Prezidentka povedala pravdu. Ale tak, že to zajtra zapadne prachom

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v parlamente predniesla Správu o stave republiky.

Slovensko v nej vykreslila ako zranenú krajinu, zasiahnutú pandémiou a jej dôsledkami, ktorej v krízovej situácii komplikuje život ostrá politická a spoločenská polarizácia.

Tá prezidentkina diagnóza sedí. Polarizácia, ktorá sprevádza boj štátu s pandémiou, je u nás – aj v porovnaní s okolím – naozaj nebývalá a občania by v týchto ťažkých časoch zo strany politikov určite privítali väčší konsenzus a schopnosť zhodnúť sa aspoň na základnej línii.

Tento stav má však konkrétnych vinníkov, ktorých pomenovaniu sa prezidentka vyhla. Udalosti a javy, ktoré vnášali do boja s pandémiou polarizáciu, však mali svoje politické tváre.

Pokiaľ ide o prijímanie opatrení, ich podobu a časovanie, boli sme tu týždne svedkami kontraproduktívneho súboja dvoch politikov. Videli sme emocionálny manažment Igora Matoviča, ale aj Richarda Sulíka, ktorý si miestami až príliš užíval polohu hovorcu ľudí, ktorí nesúhlasili so sprísňovaním protiepidemických opatrení.

Zažili sme aj úplne iracionálne spolitizovanie nákupu ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú konkrétni politici v čase meškajúcich dodávok vakcín z EÚ neváhali nazývať geopolitickou zbraňou.

Ešte aj dnes sme stále svedkami veľkej spoločenskej polarizácie pri téme očkovania, ktorej významne pomohla opozícia. Konkrétne najmä Robert Fico a Smer, ktorí si z odmietania očkovania urobili svoju nosnú politickú agendu.

Konkrétnych vinníkov má aj aktuálna polarizácia okolo situácie v bezpečnostných zložkách. Čo je téma, ktorej sa prezidentka vo svojom vystúpení tiež dotkla.

Aj tu sa žiadalo poukázať na konkrétnych vinníkov. Koaličných politikov, najmä ministra vnútra, ktorí dopustili, že situácia v polícii zašla až tak ďaleko. Ale najmä na Roberta Fica, ktorý to cynicky využíva na spochybňovanie akéhokoľvek vyšetrovania a vytvára atmosféru politických procesov. Hoci každému súdnemu človeku musí byť jasné, že to, čo sa za jeho éry dialo v bezpečnostných zložkách a v justícii, malo oveľa bližšie k organizovanému zločinu ako k právnemu štátu.

Dá sa rozumieť tomu, že Zuzana Čaputová sa nechcela odchýliť z pozície nadstraníckeho aktéra. Lenže bez pomenovania konkrétnej politickej zodpovednosti prezidentka svoju správu odsúdila na síce pravdivý, ale príliš všeobecný dokument.

Taký, z ktorého si dnes každý vyberie to svoje a zajtra zapadne prachom.