Analytik Smatana o možnom podvode pri obnove nemocníc Je mi jedno, že ma nálepkujú, nič zlé som nespravil

„Čakali sme, že príde mediálny útok zo strany nespokojných. Myslel som si, že práve pani Družkovská je trójsky kôň finančných skupín a útočí na mňa preto, že boli neúspešné oproti svojim predstavám,“ hovorí analytik Martin Smatana, ktorý bol spolutvorcom metodiky výzvy, na základe ktorej sa prerozdelilo 212 miliónov eur pri obnove regionálnych nemocníc.

Bývalá štátna tajomníčka Lenka Dunajová Družkovská, ktorá v tejto veci podala trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, označila Smatanu za kľúčovú osobu.

„Ona nie je utrápená sestrička, ale politik. Keby nemala túto tému, je už asi neviditeľná a nikdy by sa do politiky znova nedostala,“ reaguje analytik Smatana a tvrdenia Družkovskej pokladá za klamstvá. „Som presvedčený, že ju budú súdne naháňať za ohováranie.“

V rozhovore vysvetľuje, ako sa dostal k práci na metodike výzvy, prečo na tom robil zadarmo a bez zmluvy, ako vopred vedel, že uspeje presne osem nemocníc, aj to, aké vzťahy má so súkromníkmi z Agelu a Penty. A čo robí dnes?

Trvalo dva týždne, kým ste si našli čas na rozhovor. Kde všade lietate?

V piatok som sa vrátil z Grécka, kde som v mene Globsecu na Delfskom ekonomickom fóre prezentoval Healthcare Readiness index, v rámci ktorého hodnotíme kvalitu zdravotníckych systémov naprieč EÚ. Index často prezentujeme pre ministerstvá jednotlivých krajín, preto určité obdobie veľa lietam. Zajtra idem do Lotyšska, budúci týždeň ma čaká Bulharsko.

V minulosti ste spomínali, že veľa času trávite aj v Arábii. Čo tam robíte?

Gro toho, čo robím, je konzulting. Väčšinou ide o subkontrakty práve pre veľké konzultingové firmy, ako je BCG, Ernst & Young či PwC, a to priamo v krajine projektu. Keď to je v Rumunsku, tak som nejaký čas tam, no mali sme pre jednu z týchto firiem projekt aj v Dubaji. Väčšinou je to krátkodobé – mesiac, dva, tri.

V Dubaji sa pohybuje aj viacero slovenských politicky exponovaných osôb. Stretávate tam niekoho z nich?

Nie, nestretol som tam nikoho z nich, ani by nebolo kedy. Keď takto cestujete pre zákazky, je to často letisko, hotel, klient, hotel, letisko.

Nemáte tam ani trvalý pobyt?

Nie. Som hrdý Slovák a chcem tu aj naďalej žiť.

Pracujete viac na Slovensku alebo v zahraničí?

Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Posledné mesiace trávim veľa času v Poľsku, Rumunsku a Grécku, ale najbližšie obdobie budem najviac tu na Slovensku, primárne pre víziu SAV, na ktorej pracujem, a pre obstarávanie zdravotníckej techniky pre novú prešovskú nemocnicu.

Čo ďalšie dnes robíte?

Spolupracujem s WHO, s Európskou komisiou a OECD, vydali sme publikáciu o stave zdravotníctva v krajine či dátových tokoch, ale najviac teraz pracujem pre vojenské nemocnice na Slovensku, kde nastavujem úsporné opatrenia a robím na technických špecifikáciách pre prístroje v novej nemocnici v Prešove. Nevenujem sa priamo stavbe.

To robíte ako Martin Smatana alebo ide o zákazky vašej firmy Msquare?

Všetko ako Msqaure.

Prečo ste išli robiť na projekte vojenskej nemocnice ministra obrany Roberta Kaliňáka?

Pacientovi je jedno, kto je pri moci, chce kvalitnú a dobrú starostlivosť. Preto ani ja nedelím ľudí na bielych a čiernych. Ak je to dobrý projekt, viem pomôcť a majú o mňa záujem, idem do toho.

Vždy som sa profiloval ako odborník, nie ako politik, preto som od svojho nástupu na ministerstvo zdravotníctva za ministerky Zvolenskej spolupracoval na dobrých projektoch v podstate s každým ministrom či vládou.

Ako sa koalícia postarala o zdravotnícke kádre OĽaNOLengvarského, ktorého mal Fico za idiota, prichýlil Kaliňák. Šimkovičovej radila šéfka zdravotníckej agentúry

Lukáš Kekelák

Kto vás oslovil pri Prešove?

Nebol to minister, ale riaditeľ vojenskej nemocnice v Ružomberku Marián Križko. Chceli, aby boli všetky súťaže úplne čisté s najlepšími cenami. Nešlo im o kauzy. Keďže som to predtým robil na ministerstve zdravotníctva, nemal som s tým problém. Samozrejme, za predpokladu, že budú trhové konzultácie a bude sa robiť benčmark.

To sa presne aj potvrdilo. Za posledný rok sme pre nemocnicu zreferencovali 34-tisíc položiek podľa českých a poľských cien. Nemôžem prezradiť, koľko sme ušetrili, ale keby sme naše úspory aplikovali na zvyšok štátnych nemocníc, išlo by o úsporu 80 miliónov eur ročne každý jeden rok.

Keď pán Križko šéfoval bratislavskej Nemocnici svätého Michala, Nadácia Zastavme korupciu upozornila na predražený nákup zdravotníckeho vybavenia. Pochybenia následne skonštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie a nehospodárnosť pri nákupe Najvyšší kontrolný úrad.

Nepozerám sa na to, čo bolo v minulosti, ale čo bude a či a ako to viem ovplyvniť. Vždy som bojoval za transparentnosť. V tomto projekte bolo jasným cieľom garantovať, aby pri obstarávaní techniky neboli žiadne pochybnosti a dosiahli sa najlepšie možné ceny.

