Omikron Vrchol tretej vlny máme za sebou, no najväčší nával v nemocniciach je pred nami

Na konci septembra sa zdalo, že koniec pandémie nemusí byť ďaleko. Odborníci síce očakávali, že tretia vlna bude náročná, no šírili opatrný optimizmus, že bude už poslednou či minimálne poslednou vlnou, ktorej ešte budeme venovať pozornosť.

Matematik Richard Kollár pre Postoj vtedy povedal, že vďaka veľkej infekčnosti delta variantu by už mala byť imunizácia populácie veľmi vysoká. Po Novom roku by sme preto mali vstúpiť do postcovidovej éry.

Jeho prognóza mala jeden háčik: nebude platiť, ak sa objaví nový variant. No a presne to sa stalo. Predpovede o konci pandémie tak treba na nejaký čas ešte odložiť.

Chvíľu to pritom naozaj vyzeralo tak, že najhoršie máme za sebou. Počet nových prípadov začal v poslednom období postupne klesať, mierne sa za posledný týždeň znížili aj počty pacientov v nemocniciach a Richard Sulík už začal hovoriť o tom, že je čas začať s výraznejším uvoľňovaním opatrení.

Objavil sa však variant omikron a prvé správy naznačujú, že to najhoršie zrejme ešte iba príde. Na začiatku sa zdalo, že spôsobuje menej vážny priebeh než predchádzajúce varianty, no dáta z európskych krajín tieto tvrdenia spochybňujú.

Kollár v jednom zo svojich statusov na facebooku varoval, že nás čaká podobná zima ako tá minuloročná a školy zrejme zostanú zatvorené až do marca. Minister financií Igor Matovič sa zasa v rozhovore pre TASR vyjadril, že ak omikron udrie v plnej sile, bude potrebné zaviesť lockdown pre ľudí nad 60 rokov a to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní.

Aká je teda na Slovensku situácia a čo nás podľa odborníkov čaká v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch?

Vrchol tretej vlny máme za sebou

Ako pre Postoj potvrdil riaditeľ Inštitútu zdravotníckych analýz Matej Mišík, vrchol tretej vlny sme už takmer s určitosťou prekonali, naznačujú to všetky zásadné parametre.

Za včera PCR testy odhalili 5394 nových prípadov, minulý týždeň ich bolo ešte 7367. No a pred týždňom dokonca viac ako 15-tisíc. No vtedy išlo o jednorazový skok smerom nahor.

To, že vrchol sme už prekonali, potvrdzuje aj sedemdňový priemer nových prípadov, ktorý poskytuje lepšiu perspektívu.

„Vrchol v počte pozitívnych PCR testov nastal okolo 1. decembra, čo pre oneskorenie v tom, kedy sa dáva pozitívna osoba testovať, znamená, že vrchol v infekciách nastal niekedy týždeň či dva predtým,“ hovorí Mišík.

Potvrdzuje to aj vývoj v nemocniciach. Situácia v nich je naďalej kritická a pracujú za hranicami svojich možností, ale celkový počet hospitalizovaných pomaly klesá. Dnes je v nemocniciach 3107 ľudí s covidom, ešte minulý týždeň ich bolo 3402.

Ako hovorí Mišík, „postupne klesajú aj počty príjmov do nemocníc na aktuálnu úroveň okolo 300 príjmov denne z vrcholu 400 prijatých pacientov denne“.

Stále nepriaznivo sa vyvíja počet nových úmrtí. Iba za včera pribudlo ďalších viac ako sto obetí covidu. Je to však logické, pokles nových prípadov sa na poklese úmrtí prejaví až s odstupom, keďže dnes ešte zomierajú ľudia, ktorí sa nakazili pred dosiahnutím vrcholu pandémie.

Všetky tieto údaje by mohli naznačovať, že situácia sa bude zlepšovať. Ale odborníci sú si istí, že príchod nového variantu celú situáciu zmení a zopakuje sa tak scenár z minulého roka.

Budeme mať dve vlny v jednej

„Mám nepríjemný pocit déjà vu z januára tohto roku, keď do poklesu epidemickej krivky vstúpil variant alfa, zastavil pokles hospitalizácií a držal nesmierne vysokú záťaž na zdravotný systém po dlhé týždne,“ hovorí Mišík. Dialo sa tak napriek prísnym opatreniam a v podstate sa vtedy u nás zliali dve vlny pandémie dokopy.

Najprv sa zdalo, že príchod nového variantu prináša dobré správy. Niektorí dokonca hovorili, že prichádza koniec pandémie. Z prvých dát z Juhoafrickej republiky, kde omikron detegovali po prvýkrát, sa zdalo, že jeho priebeh je miernejší a menej ľudí jeho vinou končí v nemocniciach. Miernejší priebeh potvrdzovali aj tamojší lekári.

Išlo o predčasné závery. Ako upozornil epidemiológ Martin Pavelka, je síce pravdou, že v Juhoafrickej republike vírus spôsobil menej hospitalizácií v porovnaní s predchádzajúcim variantom, to však neznamená, že to tak bude aj na Slovensku.

„Nemôžeme používať túto krajinu ako príklad. Jedna štúdia ukázala, že 72 percent jej obyvateľov prekonalo covid počas vlny spôsobenej deltou. Na Slovensku to bolo výrazne menej,“ objasnil. Menšia miera hospitalizácií a vo všeobecnosti miernejší priebeh mohol byť teda spôsobený aj prirodzenou imunitou, ktorú veľká časť obyvateľov Juhoafrickej republiky už nadobudla.

