Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. január 2022

Lekár z Anglicka

Z omikronu sa tešíme, oproti delte je to chudáčik, ale vám môže vypnúť nemocnice

Rozhovor s otorinolaryngológom Pavlom Šurdom o omikrone, opatreniach vo Veľkej Británii, možnom slovenskom vývoji a strate čuchu.

Z omikronu sa tešíme, oproti delte je to chudáčik, ale vám môže vypnúť nemocnice

Foto – archív Pavla Šurdu

„Ak vlna omikronu na Slovensku vypne nemocnice, až potom príde hurikán. Verím, že vláda myslí na prípadný veľký výpadok tohto sektora,“ hovorí slovenský lekár, ktorý pôsobí v nemocnici v Londýne. V decembri vo Veľkej Británii pre omikron vypadlo až 38 percent zdravotníckeho personálu a museli sa rušiť plánované operácie. Napriek tomu však neplatili takmer žiadne opatrenia a čoskoro sa už zrušia aj covid pasy.

Keďže sa pri omikrone aj bez ohľadu na očkovanie znižuje počet hospitalizácií o tretinu a riziko úmrtia až o polovicu, v Británii sa diskutuje o tom, či už ku covidu pristupovať ako k sezónnemu ochoreniu.

Pavol Šurda je otorinolaryngológ a chirurg, pochádza z Bratislavy, kde aj vyštudoval medicínu. Pôsobí v Guy’s and St Thomas’ Hospitals v Londýne, ktorá je najväčšou nemocnicou vo Veľkej Británii. Je členom výkonného výboru Európskej rinologickej asociácie. Bol spoluautorom jedného z prvých svetových článkov o strate čuchu ako symptómu covidu a v rozhovore vraví aj o jeho dlhodobej strate.

Pracujete v najväčšej britskej nemocnici. Ako sa v nej vyvíjala situácia počas vlny omikronu a ako vyzerá dnes?

Čo sa týka príjmu covidových pacientov, nebolo to v zásade nič dramatické, teda ak hovoríme o jednotkách intenzívnej starostlivosti a ventilovaných pacientoch. A to aj napriek obrovskému nárastu počtu pozitívnych prípadov denne. Na vrchole išlo až o takmer 200-tisíc pozitívnych denne, pričom mnoho ďalších sa pre vyblokované kapacity ani nedokázalo otestovať.

Naša nemocnica má v Spojenom kráľovstve najväčší počet ventilovaných lôžok a je tak aj veľa dát, ktoré následne diktujú manažment a stratégiu pre celú krajinu. Momentálne však nemáme skoro žiadnych nových intubovaných pacientov, pohybujeme sa len v jednotkách.

V celej Británii je dokopy na mechanickej ventilácii okolo 700 ľudí. Pozvoľna už klesajú aj celkové počty hospitalizovaných a je tiež dôležité povedať, že počet obetí sa zásadne nezvýšil.

Koľko ich denne pribúda?

Obetí je okolo 250 za deň, zatiaľ čo na vrchole v apríli to bolo až 1 400. No najdôležitejšie sú nadmerné úmrtia. Tie sú za november a december len mierne zvýšené a za január zatiaľ dokonca lepšie ako v roku pred pandémiou.

Museli ste pre omikron riešiť výpadok zdravotníkov?

Áno, to bol najväčší problém. V decembri nám pre omikron vypadlo 38 percent personálu, čo je obrovské číslo. V nemocniciach nemal kto pracovať, v dôsledku čoho sa museli rušiť plánované operácie. Vláda sa preto rozhodla skrátiť karanténu na päť dní, po ktorých si môžu ľudia spraviť dva antigénové testy, a pokiaľ sú negatívne, idú späť do práce. Ale dnes je to už viac-menej ustálené a od 1. februára sa v nemocniciach vraciame do bežného stavu.

Dá sa teda povedať, že ste už za vrcholom?

Myslím si, že už tesne áno. Pocitovo bola situácia v nemocniciach veľmi vážna najmä v období Vianoc, keďže veľa ľudí bolo síce so „soplíkom“, ale doma a pre nedostatok personálu sa nedalo skoro vôbec operovať.

Čelili vtedy nemocnice náporu covidových pacientov aj na pohotovostiach?