Zo svojej skúsenosti za posledný rok môžem potvrdiť, že som sa nemýlil. Dostal som od tímu pána Križka takú podporu, akú som ešte pri verejných projektoch nezažil. Ten vzťah je excelentný a výsledky o tom svedčia.

Bolo mi jasné, že veľa ľudí sklamem, lebo to budú brať tak, že robím pre nemocnicu pod ministrom, ktorý je pre mnohých symbolom zla. Ja sa na to pozerám inak. Každé ušetrené euro sa vráti pacientovi cez dostupnejšiu a kvalitnejšiu starostlivosť a je mi jedno, že ma niektorí ľudia nálepkujú.

Stihne prísť do novej nemocnice v Prešove prvý pacient v roku 2027, ako sľubuje minister?

Neviem, stavbu neriešim. Sledujem si len svoje míľniky pre zdravotnícku techniku.

Ak niekto v Robertovi Kaliňákovi, ktorý ide stavať aj nemocnicu v bratislavských Vajnoroch, vidí tieňového ministra zdravotníctva, má pravdu?

To, že ministerstvo obrany teraz stavia dve nemocnice, je najmä preto, že dokáže niektoré počiatočné fázy projektu realizovať rýchlejšie. Ide najmä o fázu rozhodnutia, ako bude projekt vyzerať. To je asi primárny dôvod, ale viac by som to nekomentoval, keďže nie som pri tom stole.

Nie? Na viacerých fotkách ste sedeli priamo vedľa neho.

Nie som s pánom ministrom v kontakte ani sa nezúčastňujem na mítingoch na najvyššej úrovni. Tie fotky vznikli v rámci raňajok s novinármi, kde sa prezentoval projekt novej nemocnice v Prešove.

Martin Smatana. Foto: Postoj/Adam Rábara

Momentálne píšete víziu Slovenska na objednávku úradu vlády. Prečo ste túto ponuku prijali?

V prvom rade musím povedať, že víziu pripravuje Slovenská akadémia vied a mňa oslovil predseda Akadémie pán Venhart, nie pán premiér Fico. S ním nie som vôbec v kontakte. Premiér nám odovzdal menovacie dekréty ako garantom jednotlivých pilierov, ale nikto z nás, čo na tom robíme, nebol nikým z vlády vybraný. Nevnímam to tak, že to robím pre Smer, hoci rozumiem, že to niekto môže tak vnímať.

Nie každý chcel pracovať na vízii na zadanie súčasnej vlády, nehovoriac o tom, že môže ísť o ďalší z dokumentov, ktorý skončí v šuflíku. Prečo vám to dáva zmysel?

Primárne preto, že to robíme pre Akadémiu ako nadstranícky a apolitický materiál s cieľom zadefinovať smerovanie krajiny. Beriem to ako odbornú a expertnú výzvu a poctu byť niečoho takého súčasťou. Je to vízia pre nás všetkých na pätnásť rokov dopredu. To, čo robí najúspešnejšie krajiny najúspešnejšími, je, že sa držia nejakej vízie, ktorú potom realizujú. Verím, že to našej krajine tiež poslúži.

Keby som si bol povedal, že do toho nejdem, tak sa potom nemôžem sťažovať, že to bolo napísané zle. V rámci vízie máme desiatky stretnutí so stovkami expertov, aby to bolo čo najvyváženejšie. Materiál je úplne odrezaný od toho, kto je pri moci, a to je základom, že prežije aj ďalšiu vládu.

Uvidíme. Prejdime k tvrdeniam bývalej štátnej tajomníčky na rezorte zdravotníctva Lenky Dunajovej Družkovskej, ktorá vás označila za kľúčovú osobu pri prešetrovanej výzve na obnovu regionálnych nemocníc za 212 miliónov eur. Ako ste sa k práci na výzve dostali?

Musíme sa vrátiť do leta 2022. Hoci teraz všetci riešime druhý kvartál 2026, čo je míľnik plánu obnovy, dokedy treba odovzdať stavby nemocníc, v lete 2022 sa riešil prísnejší míľnik, a to prvý kvartál roku 2024, keď museli mať nemocnice obstaraného zhotoviteľa stavby, čiže firmu, ktorá nemocnicu postaví. To je proces obstarávania na šesť až deväť mesiacov a to už musíte mať kvalitný projekt vo forme výkazov, výmer, ktorého príprava trvá niekedy aj niekoľko rokov.

V lete 2022 však nebolo nič. Nevedelo sa, kto a ako bude čerpať peniaze. Médiá finančných skupín už tlačili, že celá miliardová alokácia prepadne, nech štát dá peniaze radšej na ich pripravené projekty. Do toho lobovali aj zástupcovia a sivé eminencie štátnych nemocníc a nikto nevedel, kto má pravdu, ktorý projekt sa stíha ani čo sa vôbec môže financovať. Absolútny chaos.

Robili sa k tomu aj mediálne diskusie a na jednej z nich som sa zúčastnil. Z úradu vlády si ju vypočuli a zavolali odborníkov, ktorí to komentovali a historicky aj riešili, aby sa prediskutovalo, čo sa asi dá spraviť. Prvé takéto stretnutie bolo 15. júna.

Sestra, ktorá nahlásila podozrenie z podvodu pri obnove nemocnícKeď vidím, kto sa pohybuje okolo premiéra Fica, neverím, že bude snaha vyšetriť to

Lukáš Kekelák

Takže vás zavolal Eduard Heger?

Áno, volali mi z jeho kancelárie na jeho popud.

Aký ste mali vzťah?

Čisto pracovný.

On sa od vás totiž dištancuje a tvrdí, že ste na rokovania chodili ako poradca Vladimíra Lengvarského.

To nie je pravda. Stále o sebe počúvam, že som niečí poradca, ale nikdy som žiadnemu ministrovi či politikovi neradil. Mne takú funkciu dokonca ešte ani nikto reálne neponúkol. Keby mi neboli volali z kancelárie premiéra, tak tam nie som.

