Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
29. september 2021

Tretia vlna

Na jeseň opäť zaplní nemocnice, ale postcovidová éra nemusí byť ďaleko

Čakajú nás ťažké mesiace, odborníci sa však v predpovediach rozchádzajú. Menšie americké štáty ukazujú možný scenár. 

Na jeseň opäť zaplní nemocnice, ale postcovidová éra nemusí byť ďaleko

Foto - TASR/AP

Okrem vojny v polícii je stále jednou z veľkých otázok dnešných dní to, ako sa bude na Slovensku vyvíjať tretia vlna pandémie. Koľko ľudí skončí v nemocniciach, koľko ľudí zomrie, a bude nevyhnutný ešte jeden lockdown?

Pri hľadaní odpovedí najskôr pomôže pohľad na krajiny, ktoré tretej vlne čelia dlhšie ako Slovensko, a pritom sú nám v mnohom podobné.

Pohľad do americkej Alabamy

So 4,9 milióna obyvateľov a 50-percentnou mierou zaočkovanosti nad 12 rokov je jednou z nich americká Alabama. V čase, keď sa v štáte posledná vlna rozbiehala, bola miera zaočkovanosti ešte nižšia, a teda ešte podobnejšia situácii na Slovensku. 

V pandemickom vývoji má pred nami niekoľkomesačný náskok a už cez leto si prechádzala treťou vlnou. Zlou správou je pre nás to, že táto vlna bola zo všetkých najsilnejšia. Svoj vrchol dosiahla začiatkom septembra, keď sedemdňový priemer nových prípadov dosahoval 5500.

V nemocnici bolo s covidom v rovnakom čase 2890 pacientov, čo bolo tiež maximum vlny. Začiatkom septembra sa síce krivka zlomila, no podľa posledných dostupných dát z 27. septembra je v nemocniciach ešte stále viac ako 1500 ľudí.

Pozitívnou správou je, že táto vlna bola menej smrteľná ako tá prechádzajúca, ktorá v Alabame prebehla takmer v rovnakom čase ako na Slovensku. Zatiaľ čo sedemdňový priemer covidových obetí vtedy dosahoval 84, teraz to bolo v najhoršom momente 60.

Tretia vlna trvá v Alabame zhruba dva mesiace, stále však nie je isté, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.

Silná tretia vlna naštartovala očkovanie

Indície, čo čakať na vrchole tretej vlny na Slovensku, môže poskytnúť aj 4,6-miliónová americká Louisiana, hoci tá je v miere zaočkovanosti na tom oproti nám o 12 percentuálnych bodov lepšie. 

Rovnako ako v Alabame aj v Louisiane odštartovala posledná vlna začiatkom júla a v počte prípadov bola zo všetkých najhoršia.

Svoj vrchol dosiahla po mesiaci a pol so sedemdňovým priemerom 6000 nových prípadov. Teda o vyše 2000 viac ako v najhorších dňoch predchádzajúcej vlny.

Horšia bola aj vo vyťaženosti nemocníc, kde bolo na vrchole kvôli covidu 2795 ľudí, o takmer 400 viac ako v predchádzajúcej vlne na začiatku januára. Horší bol aj sedemdňový priemer počtu úmrtí, ktorý dosiahol hodnotu 57 (predtým „iba“ 35).

Na Slovensku bola táto hodnota v najhoršom období 102 obetí.

Guvernér Louisiany John Bel Edwards s tamojším úradom verejného zdravotníctva v snahe zvýšiť úroveň zaočkovanosti dokonca rozbehol projekt „Injekcia za stovku“. Prvých 75-tisíc vysokoškolských študentov, ktorí sa dajú zaočkovať, dostane za odmenu sto dolárov.

Práve z vekovej skupiny 18-29-ročných totiž pochádza najviac novoinfikovaných a má zároveň najnižšiu úroveň zaočkovanosti.

Čísla však ukazujú, že najlepšou očkovacou kampaňou je až výrazné zhoršenie pandemickej situácie. Tak v Alabame ako aj v Louisiane sa v júni záujem o očkovanie utlmil, s rozbehom ďalšej vlny však opäť vzrástol.

Nemocnice čaká nápor pacientov

Na rozdiel od amerických štátov Alabama a Louisiana je dnes Slovensko plne preočkované na 45 percent a v najkritickejšej skupine seniorov nad 60 rokov to je len niečo vyše 60 percent (v tomto smere sú na tom spomínané americké štáty výrazne lepšie). Kým viaceré európske štáty ako Portugalsko, Dánsko či Írsko pre vysokú mieru zaočkovanosti uvoľňujú opatrenia, Slovensko stále tápe, čo ho najbližšie mesiace čaká.

Hoci sme v porovnaní s mnohými americkými i európskymi štátmi prešli jednou z najdramatickejších vĺn na začiatku tohto roka, stále nevieme, aký stupeň premorenia sme si z tejto vlny odniesli, ani koľkí z tých, ktorí si covidom už prešli, sa už zaradili aj do kohorty očkovaných. 

Ťažko tak odhadnúť, čo presne nás na vrchole tretej vlny čaká. Momentálne sa v nemocniciach nachádza 531 pacientov, z ktorých 84 percent nie je plne očkovaných. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je 64 ľudí a umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 55 pacientov.

Americký Inštitút pre meranie a hodnotenie v oblasti zdravotníctva (Institute for Health Metrics and Evaluation - IHME) pri Washingtonskej univerzite však nedávno priniesol pomerne dramatickú predikciu.

Na vrchole tretej vlny v polovici novembra počíta v slovenských nemocniciach s vyše 5600 covidovými pacientmi, čo je o 1600 viac ako na vrchole druhej vlny, hoci v tej sa kvôli preplnenosti nemocníc a nedostatku zdravotníckeho personálu ďalších 20 percent ani nedostalo.

Ako sa na túto projekciu pozerá šéf zdravotníckych analytikov na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík?

V prípade dlhodobých prognóz vidí široký rozsah neistoty a spoľahlivosti. Pre Postoj vysvetľuje, že americký inštitút vo svojom nemocničnom modeli počíta s mediánom, teda s intervalom spoľahlivosti obsadenosti nemocničných postelí medzi 1300 až 17 000.

Prognóza rezortu zdravotníctva sa podľa Mišíka s modelom IHME zhoduje v načasovaní vrcholu vlny v druhej polovici októbra (pritom minister zdravotníctva ešte nedávno hovoril o konci septembra), ako aj v tom, že následný pokles pozitívnych prípadov sa spomalí a tak skoro neuvidíme súčasné či letné čísla.

Situáciu v nemocniciach na vrchole tretej vlny však nevidia až tak pesimisticky. Podľa ich výpočtov bude vrchol pod úrovňou predošlej vlny a nepresiahne tak naraz štyritisíc hospitalizácií.

Podobne to vidí aj matematik Richard Kollár. Podľa jeho hrubého odhadu môže byť dopyt po nemocničnej starostlivosti nad 3000 pacientmi s potvrdeným covidom. Hranicu 4000 obsadených lôžok by sme však v prípade správnosti jeho odhadu už prekročiť nemali.

Inzercia

Matematik totiž vychádza z predpokladu, že približne 650-tisíc ľudí ešte nebolo na Slovensku dostatočne imunizovaných buď očkovaním alebo prekonaním ochorenia. Vrchol v nemocniciach, na rozdiel od rezortu zdravotníctva, očakáva v druhej polovici novembra, teda o čosi neskôr.

Najoptimistickejšiu nemocničnú predikciu ponúkajú Dáta bez pátosu, podľa ktorých by malo Slovensko dosiahnuť maximum v hospitalizáciách už po Dušičkách začiatkom novembra. Naraz by malo byť v nemocniciach podľa analytikov len približne 2000 pacientov.

Podobne vrchol tretej vlny v nemocniciach odhaduje aj Národná banka Slovenska, ktorá rovnako očakáva v polovici novembra v nemocniciach maximálne niečo vyše 2000 pacientov. Svoju prognózu prezentovala tento týždeň na tlačovej konferencii o Ekonomickom a menovom vývoji na jeseň 2021.

Podľa odhadov Dát bez pátosu budú mať najväčšie zaťaženie nemocnice na severe a východe Slovenska, kde je zaočkovanosť populácie výrazne nižšia.

Zoberie si vlna ďalších 10-tisíc obetí?

Odborníci sa sporia aj v tom, koľko obetí si tretia vlna vyžiada. Lekár Peter Sabaka v rozhovore pre Aktuality.sk povedal, že ich po tretej vlne môže byť viac až o 10-tisíc.

Ekonóm Martin Šuster v diskusii Veda pomáha dokonca hovoril až o 33-tisíc nadmerných úmrtiach. Vychádza z toho, že asi 360-tisíc ľudí nad 60 rokov nemá ešte žiadnu imunitu. Podobný odhad je dvojnásobkom výsledku druhej vlny, v ktorej sme zaznamenali 16-tisíc nadmerných úmrtí.

Sabakovo tvrdenie dementovali Dáta bez pátosu, podľa ktorých podobné čísla Slovensku určite nehrozia. Pri najhoršom možnom scenári tretej vlny počítajú s tým, že na covid zomrie najviac 2621 ľudí, hoci za reálnejší odhad pokladajú 2000 ľudí za celú vlnu.

Predikciu namodelovali podľa priebehu tretej vlny vo Veľkej Británii, no so slovenskou mierou zaočkovanosti jednotlivých vekových kategórií.