V Anglicku sa na pohotovosti vždy čaká veľmi dlho, priemerný čas je okolo štyroch hodín, no ľudia sú už na to zvyknutí. Ale tu je mentalita taká, že keď na stránke NHS (Národnej zdravotníckej služby) či BBC vyjde správa, že ak máte také a také symptómy covidu, nechoďte s nimi na pohotovosť, ale zavolajte radšej na uvedenú linku, Briti tak spravia.

Veľkou výhodou v Británii je aj to, že od začiatku pandémie sa rozdávali domov pulzové oxymetre, čo bolo veľmi efektívne rozhodnutie a mnohým pomohlo. Sú tu pre ľudí výborne vypracované smernice, kedy vyhľadať nemocničnú pomoc. V zásade sem ľudí posielajú s covidom na pohotovosť až v prípade nízkej saturácie kyslíka.

Zároveň tu fungujú aj špeciálne výjazdové jednotky pre ľudí s covidom, ktoré prídu priamo k nim domov, takže mnohí pacienti na pohotovosť ani nemusia ísť. Inými slovami, omikron nemocničné pohotovosti nezahltil. Čo sa týka nezávažného priebehu covidu, je absolútnou snahou takýchto pacientov neprijímať.

V niektorých štátoch USA je momentálne asi polovica covidových pacientov v nemocniciach takých, ktorých hospitalizovali pre iné ochorenie, ale na príjme po otestovaní zistili, že majú aj covid. Platí to aj pre Veľkú Britániu?

Je to tak. Viac ako polovicu pozitívnych na covid v nemocniciach tvoria pacienti, ktorí boli hospitalizovaní z iných dôvodov. Preto čísla hospitalizovaných klesajú len mierne, ale počty ventilovaných sú veľmi nízke, čo je najdôležitejší faktor.

Za tým je však veľmi vysoká preočkovanosť populácie. Vo Veľkej Británii má 90 percent ľudí nad 12 rokov prvú dávku, 83 percent dve vakcíny a 63 percent tri vakcíny. Posledný report NHS England ukázal, že vakcinácia znižuje aj pri omikrone šancu byť hospitalizovaný o 81 percent, čo je obrovské číslo. Ak sú ľudia zaočkovaní, omikron je pre nich oproti delte „chudáčik“.

Aký je súčasný pomer očkovaných a neočkovaných pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti?

Neočkovaných je stále veľká väčšina, až 80 percent.

Existuje okrem faktora očkovania pri omikrone nejaký spoločný menovateľ, ktorý je pre ľudí rizikový?

Čo sa týka pacientov na lôžkach intenzívnej starostlivosti, podobne ako pri delte je to stále najmä vek. U ľudí nad 75 rokov, hoci nemajú žiadne zdravotné problémy, je riziko ťažkého priebehu naďalej veľmi vysoké. Rizikoví sú taktiež pacienti nad 65 rokov s pridruženými ochoreniami ako obezita či astma, ale tá, ktorú človek dostane po päťdesiatke. Astma, ktorú má človek odmala, takzvaná eozinofilná, dokonca mierne chráni a je pri nej nižšia šanca, že covid spôsobí závažne problémy.

Viaceré štúdie naznačujú, že omikron má ľahší priebeh. Išlo však o štúdie, ktoré sa robili často vo vysoko preočkovaných či premorených krajinách. Možno teda povedať, že ľahší priebeh pri omikrone platí aj pre neočkovaných?

V zásade áno. Rozdiel medzi omikronom a deltou je naozaj znateľný. Vidíme to na úmrtnosti, ktorá je výrazne nižšia, pritom na ventiláciách a jiskách stále končia aj tu najmä nezaočkovaní. Pri omikrone sa v Británii viac bavíme o riziku hospitalizácie ako o riziku úmrtia, ktoré naozaj výrazne klesá.

Ak by sme nehľadeli na benefit vakcíny, počet hospitalizácií sa znižuje o tretinu a riziko úmrtia je nižšie až o 54 percent. To je dramatické zoslabenie vírusu, hoci stále môže pre veľké množstvo nakazených zomrieť viac ľudí ako počas delty. Ale ak je pri omikrone populácia vysoko zaočkovaná, krajina je naozaj „safe“.

Aj preto sa už v Británii diskutuje o tom, aby sa začalo pristupovať ku covidu ako k inému sezónnemu ochoreniu?

