Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
19. máj 2021

Kolobežkári, ktorí ovládli naše chodníky

V mestách je to zlé, mnohí nerešpektujú pravidlá a ohrozujú deti či starších

Len máloktorý kolobežkár sa prispôsobuje na chodníku chodcom. Deti a starší ľudia sú ohrození najviac, zrážka môže byť fatálna.

V mestách je to zlé, mnohí nerešpektujú pravidlá a ohrozujú deti či starších

Ilustračné foto: TASR/Dano Veselský

Chodec ako nežiaduca osoba, ktorá zbytočne prekáža. Tak to už začína vyzerať na chodníkoch vo väčších mestách, na ktorých sa udomácnili elektrické kolobežky.

Je nedeľa popoludní a slnečné počasie mnohí využili na prechádzku po dunajskom nábreží. Petržalská strana promenády s výhľadom na starú Bratislavu je plná. Väčšinou sú tam rodiny s malými deťmi alebo starší ľudia.

Na prvý pohľad pokojná idyla. Tento dojem sa však stráca po pár minútach, keď pomedzi ľudí prefrčí prvá elektrická kolobežka. Neveriacky pozeráme na mladíka, ktorý sa v rýchlosti stráca v diaľke.

Po chvíli sa situácia opakuje, tentokrát presvištia dve mladé dámy vedľa seba, okoloidúci im odskakujú z cesty. Po tomto už deti radšej pevne držíme za ruky.

Pri prechode cez Most SNP to je ešte horšie. Keďže pre rekonštrukčné práce je pre peších otvorená len jedna strana, je preplnená. Napriek tomu bez problémov vyzváňajú na chodcov kolobežkári i cyklisti, ktorí v rýchlosti kľučkujú pomedzi ľudí. Ani nespomaľujú, zrejme sa spoľahli na pud sebazáchovy u chodcov. Na druhej strane Dunaja to isté, chodník patrí kolobežkám a bicyklom.

Zákon sa zmenil, správanie nie

Elektrické kolobežky, teda kolobežky s prídavným motorčekom a batériou, sú čoraz populárnejšie. Už celkom slušne vybavené modely sa dajú kúpiť za niekoľko stoviek eur. Prístupnejšie pre širšiu verejnosť sa stali najmä po tom, čo vo viacerých väčších mestách zaviedli služby zdieľaných kolobežiek.

Práve pre nebezpečenstvo, aké elektrické kolobežky potenciálne predstavujú, sa zmenilo postavenie ich užívateľov. Po novele zákona o cestnej premávke v roku 2019 už nie sú považovaní za chodcov, ale vodičov nemotorových vozidiel. Sú tak de facto na úrovni cyklistov. A platia pre nich rovnaké pravidlá.

V prvom rade musia využívať cyklistický chodník a cesty. Ak je nevyhnutné, aby kolobežkár použil chodník, mal by sa pohybovať na jeho pravej strane, nesmie ohrozovať chodcov, a preto musí prispôsobiť svoju rýchlosť, teda ísť približne 5 km/h.

Zákon sa síce zmenil, správanie mnohých kolobežkárov nie. Využívať pravú krajnicu cesty, medzi autami sa boja. Ako tvrdia, sú plné jám a výmoľov a nechcú sa stať darcami orgánov. Sieť cyklochodníkov je v hlavnom meste stále nedostačujúca. No a ako píšu niektorí z nich na sociálnych sieťach vo svojej komunite, „nekupovali sme drahé kolobežky na to, aby sme nimi chodili 5 km/h“. Takže ani zo zníženej rýchlosti si mnohí z nich ťažkú hlavu nerobia.

Lenže stret chodca s kolobežkárom, pričom tými najzraniteľnejšími sú deti a starší ľudia, sa môže ľahko končiť zraneniami, čo ukazujú aj niektoré medializované prípady.

Vlani v novembri v bratislavskom Ružinove zrazil kolobežkár matku, ktorá sa snažila vlastným telom zabrániť zrážke so svojím 20-mesačným synom. Zostala doudieraná, našťastie to nebolo nič vážne. Ešte teraz ju desí predstava, ako by to dopadlo, keby sa medzi kolobežkára a dieťa nehodila. Aká bola reakcia kolobežkára? „Rýchlo nasadol na kolobežku a keď som na neho kričala, tak mi zakričal, že som mu nemala skočiť do cesty,“ opisuje matka.

