Medvedie útoky skúma 25 rokov Problémového medveďa, ktorý sa vracia, treba odstrániť. Inak robí ostatným medvediu službu

„Ak ide o problematického medveďa, ktorý sa nebojí ľudí a stále sa k nim vracia, jeho odstránenie je najlepším riešením pre celú populáciu medveďov, lebo on im robí medvediu službu,“ hovorí britský zoológ Robin Rigg, zakladateľ organizácie Slovak Wildlife Society. 

Na Slovensko prišiel skúmať vlky, pretože v Škótsku ich ľudia ešte v 17. storočí vyhubili. Prišiel v roku 1996 a ostal dodnes. Okrem vlkov ho však zaujali aj medvede, ktorým sa začal venovať viac. Ako výskumník zmonitoroval všetky útoky medveďa na Slovensku od roku 1999. 

Odvtedy vedie databázu všetkých hlásených incidentov na Slovensku, aby ich bolo možné analyzovať a vďaka nim zistiť, čo môžu ľudia urobiť, aby znížili riziko útoku. V rozhovore tvrdí, že treba riešiť nielen odstrely, ale aj prevenciu a správanie ľudí. „Medveď nemôže za všetko.“

Útoky medveďa na človeka na Slovensku skúmate už 25 rokov. Koľko ich za ten čas bolo?

Od začiatku roka 1999 do konca roka 2023 mám hodnoverné záznamy o 97 útokoch, pri ktorých bolo zranených celkovo 108 osôb. Nie je v tom ešte zahrnutý rok 2024, lebo ešte nie je ukončený a nevieme, čo bude v lete a na jeseň.

Ide o očistené objektívne dáta, nie o subjektívnu interpretáciu. Po konzultácii s poprednými medzinárodnými odborníkmi som útok definoval ako stretnutie s medveďom, pri ktorom dôjde k fyzickému kontaktu s následkom zranenia človeka, od malých škrabancov až po jeden smrteľný prípad v Liptovskej Lúžnej.

Aké strety s medveďom ste do databázy nezapočítali?

Vynechal som 20 prípadov, v ktorých z rôznych dôvodov nedošlo k fyzickému kontaktu medzi človekom a medveďom. Teda aj niektoré prípady, keď bol medveď pri blízkom stretnutí zastrelený.

Prečo ste ich vyradili?

Nevieme s istotou povedať, čo by bol medveď urobil, keby nebol býval zastrelený. Či by bol človeka naozaj napadol alebo ho chcel len vystrašiť a následne by bol ušiel. 

Rovnako tam nezahŕňam ani šesť prípadov, o ktorých sa síce v médiách písalo, ale o týchto stretoch nevedú žiadne záznamy policajti ani lesníci, ani pracovníci chránených území, ktorí by potvrdili, že k útoku určite došlo. Najmä predtým, ako začal tieto útoky systematicky vyšetrovať zásahový tím, boli útoky medveďa v médiách často prekrúcané a v niektorých prípadoch mali ďaleko od skutočnosti.

V posledných rokoch o medvedích útokoch počúvame čoraz viac. Je trend skutočne stúpajúci, ako to badať z mediálneho obrazu?

Áno, moje údaje ukazujú, že útoky sa naozaj dejú častejšie ako v minulosti. Kým na prelome storočí išlo v priemere o menej ako dva útoky ročne, posledných päť rokov je to už takmer sedem.

V priebehu jedného mesiaca došlo hneď k niekoľkým incidentom spojeným s medveďom, a to je len apríl. Bude aj tento rok rekordný?

Očakávam to. V minulom roku, ktorý bol rekordný, boli do konca apríla pri štyroch útokoch celkovo zranení štyria ľudia. Tento rok do 22. apríla už máme 11 zranených pri šiestich samostatných udalostiach.

Prekvapil vás taký počet už v apríli?

Počtom áno, ale neprekvapilo ma, že tie útoky boli už v marci a apríli. Hoci k útokom medveďa dochádza najčastejšie v letných mesiacoch, keď sú v lesoch okrem medveďov aktívnejší aj ľudia, práve marec je druhým vrcholom roka.

Medvede sa vtedy zobúdzajú zo zimného spánku a vychádzajú zo svojich brlohov. V tomto období je pobyt v lese riskantnejší, najmä ak človek ide mimo vyznačenej trasy do strmého, skalnatého terénu alebo do hustej vegetácie.

Robin Rigg. Foto: archív R. R.

To zrejme zohralo svoju rolu aj v prípade nebohej Bielorusky. Čo vieme o obetiach útokov?

Typicky ide o dospelého muža, ktorý je terčom útoku až v 88 percentách prípadov, väčšinou vo veku od 30 do 59 rokov.

Čo sa týka detí, v mojom zozname zatiaľ figurujú len dve, teda ide skôr o raritu. V prípade 12-ročného chlapca v roku 2001 išlo o poškriabanie synantropnou medvedicou Brigitou, ktorá bola dennodenne medzi ľuďmi pri Chate pod Rysmi vo Vysokých Tatrách.

Pri útoku je zväčša človek sám. Nikdy neboli zranení viac ako dvaja ľudia naraz, až na tohtoročný incident v Liptovskom Mikuláši, čo je naozaj zvláštny prípad, ktorý nemá s tými predchádzajúcim spoločné takmer nič.

Ako si vysvetľujete zatúlanie medveďa do centra Liptovského Mikuláša?

To, že prešiel v nedeľu na poludnie prakticky cez celé mesto a nebol ďaleko od pešej zóny, ma prekvapilo. Stále si kladiem otázku, prečo tam bol.

Nechcel sa len presunúť zo Západných Tatier do Nízkych?

Ak by mal medveď v úmysle prejsť cez vysoko obývanú oblasť, očakával by som, že to urobí v noci alebo za súmraku, nie počas bieleho dňa. Vylučujem aj to, že tam išiel hľadať odpadky alebo inú potravu. Z videí vyzeral byť niečím veľmi vyplašený, vyslovene tam nechcel byť a snažil sa dostať preč. S najväčšou pravdepodobnosťou ho niečo vyrušilo a omylom vbehol do mesta.

V prípade útoku medveďa ide vždy o obrannú reakciu?

Vo veľkej väčšine áno. Buď sa medveď sám bráni, alebo medvedica bráni svoje mláďatá, čo je v živočíšnej ríši úplne prirodzený reflex. Aj dáta ukazujú, že minimálne v tretine prípadov útočila medvedica, ale často ide aj o nedospelé jedince.

V niektorých prípadoch sú detaily útokov nejasné. Neraz atakovaný človek povie, že išlo o obrovského medveďa, no pritom môže ísť len o dojem, keďže v takejto stresovej situácii je pochopiteľná tendencia veci nadhodnocovať.

Je Liptov regiónom, kde k útokom dochádza najčastejšie?

K najväčšiemu počtu útokov dochádza v Nízkych Tatrách a v Malej Fatre, kde je ich takmer dvojnásobne viac než v iných lokalitách, ako sú Strážovské vrchy, Poľana či Veľká Fatra, ktoré sú hneď za nimi. Podľa okresov má prvenstvo Martin, na druhom mieste sú spolu Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

Riaditeľ štátnej ochrany prírody Štefan Kysel sa po incidente v Liptovskom Mikuláši obáva, že by medvede mohli začať považovať človeka za svoju potravu. Má pravdu?

Doposiaľ som na Slovensku nevidel žiadne dôkazy o predačnom útoku medveďa. Hoci ide o desivú perspektívu ako z hollywoodskeho filmu, takéto útoky sú v realite veľmi zriedkavé, obzvlášť v Európe. Medveď je všežravec, ale aj na základe vlastného výskumu môžem povedať, že až 85 percent potravy medveďa v Tatrách je rastlinného typu, zvyšok tvoria hlavne larvy hmyzu či zdochliny.

Keď hľadáme dôvod nárastu útokov, ak dáme bokom tvrdenia o premnožení, jedným z hlavných argumentov je, že medvede zmenili správanie a stratili plachosť voči človeku. Súhlasíte?

Čo sa pod tou „zmenou správania“ myslí? Nie som presvedčený o tom, že každý medveď sa zrazu správa inak ako predtým, aj keď to neznamená, že všetky sú rovnaké. Netreba ani zabúdať, že aj správanie človeka je súčasťou problému.

Ako to myslíte?

My ľudia máme rôzne povahy a tak je to aj s medveďmi. Niektoré sú opatrnejšie, niektoré odvážnejšie. V 90. rokoch mali napríklad v Demänovskej doline veľké problémy s medveďmi, ktoré tam bežne chodili na odpadky. Podobne to bolo donedávna aj vo Vysokých Tatrách, kde boli zaznamenané prvé prípady medveďov hľadajúcich potravu v intraviláne už v 60. rokoch minulého storočia.

Nikdy to nerobili všetky medvede, len konkrétne nedospelé jedince, prípadne medvedice, ktoré to naučili aj svoje mláďatá. Odučiť od toho takéto medvede je ťažké, preto je také dôležité zabezpečiť odpadkové koše, aby sa z nich medvede nenaučili získavať potravu.

Nie je aj zabezpečovanie kontajnerov znakom zmeny správania medveďa, na základe ktorej čoraz viac medveďov pri hľadaní potravy schádza bližšie k obydliam ľudí?

S tým súhlasím. Každý druh sa musí prispôsobovať, aby prežil. Medvede majú na mnohých miestach Slovenska k dispozícii veľké množstvo potravy zo zdrojov, ktoré vznikajú činnosťou človeka. Nehovoríme len o odpadkoch.

Keď som pred viac ako dvadsiatimi rokmi prišiel bývať na Liptov, kukuričné polia tu boli len zriedka. Teraz v lete a na jeseň je kukurica všade v kotline, kde bývajú ľudia. Pre medvede, ako aj jelene a diviaky je to obrovský zdroj potravy s perfektným úkrytom.

Potom je veľká šanca, že kukurica priláka medvede do blízkosti dediny. Ak sa im nechce, nemusia sa ani každý deň vrátiť do lesa. Tu určite vidíme masovú zmenu správania medveďov a nad tým sa treba zamyslieť. Lebo je to človek, kto podobnými krokmi privádza medveďa bližšie k sebe.

Kukuričné polia v blízkosti lesov sú jedným z problémov. Ale medveď je inteligentné zviera. Nie je to tak, že pri človeku, ktorý na neho pravidelne nepoľuje, stratil pocit hrozby?

Toto je bežné konštatovanie, ktorým sa zdôvodňuje snaha nariadiť kvótu na odstrel medveďa, aby mal rešpekt pred človekom, a problém je vyriešený. Keď však medveďa odstrelíte, je mŕtvy a nič sa už nenaučí.

Momentálne dominuje názor, že medvede, ktoré si na človeka zvykli, treba eliminovať. Jeden z vedúcich zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan tvrdí, že problém by nedospel tak ďaleko, keby v minulosti vedenie štátnej ochrany prírody a ministerstva bolo dovolilo odstraňovať problémové medvede.

Pri medveďoch, ktoré sa neboja človeka a stále sa vracajú k obývanej časti obce, nemáte veľmi na výber, je lepšie ich odstrániť z populácie. Ale ide o to, aby po nich neprišli ďalšie. Preto treba riešiť aj prevenciu iného typu, nielen odstrelom.

Nezabúdajme, že aby došlo k stretu s medveďom, musí byť prítomný aj človek. A treba rozmýšľať aj nad tým, čo robil daný človek, nielen o tom, koľko je medveďov.

Z mojej analýzy vyplýva, že kým v prvej dekáde medzi ľuďmi zranenými medveďom prevládali hubári, lesníci a poľovníci, ktorí sa stretli s medveďom pri zbieraní parožia, pri prechádzke či inej činnosti, v poslednej dekáde sú rekreanti najčastejšou skupinou.

Okrem turistov pribúdajú ľudia, ktorých medveď zranil pri fotení a natáčaní prírody – do roku 2010 o tom nebol žiaden záznam, ale odvtedy ich je aspoň sedem. Od roku 2015 pribudli aj bežci v lese a s nimi aj útoky medveďov na nich. Nebude to aj tým, že tieto aktivity sú bežnejšie ako v minulosti?

Čo tým chcete povedať?

Zdá sa mi, že žiadny z posledných prípadov nesúvisel s medveďmi hľadajúcimi potravu v blízkosti dedín, nešlo o problémové „synantropné“ medvede a je nepravdepodobné, že by niektorému z týchto útokov zabránili opatrenia, ktoré v súčasnosti navrhuje vláda.

15. marec: 2 turisti narazili na medveďa mimo turistického chodníka v odľahlej oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy, pri úteku jedna z nich spadla na skaly, udrela si hlavu a zomrela.15. marec: 2 turisti narazili na medveďa mimo turistického chodníka v odľahlej oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy, pri úteku jedna z nich spadla na skaly, udrela si hlavu a zomrela

17. marec: Zjavne vystresovaný medveď vbehol cez mesto a cestou zranil 5 rôznych ľudí.

31. marca: 2 chodci so psom narazili niekoľko kilometrov od najbližšej dediny na medveďa, ktorý 1 z nich zranil.

4. apríla: V hustom lesnom poraste zranil lesníka medveď.

14. apríl: 2 turisti boli napadnutí mimo turistického chodníka v oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy.

21. apríla: Na turistickom chodníku v horách medvedica s mláďaťom zranila turista, ktorý bol sám.

17. marec: Zjavne vystresovaný medveď vbehol cez mesto a cestou zranil 5 rôznych ľudí.

31. marca: 2 chodci so psom narazili niekoľko kilometrov od najbližšej dediny na medveďa, ktorý 1 z nich zranil.

4. apríla: V hustom lesnom poraste zranil lesníka medveď.

14. apríl: 2 turisti boli napadnutí mimo turistického chodníka v oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy.

21. apríla: Na turistickom chodníku v horách medvedica s mláďaťom zranila turista, ktorý bol sám.

• 15. marec: Dvaja turisti narazili na medveďa mimo turistického chodníka v odľahlej oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy. Bieloruska pri úteku spadla zo skaly, udrela si hlavu a zomrela.
• 17. marec: Zjavne vystresovaný medveď vbehol do Liptovského Mikuláša a cestou zranil 5 rôznych ľudí.
• 31. marec: Dvaja chodci so psom narazili niekoľko kilometrov od najbližšej dediny na medveďa, ktorý jedného z nich zranil. Incident sa stal na turistickej trase na oddychovom mieste.
• 4. apríl: V hustom lesnom poraste zranil medveď lesníka.
• 14. apríl: Dvaja turisti boli napadnutí mimo turistického chodníka v oblasti, kde boli pravdepodobne brlohy.
• 21. apríl: Na turistickom chodníku v horách medvedica s mláďaťom zranila turistu, ktorý bol sám.

Je zaujímavé, že sa štyri zo šiestich posledných prípadov stali v nedeľu. Toto sa ukazuje aj v mojom dlhodobom súbore údajov, súvisí to zrejme s množstvom ľudí prítomných v oblastiach s medveďmi.

No zrejme nemôžeme hádzať vinu na človeka za to, že sa šiel prejsť cez víkend do prírody, ak niektoré medvede v minulosti nezahnali hlboko do lesa ani gumené projektily.

Chápem, že tohtoročné prípady ľudí veľmi vyplašili. Nechcem, aby to vyznelo tak, že za všetko môžu ľudia. Tak to nie je. Ale nemôže za všetko ani medveď. Ja sa snažím pochopiť medveďa aj človeka.

Ak ide o problematického medveďa, teda o takého, ktorý sa nebojí ľudí a stále sa k nim vracia, jeho odstránenie je najlepším riešením pre celú populáciu medveďov, inak im robí „medvediu službu“.

Zároveň si nemyslím, že výskyt medveďa bližšie ako napríklad 500 metrov od hranice obce je automaticky problematický, pretože niektoré obce sú v tesnom kontakte s lesom alebo sú ním obklopené. Keď idete pol kilometra od takýchto dedín, už ste priamo tam, kde sú medvede doma.

Neviem ani, či má zmysel strieľať medveďa, keď nikomu ešte nič zlé neurobil a územím len prechádza alebo je tam dočasne, napríklad keď na jar jedáva trávu a púpavy na lúke.

Nakoniec by mali o odstrele medveďa rozhodovať miestne okresné úrady, ktoré povedia, či naozaj ide o problematického medveďa. Pre mnohých je nepochopiteľné, že medveď musí najskôr zničiť úrodu alebo niekoho zraniť, aby bol dôvod na jeho odstrel.

Áno, ale či už dôjde, alebo nedôjde k odstrelu medveďa, základom musia byť preventívne opatrenia. Aj elektrické oplotenie včelích úľov na okraji lesov by malo byť štandardom.

No niektoré domácnosti si nemôžu dovoliť podobnú investíciu do elektrického oplotenia.

Hoci je to investícia, v takýchto prípadoch nemá zmysel čakať na odstrel. Navyše existujú rôzne zdroje finančnej pomoci.

Najlepšou zbraňou proti medveďovi je rozum. Medvede sú šikovné, musíme ich prekabátiť. Myslím si, že ľudia to vedia zvládnuť.

Narážate na niečo konkrétne?

Minulý október som navštívil mestečko Băile Tușnad v rumunských Karpatoch, do ktorého chodievali pravidelne medvede. Vďaka spolupráci miestnej komunity, úradov a mimovládnych organizácií, no najmä vďaka systematickému prístupu k implementácii preventívnych opatrení, ako sú elektrické ohrady okolo záhrad s ovocnými stromami, bol problém vyriešený. Hovoria tomu „bear smart community“, teda medvedia inteligentná komunita.

Ako často stretávate medveďa vy?

Za tie roky som už videl stovky medveďov a v desiatkach prípadov sme sa aj stretli na kratšiu vzdialenosť a vzájomne na seba reagovali.

Ako to, že na vás nikdy nezaútočil?