Áno, vláda už rieši, či covid nepreklasifikovať z pandemického na endemické ochorenie, kam patrí aj chrípka. Pomaly sa k tomu dostávame, ale keď sa pozrieme na čísla úmrtí, na tejto úrovni ešte stále nie sme. Na chrípku zomrie v Británii v špičke sezóny vyše 100 ľudí za deň, pri covide sme stále pri čísle 250. To je ešte značný rozdiel. Nehovoriac o tom, že chrípka sa nikdy takto rýchlo nešíri.

Covid nemožno považovať za endemické ochorenie ani pre long covid, ktorý postihuje až 30 percent pacientov. A keď postihne 35-ročného produktívneho človeka, je to po všetkých stránkach veľký problém, ktorý ovplyvňuje spoločnosť. Treba však zdôrazniť, že vakcíny znižujú aj riziko long covidu o polovicu.

Napriek tomu panuje v Británii atmosféra, že omikron pandémiu rozhodne?

Bude to znieť možno zvláštne, ale minimálne my v nemocnici sa z omikronu tešíme. Hoci sme nevedeli, čo prinesie, ale keď postupne štúdie jasne ukazovali, čo je omikron zač, boli sme radi, že nám vytlačil deltu. Aj španielska chrípka a iné pandémie sa končili tak, že ich prevalcovali kmene ako omikron.

Takže myslíte, že skôr ako „vyočkovaním“ sa z pandémie dostaneme prirodzeným zoslabnutím vírusu?

Myslím si, že sa budeme proti covidu očkovať pravidelne do konca života, tak ako proti chrípke. Možno nie každý rok, možno každé dva, ale vidíme, že reprodukčné číslo koronavírusu SARS-CoV-2 sa zrejme nestlačí na reprodukčné číslo chrípky.

Stále tak budú zomierať ľudia a bude ich viac ako pri chrípke, ale ako pri chrípke, tak aj pri covide budeme schopní práve pravidelným preočkovaním zraziť toto číslo dole. Keď Spojené kráľovstvo zaviedlo v roku 2000 očkovanie proti chrípke, počet obetí sa znížil o polovicu: zo 60-tisíc v roku 1999 na 31-tisíc v roku 2001.

Vakcináciu teda aj pri covide pokladám za absolútny základ. Aj vďaka nej sme v Anglicku tam, kde sme. Inak by sme si to dovoliť nemohli.

Už dnes vlastne nemáte v Británii takmer žiadne obmedzenia.

Áno, takmer žiadne. V metre a vo vlaku majú všetci rúška, ale inak je všetko otvorené ako pred pandémiou. Večer môžete ísť na koncert, kde bude plno, a rúško tam nebude mať nikto. Kultúra tu nemá žiadnu stopku. Rúško sa tu okrem hromadnej dopravy a nemocníc už v interiéroch ani nenosí. Život viac-menej funguje na normálnej úrovni. Snaha vlády už nie je úplne zamedziť šíreniu vírusu, de facto istým spôsobom podporuje jeho množenie.

Inzercia

Kontrolujú sa u vás pri vstupe do barov či divadiel covid pasy alebo to už nikto nerieši?

Covid pas treba ukázať pri vstupe do nočných klubov, na diskotékach, pri vstupe na vnútorné podujatia, na ktorých je viac ako 500 ľudí, a pri exteriérových s viac ako 4 000 ľuďmi. Od 28. januára však budú aj tu covid pasy zrušené.

Treba však povedať, že v covid pase sa tu nachádza len potvrdenie o očkovaní, nič viac. Ak človek nie je zaočkovaný a chce ísť na nejaké podujatie, musí mať 48-hodinový negatívny PCR alebo antigénový test.

Prekonanie ochorenia váš covid pas nezahŕňa?

Nie, v Anglicku sa nepovažuje prekonanie covidu za dôkaz prirodzenej imunity.

Nemôže za veľkosť vlny omikronu v Británii najmä to, že ste pred nástupom nového variantu nemali žiadne výraznejšie protipandemické opatrenia?

Určite áno. Ale ťažko povedať, nakoľko by sa situácia vyvíjala inak, keby boli zavedené iné opatrenia. Čísla vystrelili dramaticky hore aj v krajinách, kde ešte boli aké-také opatrenia. Úroveň nákazlivosti omikronu je totiž niekde celkom inde.