Svoje výpočty odôvodňujú aj tým, že v žiadnej krajine na svete nezomrelo v súvislosti so šírením delta variantu 2000 ľudí na milión obyvateľov, a opierajú ich aj o vývoj v podobne zaočkovaných krajinách ako Srbsko, Slovinsko, Chorvátsko či pobaltské štáty, ktoré sú v tretej vlne mierne pred nami.

Richard Kollár je v otázke odhadu počtu obetí tretej vlny zdržanlivý. Podľa neho ich bolo na Slovensku zatiaľ veľmi málo na to, aby sa dalo kvalitne odhadnúť, koľko ich na konci vlny bude. Na presnejší odhad podľa neho potrebujeme dva týždne sledovania dát úmrtí covidu na Slovensku a ich vzťahu k hospitalizáciám.

Rovnako porovnania s inými krajinami môžu byť podľa jeho slov nepresné, keďže práve stredná Európa zažila v zime a na jar extrémne silnú pandemickú vlnu, a preto môže byť stav imunizácie spoločnosti rozdielny.

Čo sa však týka odhadu 10-tisíc obetí, môžeme ho ešte dosiahnuť. Nie však ako obete s potvrdeným covidom, ale ako nadmerné úmrtia. Podľa Kollára to závisí od toho, aký stupeň zdravotnej starostlivosti budú nemocnice schopné poskytovať v čase náporu pacientov.

Do veľkej miery to podľa jeho slov bude podmieňovať množstvo zdravotníckeho personálu na jedného pacienta, ktorý sa však oproti minulej vlne znížil.

Koniec môže byť bližšie, ako sa zdá

Niektorí odborníci predpovedajú, že po tretej vlne už na Slovensku žiadna ďalšia vlna nebude. Delta variant je totiž taký nákazlivý, že sa mu už prakticky nikto nevyhne. Jedni budú mať voči nemu imunitu vďaka očkovaniu a stret s týmto variantom im tak imunitu zrejme iba posilní. Druhí covid prekonajú a imunitu prirodzene získajú. No bude tu aj skupina, ktorá, bohužiaľ, zomrie.

Neznamená to, že covid úplne zmizne, no vo svete panuje už zhoda medzi odborníkmi, že sa stane endemickým ochorením. Znamená to, že bude stále prítomný, ale už nie v takom rozsahu, aby dokázal ochromiť celú spoločnosť. Ako pre Postoj vysvetľuje matematik Kollár, takmer určite ešte prídu ďalšie vlny, no budú omnoho slabšie.

„Predpokladám, že už im ani nebudeme ako spoločnosť venovať toľko pozornosti. A to napriek tomu, že stále budú počas nich hospitalizované stovky ľudí a mnohí budú aj zomierať. Ale tak je to aj počas sezónnej chrípky,“ hovorí.

Kollár očakáva, že po tejto vlne bude miera imunizácie v populácii už veľmi vysoká a po novom roku Slovensko vstúpi do postcovidovej éry. Mysľou však už podľa neho pandémia končí pre mnohých teraz, keďže už opatreniami nedokážeme efektívne zabrániť tomu, aby sa takmer každý s infekciou skôr alebo neskôr stretol.

„Vidíme svetlo na konci tunela a má dátum roka 2021,“ domnievajú sa analytici z Dát bez pátosu. Šéf zdravotníckych analytikov Matej Mišík predpokladá upokojenie situácie trochu neskôr.

„V každom prípade je potrebné pripraviť sa na náročnú jeseň a zimu, najneskôr na jar by sme mohli mať opäť pokoj. Či už definitívne, je predčasné prognózovať,“ hovorí s tým, že koronavírus SARS-CoV-2 nás už niekoľkokrát nepríjemné prekvapil.

Ťažkú jeseň a zimu sľubuje v Nemecku aj tamojší virológ Christian Drosten. Táto krajina sa postupne dostáva z vlny, ktorá sa v nej začala koncom júla. Ani zďaleka však nebola taká silná ako tie predchádzajúce.

Drosten v podcaste nemeckej televízie NDR varoval, že zlepšenie situácie je iba dočasné a v druhej polovici októbra očakáva opäť exponenciálny rast prípadov. Problém vidí v nízkej zaočkovanosti, čo stále dáva priestor masovému šíreniu vírusu. K tomu, čo bude po zime, sa Drosten nevyjadril.

Podľa Kollára existuje iba jedno riziko, ktoré by mohlo prekaziť jeho optimistické predpovede o budúcom roku. Je ním vznik nového mutantu koronavírusu, ktorý by bol schopný vo veľkých počtoch infikovať i tých, čo už si covidom prešli, alebo boli proti nemu zaočkovaní.

„V tom prípade sa začne pandémia do veľkej miery odznovu. Avšak túto možnosť väčšina virológov považuje za málo pravdepodobnú.“ 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.