Daniel Kaiser Zeman hrá poslednú veľkú hru, vznik novej vlády je preto stále otvorenou otázkou

V októbri sa uskutočnili v Českej republike voľby, v ktorých zvíťazila koalícia SPOLU (ODS, TOP 09 a KDU-ČSL) s lídrom Petrom Fialom. Spolu s koalíciou PirSTAN (Piráti a Starostové a nezávislí) sa dohodli na vytvorení vládnej koalície. Prezident Miloš Zeman vymenoval 28. novembra Petra Fialu za nového premiéra.

Verejnosť už pozná aj mená jednotlivých kandidátov na ministrov, pričom prezident Zeman sa nechal počuť, že s jedným menom má problém. Má ísť o kandidáta Pirátov na ministra zahraničných vecí Jana Lipavského.

Daniel Kaiser, redaktor portálu Echo24.cz a komentátor týždenníka Echo, hovorí o aktuálnej situácii pri vzniku novej vlády i o tom, aké zmeny by nová garnitúra mala priniesť.

Prezident Miloš Zeman sa stretol s potenciálnym ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským a do médií unikla informácia, že kandidát na ministra dostal odporúčanie, aby sa nominácie vzdal. Ako túto situáciu čítate vy?

Podľa mňa je proces skladania novej vlády „na ľade“. Schôdzka pána prezidenta s pánom Lipavským nedopadla dobre. Neviem síce, či je pravda to, čo rozšíril Hrad cez rozhlasovú stanicu Frekvcence 1, teda že pán Lipavský dostal od prezidenta radu, aby sa nominácie vzdal. Podľa mojich informácií to až také dramatické nebolo.

Je však evidentné, že prezident Zeman je pre toto jediné meno ochotný ísť s nastávajúcim premiérom Fialom do konfliktu. Zeman a Fiala teraz majú asi týždeň času na to, aby našli nejaké východisko.

Dôležité je to, ako veľmi sa hlavní aktéri budú snažiť nájsť východisko, presnejšie, ako veľmi na riešení tejto situácie záleží prezidentovi Zemanovi a či napríklad dokážu celú vec „zobchodovať“ na inom poste ako na pozícii ministra zahraničných vecí.

Ako vy ako novinár so zákulisnými informáciami vnímate podstatu výhrady prezidenta Zemana voči osobe Jana Lipavského?

Nevidím Zemanovi do hlavy, ale myslím si, že je za tým kombinácia niekoľkých dôvodov. Polooficiálne sa uvádza, že pre pána prezidenta Zemana je pán Lipavský málo proizraelský. Môže to tak byť, prezidentovi naozaj záleží na napĺňaní jeho predstavy, že malá stredoeurópska krajina bude hrať rolu v komplikovanej situácii arabsko-izraelského konfliktu. Je to pre prezidenta dôležitá osobná vec.

Otázku presunu českej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema myslí Miloš Zeman určite vážne. Od ľudí z okolia prezidenta viem napríklad to, že Zeman im ukazoval, čo pán Lipavský povedal na margo izraelsko-palestínskeho konfliktu. Prezidentovi na tom záleží a nehrá len nejakú hru.

Ďalším motívom môže byť Vyšehradska štvorka, voči ktorej má pán Lipavský ako „správny politik západoeurópskeho razenia“ výhrady, a štítivo sa „odťahuje“ najmä od konzervatívnych vlád v Poľsku a v Maďarsku. To podľa mňa Zemanovi takisto trochu prekáža.

Pán Lipavský teda rozhodne nie je typ človeka, ktorý by si sadol za jeden stôl s Viktorom Orbánom a Jarosławom Kaczyńským a diskutoval by s nimi o tom, ako sa v niektorých otázkach postaviť na odpor Bruselu?

Presne tak. Treba však povedať, že v Českej republike hrá osoba ministra zahraničných vecí v určovaní zahraničnopolitického smerovania druhé husle. Dôležitejší je minister európskych záležitostí, ktorým má byť Mikuláš Bek, a, samozrejme, premiér Petr Fiala.

Trochu sa prezidentovi čudujem, že išiel do konfliktu prostredníctvom osoby Jana Lipavského, pretože Mikuláš Bek sa nedávno verejne vyjadroval na margo V4 a pri týchto jeho názoroch by mal prezident lepšiu pozíciu na útok.

Celá téma spolupráce Vyšehradskej štvorky je však veľmi zaujímavá, som zvedavý, ako sa k nej nová vláda postaví. V tomto zmysle som rád, že ju prezident Zeman vyťahuje.