Situácia bola ešte horšia, ako sa zdalo. Na jednej strane stálo súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva s nejakými ideami a na druhej bývalé vedenie a nominanti Mareka Krajčího, ale aj iks poslancov či poradcov, z ktorých každý argumentoval, ktorý projekt je najlepší a prečo práve ten jeho sa ako jediný stíha. Boli tam obrovské animozity a chaos.

S pánom premiérom sme sa dohodli, že sa so všetkými stranami bude komunikovať naraz a o všetkom kľúčovom rozhodne vláda konsenzom. Tak sa aj stalo, materiál, na ktorom som robil, bol dvakrát schválený vládou.

Bol to zo strany nás expertov taktický alibizmus, ale keďže v zozname investičných priorít bolo 337 projektov za 2,5 miliardy eur a z plánu obnovy bolo na nemocnice vyhradených len niečo okolo 980 miliónov, bolo zrejmé, že akokoľvek sa to skončí, vždy budú nespokojní ľudia, nemocnice aj záujmové skupiny. A my sme nechceli byť tí, čo nesú zodpovednosť.

Heger vás prizval tvoriť model prerozdelenia, hoci ste za Krajčího na ministerstve skončili. A vy ste mali byť ten, čo zmieri rozhádané krídla OĽaNO?

Moja úloha nebola zmieriť rozhádané krídla, ale priniesť proces a fakty. Viete, za mnou sú výsledky. Stačí sa pozrieť na všetko to, čo sme dosiahli v Inštitúte zdravotnej politiky či pri mnohých iných projektoch. Situácia bola taká zlá, že nato, aby sa to pohlo, museli prizvať niekto externého, ktorý má aký-taký vzťah s každou stranou.

Aj tak váš výber v tomto kontexte nedáva logiku.

Ja som síce odišiel za Mareka Krajčího, ale ako osobu som ho rešpektoval a nemal som s ním zlé vzťahy. Nebolo mi tam príjemne, ale vnímal som to ako poctu aj odbornú výzvu, aby neprepadla miliarda. A zároveň som to bral ako formu rehabilitácie, že napriek všetkému, čo sa stalo, si vážia môj názor.

Dnes to vyzerá hocijako, len nie ako rehabilitácia vašej odbornosti. Išli by ste do toho znova?

Nie, bola to strašná chyba. Celkovo som nad tým vtedy strávil asi pätnásť hodín času, nikto nič z metodiky vtedy nerozporoval, prešla vládou bez pripomienok. Riešime to teraz po takmer štyroch rokoch. Odpoveďami, čo bolo kedy a s kým, som strávil násobne viac hodín ako na projekte.

Ak zlyhal ľudský faktor pri vydávaní stanovísk, hodnotení výzvy či iných procesoch, ktoré nasledovali mesiace po príprave metodiky, pri tom som už nebol, ale za to metodika nemôže, aj keď sa to vždy bude spájať aj s ňou a s mojím menom.

Zle sa mi číta a počúva, čo som spôsobil, ovplyvnil alebo pokazil, pričom to tak vôbec nebolo. Keby nebolo tej metodiky, Penta aj Agel by čerpali určite viac peňazí.

Keby nebola bývala takto schválená metodika, s veľkou pravdepodobnosťou finančné skupiny nedostanú nič, lebo všetky financie by boli dostali štátne nemocnice priamym zadaním. To bol pôvodný návrh. Ministerstvo zdravotníctva nemalo žiadnu povinnosť zahrnúť do plánu obnovy aj regionálne nemocnice, ktoré prevádzkujú súkromníci.

To nie je pravda. Metodika, na ktorej som robil, bola použitá ako na nemocnice z priameho zadania, tak aj z dopytovej výzvy. V samotnom pláne obnovy je napísané, že ho majú čerpať poskytovatelia bez ohľadu na vlastníctvo. Ak sa má niekto cítiť ukrivdeno, tak sú to práve neštátni poskytovatelia. Ich produkcia je okolo 35 percent vážených pacientov (case mix) a čerpali len 17 percent zdrojov.

Nám to však bolo jedno, o delení medzi typmi nemocníc sme nerozhodovali. Presne preto boli všetky materiály schvaľované vládou, aby neprišli takéto obvinenia.

Obnova štátnych nemocnícAko Lengvarského ministerstvo vyradilo štát z hry o desiatky miliónov eur

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Všetko sa to zmenilo až v lete, keď proces ohľadom výzvy riešil Hegerov úrad vlády.

Áno, požiadavka smerom k regionálnym nemocniciam padla na vláde 1. júla 2022, na ktorú som bol som pozvaný ako prísediaci. Na nej sa rozhodlo o peniazoch na Martin a Rázsochy. No bola tam aj diskusia medzi ministrami o tom, čo so zvyšným balíkom.

Zhodli sa, že chcú, aby každý jeden kraj mal podporený aspoň jeden projekt. Nechceli, aby pred komunálnymi voľbami niekto utrpel, preto ultimátne zadanie od vlády bolo osem krajov – osem projektov.

Metodika sa preto upravila tak, že rozdelila alokáciu na osem častí tak, aby sme za jedno euro dostali čo najväčší počet hospitalizácií. Stále išlo o tú istú metodiku ako pri priamom zadaní.

Martin Smatana. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako spolutvorca metodiky ste nastavovali hranice, podľa ktorých daný kraj dostal výšku alokácie. Na základe nej mohol niektorý projekt rekonštrukcie nemocnice ešte uspieť, zatiaľ čo iný inde už nie.

Ani hypoteticky sa to nedalo spraviť. My sme len zosumarizovali podklady, ktoré spracovali z ministerstva, do niekoľkých alternatív, z čoho si samotná vláda vybrala jednu.

Mohli ste nastaviť alokáciu peňazí tak, že sa namiesto Prešovskému kraju dá viac peňazí do Trenčianskeho, kde by sa podporili dve župné nemocnice, nielen jedna. To sa určite dalo spraviť.

