Ako dostavať diaľnice II S rozumnými cenami sa to dá oveľa rýchlejšie

Rozpočet na dopravu nikdy nebol naprogramovaný na výdavky, o akých snívajú ministri vo svojich budovateľských youtubových videách a ktoré plnia oficiálne plány ministerstva dopravy. A teraz spolu s konsolidáciou prichádza na konkrétne číselné priznania, ľudovo povedané, aj škrty.

Naplno sa ukazuje, že projektovať rozpočet na diaľnice a cesty na viac ako dve miliardy eur ročne, ako to prezentoval navrhovaný harmonogram výstavby z júna tohto roka, je totálna ilúzia v rozpore s dlhodobou históriou a obzvlášť budúcou ekonomickou realitou, ktorá pre Slovensko nevyzerá ružovo.

Bohužiaľ, s tým prichádzajú aj prvé spoločenské rozpory medzi regiónmi, čo neprospieva spoločenskej súdržnosti.

Zdá sa, že snom o rozostavaní Slovenska je nateraz koniec.

Ak chceme ako krajina pokračovať v budovaní infraštruktúry, je zjavne potrebné robiť niečo inak. V čase narastajúceho štátneho dlhu a utlmeného ekonomického rastu je obzvlášť dôležité používať rozum a rešpektovať základnú matematiku. Konkrétne niečo, čo možno označiť ako investičnú trojčlenku: čím viac niečo stojí, tým menšie množstvo si toho môžeme dovoliť.

To je však až krok dva. Prvým krokom je vedieť, koľko môžeme minúť.

Bez serióznej metodiky a systémuSlovenský diaľničný plán ako surreálny zoznam prianí

Peter Vanya

Aký máme vlastne rozpočet?

Môže to byť nepríjemné zistenie, ale nedá sa inak: existuje rozpočet. Hoci je existencia rozpočtu rôznymi ministerstvami, ako aj vládou pravidelne popieraná, aj slovenské cesty ho majú. A nie sú v tom samy. Aj bohaté „ropné štáty“ ako Nórsko a Saudská Arábia majú rozpočet. Rovnako tak najbohatšie športové kluby ako Real Madrid alebo Manchester City.

Aký je teda rozpočet na cesty? Podľa starších strategických dokumentov míňalo Slovensko na cestné investície 0,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Približne toľko by sme tak mohli vedieť na cesty vyčleniť aj v budúcnosti, ak sa na to pozrieme pragmaticky a neuveríme lacným sľubom. Pri HDP 133 miliárd eur za rok 2024 je to približne okrúhla miliarda eur.

Graf ukazujúci ročné výdavky Slovenska a nových členských krajín EÚ (EÚ12) z priorizácie cestných projektov z roku 2020

Investičná miliarda, bohužiaľ, neznamená, že môžeme všetko minúť na nové diaľnice. Z tejto hodnoty treba odčítať rôzne viac či menej povinné výdavky. Ide napríklad o platby za úseky R1 a D4-R7 postavené cez PPP, spolu približne 200 miliónov za rok.

Nasledujú výdavky na SSC, ktoré nie sú zanedbateľné – máme totiž rozpadnuté mosty s očakávanou potrebou stoviek miliónov eur na sanáciu a okrem toho stovky kilometrov hlavných ciest v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. To si vyžiada významné investičné zdroje.

Všeobecne tak možno nahrubo predpokladať, že na nové kilometre diaľnic po odčítaní všetkých ostatných kritických výdavkov možno dávať 500 – 800 miliónov ročne. Tým sa môžeme posunúť k ďalšiemu kroku.

Čo všetko chceme postaviť

Je prekvapivo zložité zistiť, čo presne plánuje ministerstvo dopravy postaviť. Posledný dokument, ktorý dával aspoň elementárny zmysel, bola priorizácia cestných investícií a zásobník projektov predstavený v roku 2020. Pri jeho tvorbe boli zozbierané všetky projektované úseky na diaľniciach a cestách I. triedy, odhadli sa ich spoločenské benefity a následne sa zoradili podľa dôležitosti.

