej intervencie štátu.

Sú však obce, kde to bude problém zorganizovať z kapacitných dôvodov.

Jasné. Toto budú tie nedokonalosti, ktoré sa postupne ukážu. Ale je vždy lepšie riešiť problém na strane ponuky ako na strane dopytu. Doteraz v týchto lokalitách bol vždy problém na strane dopytu. Rodičia nevedeli deťom tie krúžky zaplatiť. Teraz budú mať deti nabité kredity, a ak má byť trh liečiteľom, tak by sa mal postupne prispôsobiť. Nemôže sa stať, že k dispozícii v dedine bude dvadsať- alebo tridsaťtisíc eur na krúžky a trh si po tie peniaze nepríde. Príde si po ne.

Táto teória platí na papieri, nehrozí však niečo iné, že desiatky miliónov eur sa vyplytvajú na nejaké pro forma krúžky, kde sa nebude robiť nič zmysluplné?

To sú peniaze týchto rodičov a detí. Prečo by mali platiť zbytočnosti? Veď nie sú sprostí. To nebudú nejaké fiktívne kultúrne preukazy, s ktorými sa podvádzalo, ale reálne peniaze týchto ľudí.

V Bratislave a vo veľkých mestách je množstvo ponúk krúžkov aj veľa ambicióznych rodičov, ktorí chcú, aby ich deti na ne chodili. Ale potom sú tu regióny, kde je minimálna ponuka aj nižší záujem rodičov. Nie je riziko, že možno sa to nejako vykáže, ale ten efekt bude v skutočnosti nízky?

Vykázať sa to nevykáže. Bude to permanentne kontrolované, a kto bude podvádzať, pôjde z kola von. Pôvodný návrh bol na tisícštyristo detí jeden kontrolór, čo vychádzalo na vyše štyristo ľudí, ktorí by to mali kontrolovať. Keď tí, čo by chceli podvádzať, uvidia, že to je ťažké a pôjdu von zo systému, tak si to dobre rozmyslia.

Nebolo by lepšie s takýmto projektom začať najskôr pilotne v nejakom regióne?

Jasné, že bolo. Ale bolo by to potom celé na svätého Dindi. Veď Branislav Gröhling a SaS sľubovali svojim voličom pred voľbami voľnočasové poukazy. Chceli robiť pilotný projekt v jednom mestečku, tam by sme si to rok, možno dva odskúšali a potom vyhodnotili. A v roku 2027 možno niečo urobíme. Kto tu bude vládnuť v roku 2027?

Povinnosť tejto vládnej garnitúry je nastaviť systémy tak, aby aj v prípade, že po nás prídu vagabundi, už ten systém nehekli. Aby to bola rozbehnutá mašina. Preto máme teraz unikátnu príležitosť, hoci opäť tak troch bagrom, tie krúžky na trh nasadiť. Ten trh sa bude rok triasť, ale potom to sadne. Po voľbách to už ľuďom nikto nezoberie.

Hoci v týchto týždňoch vystupujete ako minister sociálnych vecí a rodiny, ste ministrom financií. Ten balík však pre spory v koalícii nemáte krytý...

Mám ho krytý.

Pri Slovnafte si Sulík uplatňuje právo veta a Boris Kollár hovorí, že ho musíte rešpektovať.

Celý tento balík som predložil komplet krytý. Daňový bonus sme si vyjasnili, to je zníženie daní a nepotrebujete ho vykrývať. To, že sa to chvíľkovo samosprávam nebude páčiť, sa poddá. Ak bude treba, tak sa im budeme snažiť pomôcť. Zostáva nám potom 650 miliónov eur. Keď dáte rodinám do rozpočtov viac ako miliardu, tak sa z toho niečo vráti aj späť do ekonomiky. Počítame približne s 200 miliónmi. Čiže zostáva nám 450 miliónov. To si musíme vykryť príjmami, ktoré máme k dispozícii.