Pavelka preto odporúča pozrieť sa radšej na európske krajiny, v ktorých sa omikron postupne šíri. Príkladom môže byť Dánsko, kde prvé prípady odhalili 22. novembra a odvtedy rýchlo pribúdajú ďalšie.

Hlavnou charakteristikou omikronu je totiž jeho zvýšená infekčnosť. Slovami Richarda Kollára, „to, čo alfe trvalo týždeň (a tá spôsobila jarnú vlnu 2021), trvá omikronu jeden deň.“

V Dánsku sa tak napríklad stalo, že za týždeň narástli nové prípady tohto variantu z 59 na 703.

Niečo podobné sa deje aj vo Veľkej Británii, kde sa predpokladá, že omikron už dominuje v Londýne.

Nemocnice čakajú ťažké mesiace

Prvé dáta z Dánska tiež ukazujú, že 10 percent z nakazených novým variantom skončilo do siedmich dní v nemocnici. U nás podľa Mišíka doviedol delta variant do nemocnice päť až sedem percent z pozitívne testovaných.

„Javí sa, že severita ochorenia nebude veľmi odlišná, a dá sa teda predpokladať, že podobné percento bude vyžadovať hospitalizáciu aj pri omikrone,“ dodal.

Rozdiel je však v tom, že omikron je omnoho infekčnejší ako delta variant a dá sa teda očakávať prudký nárast nových prípadov. „Na základe dát z iných krajín vidno, že nárast počtu prípadov môže byť veľmi rýchly a razantný a to môže veľmi zaťažiť nemocnice.“ I keď bude percentuálna potreba hospitalizácie rovnaká, no prípadov bude viac, a tak v absolútnych číslach bude aj viac pacientov v nemocniciach.

Ako zároveň dodáva Mišík, „aj ak by sa ukázalo, že omikron má ľahší klinický priebeh, čo, žiaľ, dáta z Dánska nenaznačujú, tak výrazný nárast štvrtej vlny v situácii, keď prakticky nemáme voľné kapacity v nemocniciach, bude mimoriadne vážny.“

Richard Kollár na základe vysokej miery infekčnosti preto prognózuje, že vlna spôsobená omikronom bude omnoho strmšia ako tá predchádzajúca a je nepravdepodobné, že jej vrchol bude nižšie, ako bol v delte. Ďalší vrchol hospitalizácií preto odhaduje na druhú polovicu januára a „aspoň v tej výške, ako je momentálne, skôr ešte nárazovejšie a vyššie“.

Na Slovensku boli zatiaľ odhalené tri prípady nového variantu. Išlo o osoby, ktoré sa vrátili z rizikových krajín a hneď po návrate nastúpili do karantény. Je však pravdepodobné, že omikron už medzi Slovákmi cirkuluje a podľa Kollára sa stane dominantným v priebehu nasledujúcich týždňov.

S týmto odhadom sa stotožňuje aj Mišík. Jeho šíreniu pomôže aj to, že prichádzajú sviatky a na Slovensko pricestuje množstvo ľudí zo zahraničia, mnohí práve z Veľkej Británie, kde sa už nový variant komunitne šíri. „Je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakty, dodržiavať dôsledne pravidlá a ideálne sa naozaj pred každým rizikovým stretnutím otestovať aspoň antigénovým samotestom,“ radí.

Nevyhnutná tretia dávka vakcíny

Každý nový variant znižuje účinnosť očkovania a to platí aj pre omikron. Prvé štúdie ukázali, že u ľudí, ktorí boli zaočkovaní pred viac ako šiestimi mesiacmi, dosahovala účinnosť vakcíny proti omikronu iba 35 percent. Po podaní tretej dávky však účinnosť znova výrazne narástla, a to na 75 percent.

Aj preto ministerstvo zdravotníctva otvorilo očkovanie treťou dávkou pre všetkých občanov. Posilňujúcu dávku môžu ľudia dostať už po troch mesiacoch po podaní druhej dávky.

O omikrone toho stále vieme pomerne málo a štúdie každý deň prinášajú nové zistenia.

Iba včera vo vyhlásení informovala univerzita v Hongkongu o výsledkoch štúdie, ktoré naznačujú, že tento variant by predsa len mohol byť miernejší.

Investigatíva tamojších vedcov potvrdila, že omikron sa množí, a teda aj infikuje priedušky 70-krát rýchlejšie ako delta variant, čo vysvetľuje aj to, prečo sa medzi ľuďmi šíri rýchlejšie. Štúdia však zároveň ukázala, že oproti originálnemu variantu sa omikron v pľúcach množí 10-krát pomalšie. No a to naznačuje, že spôsobuje aj menej závažný priebeh ochorenia.  

Ako však upozornila britská infektologička z Univerzity sv. Andreja Muge Cevik, tento záver ešte nie je úplne jednoznačný, keďže závažnosť ochorenia sa neodvíja iba od množstva vírusovej nálože v pľúcach, ale aj od imunitnej odpovede tela.

Omikron tak z veľkej časti stále zostáva záhadou. Na konkrétnejšie informácie si budeme musieť ešte nejaký ten čas počkať.

V každom prípade je jedna vec jasná. Postpandemické časy nás tak skoro nečakajú.