Pretože tie útoky sú naozaj výnimočné. Medvede väčšinou utečú a nemám pocit, že by v tomto radikálne za posledných 25 rokov menili svoje správanie. Aj tie, ktoré som v posledných rokoch stretol, robili stále to isté, ako som zvyknutý. 

Napríklad pred rokom nad Pribylinou mladší jedinec okamžite zutekal, keď ma zbadal pred sebou, zatiaľ čo o hodinu neskôr veľký dospelý sa najprv rozbehol pár krokov smerom ku mne, potom sa otočil a utekal preč.

Čo vtedy robíte?

Nič. To je moja prvá reakcia. Som absolútne pasívny – nekričím ani neutekám, v hlave si kladiem otázky, či je medveď blízko alebo ďaleko, či o mne vie alebo nie, či je pokojný alebo dáva najavo, že ho situácia znervózňuje. Na základe toho sa rozhodnem, čo ďalej, ale v prvom momente sa zastavím a rýchlo vyhodnocujem situáciu. Hoci nosím sprej na medvede, zatiaľ som ho ani pri blízkom strete nemusel použiť.

Odborník na medvedePri stretnutí s medveďom nekričte ani nebežte, dajte mu šancu odísť

Lukáš Kekelák

Lesníci, ochranári a politici sa nevedia zhodnúť na počte medveďov na Slovensku. Koľko ich podľa vás je?

Podľa genetickej štúdie z roku 2013/2014, ktorú považujem za dôveryhodnú, ich vtedy bolo okolo 1250. Novšia genetická štúdia z Karlovej univerzity, ktorá sa líši v niektorých dôležitých detailoch metodiky, hovorí o rovnakom počte. To podľa mňa nesedí.

Súdim to na základe toho, čo osobne aj pomocou fotopascí vidím v teréne. Na miesta, kam chodievam na Liptove, je ich určite viac. A o vyššom počte svedčí aj celkový areál výskytu medveďa, ktorý sa rozšíril. Medveď je už aj tam, kde sa dlho predtým nepohyboval.

Zvýšenie počtu medveďov zrejme čiastočne vysvetľuje aj ich útoky, ale nie je to jediný faktor. Svoju úlohu zohráva zrejme aj zmena klímy, keďže zimy sú kratšie a miernejšie a medvede trávia kratší čas v zimnom spánku.

Medveďov je teda určite viac ako pred desiatimi rokmi?

Ich populácia na základe viacerých indikátorov rastie, preto mám podozrenie, že posledná štúdia podcenila veľkosť populácie. Podľa poľovníckych štatistík, o ktorých je známe, že sú, naopak, nadhodnotené, je ich viac ako 3000. Ja vzhľadom na dlhodobý vývoj populácie odhadujem, že reálny počet medveďov je v súčasnosti okolo 2000 jedincov.

Pochádzate z Británie, kde nie sú žiadne medvede. Začiatkom 20. storočia aj na Slovensku prežívali len desiatky medveďov, zatiaľ čo dnes ich máme tisíce. Bol by problém, keby ich bolo o tisíc menej?

Ak by vyhubili polovicu medveďov a všetko ostatné zostane po starom, štatisticky by bola menšia šanca stretnúť medveďa, preto by sme mohli logicky očakávať menej incidentov. No ale ak by do lesa chodilo dvojnásobne viac ľudí či rovnaký počet ľudí, ale oveľa častejšie alebo by v lese začalo viac ľudí behať, budeme tam, kde sme boli predtým.

Moja otázka je, čo chceme väčším odstrelom dosiahnuť – aby sme mali len dva útoky ročne ako pred dvadsiatimi rokmi? Aj keby sa populácia výrazne zredukovala, stále by existovalo určité riziko, že po strete s medveďom bude niekto zranený. Preto je najdôležitejšie, aby ľudia vedeli, ako sa vyhnúť blízkym stretom s medveďom a čo majú robiť, ak sa s ním predsa stretnú.

Mnohí už ani nechcú chodiť do lesa, lebo sa boja medveďa, čo tiež asi nie je normálne.

Už roky bežne stretávam ľudí, ktorí pre medveďa nechcú ísť do lesa. Strach je oveľa väčší než v minulosti, čomu zrejme neprospievajú ani senzačné mediálne správy či politizácia problematiky. 

Nezabúdajme, že život má veľa rizík, ktoré často prijímame bez veľkého premýšľania, hoci majú celkovo väčší dosah na zdravie človeka ako medvede – napríklad fajčenie, alkohol, priveľa cukru či soli v strave, kúrenie uhlím, agresivita medzi ľuďmi. Pre kontext uvádzam, že podľa štatistického úradu vlani zomrelo na Slovensku 54-tisíc ľudí. Nikoho z nich nezabil medveď.