Do dneška sme predložili návrhy za 720 miliónov nových zdrojov, ktoré ležia doslova na chodníku, ale Sulík ich vetuje. Daň z ropy je 300 miliónov, odvod z regulovaných subjektov 280 miliónov, daň z hazardu 85 a z alkoholu 77 miliónov. Všetko toto Richard Sulík vetoval, pretože si myslel, že ja to vzdám, a preto tento balík do parlamentu nepretlačím. Urobil však jednu chybu.

V čom?

Keď sme ho na koaličnej rade dostali pod tlak, tak povedal, že si to mám zaplatiť z lepšieho výberu daní. Tak som si to zobral za svoje. S týmito prostriedkami sme počítali na platy učiteľov, zdravotníkov a zamestnancov verejnej správy. V poriadku, tak takzvaný daňový nadvýber si berieme na rodinný balík, ale tie ostatné zdroje, ktoré som spomínal, ponúkame učiteľom, zdravotníkom a ďalším. Teraz sme vo fáze, keď tieto nové zdroje stále ležia na stole.

A teraz budete na Sulíka tlačiť, že ak chce lepšie platy pre učiteľov a zdravotníkov, tak má stiahnuť veto?

Presne tak. O tom to je. Počká ho to. Myslí si, že sa týmto daniam vyhne? Nevyhne sa im. Jeho červené čiary budú nakoniec musieť prestať platiť, lebo inak sa táto koalícia rozpadne. 

Kalkulujete teda s tým, že Sulík buď ustúpi, alebo neustúpi a potom aj za cenu porušenia jeho práva veta a odchodu z koalície dovládnete na pôdoryse takzvanej prorodinnej kolície?

To už zachádzate ďalej, to progresívci v niektorých médiách strašia fašistami a podobne. Nekalkulujem, ale ideme zostavovať rozpočet na budúci rok a je úplne legitímne, že učitelia, lekári, sestričky, policajti či štátni úradníci, ktorí rok a pol nemali zvýšené platy, si budú pýtať viac. A aj si to zaslúžia, keďže inflácia teraz raketovo skočila. Sulík tu teraz bude hrať svoje ranokapitalistické hry z 18. storočia, že treba minimálny štát a nech sa každý zariadi...

Ak teda Boris Kollár hovorí, že bude rešpektovať pri daniach Sulíkovo právo veta, pre vás platiť nebude?

Bez problémov som ochotný predložiť tie zákony do parlamentu.

Aj za cenu porušenia koaličnej zmluvy?

Pozrite sa, čo urobil Orbán, ktorý sa chystá takéto subjekty dodatočne zdaniť, nikoho sa nepýtal a vybavené.

Ale Orbán sa nepotrebuje pýtať, vládne sám s ústavnou väčšinou.

Ale verejný záujem musí byť viac ako záujem Richarda zlomyseľného.

Špeciálnu daň pre Slovnaft ste predstavili aj so záväzkom Slovnaftu, že nebudú zvyšovať ceny na čerpacích staniciach a udržia pozíciu slovenských cien, ktoré v EÚ patria k tým lacnejším. Vzápätí po reakcii Sulíka aj reakcii Slovnaftu to tak celkom nevyzeralo. Čo ste vlastne vyrokovali?

Presne na tom mieste, kde teraz sedíte, sedel pán Villági dvakrát po dve či tri hodiny. Považovali sme za správne povedať mu, že chceme ísť cestou špeciálnej dane. Súčasne sme chceli od nich čísla, aby sme ich náhodou nedotlačili do straty.

Bolo vidieť, že z cien, ktoré na pumpách máme a pohybujeme sa v tej prvej štvrtine najlacnejších v rámci EÚ, naozaj čiastočne prenášajú diskont z ruskej ropy do cien. S navrhnutým zdanením ich nechceme tlačiť do straty. V tomto procese spravil Richard Sulík jednu vec, o ktorej nemôžem hovoriť, lebo to nie je v súlade s verejným záujmom. Ale s odstupom času to budem môcť povedať, Slovensko na tom jednoducho stratilo strašne veľké peniaze.