O niečo horšie skončila žena, ktorá kočíkovala vnúčatá – trojtýždňové dvojčatá. Do nič netušiacej ženy narazil kolobežkár. Po náraze spadla na zem. Prevrátil sa aj kočík, ale vďaka svojej mohutnosti zadržal bábätká pred vypadnutím na zem. Pani sa nemohla postaviť, preto jej okoloidúci privolali sanitku.

„Kolobežkár na zdieľanej kolobežke medzi nohami prepravoval bandasku s vodou do ostrekovača. Keď sa bandaska posunula, muž stratil kontrolu nad vedením kolobežky a rukou zachytil ruku ženy, ktorá potom spadla na zem,“ vyšetrila dôvody nehody polícia.

Krátko po tom, čo v Poprade zaviedli službu zdieľaných kolobežiek, jeden z kolobežkárov zrazil na chodníku malé dievčatko. Na kolobežke nebol sám, mal za sebou spolujazdca. Dievčatko kráčalo po chodníku, niečo ho zaujalo a vybočilo. Muž na rozbehnutej kolobežke, na ktorej dvaja nemali čo hľadať, už nedokázal vychýliť smer jazdy a do dieťaťa narazil. Dievčatko spadlo na zem a skončilo s ľahšími zraneniami.

Na jednej z bratislavských ulíc zase kolobežkár zozadu narazil do 73-ročnej dôchodkyne. Z miesta nehody ušiel. Podobná situácia sa stala na Moste SNP, kde do 72-ročného pána narazila mladá žena. Síce zastavila a spýtala sa, či sa mu niečo stalo, následne bez ďalšieho záujmu o jeho stav odišla. Sanitku mu privolali až náhodní okoloidúci. 

Prax ukazuje, že mnohí kolobežkári nerešpektujú ani pravidlá zdravého rozumu, nieto dopravné predpisy. Medzi chodcami sa nepohybujú rýchlosťou chôdze, nejazdia na kolobežke sami, dokonca na nej prevážajú náklad. To všetko je v pravidlách upravujúcich jazdu na elektrických kolobežkách zakázané.

Dopravní odborníci upozorňujú, že kolobežka nie je konštrukčne prispôsobená na príliš rýchlu jazdu. Tým, že má oveľa menšie kolesá ako bicykel, jej používateľovi nedáva priestor na náhlu zmenu smeru, ak sa mu do cesty dostane nečakane chodec. A to sa môže stať veľmi ľahko, keďže elektrické kolobežky sú pomerne tiché a v ruchu mesta sú pre chodcov takmer nepočuteľné.

Šetria baterku, brzdia na poslednú chvíľu

Okrem toho sú kolobežky horšie ovládateľné, nestabilnejšie a majú dlhšiu brzdnú dráhu. Viacerí kolobežkári sa na sociálnej sieti medzi sebou priznávajú, že sa počas jazdy snažia udržiavať konštantnú rýchlosť, aby im vydržala dlhšie baterka, takže brzdia až na poslednú chvíľu.

Bratislavský magistrát potvrdil, že pri zavedení služby zdieľaných kolobežiek evidovalo mesto sťažnosti na rýchlu jazdu či nesprávne parkovanie.

„Zodpovednosť za správanie sa užívateľov služby je plne v rukách spoločnosti, ktorá danú službu prevádzkuje,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Podľa jej slov magistrát komunikuje s prevádzkovateľmi a žiada ich, aby svojich užívateľov poučili o pravidlách bezpečnosti. „Napríklad spoločnosť Bolt má možnosť pokutovať svojich užívateľov pri nesprávnom parkovaní,“ dodala.

Parkovanie kolobežiek je kapitola sama osebe. Mnohí po dorazení do cieľa nechajú kolobežky presne tam, kde z nich vystúpili. A tak sa dajú nájsť všade. Uprostred chodníka, na ostrovčekoch v strede križovatiek či odhodené na kraji cesty, kde prekážajú autám v jazde.

