Mesiac chodníkovej novely Kde zákaz parkovania na chodníkoch pomohol a kde situáciu zhoršil?

Od prvého októbra na Slovensku platí zákaz parkovania na chodníkoch mimo vyznačených miest. Pozreli sme sa na to, ako sa táto takzvaná parkovacia novela osvedčila a či sa nejako zmenila situácia s parkovaním v slovenských mestách.

Jednou z lokalít, kde parkovanie patrí k najkritickejším na Slovensku, je bez pochýb sídlisko Dlhé diely v bratislavskej Karlovej Vsi. Jej starostka Dana Čahojová po schválení chodníkovej novely vníma, že parkovanie je ešte väčší problém ako predtým.

„Situácia sa zmenila k horšiemu, lebo každé jedno parkovacie miesto má u nás vysokú cenu,“ hovorí Čahojová pre Postoj. „Kde sme vedeli, tam sme parkovacie miesta vyznačili. Keď sa dalo na jednej strane cesty zachovať parkovanie na chodníku pri zachovaní šírky jazdných pruhov, tak sme oň bojovali,“ vraví.

Tým, že Karlova Ves je mestská časť, musela hľadať kompromisy aj s magistrátom hlavného mesta. To postupne rozširuje svoju celomestskú parkovaciu politiku, no v Karlovej Vsi zatiaľ zavedená nie je.

„Keď sa bude celomestský systém parkovania rozširovať, príde to aj na Dlhé diely a to bude znamenať ďalší úbytok parkovacích miest,“ obáva sa Čahojová. „Je to ťažké, ale ľudia si zasa začali upratovať garáže, niektoré ulice prestali byť odstavným parkoviskom pre prestup do električky. Iní parkujú tam, kde sa ešte dá.“

Podľa Čahojovej sa niektorí Karlovešťania na zavedenie mestskej parkovacej politiky v tejto mestskej časti tešia. „Myslia si, že rezidentom sa bude lepšie parkovať. No neuvedomujú si, že tu máme ulice, kde je rezidentov viac, ako bude možné vyznačiť parkovacích miest v rámci parkovacej politiky,“ dodáva. Mestská parkovacia politika má totiž prísnejšie kritériá na vyznačovanie parkovacích miest.

Postihovať všetkých nie je možné

Výraznú zmenu parkovania v Bratislave nevníma ani Ivan Lučanič, ktorý mal na starosti parkovaciu politiku v Petržalke.

„Všímam si, že na niektorých miestach ľudia iba zostúpili z chodníka a parkujú na ceste, kde možno mnohokrát tvoria prekážku. To je pre dopravu omnoho horšia situácia, ale chápem, že sa tým zlepšila situácia pre chodcov,“ hovorí Lučanič.

„Druhý problém je, že aj keď polovica z tých tisícok áut prestala parkovať na chodníku, stále ostávajú tisíce, ktoré na chodníkoch parkujú naďalej. Čo sa zmenilo, je, že je väčšia šanca, že človek za to dostane pokutu. V Petržalke máme miesto, kde parkovalo na chodníku sto áut. Teraz ich je tam osemdesiat, ale naďalej tam sú, bez jedinej papuče. Chápem to, lebo osemdesiat áut mestská polícia neopapučuje,“ vysvetľuje Lučanič pre Postoj.

Ivan Lučanič o parkovaní v Bratislave Systém nastavili tak, aby čo najviac zarobil. Na úkor obyvateľov aj návštevníkov

Jakub Lipták

Toto vedenie hlavného mesta vníma auto ako niečo nežiaduce. Je to ideologická vec, hovorí bývalý petržalský úradník Ivan Lučanič.

Priznáva však, že takýto počet áut môže polícia vyriešiť cez inštitút objektívnej zodpovednosti.

„Otázka je, či sa to deje,“ vraví. „Viem, aké majú kapacity ľudia, ktorí robia správne konania cez objektívnu zodpovednosť za nezaplatené parkovanie. Ani tí nestíhajú všetky priestupky. Ešte som nezachytil, že by niekto za parkovanie na chodníku dostal pokutu cez objektívnu zodpovednosť,“ uzatvára.