Tak to je prísľub ďalšieho konfliktu, ale vráťme sa k rokovaniu s Villágim: on vám garantoval, že zvýšenú daň nepremietnu do zvýšenej ceny?

Garantoval, že ich cenotvorba bude pokračovať v tom duchu ako doteraz. Ja som povedal, pán Villági, ak by ste skúsili preniesť daň do cien, okamžite spustíme cenovú reguláciu a vrátime cenu späť do pásma, v ktorom ste sa predtým hýbali. Myslím, že pochopil, že sa mimo toho rámca nedostane, to len Rišo akoby bojoval za zisky MOL-u a nie daňových poplatníkov.

Foto: Adam Rábara

Keď ste v marci 2021 v sérii facebookových statusov ohlásili rodinnú revolúciu, netajili ste sa, že má mať pronatálny charakter a že má zmeniť neblahé demografické trendy. Chceli ste vybudovať prorodinný štát, v ktorom už neplatí, že „ďalšie dieťa si už nemôžeme dovoliť“. Teraz o tom vy ani vaše ministerstvo už nehovoríte. Ani sám neveríte, že vďaka tejto veľkej zmene sa viac rodín odhodlá k druhému či tretiemu dieťaťu?

Nehovoril som o tom, keďže som minulý rok videl, že tí zaujatí novinári čakali len na to, aby mohli otvárať túto tému, a potrebovali nejakú barličku, ktorej sa chytiť.

To dajme bokom, pýtame sa, či tomuto pronatálnemu efektu veríte.

Samozrejme, ak chceme od rodiny, aby mohla prijať ďalšie dieťa, bolo by dobré poskytnúť jej istotu, ktorú Fico len sľuboval na bilbordoch. Po prijatí tohto zákona možno povedať, že od januára 2023 dáme rodinám práve túto základnú istotu. Preto som sa chcel dopracovať k sume 200 eur, aby si rodiny mohli povedať, že sa už nemusia báť prijať ďalšie dieťa, pretože aj v zložitej situácii pri dobrom hospodárení a istej skromnosti si to môžu dovoliť.

Vo výdavkoch na rodinu sa teraz dostaneme asi medzi tých najštedrejších v EÚ. Lenže aj mnohé európske štáty, ktoré sú veľmi štedré, majú nízku pôrodnosť. Inak je to povedzme vo Francúzsku či Švédsku, ktoré sa od nás líšia v jednej veci: u nás máme silnú kultúru materstva, kde sa to berie tak, že žena má do troch rokov ostať s dieťaťom doma, čo je dobré pre dieťa, ale zrejme to má negatívny dosah na pôrodnosť. Sú rodiny, ktoré by chceli viac flexibilnosti s tým, že ženy by išli pracovať skôr, na to však treba mať dobrú infraštruktúru. Rozmýšľate aj týmto smerom?

Beriem to tak, že sme postavili hrubú stavbu prorodinného štátu, a áno, poďme to teraz zatepliť, vymaľovať.

Takže nad čím ďalej rozmýšľate?

Služby typu pestúnka, jasličky, flexibilný rodičovský príspevok alebo možnosť, aby obaja rodičia mohli ísť spoločne po narodení dieťaťa na materskú aj otcovskú, to všetko sú veci, ktoré zatraktívnia rodičovstvo a mnohé rodiny by to využili.

To ste menovali ako námety do diskusie alebo to chcete presadiť ešte v tomto volebnom období?

Určite s tým prídeme.

Posledná téma: včera ste hovorili o Pente, ktorá by mala zmyť svoj dedičný hriech tým, že daruje nemocnicu Bory štátu. To bol len taký váš morálny apel alebo k tomu chcete Pentu nejako tlačiť?

Bolo by to v súlade s kostolným poriadkom. Penta ukradla zo zdravotníctva účtovnou operáciou 440 miliónov eur, takže keby sa niekomu zobudilo svedomie, bolo by to pekné gesto.

Je to teda len taký apel ministra financií?

Neviem, či apel. Je to skôr návod, ako sa vyspovedať z toho svojho hriechu.

Foto: Adam Rábara