Inzercia

„Na základe rokovaní s prevádzkovateľom služby budú mať kolobežky limitované miesta na parkovanie, tzv. zóny zdieľanej mobility. V pešej zóne v centre mesta je už teraz zakázané kolobežky parkovať a maximálna povolená rýchlosť zdieľanej kolobežky je limitovaná na 5 km/h,“ povedala Rajčanová.

Momentálne je v uliciach Bratislavy zhruba tisíc zdieľaných kolobežiek. K číslu treba pripočítať počet ľudí, ktorí si elektrické kolobežky zakúpili. Mesto správanie ich užívateľov neplánuje riešiť. „Nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky je v kompetencii polície,“ dodala Rajčanová.

V Košiciach je k dispozícii niekoľko stoviek zdieľaných kolobežiek. Mesto je v kontakte so spoločnosťami, ktoré túto službu ponúkajú, a snaží sa vytypovať najkritickejšie zóny pre zavedenie bezpečnostných opatrení. Chce tak znížiť riziko nebezpečných kolízií v parkoch, v centre mesta či na frekventovaných častiach niektorých sídlisk.

Hovorca mesta Vladimír Fabian pre Postoj tvrdí, že je komplikované porušovanie dopravných predpisov dokazovať. „Problém je v tom, že e-kolobežky nemajú tabuľku s evidenčným číslom. Takisto je problémom najmä pri zdieľaných kolobežkách vypátrať konkrétneho vodiča, ktorý porušil dopravné predpisy. Navyše delikty páchané prostredníctvom e-kolobežiek nie je možné podľa zákona riešiť ani prostredníctvom objektívnej zodpovednosti ich držiteľov,“ hovorí.

Správanie jazdcov nemonitorujú

Spoločnosť Bolt, ktorá prevádzkuje zdieľané kolobežky už v deviatich slovenských mestách, nemonitoruje správanie jazdcov počas jazdy. Spolieha sa na obmedzovanie rýchlosti v niektorých zónach mesta. Rýchlosť je daná aplikáciou, takže nie je možné ju prekročiť.

„Na niektorých miestach s predpokladom zvýšeného pohybu osôb je napríklad po dohode s magistrátom obmedzená rýchlosť kolobežky na 10 km/h. Okrem toho sú v meste aj tzv. no go zóny, kde je rýchlosť kolobežky obmedzená na 0 km/h a nie je možné v týchto miestach kolobežku zaparkovať,“ opisuje pre Postoj spoluprácu s mestami manažér pre kolobežky Bolt na Slovensku Martin Zajíc. Zodpovednosť za jazdu svojich zákazníkov ponecháva na nich samotných.

Pritom zákazníci zdieľaných kolobežiek tvoria len časť problému. Mnohí kolobežkári majú elektrické kolobežky v osobnom vlastníctve, ktorých v rýchlosti na chodníkoch neobmedzuje okrem svedomia nič. Pokiaľ sa na chodníku nestane závažnejšia nehoda, sú nepostihnuteľní. Pri menej vážnom strete s chodcom je totiž ich najbežnejšou stratégiou útek. Na policajtov sa v takýchto prípadoch chodci veľmi spoliehať nemôžu. Nie je v ich fyzických silách, aby dohliadali na každý chodník v meste.

Presné čísla o priestupkoch kolobežkárov polícia ani nemá. V štatistikách totiž zaznamenáva nehody zavinené vodičmi nemotorového vozidla, takže tento údaj sa vzťahuje na bicyklistov i kolobežkárov. Za posledné štyri mesiace tohto roka zaznamenala 53 takýchto nehôd. „Udalosti, keď nebola polícia volaná na miesto, neevidujeme,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Ak polícia prichytí kolobežkára pri porušovaní zákona, hrozí mu pokuta do 100 eur, v blokovom konaní do 50 eur. „V prípade spôsobenia dopravnej nehody sa každý prípad posudzuje individuálne,“ dodala Bárdyová.