Na túto priorizáciu sa na ministerstve po výmene vlády rýchlo zabudlo a na jej miesto nastúpil harmonogram – alebo skôr zoznam prianí –, ktorého podklady zostávajú bez vysvetlenia a hocijakého kontextu dopravnej potreby. V podstate len pridáva nové projekty a navyšuje ceny starých. Odstrašujúcim príkladom je ekonomicky nezmyselný tunel Karpaty pri Bratislave, ktorý sa bez zreteľných dôvodov prehupol do centra pozornosti.

Keď z toho odhadneme čas dokončenia, vyjde nám pri realistických rozpočtových podmienkach jediný záver: dovidenia po roku 2050.

Dostavba cestnej siete v tejto krajine zaberie ešte jednu celú generáciu. Sú s týmto stavom stotožnené všetky regióny Slovenska? Mnohým chýba normálna cesta mimo obce, po ktorej by sa dalo ísť aspoň štandardnou deväťdesiatkou. Ako to, že nikto neprotestuje?

A nedá sa to nejako urýchliť?

Ako dostavať diaľniceNízka cena je jedinou cestou k viac kilometrom

Peter VanyaPatrik Turzák

S rozumom sa dá stavať rýchlejšie

Zopakujme si hru, ktorú ako krajina hráme. Máme rozpočet postavený na historickej skúsenosti a zásobník nových kilometrov diaľnic, ktorý chceme postaviť. Boli by sme radi, aby sa postavil čo najskôr, ideálne skôr ako za 25 až 30 rokov. Potom potrebujeme už len jedno: uistiť sa, že projekty budú vhodne nacenené.

Ibaže rozumné nacenenie diaľnic je na Slovensku vysoko problematické. Ale ako sme písali v predošlom článku, projektované náklady podľa oficiálnych ministerských dokumentov sú systematicky vyššie, ako by mohli a mali byť. Typický kilometer štvorpruhovej diaľnice stojí neuveriteľných 29 miliónov eur (ceny na rok 2024).

Keby sme stavali všade len štvorpruhové diaľnice, vyšlo by nám to ročne pri 500 miliónovom rozpočte len na 17 kilometrov, čo je zúfalé. Na postavenie zásobníka by bolo treba 13,6 miliardy, čo vychádza až na 27 rokov dostavby.

Túto kultúru drahoty však treba rázne odmietnuť. Ako sme ukázali, ceny možno rozumne skorigovať na základe historickej stavebnej schopnosti a hlavne porovnaním s projektami SSC, ktorá je úspornejšou sestrou NDS. V takom prípade by sa dal kilometer štvorpruhu postaviť za 17 miliónov a kilometer dvojpruhu za 10 miliónov. Priblížili by sme sa Poľsku.

Ak naceníme posledný zmysluplný zásobník projektov z roku 2020 korigovanými cenami, odhalí sa úplne iný obraz. Náklad na dostavbu diaľničnej siete by sa znížil na 9,4 miliardy. Išlo by tak o úsporu až vo výške niekoľkých ročných rozpočtov.

Čo by to znamenalo z hľadiska času potrebného na dostavbu celej siete? Ak by sme ako štát boli schopní dávať na nové projekty pravidelne optimistických 800 miliónov ročne, postavili by sme sieť už za 12 rokov, čo sú len tri volebné obdobia, ľahko uchopiteľný časový rámec. V prípade konsolidačných 500 miliónov ročne by to trvalo asi 19 rokov. To je dlhší čas, ale výrazne lepšie ako pôvodných 27 rokov.

S realistickými plánmi ďalej zájdeš

Rozdiel medzi oficiálnou cenou v materiáloch ministerstva dopravy a korigovanou pragmatickou cenou znamená rozdiel jedného desaťročia v čase dostavby slovenskej cestnej siete. To je dlhý čas. V prípade, že sa neustrážia stavebné ceny, môže ľahko narásť.

Práve teraz, keď nastávajú výrazné zmeny z dôvodu konsolidácie, treba žiadať od ministra jasné čísla a plány: ako sa reálne mení rozpočet na nové diaľnice nielen na rok 2026 a ako to ovplyvní dostavané kilometre.

Len spoločenským tlakom na rozumnú a férovú cenu a projektovaním v medziach reálnych finančných možností štátu môžeme dosiahnuť, že aj zanedbané regióny budú pripojené k diaľničnej sieti vo vopred dohodnutom čase a nie v nejakej abstraktnej budúcnosti.

Článok vyjadruje súkromný názor autorov.