Angličania sú extrémne pragmatickí. Vedeli, že sú len dve možnosti: buď spravia brutálny lockdown celej krajiny, alebo sa na to vykašlú a budú sa snažiť chrániť len ľudí, ktorí sú nezaočkovaní a zraniteľní. Rozhodli sa pre druhú možnosť.

No v ich pragmatickosti sa ukrýva aj opatrnosť a istá disciplína. Briti nepotrebujú, aby im niekto špeciálne povedal, že na Vianoce nemajú ísť pozrieť svojich starých rodičov. Ochrana a izolácia seniorov je tu počas pandémie aj bez toho štandard a rodiny starých rodičov veľmi nenavštevujú. Briti si rizikovosť veku veľmi dobre uvedomujú, čo si napríklad po mojej poslednej návšteve Slovenska veľmi nemyslím.

Na Slovensku sa pre omikron plánujú stavať triážne stany pred nemocnicami, a ak to nezaberie a nápor bude vysoký, tak aj núdzové nemocnice. Aj vy ste v Anglicku na vrchole spustili núdzovú nemocnicu v Londýne. Bolo to nevyhnutné?

Pár poľných nemocníc na chvíľu opäť fungovalo, ale skoro vôbec sa nevyužívali.

U nás sa omikron len rozbieha. Myslíte si, že vzhľadom na našu zaočkovanosť to bude oveľa väčší problém ako vo Veľkej Británii, kde je už minimum ľudí, ktorí nemajú nejakú ochranu z očkovania či prekonania covidu?

Všetko to bude závisieť hlavne od toho, nakoľko budú postihnutí zdravotníci, ktorých zaočkovanosť je tiež nižšia než v Británii. Keď ich na Slovensku nevypadne 38 percent, ale povedzme 60 percent, bude zomierať veľmi veľa ľudí a už vôbec nie iba pre covid. To bude asi najzásadnejší rozdiel. Práve z tohto dôvodu sa môžu veľmi rýchlo naplniť kapacity nemocníc. A to nehovorím o tom, že sa zrušia plánované operácie a všeobecní lekári budú čeliť ešte väčšiemu náporu.

Ak vlna omikronu na Slovensku vypne nemocnice, až potom príde hurikán. Verím, že vláda myslí na prípadný veľký výpadok tohto sektora. To, že nebudú chodiť balíky, načas vypadne verejná doprava a opäť zamrzne kultúra, to bude trvať len chvíľu. Ja osobne som tento výpadok v Anglicku až tak nepociťoval. Ale ak nebude mať kto ľudí v nemocnici ošetriť, bude to veľký problém.

Čaká Slovensko podľa vás najväčšia, ale aj najrýchlejšia vlna?

Čísla budú obrovské. Veľkosť aj rýchlosť vlny závisí aj od toho, či bude lockdown, ktorý by to mohol celé mierne zraziť a natiahnuť.

Bez ohľadu na to, že minister zdravotníctva ho vylučuje, má vôbec lockdown pri rýchlosti omikronu zmysel?

To je relevantná otázka, ale podľa mňa ho treba zvážiť a prehodnotiť, keďže zaočkovanosť Slovenska je nízka. Hádam si vláda vymodelovala, nakoľko by to malo v najhoršom možnom scenári zmysel a koľko ľudí by s ním a bez neho prišlo zbytočne o život. Podľa mňa by sa možnosť využiť ho nemala celkom zavrhnúť.

Ako vlastne Briti vnímajú tému pandémie a očkovania?

Briti sú naspodku všetkých prieskumov z pohľadu viery v konšpiračné teórie. V Anglicku najmenej ľudí pokladá globálne otepľovanie za nezmysel, rovnako z prieskumov vyplýva, že najviac ľudí pokladá vakcináciu za zmysluplnú. Samozrejme, nejaké protesty v Londýne boli, je to obrovské mesto, ale tých ľudí je na nich veľmi málo a ukazuje sa to aj na číslach zaočkovanosti. V zásade tu však ľudia nemajú proti čomu protestovať, keďže rozdiel života pred pandémiou a počas nej tu je veľmi zanedbateľný.

Ako sa vlastne Británia dostala k 90-percentnej zaočkovanosti?

V prvom rade sa tunajšie odborné a vedecké autority nespochybňujú tak ako na Slovensku. Zároveň tu pri očkovaní funguje trochu iný systém, termín dostane automaticky každý. Človek sa tu na vakcínu sám nezahlasuje, termínové okno mu pridelia, a ak vám nevyhovuje, musíte ho odmietnuť, čo veľa ľudí aktívne nerobí. Psychologický prístup je už len v tomto celkom iný ako na Slovensku.

Nakoľko pandémia ovplyvnila vašu profesiu?

Naučili sme sa byť efektívnejší, rýchlejší, aby sme skracovali čakacie lehoty na operácie a vrátili sa do normálu po zameškaní. Výborne sa tu rozbehli virtuálne prehliadky. Dokážeme vyšetriť oveľa viac pacientov a hlavne sa k nám aj v čase pandémie dokážu dostať. Veľmi sa tu nakopla veda, nadväzujeme na to, čo sme sa pri covide naučili aj v iných oblastiach, a veľa sme tiež publikovali. Sám som za toto obdobie stihol vydať 37 vedeckých článkov.

Ako otorinolaryngológ ste v prípade covidu spozorovali nejaký špecifický efekt ochorenia?

Čím je viac pozitívnych, tým máme viac prípadov bizarných efektov prekonania covidu. Napríklad stratu čuchu, keď ho človek úplne stratí. Je to veľmi vážna vec. Mnohí si ani neuvedomujú, že hľadanie si partnera a sexualita sú veľmi závislé práve od čuchu. Ľudia bez čuchu majú problém nájsť si partnera, problém fungovať s ním, strácajú aj pôžitok z jedla. Samozrejme, čuch často súvisí aj s chuťou.

Pred covidom sa o vplyve čuchu na kvalitu života vôbec nehovorilo. Dnes však vidíme aj pacientov, ktorí majú z tohto dôvodu samovražedné sklony. Podľa našich štúdií vychádza, že až tri percentá pozitívnych pacientov bude mať stratu čuchu na celý život.

To je pri množstve pozitívnych enormné číslo.

Áno. Pôjde o milióny ľudí.

Nedá sa to nejako riešiť?

Vo väčšine prípadov nie, lieky ani žiadne iné vyšetrenia na to neexistujú. Ak sa čuch nevráti po dvoch rokoch, žiaľ, nedá sa nič robiť. Covid vo väčšine prípadov nenapáda priamo čuchový nerv, ale napáda podporné bunky, ktoré dodávajú výživu samotnému nervu. Keď však nerv stratí výživu, dôjde k jeho poškodeniu. Pokiaľ bolo poškodenie také závažné, že sa ani po dvoch rokoch neupravilo, šanca na zmenu je už minimálna.

Z desiatich covidových pacientov má však osem do dvoch týždňov úplne normálny čuch. Dvaja z desiatich budú mať štatisticky dlhodobú stratu čuchu, po ktorej sa jednému čuch do šiestich mesiacov zlepší a druhému sa bude zlepšovať až po pol roku. Ale niektorým sa už nevráti vôbec. Jediné, čo funguje, je trénovanie čuchu. S ním je vhodné začať, keď jeho strata pretrváva viac ako štyri až šesť týždňov.

Ako vyzerá trénovanie čuchu?

Ide o čuchanie štyroch základných esenciálnych olejov – ruža, eukalyptus, klinček a citrónová tráva. Robí sa to trikrát denne. Olej sa dá na vatičku, priloží sa k nosu a každá jedna vôňa sa čuchá raz, trikrát denne po dobu 12 týždňov. Človek sa cez tieto stimuly snaží znova si vytrénovať čuch.

Možno povedať, že problém straty čuchu sa s omikronom tiež vytráca?

Z predbežných dát, kde vychádzame z toho, čo nám nahlásili pacienti, je strata čuchu a chuti pri omikrone 13 percent, zatiaľ čo pri delte bola vyše 30 percent a pri alfe 50 až 80 percent. No keďže je pri omikrone počet nakazených výrazne vyšší, počet podobných prípadov straty čuchu môže pokojne prekonať aj deltu. Strata čuchu a možnosť jeho poškodenia je prítomná aj pri chrípke či nádche, no prevalencia je extrémne nízka.

Pri omikrone je dnes častejšia bolesť hrdla. Tá sa vyskytuje až pri 53 percentách, zatiaľ čo pri delte to bolo 34 percent.

 

Foto – TASR/AP

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.