Maďarsko a Ukrajina Čo sa zmení, ak Orbán prehrá

Ak cez víkend Viktor Orbán prehrá parlamentné voľby, v Maďarsku sa určite veľa zmení. Aj v zahraničnej politike. Péter Magyar a jeho strana Tisza sú v porovnaní s Fideszom výrazne kritickejší k Rusku a ústretovejší k EÚ.

Pokiaľ však ide o Ukrajinu, bolo by naivné očakávať, že po páde Orbánovej vlády sa vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom zmenia o stoosemdesiat stupňov.

Zhoršenie vzťahov medzi týmito dvoma krajinami nebolo spôsobené len Orbánovým koketovaním s Kremľom, ale má hlbšie príčiny, ktorých korene siahajú ešte do obdobia pred ruskou inváziou. Súvisia s postavením približne 150-tisícovej maďarskej menšiny na Ukrajine, ktorá žije v Zakarpatsku pri hraniciach s Maďarskom.

Ukrajinský parlament prijal ešte v roku 2017 problematický školský zákon, ktorý obmedzil vzdelávanie detí z národnostných menšín v ich materinskom jazyku. Po novom štát od piateho ročníka základnej školy garantoval iba vzdelávanie v ukrajinčine.

Ukrajinská vláda chcela takýmto posilnením postavenia ukrajinčiny reagovať na ruský tlak na východe krajiny. Obeťami tohto „posilňovania ukrajinskej štátnosti“ sa však stali aj národnostné menšiny na západe Ukrajiny.

Okrem Maďarov vtedy negatívne reagovali aj Rumuni a rumunský prezident Klaus Iohannis pre tento zákon zrušil návštevu Kyjeva.

V roku 2019 prišiel ďalší ukrajinsko-maďarský konflikt, tentoraz pre rovnako problematický jazykový zákon. Poškodená sa vtedy opäť cítila maďarská menšina.

Tieto zákony sa následne stali nástrojom tak v maďarských, ako aj v ukrajinských domácich politických zápasoch.

Na tomto mieste treba povedať, že eskaláciu vo vzťahoch s Maďarskom nevyužíval iba Orbán. Aj prezident Petro Porošenko sa prostredníctvom tejto témy snažil mobilizovať nacionalistických voličov na západe Ukrajiny. Táto karta mu mala pomôcť v prezidentskom súboji s Volodymyrom Zelenským, ktorý však napokon prehral.

Bolo by naivné očakávať, že po páde Orbánovej vlády sa vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom zmenia o stoosemdesiat stupňov.

Situácia maďarskej menšiny na Ukrajine je citlivým terénom, na ktorom musí opatrne našľapovať každá maďarská vláda. Nehovoriac o vláde strany Tisza, ktorá má s Fideszom v mnohom podobnú DNA. Jej chrbticou sú odídenci od Orbána a národná rétorika i symbolika sú silne prítomné v politickej výbave strany.

Žiadna maďarská vláda si tiež nebude môcť dovoliť ignorovať prípady násilného odvádzania Maďarov do ukrajinskej armády, ktoré silno rezonujú v maďarských médiách. Ani fakt, že prezidenta Zelenského vnímajú negatívne až dve tretiny Maďarov.

Poďme však ku konkrétnym postojom dvoch hlavných maďarských strán k otázkam, ktoré sú pre Ukrajinu dôležité.

Tak ako Fidesz, aj Tisza je skeptická voči integrácii Ukrajiny do EÚ.

Kým však Viktor Orbán vstup nášho východného suseda do Únie rezolútne odmieta a robí z tejto témy jeden z hlavných frontov svojho stretu s Kyjevom aj Bruselom, Tisza svoju pozíciu formuluje miernejšie.

Jej politici sú proti zrýchlenému vstupu Ukrajiny do EÚ a tvrdia, že Kyjev musí splniť rovnaké kritériá ako ostatné kandidátske krajiny. Ani to však podľa nich nebude stačiť a o podpore vstupu Ukrajiny do EÚ zo strany Maďarska by muselo rozhodnúť záväzné referendum.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo europoslanci za stranu Tisza v roku 2024 nepodporili rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá privítala začatie prístupových rokovaní s Ukrajinou.

Péter Magyar v minulosti tiež povedal, že súhlasí s Orbánovou vládou v tom, že cez Maďarsko by nemali prúdiť dodávky zbraní pre Ukrajinu. Rovnako by tam nemali byť dodávané ani maďarské zbrane. Ako dôvod uviedol, že by to mohlo ohroziť maďarskú menšinu v Zakarpatsku.

Líder maďarskej opozície však zároveň povedal, že iné krajiny majú suverénne právo zbrane na Ukrajinu posielať. To je určite rozdiel oproti Fideszu, ktorý dlhodobo vystupuje proti akejkoľvek európskej vojenskej pomoci Ukrajine.

Čo by sa teda po Orbánovej porážke zmenilo?

Určite by sa výrazne znížila intenzita využívania ukrajinskej karty v maďarskej domácej politike. Nová maďarská politická reprezentácia by tiež na pôde EÚ určite vystupovala konštruktívnejšie a nevyužívala by veto na blokovanie pomoci Ukrajine či sankcií voči ruskému režimu.

Z vyjadrení politikov strany Tisza vyplýva, že ak by získali moc, tiež by vytvárali tlak na Kyjev, aby čo najrýchlejšie obnovil dodávky cez ropovod Družba. Na rozdiel od Orbána by však nelipli len na ruskej rope a plyne, ale snažili by sa diverzifikovať dodávky týchto komodít.

Postavenie maďarskej menšiny v Zakarpatsku by však aj naďalej zostalo neuralgickým bodom vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Bez toho, aby Kyjev urobil ústupky voči ukrajinským Maďarom, nemožno očakávať, že by sa zásadnejšie zmenil skeptický postoj Budapešti k členstvu Ukrajiny v EÚ.

Ak to teda zhrnieme: pokiaľ cez víkend vo voľbách zvíťazí Tisza a dokáže zostaviť novú vládu, maďarská politika voči Ukrajine sa určite kvalitatívne zmení.

Táto nová politika však bude mať stále dosť ďaleko od proukrajinského entuziazmu „koalície ochotných“.