S otázkami týkajúcimi sa situácie s parkovaním Postoj oslovil aj magistrát Košíc. Hovorca mesta Dušan Tokarčík sa však vyjadril, že pre krátkosť času zatiaľ nebude vyvodzovať závery o chodníkovej novele, a odkázal na tlačovú správu mesta z konca septembra, podľa ktorej mesto vyznačilo asi päťsto parkovacích miest, skonštatovalo, že chodníkovú novelu víta, a vodičom odporučilo, aby zmenili svoje parkovacie návyky.

V menších mestách téma nerezonuje

Čo je veľký problém v Bratislave, v menších mestách až tak netlačí. Prípadné problémy s parkovaním sa riešia zväčša zjednosmerňovaním ulíc, vďaka čomu je možné vytvoriť nové miesta na parkovanie. Inde problémy dokážu riešiť aj bez zjednosmerňovania.

Podľa vyjadrenia Vladimíry Novotnej Čajovej z Mestského úradu Levoča sa situácia s parkovaním v tomto meste mierne zlepšila. Chodníková novela viedla k spracovaniu projektových dokumentácií na zjednosmernenie ulíc. Vďaka tomu bolo umožnené v niektorých prípadoch pozdĺžne parkovanie na ceste, v iných zasa parkovanie na chodníku.

Mestskí policajti v Levoči v októbri upozorňovali vodičov na zmenu zákona a priestupky riešili napomenutím.

V Bardejove k zjednosmerňovaniu ulíc s cieľom vytvárať nové parkovacie miesta nepristúpili. „Mesto Bardejov však v rámci svojich finančných a grantových možností realizovalo výstavbu nových, respektíve rozšírenie, úpravu už existujúcich parkovacích plôch v rámci projektov vodozádržných opatrení. Zároveň pripravuje ďalšie projekty výstavby nových parkovacích plôch,“ vyjadril sa Štefan Hij z Mestského úradu Bardejov.

Zákon, ktorý prešiel omylom Zákaz parkovania na chodníku spôsobí starosti vodičom, obciam a možno aj chodcom

Jakub Lipták

Zákon, ktorý má pomôcť chodcom, im možno napokon skomplikuje situáciu. A samosprávy stavia pred ťažkú dilemu.

Rybníček: Novela urýchľuje potrebnú reguláciu parkovania

Problémy nezaznamenal ani Trenčín. Jeho primátor Richard Rybníček, ktorý je zároveň prezidentom Únie miest Slovenska, hovorí, že mesto pracuje na regulácii parkovania už od roku 2016.

„Trenčín je podľa môjho názoru mesto, ktoré je najďalej s reguláciou parkovania na Slovensku. Dnes máme zregulovaných sedemdesiat percent mesta a čoskoro budeme mať regulované aj všetky sídliská,“ hovorí Rybníček pre Postoj.

„Už dávno sme zaviedli jednosmerné ulice, tridsiatky na cestách, postupne dobudovávame parkovacie miesta. Táto chodníková novela sa nás dramaticky nedotkla,“ konštatuje.

Rybníček však registruje negatívnu spätnú väzbu od primátorov iných miest v rámci Únie miest Slovenska, ale vraj nejde o nejaký zásadný problém. „Áno, sú problémy, hlavne vo veľkých mestách to nie je jednoduché, ale nie je to v tejto chvíli problém, ktorý by mestá veľmi gniavil,“ hodnotí.

„Každý sa s touto novelou vyrovnáva po svojom. Určite sú aj mestá, ktoré s tým majú problémy, ale vo väčšine prípadov sa ukazuje, že mestá postupne zavádzajú reguláciu parkovania a aj táto novela ten proces urýchľuje,“ myslí si.

Richard Rybníček celkovo chodníkovú novelu víta. „Chodníky patria chodcom a cesty patria autám. Tých stále pribúda a myslím, že jedinou cestou je regulácia parkovania a zníženie počtu áut v meste. Nie je v poriadku, že svojím majetkom, ktorým je auto, niekto zaberá verejný priestor, ktorý patrí všetkým,“ uzatvára.