Vôbec nie. Alokácia sa robila na základe toho, kde bolo aké kapitálové čerpanie za posledných päť rokov. To sa porovnávalo s investičnou medzerou, čo vypočítal ÚHP, a z toho aj vyšli percentá. Menšiu alokáciu dostala len Žilina a Bratislava, keďže tam peniaze dostali Martin a Rázsochy.

Stále platí, že každé rozhodnutie išlo cez vládu. Nebol to žiaden podpazuchový materiál, na vládu to odišlo 18. augusta a mali to na schvaľovaní dva týždne. V čase tvorby metodiky sa ani nevedelo, aké projekty sa budú čerpať ani aká suma to bude. Pracovali sme s takmer 300 miliónmi, pričom samotná výzva bola o takmer 100 miliónov nižšia.

Družkovská považuje za zarážajúce, že výzva odišla deň pred vyhlásením na kontrolu práve vám, hoci ste na ministerstve nepracovali. Je to tak?

Je to pravda. Túto informáciu má podľa mňa zo spisu, ku ktorému má prístup.

Z ministerstva mi to poslali na kontrolu, či tá časť metodiky, na ktorej som robil, je do výzvy prepísaná jedna k jednej, ako ju schválila vláda. Spísal som k tomu aj stanovisko, že to je v poriadku, a odovzdal večer predtým, ako sa ráno výzva zverejnila. Všetko sedelo.

O tom mám aj zápisnicu, ktorú som odovzdal pri svojej výpovedi. Ako svedok som o tom detailne vypovedal, keďže som si všetko zapisoval a ukladal.

Prečo ste to robili?

Čakali sme, že príde mediálny útok zo strany nespokojných nemocníc či skupín, preto som si všetko pedantne archivoval. Nie síce štyri roky „po projekte“, ale padlo to vhod, keď som vypovedal.

Odovzdal som všetko s dokumentmi, termínmi, mailami, aby sa dalo overiť, že svoju prácu sme robili objektívne a poctivo. Ja som z celého procesu participoval len na metodike.

Hoci za metodikou stáli viacerí odborníci, vy ste boli ten, kto ju verejne odprezentoval na konferencii SME, kde ste povedali, že uspeje osem nemocníc. A kritériá nakoniec splnilo presne osem nemocníc. Náhoda?

Ja som metodiku prezentoval na viacerých fórach. Na inom som hovoril o dvoch, na ďalšom až 42 projektoch, a to podľa toho, čo som sa snažil ilustrovať. Vybrali ste si tú, kde to presne sedelo.

Ide o konferenciu zo 4. októbra, ktorá sa konala najbližšie k vyhláseniu výzvy, ktorá sa spustila v novembri.

Ale to bolo takmer dva mesiace po tom, ako som na metodike pracoval, a mesiac pred tým, ako ministerstvo nachystalo výzvu. Projekty sa predkladali až tri mesiace po tom.

Výzva bola zverejnená v novembri 2022, metodika bola jej súčasťou a určovala, že ak sa predloží dvadsať projektov, ale rozpočet je len na desať, v akom poradí sa majú projekty podporiť.

Napriek tomu ste vtedy povedali, že kritériá výzvy unikli, a dodali ste, že keby to bolo zlé, tak súkromníci blogujú a mediálne sa sťažujú.

To sedí, a nakoniec sa aj sťažovali. Pritom som si vtedy myslel, že práve pani Družkovská je trójsky kôň finančných skupín a útočí na mňa preto, že boli neúspešné oproti svojim pôvodným predstavám.

Dnes to vyzerá, že stojí presne na opačnej strane. Do výzvy sa nakoniec prihlásilo šestnásť nemocníc a presne osem na základe vyhodnocovania kritériá nesplnilo. Nemôže za to schválená metodika?

V našich pôvodných modeloch sme rátali s takmer stovkou projektov. To, že neboli v realite pripravené, sa v lete nevedelo. Presne preto vznikla metodika, aby sa vybrali najschopnejšie a najlepšie projekty.

Parametre, ktoré sa hodnotili, vychádzali zo zadania plánu obnovy, teda aby sa za investované euro podporil čo najvyšší počet lôžok. Toto boli dva kľúčové parametre metodiky. Čím väčší a komplexnejší projekt pre čo viac pacientov, tým vyššie skóre.

Koordinovali ste proces tvorby parametrov hodnotenia projektov, ktoré sa však neskôr ukázali ako problém. Kontrolná komisia na ministerstve zdravotníctva po vyhlásení výsledkov výzvy odhalila veľa nejasností i svojskej selekcie, ktorá uprednostnila niektorých uchádzačov pred inými. A to práve pre ex ante kritériá hodnotenia, ktoré ste hájili.

A stále ich hájim, lebo to bolo najlepšie riešenie.

Prečo tam zostali, keď s nimi mala problém aj eurokomisa?

Neviem, aké pripomienky mala eurokomisia, ale vysvetlím, prečo tam boli ex ante kritériá. My sme do metodiky navrhovali k. o. kritériá, ex ante prišli ako požiadavka z ministerstva, z inštitútov, a považujem ju za korektnú a najlepšiu alternatívu.

Väčšina regionálnych nemocníc sa štandardne vidí vo vyššej kategórii, než aká by im podľa spádu a iných parametrov z reformy siete nemocníc patrila. Zároveň ministerstvo netušilo, koľko z tých viac ako tristo projektov je realizovateľných v čase míľnikov plánu obnovy. Mediálne tvrdili, že väčšina, ale nevedelo sa, aká bola realita.

Ak by teda niekto z ministerstva, kto robil reformu nemocníc a kapitálové projekty, nebol skontroloval, či projekt sedí s víziou reformy nemocníc a má šancu stihnúť míľniky, neexistovala šanca, že by to Komisia vedela objektívne posúdiť. Neexistuje osoba, ktorá je súčasne odborníkom na siete nemocníc, stavby aj európske fondy.

Na ministerstve na toto boli dva inštitúty – IZA a ZIA –, ktoré presne toto mali v náplni práce. Keby to neboli posudzovali štátni úradníci z týchto inštitútov, bol by to býval vlastne druhý záchrankový tender, kde máte náhodných hodnotiteľov výzvy, ktorí nemajú predstavu o tom, čo štát chce. Bola by to bývala súťaž krásy. Nikto by nebol vedel, na základe čoho sa kto rozhodol, a bolo by sa to možno skončilo hroznými projektmi.

Aj takto to však bolo dosť náhodné. Do výzvy sa mohli zapojiť iba regionálne nemocnice druhej kategórie, no ony samy zaradenie v čase vyhlásenia výzvy ešte nepoznali. Svoje rozvojové plány robili naslepo a IZA posudzoval, či sa trafili. Takto napríklad analytici v Banskobystrickom kraji vyradili z hry Rimavskú Sobotu, lebo o nej rozhodli neskoro, čo pomohlo Agelu vo Zvolene. Toto nie je konanie v štýle záchrankového tendera?

Nie, je to úplný opak. Už v lete v rámci schválenej metodiky sa zverejnili presné harmonogramy a podmienky, ktoré ak nemocnica deklaruje, tak je ZIA povinný udeliť súhlas vrátane termínov, dokedy musí odpovedať.

Taktiež sa zverejnila štruktúra samotných plánov, aby si nemocnice mohli nachystať svoje vízie, ktoré zas hodnotil IZA. Všetko s cieľom objektivizovať rozhodovanie úradníkov.

Martin Smatana. Foto: Postoj/Adam Rábara

Lenže problém je aj v tom, že IZA ani ZIA nemocniciam včas neodpovedali a nepostupovali voči každej nemocnici rovnako.

Kto iný ako inštitút, pod ktorý dodnes spadá reforma nemocníc aj DRG, by mal posudzovať, či smerovanie nemocníc je korektné a v súlade s víziou reformy? Alternatíva bola taká, že sa to nemalo robiť a malo sa dovoliť náhodné čerpanie náhodných projektov? Toto by bol býval záchrankový tender ako lusk.

Malo sa to robiť férovo a nie podobne náhodne a svojvoľne, ako sa to robilo. A že to tak bolo, potvrdzuje ministerská kontrola.

Ja som pri posudzovaní projektov nebol, ale neverím, že by sa neboli posudzovali férovo. Ak by sa to nebolo robilo takto, ale cez náhodných hodnotiteľov, bol by sa vytvoril priestor na ultrakorupčné prostredie bez akejkoľvek kontroly.

To, že boli ex ante kritériá, znamená, že bol aj proces, ako ich skontrolovať. Cez ex ante kritériá bolo všetko nastavené tak, aby to bolo čo najobjektívnejšie. Cieľom bolo zabezpečiť, že ten, kto čerpá, čerpá na to, na čo má a čo stíha.

A dopadlo to tak, že Európska prokuratúra pri tom prešetruje podozrenie z podvodu.

Ako som spomínal, ja som pri hodnoteniach už nebol. Ak niekde zlyhal ľudský faktor, nie je to chyba metodiky, to sa mohlo stať kedykoľvek. Bez týchto kritérií by to bol býval druhý záchrankový tender, za tým si stojím. A to, že vyšetruje, neznamená, že sa to aj potvrdí. Poznám mnohých z úradníkov, ktorí hodnotili ex ante kritériá, a stojím za nimi aj ľudsky, aj odborne.

Stále sa dalo ísť priamym zadaním a dať to napríklad župným nemocniciam.

Asi dalo, ak boli pripravené plniť míľniky, ale my sme o tom vôbec nerozhodovali a ani neviem, či by vôbec stíhali.

Väčšina zákaziek sa ukázala natoľko nadhodnotená, že nemocnice za „ušetrené“ peniaze prerábajú ďalšie oddelenia. Je to v poriadku alebo sa zostatkové peniaze mali vrátiť?

Závisí to od toho, ako sa nastaví výzva a plány čerpania, ale historicky to fungovalo vždy tak, že čo sa ušetrí, to sa vráti a spraví sa z toho nová výzva. Neviem, ako si to nastavili tu. To bolo riešené až v samotnej výzve.

Rekonštrukcie nemocníc z plánu obnovyNadhodnotené projekty pomohli Agelu k vate navyše. Šaško hádže vinu len na Lengvarského. Čo na tom nesedí?

Lukáš Kekelák

Ako ste to mohli všetko koordinovať bez pracovnej zmluvy a dohode o mlčanlivosti?

To je korektná výčitka, ktorú nebudem spochybňovať. Keď som to bral, nikto mi zmluvu neponúkol, lebo som vtedy robil pre VšZP, mal som kontrakt pre menový fond na ministerstve financií a nemali sme prístup k interným informáciám. Všetko, čo sme robili, sú dummy modely, zverejnené dáta na webe ministerstva alebo výkazy NCZI.

Skončilo sa to skôr, ako sa to sformalizovalo. Vôbec mi nenapadlo, že by som si za tých pätnásť hodín práce mal niečo požadovať. Retrospektívne vidím, že to vyzerá divne, poučil som sa z toho a už si pýtam dohody aj na dvojhodinovú prácu, len aby to nikto nepoužil proti mne.

Nemali ste ani dohodu o mlčanlivosti?

Nie, lebo som nemal prístup k interným informáciám.

Keď som sa vás na to pýtal naposledy, povedali ste mi, že ste ju mali, ale nemusela byť zverejnená. Ako to teda je?

Mal som dohodu o mlčanlivosti v súvislosti s VšZP.

Ale to nie je to isté.

Nie, ale inú dohodu som nemal. A ani mi to vtedy nenapadalo. Bolo tam vtedy veľa externých ľudí, ktorí, predpokladám, tiež nemali žiadnu takú dohodu.

Družkovská hovorí, že sa na príprave výzvy podieľali osoby, ktoré nemali vyriešený konflikt záujmov voči úspešným uchádzačom. Viete, o koho ide?

Nie.

V minulosti ste popreli, že by ste boli vy či vaša firma Msquare niekedy pracovali pre skupiny Agel, Penta či firmy z ich portfólia. Poprel to aj Agel, Penta neodpovedala. Prečo?

Neviem.

Na konferencii ste v súvislosti s výzvou povedali, že „ono to ‚leaklo‘, koluje to, predpokladám, že aj do Sveta zdravia sa to dostalo. Ako všetky materiály, ktoré robím“. To všetky vaše ministerské materiály sa dostávali vopred k Pente?

Z mojej adresy určite nie. V tomto prípade však bola dohoda taká, že všetka komunikácia pôjde vždy všetkým, čo bolo cca tridsať ľudí, tak sa informácie šírili bleskovo, ale tento kvázi únik sa vyriešil ešte na konferencii.

Ako?

Pred diskusiou prišiel za mnou zástupca jednej menšej nemocnice ukázať mi niečo, čo sa nazývalo „výzva“, aj s termínom. Až po diskusii mi ľudia z ministerstva povedali, že pár dní pred konferenciou MZ SR zverejnilo metodiku z leta, len to nazvali tak, že keď som to videl, myslel som si, že to je samotná výzva, keďže sa to volalo „výzva“.

Nevedel som, prečo nazvali metodiku výzvou, ale nič neuniklo. Bol to môj omyl, veď výzva v tom čase nebola ešte ani hotová, tak nemalo čo uniknúť.

Prečo to hovoríte až teraz?

Lebo ste sa ma na to doteraz nepýtali.

Pýtal som sa, nikdy ste to takto nevysvetlili.

Bral som to tak, že viem, čo sa stalo, tak som nemal povinnosť všetkým to vysvetľovať. Keď ste sa na konferenciu pýtali, neriešilo sa to, tak som tomu neprikladal dôležitosť.

Boli ste niekedy na pohovore v Pente?

Nie.

Agel vás po konci na čele Inštitútu zdravotnej politiky oslovil, či by ste ako analytik nenastúpili práve do ich tímu. Platí to?

Áno. Oni vtedy expandovali, zakladali väčšiu pobočku, skupovali nemocnice. Veľa ľudí z ministerstiev šlo k nim robiť, tak volali aj mňa, ale ja som povedal nie.

Martin Smatana. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako ste si po vyhlásení výsledkov výzvy vysvetľovali, že v nej uspeli všetky nemocnice Agelu, ktoré sa prihlásili?

Vôbec som to neanalyzoval. Výzva bola nastavená tak, že práve finančné skupiny ňou najviac utrpeli, lebo limitovala rozsah projektov, ktoré chceli a mohli robiť, a nútila ich do vyššej spoluúčasti z vlastných zdrojov.

To, že utrpeli, asi platí len pre Pentu, ak Agelu uspelo všetko, čo sa prihlásilo, nie?

To nie je tak, že boli podporené všetky projekty, ktoré predložili. Keď si pozriete pôvodný plán z leta, mali iks ďalších projektov, ktoré asi neprešli kritériami. Metodika bola objektívna, transparentná a nevyhovovala im. Jej cieľom bolo, že sa ju nedalo obísť tak, aby z nej niekto ťažil.

Celý proces mal také objektivizované postupovanie, ako sa len dalo. Keď to teraz niekto prešetruje, dokáže ľahko overiť, či niekde zlyhal ľudský faktor.

Vedeli ste o tom, že Eduard Heger s Igorom Matovičom rozmýšľali nahradiť ministra Lengvarského Michalom Pišojom z Agelu?

Vôbec. Nebol som s nimi v takom kontakte, aby som mal takúto informáciu.

Aké máte vzťahy s Marekom Šedíkom a Adamom Kalužayom?

Poznám sa s obomi. Jeden bol ekonomický riaditeľ v Trenčíne, druhý bol v Národnej transfúznej službe. Spoznal som ich, keď sa stali ekonomickými riaditeľmi.

Ste v kontakte?

Nie, vôbec.

Adam Kalužay zastupoval Asociáciu nemocníc Slovenska, ktorá združuje zariadenia Penty, Agelu s ďalšími regionálnymi nemocnicami. Stalo sa tak na zdravotníckom výbore pri téme prideľovania peňazí z plánu obnovy v roku 2023. Komunikovali ste vtedy o výzve?

Nie. Marek Šedík robí pre koho?

Podnikal s Agelom SK či s jeho šéfom Michalom Pišojom.

To vážne? To som vôbec nevedel.

Naozaj ste o tom nepočuli? Nie je vám taký vzdialený.

Nie, vážne to nesledujem. Takouto logikou môžete menovať takmer každú jednu osobu v nemocnici či z ministerstva, ale, bohužiaľ, neviem o tom.

Nerobili ste pre pána Šedíka či niektorú z firiem, v ktorých figuruje, žiaden konzulting?

Nie.

Ani pre žiadnu z nemocníc, ktorá sa do výzvy hlásila?

Nie.

Výnosy Msquare za posledné tri roky presahovali 700-tisíc eur. Najväčší zisk, necelých 438-tisíc eur, mala firma podľa Finstatu v roku 2022, keď ste pro bono pomáhali aj v eurofondovej výzve. Na základe čoho sa vám tak darí?

V roku 2022 sme predali auto, preto to poskočilo. A keby nebol odišiel z firmy Michal Štofko, tak možno v 2023 rastieme ďalej.

Keď teraz dosiahneme obrat plus-mínus milión eur s DPH, vtedy prestávame brať komerčné projekty a robíme na veciach, ktoré nás bavia. Napríklad vzdelávacie projekty pre študentov alebo neziskové projekty. Takto fungujeme.

Práve tržbovo klesáme, lebo nestíham toľko robiť, keďže pracujem pre SAV na vízii, čo mi čerpá veľa času, ale je to pre mňa dôležitejšie ako zisk.

Biznis v zdravotníctveFirma, ktorá zarába na skúsenostiach z ministerstva, sídli v dome Šaškovho tajomníka. Rezort v tom problém nevidí

Lukáš Kekelák

Koľko je vás vo firme?

Zamestnanci sme traja, zvyšok sú dohodári a živnostníci, keďže zamestnanci sa vám z daňovo-odvodového hľadiska neoplatia. Ale po všetkých posledných zmenách sa tu už neoplatí mať ani firmu, takže ju pravdepodobne presunieme niekam inam.

V čase pôsobenia v Msquare ste boli zároveň šéfom dozornej rady VšZP. Nevideli ste v tom konflikt záujmov?

V tom čase sme až na jeden projekt pre Európsku komisiu a publikačné činnosti vôbec nepôsobili na Slovensku, aby sme neboli v konflikte záujmov. Ľudia sú bežne členmi dozorných rád a vlastnia firmy.

Na Slovensku mám kontrakty až od minulého roka, preto sme neboli zapísaní ani v registri verejných partnerov. Mali sme nejaké drobnosti, napríklad pre samosprávny kraj, ale to boli úplne zanedbateľné sumy.

Prečo si vás minister Lengvarský vybral za šéfa dozornej rady štátnej poisťovne?

V čase, keď ma volal, bola finančná situácia vo VšZP zlá. Ja som bol autorom ozdravného plánu VšZP z roku 2016/17. Potreboval tam niekoho, kto vie, ako sa to robí. S tým som do toho aj šiel a ozdravný plán o rok neskôr realizoval.

Skončil som v novembri 2023, keď bol plán ukončený a bol som tam už zbytočný. A skončil som aj preto, aby som nemal konflikt záujmov, keďže Michal Štofko sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve. Preto mňa obviňovať z konfliktu záujmov je bizarné.

V rokoch, keď ste boli hlavou dozoru poisťovne, sa štátna akciovka topila v dlhoch. ÚHP, ÚDZS či NKÚ upozorňovali aj na fakt, že nemocnice Agelu vtedy dostávali od štátnej zdravotnej poisťovne výrazne vyššie úhrady ako iné nemocnice. Prečo ste to nezastavili?

Ministerstvo financií sa vtedy snažilo potrestať súkromné poisťovne tak, že podfinancovávalo sektor a namiesto toho vkladalo kapitálové vklady do VšZP. Papierovo bola v strate, ale poisťovňa prežívala.

Od covidu rozhodovali o úhradách nemocniciam prospektívne rozpočty na ministerstve. Keďže nemali produkciu, hradila sa im plná suma na základe nákladov, aby neskrachovali. Toto laxné nastavenie za covidu sa s Agelom, ktorý to vtedy patrične využil, tiahne dodnes a tieto rozdiely sa plne preukázali, práve až keď prišli kvalitné dáta vďaka nástupu DRG.

Prečo dozorná rada nezasiahla?

Dozorná rada neschvaľovala nové kontrakty, dostávali sme ich iba na vedomie. Vždy keď prišlo niečo, čo nám nesedelo, napríklad v prípade Kardiocentra Agelu v Šaci, informovali sme ministerstvo ako akcionára. V tomto prípade sme iniciovali audit, ktorý zastavil ďalšie navyšovanie bez podkladov.

Nemohli sme odsúhlasiť výsledok, len proces, ktorý sme nastavili. Nemali sme kompetenciu zastaviť to. O tú kompetenciu dozorná rada za ministra Krajčího prišla.

V minulosti ju rada mala a opakovane som to na ministerstve otváral, aby nám túto kompetenciu vrátili, ale odpoveď bola nie. Spýtajte sa aj pána Klimeka či Oskara Dvořáka, ktorí boli v rade tiež.

Nielen konflikt záujmov, ale aj tlak Agelu bol podľa vašich slov jedným z dôvodov, prečo ste v dozornej rade poisťovne skončili. O čo išlo?

Je to tak, ale nebudem to komentovať. Ak ma niekto obviňuje, že som pomohol jednej či druhej finančnej skupine, tak jedna sa sťažuje, že neboli podporené všetky jej projekty, a s druhou to bolo takto.

Kritici by povedali, že práve Agel mohol byť za vášho pôsobenia spokojný. Nechcete povedať o tom tlaku viac?

Nie. Za nášho pôsobenia sa zauditovali všetky ich zmluvy a jedno z opatrení bolo, aby sa zrovnali platby, čiže sme to riešili ešte pred súčasnou medializáciou nevyrovnaných platieb.

Martin Smatana. Foto: Postoj/Adam Rábara

Beata Havelková, s ktorou ste mali ako šéf dozornej rady spor pre zmluvy VšZP s laboratóriami, išla z predstavenstva štátnej poisťovne do Agelu. Dnes je riaditeľkou úseku zdravotných poisťovní. O čom to hovorí?

Neviem. Poznám ju veľmi dobre, je to absolútne špičkový odborník. Keďže sa roky sústreďovala na revíznu činnosť, pre akúkoľvek firmu je výhrou mať ju v tíme, lebo má obrovskú pridanú hodnotu. Je to extrémne ťažký súper na diskusiu, ktorý dokonale pozná sektor a vie, ako procesy fungujú.

Podľa vás sú takéto prechody medzi verejným a súkromným sektorom v poriadku?

Nie. Myslím si, že po akejkoľvek výkonnej funkcii v štáte, či ide o riaditeľa, alebo člena dozornej a správnej rady, by malo byť ako v zahraničí nejaké obdobie troch či piatich rokov, keď nesmie prijať podobnú konkurenčnú ponuku v sektore. Konzultingové firmy to majú tak, že ak ste robili pre firmu A, nemôžete robiť nejaké obdobie pre konkurenciu. To je úplný štandard. Niečo takéto treba aj tu.

Opačne to však podľa mňa netreba, lebo keď niekto prestúpi z pozície najväčšej farmafirmy na MZ SR, tak prinesie know-how. A štát by mal bojovať práve o takýchto odborníkov.

Alebo potom robí lobing pre farmafirmu, ako ukázal audit NKÚ, podľa ktorého ľudia z farmafiriem chodia na ministerstvo do sekcie liekovej politiky a po presadení nejakého návrhu sa vracajú naspäť do farmafirmy.

