Čo čakať od omikronu V zahraničí vyblokoval pracovnú silu, v amerických školách učia aj vojaci

V štáte Nové Mexiko v USA už vojaci nepomáhajú iba v nemocniciach, ale aj školách. Omikron totiž vyradil toľko učiteľov, že tamojšie školy neboli schopné nájsť za nich narýchlo náhradu. Podobný problém majú aj iné štáty, niekde v školách vypomáhajú rodičia, inde štátni zamestnanci z iných pozícií.

Nedostatok učiteľov pritom nie je iba zámorský problém, stačí sa pozrieť do susedného Česka. Ako píšu Lidové noviny, v niektorých školách chýba až polovica učiteľov a problémy sú aj s nepedagogickými zamestnancami.

Podľa českých pravidiel nemusia učitelia nosiť počas vyučovania respirátor a práve to výrazne prispelo k zhoršeniu personálneho stavu. Keď sa totiž v triede vyskytne pozitívny žiak, idú do karantény deti, ktoré s ním boli v blízkom kontakte, ale aj všetci učitelia, ktorí v triede vyučovali bez respirátora.

No a keďže sa ochorenie v Českej republike už vo veľkom šíri, pozitívnych žiakov je čoraz viac. Iba za včera pribudlo u susedov takmer 28-tisíc nových prípadov. Pred víkendom, keď sú testovacie kapacity vždy nižšie, sa však denné prírastky nových prípadov pohybovali okolo 50-tisíc.

Omikron je dominantný už aj u nás a matematik Richard Kollár ešte minulý týždeň na sociálnej sieti vyzýval ľudí, aby sa zásobili a pripravili na to, že niektoré služby, na ktoré sme zvyknutí, zrejme nebudú pre výpadky pracovnej sily fungovať.

Na čo sa môžeme vzhľadom na dianie v Česku či iných krajinách, kde je už omikron v plnom prúde, pripraviť?

Variant je miernejší, no nemocnice sú vyťaženejšie

Základnou otázkou počas celej pandémie bolo a aj je fungovanie nemocníc. Tie sú pod najväčšou záťažou práve preto, že sú v boji s pandémiou kľúčové. Vo viacerých českých krajoch sú lôžka s kyslíkom naplnené na 70 až 80 percent, a ako informuje Příbramský deník, v niektorých stredočeských nemocniciach už museli pre nedostatok personálu pristúpiť k režimu pracovnej karantény.

To znamená, že do práce naďalej chodia aj zdravotníci, ktorí by boli v dôsledku kontaktu s nakazenými ľuďmi inak v karanténe. Sú totiž súčasťou krízovej infraštruktúry a v prípade potreby sa teda na nich karanténne pravidlá nevzťahujú.  

Ešte 22. januára riaditeľ českého Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek Českému rozhlasu povedal, že denne pribúda asi 75 pozitívnych lekárov a 10 pozitívnych sestier, pričom najhoršia situácia je v Prahe. Ako však zároveň upozornil, „sú to veľké čísla a lokálne môžu znamenať problém, ale zďaleka to ešte nie sú čísla, ktoré sme videli napríklad na jar roku 2021, a to je zásluha očkovania“.

Nemocnice podľa neho aj vďaka výnimke z karantény zatiaľ situáciu zvládajú, musia však znižovať počet lôžok určených pre iné diagnózy. V karanténe tak bolo v Česku v druhej polovici viac ako 3 300 zdravotníkov.

Vo Veľkej Británii bolo v čase, keď sa omikron v krajine vo veľkom rozmáhal, pre covid v karanténe okolo 50-tisíc zdravotníkov. Ľudia tak na pohotovosti podľa britského denníka The Times čakali aj 40 hodín, operácie sa posúvali a celé oddelenia museli byť zatvorené. Aj tieto čísla ukazujú, že omikron vo Veľkej Británii aj napriek tomu, že je slabší ako predchádzajúce varianty, zasiahol zdravotnícky systém zatiaľ najvýznamnejšie.

Čítajte tiež

Lekár z Anglicka Z omikronu sa tešíme, oproti delte je to chudáčik, ale vám môže vypnúť nemocnice

Lukáš Kekelák

Rozhovor s otorinolaryngológom Pavlom Šurdom o omikrone, opatreniach vo Veľkej Británii, možnom slovenskom vývoji a strate čuchu.

Vyhrotená situácia bola a stále aj je aj v Spojených štátoch. V druhý januárový týždeň, keď v krajine vrcholila pandemická vlna spôsobená omikronom, hlásila podľa CNN štvrtina amerických nemocníc kritický nedostatok zdravotníkov. Mnohé nemocnice tak prešli do takzvanej krízovej starostlivosti, čo znamená, že poskytovali iba nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť a museli rozhodovať o tom, komu ju vôbec poskytnú.

Problém v Spojených štátoch nie je iba v tom, že chýbajú zdravotníci, ale aj v tom, že v nemocniciach je zároveň s covidom viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Pritom majú vyššiu zaočkovanosť populácie než Slovensko.

Preťaženie nemocníc tak s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v nasledujúcich týždňoch aj u nás na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva má vypracovaný takzvaný plán B pre nemocnice, očakáva totiž, že v prvých mesiacoch tohto roka prejde nemocnicami 25-tisíc ľudí. 

Základom plánu je vytvorenie núdzových nemocníc, kde by mali medici pod dohľadom lekárov triediť pacientov s covidom, poskytovať im základnú zdravotnú starostlivosť a tých vážnejších posielať do nemocníc. Tieto núdzové nemocnice by mali byť na troch alebo štyroch miestach, ale v prípade potreby by mohli byť aj vo všetkých krajských mestách. Celkovo by mali mať kapacitu tisíc lôžok a mali by tak odľahčiť bežné nemocnice.