Problémom teda je postoj k Izraelu a k Vyšehradskej štvorke. Môže mať Miloš Zeman ďalšie motívy svojho konania?

Tieto dva dôvody sú spojené s rezortom ministerstva zahraničných vecí. Je však možné aj to, že prezident celú túto situáciu navodzuje preto, aby sa dalo vyjednávať ešte o niečom inom.

Môže to byť aj hra o osobu šéfa kontrarozviedky Michala Koudelku, ktorého tam Zeman nechce. Požiadavku na Koudelkovo odvolanie predložil Zeman už premiérovi Babišovi, na svojom poste však zostal doteraz. Prezident dáva aj novej vláde najavo, že odvolanie pána Koudelku by ho potešilo.

V novej vláde sú ľudia, ktorí by v tejto veci Zemanovi vyšli v ústrety, ale existujú aj sily, ktoré by s tým nikdy nesúhlasili. Je to veľmi zložité, ale faktom je to, že vznik novej vlády v priebehu najbližších dní je stále úplne otvorenou otázkou.

Aký je podľa vášho názoru najpravdepodobnejší scenár ďalšieho vývoja? Ustúpi prezident Zeman a vymenuje celú vládu bez zmien alebo môže byť vláda vymenovaná zatiaľ bez ministra zahraničných vecí, alebo sa bude konflikt predlžovať a Česká republika tak skoro novú vládu mať nebude?

Je možné aj to, že by vznikla vláda bez obsadeného postu ministra zahraničia, ale podľa mňa proti tomu stojí fakt, že Piráti majú radi vnútrostranícke referendá, a ak by nominácia pána Lipavského „padla“, museli by účasť vo vláde opätovne schvaľovať na vnútrostraníckej úrovni.

Neviem, ako to dopadne. Ak sa premiér Fiala rozhodne ísť s prezidentom do právneho sporu a podať kompetenčnú žalobu, na základe ktorej by ústavný súd rozhodol, či prezident musí menovať nominovaných členov vlády, celé by to trvalo veľmi dlho, aj dva či tri mesiace.

Zaujímavé je aj to, že ak by ústavný súd rozhodol, že prezident musí menovať každého nominanta na ministra tak, ako si to predstavuje premiér, tak neexistuje žiadna „páka“, ako k tomu prezidenta donútiť. Z môjho hľadiska by preto premiér nemal ísť do konfrontácie s prezidentom a mal by hľadať iné východisko.

Je tam ešte jeden dôležitý faktor. Toto je pre Miloša Zemana posledná veľká hra. Ak pri optimistickom scenári dokončí celé svoje funkčné obdobie, tak mu zostáva už len vymenovať guvernéra Českej národnej banky plus tuším ešte jedného viceguvernéra a potom ešte každý rok menovať nejakú várku veľvyslancov. Toto je teda posledná dôležitá hra pre politika veľkého formátu, za akého sa Miloš Zeman považuje. Podľa mňa má aj preto chuť poriadne to teraz rozohrať a významne prehovoriť do verejného diania.

Chcem týmto povedať, že keď vezmeme do úvahy všetky okolnosti, tak premiér Petr Fiala má omnoho väčšiu motiváciu vyjsť v ústrety Milošovi Zemanovi ako naopak.

Keď spomínate Petra Fialu, ako hodnotíte jeho pôsobenie po víťazstve vo voľbách? Prekvapil vás niečím?

Je to ťažká otázka. Tesne pred voľbami sa akoby spamätal, vyšlo mu niekoľko televíznych diskusií, nebol až takým „uspávačom hadov“, ako to bolo počas predchádzajúcich rokov. Aj teraz je motivovaný volebným víťazstvom, ale na druhej strane z neho aj z ODS stále cítim ten pocit ublíženosti. Akoby mali dlhodobo pocit, že ich obklopuje nevraživé prostredie, ktoré je nespravodlivé a neuznáva im ich úspechy a ich kvality. Táto nálada tam pretrváva.

Poznáme už aj mená jednotlivých nominantov na ministrov. Keď sa pozriete na tú zostavu, koho považujete za zaujímavú osobnosť a koho z nich by ste označili za problém?

Zaujímavý je kandidát na ministra financií Zbyněk Stajnura. Mediálne nie je nijako oslnivý, nemá dar „strhávať masy“, ale je to veľmi rozumný a schopný človek. Zaujímavý by bol aj kandidát na šéfa rezortu priemyslu a obchodu Věslav Michalík, bývalý bankár, ktorý sa nominácie vzdal pre svoju obchodnú minulosť, keďže podnikal v štátom dotovanom solárnom biznise.