Ja by som to tak nikdy nerobil, no podľa mňa využívať tých najlepších ľudí zo súkromného sektora, aby robili pre štát, je to, čo štát potrebuje. 

Ale áno, sedí, že keď takto prestúpi, nesmie sa vrátiť. Tu musí byť tá spomínaná podmienka a zároveň klauzula, že nesmie schvaľovať veci v rámci svojho pôvodného pôsobenia.

Viacerí koaliční i opoziční politici podozrievajú ministerstvo a jeho predstaviteľov zo zvýhodňovania Agelu v zdravotníctve. Vidíte to rovnako?

Nemám na to názor, lebo túto tému teraz aktívne nestíham sledovať a aj som trošku strácam v tých odlišných záveroch jednotlivých asociácií či odborov.

Hlas Agelu na zdravotníctveŠaško väzby na Agel nepretrhol, má ich šéf štátnej poisťovne aj riaditeľ v Trenčíne

Lukáš Kekelák

Pre Aktuality.sk ste po voľbách povedali, že s Hlasom sa vráti do zdravotníctva stabilita. Naplnili sa vaše slová?

Vôbec nie. Bol som veľmi optimistický, lebo som si pamätal pôsobenie ministra Hlasu Tomáša Druckera, ktorý bol špičkový manažér. Dosiahli sme veľké úspory, veci išli rapídne dopredu. Myslel som, že nominanti Hlasu budú mať výsledky, ale ich pôsobenie, bohužiaľ, hodnotím veľmi negatívne.

Napriek tomu, že váš bývalý firemný spoločník je ich štátny tajomník?

A je to stále aj môj kamarát. Opakovane som mu vravel, či mu to za to stojí. On tvrdí, že bojuje, je tam ostrovčekom pozitívnej deviácie, ale za mňa sú jeho nadriadení veľké sklamanie. Je to nevyužitý potenciál, mnohé rozbehnuté projekty sa zastavili.

V stanovisku pre Denník N ste označili slová Dunajovej Družkovskej za dojmy a „mediálnu kampaň s cieľom zviditeľniť sa“. Prečo by stála o také zviditeľnenie?

To je jednoduché. Pani Družkovská zabúda zakaždým povedať, že je politička. Hrá sa síce na utrápenú sestričku, ale v posledných voľbách kandidovala za OĽaNO z pozície čísla osem do parlamentu. Dostala však tak pramálo hlasov, že sa neprekrúžkovala.

Hnutie Slovensku začalo predvolebnú kampaň, bývalý premiér Matovič už behá po francúzskej Riviére a takisto aj pani Družkovská začala svoj súboj o pozíciu na kandidátke. Ona nie je utrápená sestrička, ale politik s veľmi dobrou právnou a mediálnou podporou.

Keby nemala túto tému, tak je už asi neviditeľná a nikdy by sa do politiky nemala šancu dostať, tak to teraz využíva. Mne sa veľmi ťažko bráni, lebo ja nie som ani politik, ani v politike nebudem, to nie je pre mňa.

Aj vy ste boli politickým nominantom, dokonca OĽaNO. Veď vás minister Lengvarský menoval za šéfa dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Rozhodne sa necítim ako nejaký politický nominant. Ale ja nepôjdem do mediálneho boja so zástupcami Hnutia Slovensko. Oni potrebujú nepriateľa, proti niečomu bojovať, lebo ak ho nemajú, tak sa ukazuje, obzvlášť v zdravotníctve, že nemajú obsah.

Chcete na ňu podať trestné oznámenie za očierňovanie, aj keď ste presvedčený, že, citujem, „ani nevie, že klame“. Máte po tomto vyjadrení s trestným oznámením vôbec šancu uspieť?

Ozvalo sa mi samo niekoľko advokátskych firiem, že by ma rady zastupovali, lebo vnímajú situáciu aj jej vyjadrenia. Ich odporúčanie však bolo počkať na záver vyšetrovania, pretože som si absolútne istý, čo som spravil, keďže som pri tom reálne bol.

Až potom podám žalobu zo zreteľom ohovárania, falošných a krivých výpovedí. Verím, že to vyšetria čím skôr, aby som mohol takýmto spôsobom konať a zastaviť tieto fámy.

Či sú to fámy, ukáže až vyšetrovanie. Takže zatiaľ ste nič nepodali?

Nie, ale mám to nachystané. Ak vyšetrovanie bude objektívne a transparentné, preukáže sa, že som nič zlé nespravil a pani Družkovská vo svojich vyjadreniach klame.

Smatana verzus Dunajová DružkovskáAnalytik chce po rozhovore podať trestné oznámenie za očierňovanie, sestra čelí osobným útokom

Lukáš Kekelák

Niektorí majú po zásahoch do fungovania polície pochybnosti o objektívnosti vyšetrovania. Vy polícii veríte?

Tiež vnímam citlivo viaceré kauzy či znevažovanie práce polície, ale áno, ja verím.

Keď sme sa dohodovali na rozhovore, napísali ste mi, že je pre vás takticky najlepšie počkať na vyšetrovanie. „Čím viac rozpráva ona a vy píšete, tým ľahšie sa to potom bude riešiť.“ Ako mám tomu rozumieť?

Úplne jednoducho. Viem, čo som spravil a nespravil. Čím viac pani Družkovská bude púšťať svoju fantáziu na špacír, tým lepšie sa potom bude voči nej konať, keď sa to všetko prešetrí.

Nie je to tak, že čakáte, čo povie protistrana, aby ste mali argumentáciu, ako z toho vykľučkovať?

Vôbec. Ona nebola ani na jednom stretnutí ohľadom metodiky ani pri ničom, čo komentuje a o čom verejne rozpráva. Má „tušenie“, ale ja mám – čo sa týka mojej participácie – všetky dôkazy. Budem konať nielen ja, ale aj viacerí zamestnanci ministerstva, ktorí mali jej vinou veľa pracovných či osobných problémov. Som presvedčený, že ju budú súdne naháňať za uškodenie na cti a ohováranie.