Nateraz sa však s podobným scenárom nepočíta. Pred nemocnicami zatiaľ vznikajú len triážne stany, v ktorých sa budú triediť pacienti. 

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský zároveň tvrdí, že najhoršia prognóza počíta na vrchole vlny omikron so 7 000 hospitalizovanými. Malo by však ísť o ľahších pacientov.

Učia vojaci, bývalí učitelia či rodičia

Omikron v Spojených štátoch výrazne zasiahol aj do fungovania školstva. Množstvo škôl bolo aspoň nejaký čas zatvorených alebo fungovali online. Niektoré štáty si za prioritu určili udržanie prezenčného vyučovania, no pre vysoké odchody učiteľov museli pristúpiť k extrémnym riešeniam, ako napríklad zapojeniu rodičov či vojakov.

Veľké výpadky pedagogických zamestnancov zaznamenali aj vo Veľkej Británii. Na vrchole bolo v karanténe takmer deväť percent učiteľov. Školy situáciu riešili suplovaním, zlučovaním tried či prechodom na online vyučovanie. Vláda v snahe zabezpečiť náhradný personál vyzvala aj bývalých učiteľov, aby sa prihlásili ako dobrovoľníci.

V Česku výpadky pedagógov riešia zmiernením pravidiel a školy môžu v prípade nedostatku zamestnancov po novom prejsť dočasne na online vyučovanie na základe vlastného rozhodnutia. Doteraz o tom musel rozhodnúť miestny úrad verejného zdravotníctva.

Školy taktiež môžu udeliť desaťdňové riaditeľské voľno, doteraz to bolo maximálne päť dní.

Veľké výpadky očakáva ministerstvo školstva aj u nás. Šéf rezortu Branislav Gröhling  už minulý týždeň uviedol, že postupne ich začínajú pociťovať. Podľa údajov z posledného hlásenia bolo k 25. januáru v režime dištančného vyučovania 18 percent tried. Štyri percentá škôl mali obmedzenú výučbu vo všetkých triedach.

Už v polovici januára Gröhling pripustil, že je možné, že školy nebudú pre omikron schopné zabezpečiť prezenčné vyučovanie.

Nevynesený odpad, zrušené spoje a zatvorené obchody

Výpadky zamestnancov sa týkajú prakticky celého hospodárstva. V najhoršom momente omikron vyblokoval vo Veľkej Británii tri percentá pracovnej sily. Supermarkety, kde sa výpadky pohybovali okolo piatich až šiestich percent, to riešili predlžovaním zmlúv so sezónnymi vianočnými brigádnikmi.

Situácia bola síce náročná, no podľa britského časopisu Retailweek stále zvládnuteľná a určite nie taká zlá ako v predchádzajúcich obdobiach pandémie. Výpadok nepociťoval ani slovenský lekár pracujúci v najväčšej anglickej nemocnici Pavol Šurda.

Problémy nastali aj v Spojených štátoch, kde zákazníci počas januára často v supermarketoch narazili na prázdne regály. Príčin tohto stavu bolo viacero, ale jednou z hlavných bol práve omikron a z neho vyplývajúce problémy s dodávkami či nedostatkom pracovnej sily. V niektorých amerických mestách bolo výpadky cítiť aj pri zbere odpadu či iných verejných službách.

Omikron výrazne zasiahol aj dopravu, čo sa v Spojených štátoch prejavilo najmä na rušení letov. V susednom Česku však museli pre nedostatok vodičov pristúpiť k dočasným zmenám cestovných poriadkov či k dočasnému prechodu na prázdninový režim.

Na Slovensku zatiaľ dopravcovia veľké výpadky nepociťujú. Ako pre Postoj vyčíslila ZSSK, aktuálne je práceneschopných 101 rušňovodičov z celkového počtu 1 208. „Tento stav trvá viac-menej už dlhšie a dá sa považovať za ,bežný‘ priemer,“ uviedol hovorca spoločnosti Tomáš Kováč.

Spoločnosť však bojuje s výpadkami už teraz a rieši ich nadčasmi a odriekaním niektorých spojov. V prípade, že sa situácia zhorší, sa tak dá očakávať, že odrieknutých spojov bude viac. Kováč zároveň upozornil, že prípadné zhoršenie pandemickej situácie sa prejaví aj na zníženom záujme o cestovanie.

Dosah omikronu je zatiaľ mierny aj v bratislavskom dopravnom podniku, kde je v karanténe momentálne do päť percent zamestnancov. Podnik však situáciu pravidelne vyhodnocuje. Hovorca podniku Martin Chlebovec pre Postoj vysvetlil, že pre prípad rozšírenia variantu omikron majú pripravených šesť scenárov prevádzky.

Tými sú prevádzka ako počas školského roka, počas prázdnin, počas prázdnin bez posilnených spojov, počas víkendov s posilnenými spojmi, počas víkendov a počas noci.

To, akým scenárom sa bude podnik riadiť, bude závisieť od počtu cestujúcich, ako aj dostupných zamestnancov. Chlebovec však dodal, že „DPB je v týchto dňoch jediný dopravca v rámci Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, ktorý jazdí podľa vopred zverejneného cestovného poriadku“.

Pandemická vlna spôsobená omikronom sa na Slovensku ešte iba rozbieha a to, aká naozaj bude, budeme s istotou vedieť až o niekoľko týždňov. Ministerstvo zdravotníctva však podľa slov jeho šéfa Vladimíra Lengvarského očakáva, že jej vrchol dosiahneme už v polovici februára, čo by malo byť o dva týždne. Očakáva tak oveľa kratšiu vlnu oproti tým predchádzajúcim.