Exemplárny príklad problémovej nominácie je podľa mňa nominácia na ministerku pre vedu, výskum a inovácie, Helena Langšádlová z TOP 09. Je to osoba, ktorá dlhé roky robila starostku v jednej obci blízko Prahy. Nemám nič proti starostom, ale tá pani podľa mňa jednoducho nie je „ministerský materiál“.

Vidíte medzi nominantmi na členov novej vlády aj osobnosti s výrazným a zaujímavým hodnotovým pohľadom na svet, ako je napríklad Alexander Vondra?

Skôr by som povedal, že takí tam nie sú. Ideovo založený je Petr Fiala, ktorý celý svoj dospelý život aj študentské roky strávil premýšľaním o politike a o filozofii, o spoločnosti a hodnotách. Ale jeden nemenovaný, jemu blízky človek mi povedal, že „Petr má rovnaký názor ako ty, ale nemôže ho hovoriť na verejnosti, lebo sa dostaneme do vlády a potom budeme tieto myšlienky postupne, po kvapkách vypúšťať a veci meniť“.

Tento prístup mi pripadá tak, že síce sme hodnotoví konzervatívci, ale nikto to o nás nevie. Dokonca by som teraz Fialu už do tejto kategórie nezaraďoval. Ale možno ma prekvapí a ukáže sa, že je hodnotový. Vyčkávam.

Neviem, či to budem správne parafrázovať, ale v Haškovom Švejkovi je nadporučík Lukáš, ktorý sa na fronte v radoch rakúskej armády stretne s iným dôstojníkom českého pôvodu, s ktorým chodili spolu do školy a vedia o sebe, že sú Česi. Jeden alebo druhý však považovali Čechov za tajnú organizáciu, a keď sa lúčili, tak sa po nemecky pozdravili: Also: Nazdar! Táto situácia mi trochu pripomína to, aký ma Petr Fiala dnes postoj k hodnotovým konzervatívcom.

Nová česká vláda bude okamžite konfrontovaná s bojom proti pandémii koronavírusu. Babišova odchádzajúca vláda sa evidentne rozhodla urobiť aj nepopulárne kroky, napríklad zaviesť povinné očkovanie seniorov, ktoré by malo nastať od marca 2022. Petr Fiala však už avizoval, že toto opatrenie jeho vláda zruší. Postoj Fialovho kabinetu k pandémii ste nazvali „covidizmus s ľudskou tvárou“. Čo ste tým mysleli?

Bol to trochu vtip, ale myslím tým to, že nová vláda má viaceré základné východiská v boji proti covidu ako dosluhujúci kabinet Andreja Babiša. Znamená to nepriamy tlak na neočkovaných, aby sa dali zaočkovať. Neočkovaní budú vo verejnom živote naďalej diskriminovaní, i keď sa im trošku uľaví, keďže by sa mali „vrátiť do hry“ aj testy, ale už samotná povinnosť preukazovať sa testami je šikanovanie neočkovaných.

Nastávajúci minister vnútra Vít Rakušan, ktorého by som takisto mohol zaradiť medzi výrazných členov novej vlády, plánuje využívať políciu na dôrazné kontroly a v spolupráci s hygienou nabáda udeľovať aj drakonickejšie pokuty za porušovanie opatrení.

Najhorší je podľa mňa nátlak na neočkovaných ľudí. Myslím si, že to je už za hranou všetkého, pretože napríklad mladí ľudia štatisticky nie sú covidom vôbec ohrození.

Nová vláda bude teda podľa vás v pandemických opatreniach len mierne odlišná od tej predchádzajúcej?

Z mojich zákulisných rozhovorov usudzujem, že nastupujúca garnitúra dúfa, že začne vládnuť v čase, keď sa už najhoršia situácia bude zlepšovať, a ušetrí ju to od niektorých nepríjemných rozhodnutí.

Slovenská vláda sa rozhodla, že pred povinným očkovaním seniorov skúsi najskôr dôchodcov finančne motivovať tromi stovkami eur. Ak by ste komentovali slovenské dianie, čo by ste o tomto kroku napísali?

Nie je na tom asi nič škandalózne. Správne však je, aby sa ľudia očkovali až po individuálnych vyšetreniach, aby lekári jednotlivo posúdili každý jeden prípad, aby im zmerali protilátky, aby niektorým ľuďom priamo povedali, že sú rizikoví. Aby sa neočkovalo na hlavnej stanici, v obchode alebo niekde v kravíne.

Táto finančná motivácia však je určite oveľa lepšia ako povinné očkovanie. To je podľa mňa principiálny problém – veľa ľudí sa preň len ešte viac zatvrdí proti vakcíne; a možno úplne zbytočne.