Kolobežky prerábajú na „turbo modely“

Keďže elektrické kolobežky náš zákon definuje ako nemotorové vozidlo, kolobežka predávaná na Slovensku musí spĺňať relatívne prísne kritériá. Nesmie byť schopná prekročiť na rovine rýchlosť 25 km/h. Keď si však niekto zakúpi kolobežku cez zahraničný internetový obchod, dokáže dosiahnuť aj dvojnásobnú rýchlosť. Najrýchlejšie modely už zvládnu aj 60 km/h. Sú to už v podstate motorové vozidlá, no a pri nich by oficiálne bol potrebný už aj vodičský preukaz.

Ale ani pri kolobežke zakúpenej u nás nemusí byť rýchlostný limit prekážkou. Niektorí úpravcovia ich dokážu upraviť tak, aby dosahovali výrazne vyššie maximálne rýchlosti. Stačí pár sekúnd a na internete možno nájsť návod s podrobným technickým postupom, ako kolobežku so zavedeným limitom zrýchliť o takmer dvojnásobok.

Keďže elektrické kolobežky nemusia prechádzať pravidelnými technickými kontrolami ako autá, nedá sa ani zistiť, koľko takýchto „turbo“ kolobežiek sa na našich cestách a chodníkoch pohybuje.

Aj európske metropoly riešia problémy s nebezpečnou jazdou kolobežkárov. Paríž, Brusel, Barcelona, Štokholm či Londýn má v štatistikách mŕtvych po zrážke kolobežky s chodcami. Mestá preto upravujú pravidlá ich používania. Niekde znižujú povolenú rýchlosť, inde vstúpil do platnosti zákaz jazdy na chodníku.

Známy je prípad spred dvoch rokov z Francúzska, kde sa riešenia situácie ujali samotní chodci. Cítili sa ohrozovaní a prekážalo im, že odparkované kolobežky ležali všade naokolo bez poriadku. Ľudia v Paríži, Lyone či Marseille začali elektrické kolobežky hádzať do riek. Na sociálnych sieťach sa šírili zábery kolobežiek pod vodnou hladinou.

Niektoré mestá stratili trpezlivosť a pristúpili dokonca aj k plošným zákazom. Taký je prípad San Francisca, kde sa elektrické kolobežky tešili veľkému rozmachu. Niekoľko firiem naraz spustilo systém zdieľaných kolobežiek, a tak sa v krátkom čase objavili kolobežky na každom rohu, pohádzané, zničené, ľudia na nich jazdili bez prilieb a hlavne bez akýchkoľvek pravidiel.

Mesto preto pristúpilo k dočasnému zákazu všetkých kolobežiek. Neskôr ich opäť čiastočne povolili, no prakticky ihneď po uvoľnení sa verejnosť opäť začala vo veľkom sťažovať na nebezpečné správanie ľudí na kolobežkách. Pritom v San Franciscu nesmú elektrické kolobežky jazdiť na chodníkoch.

Nie sú až také zelené

Do projektu so zdieľanými kolobežkami sa mestá vo veľkom púšťajú najmä pre získanie statusu moderného mesta podporujúceho zelenú alternatívnu dopravu. Podľa štúdie Štátnej univerzity v Severnej Karolíne však používanie prenajatej elektrickej kolobežky nemusí byť také ekologické, ako sa na prvý pohľad zdá. Vedci zistili, že priemerný dosah prenajímaných kolobežiek na globálne otepľovanie je 202 g CO2 na 1 míľu (1,6 km). Asi polovica z toho pochádza z materiálov a výroby a 43 percent tvorí nabíjanie kolobežiek, ktoré sa musia zhromaždiť, presunúť autom a po dobití znova autom presunúť na svoje stanovištia.

Štúdia tak prekvapivo ukázala, že využívanie autobusov verejnej dopravy je oveľa ekologickejší spôsob mestskej dopravy.

Nech už sú motívy využívania kolobežiek akékoľvek, či ide o ekológiu, jednoduchú prepravu na krátke vzdialenosti, alebo len o čisto imidžovú záležitosť, je neprípustné, aby ich užívatelia na dennom poriadku ohrozovali tých najzraniteľnejších – deti a starších ľudí.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame