„V rodinách, ktoré žijú neusporiadaným životom, v ktorých chýbajú zdravé návyky a bezpodmienečná láska, majú deti silnú predispozíciu k závislosti od pornografie,“ hovorí španielsky klinický psychológ a sexuológ Alejandro Villena Moya. V rozhovore približuje, ako deti chrániť pred pornom, ako s nimi komunikovať o sexe, ale aj to, čo všetko závislosť od porna o človeku odhaľuje.
Pripomína, že pravidelní konzumenti pornografie sú náchylnejší na agresiu. V čom sa pri závislosti od porna líšia muži od žien? A dá sa táto závislosť vôbec vyliečiť?
„Máme všade naokolo veľa sexu, pritom neprežívame kvalitný sexuálny zážitok. A to aj pre preferovaný model konzumácie sexu, v ktorom musíme dosiahnuť čo najviac potešenia,“ tvrdí. Čo si myslí o fenoméne OnlyFans? Prečo mu prepadáva toľko ženatých mužov? A čím ho desí umelá inteligencia?
Alejandro Villena Moya vystúpi 7. februára 2026 v Bratislave na konferencii SOS Pornografia. Je riaditeľom výskumu závislosti od pornografie v združení Dale una vuelta, ako aj členom Národného výboru vládnych expertov na vytváranie bezpečného digitálneho prostredia.
Je to veľmi ťažké, ale prvá vec, ktorú musíte mať, je motivácia. Ak človek nechce, je to nemožné. Musíte si byť vedomý, že touto závislosťou trpíte, že ide o chorobu, ktorú nemáte pod kontrolou. A potrebujete si uvedomiť negatívne dôsledky, ktoré vám pornografia v živote spôsobuje. Bez toho sa ťažko hľadá motivácia prestať, ak vám sledovanie porna vytvára potešenie.
Musí začať kontrolovať všetky stimuly a spoznať, čo sú spúšťače jeho závislosti. Snažiť sa ich odhaliť, aby vôbec vedel, čo treba kontrolovať a aké návyky musí meniť. Nikdy to však nejde bez zlepšenia zručnosti emocionálnej regulácie.
Je veľmi dôležité vedieť, čo sa deje vo vašom vnútornom svete. Vyjadriť svoje emócie a regulovať ich zdravým spôsobom prostredníctvom iných aktivít, ako je hudba, šport či iné zdravé voľnočasové aktivity.
Veľmi dôležitou súčasťou liečby je zapracovať na sociálnych zručnostiach, ako je sebaúcta, regulácia a zvládanie stresu, aby ste prekonali nutkanie. A potom pracovať na prevencii relapsu.
Každý človek je iný. Ak máte obsedantno-kompulzívnu poruchu, sociálnu úzkosť, zažili ste traumu či sexuálne zneužívanie, musíte sa s tým vyrovnať. A potom musíte siahnuť po psychologickej, psychiatrickej pomoci či dokonca po liekoch aj pri liečbe závislosti od pornografie.
Veľmi účinné sú skupinové terapie anonymných sexholikov, ale aj kognitívno-behaviorálna terapia či terapia založená na všímavosti. Máme veľa techník a terapií, ktoré preukazujú účinnosť.

Nie, z dlhodobého hľadiska určite nie. Je to však téma, o ktorej minimálne tu v Španielsku veľa diskutujeme. Ak „pozitívne“ znamená krátkodobé potešenie, tak to vám dá aj tabak či kokaín, no ani tie nevnímame ako pozitívne návykové látky. Z psychologického pohľadu dnes vidíme, že pornografia nemá vôbec žiadne pozitívne prínosy.
Áno, pred 20- až 30 rokmi zvykli psychológovia porno odporúčať ako zdroj na zlepšenie túžby. V súčasnosti sa veci menia a väčšina sexuológov ho už ako liečbu vôbec neodporúča. Môže v niečom trochu zlepšiť vašu túžbu, ale väčšina účinkov je negatívna.
Keď si zvyknete na pozeranie pornografie, vaše sexuálne uspokojenie klesá a na vyvrcholenie potrebujete ešte aj pornografiu.
Mám klientov v našej poradni, ktorí potrebujú mať počítač vo svojom sexuálnom vzťahu alebo rovno v posteli, pretože bez toho nedokážu dosiahnuť orgazmus. Až tak sú na porno zvyknutí. Niektorí uprednostňujú porno pred sexom v reálnom živote a potom riešia aj sexuálnu dysfunkciu.
Samozrejme. Z nášho nedávneho výskumu vyplynulo aj to, že u dospelých závislých od porna existuje tendencia mať viac rizikového sexu. Z porna sa naučia, že sex je akoby nekontrolovateľné sexuálne správanie, veľa kvantity, no málo kvalitného vzťahu. Sú tak náchylnejší trpieť sexuálnymi infekčnými ochoreniami a majú aj väčšiu tendenciu požívať viac alkoholu a drog v sexuálnom vzťahu.
Je to komplexný problém. Pornografia, ktorá sa za posledných dvadsať rokov veľmi zmenila, je navrhnutá tak, aby spôsobovala závislosť a udržala vás nabudených. Obsah je nepretržite nový, agresívnejší a mení vašu toleranciu.
Začnete s malým množstvom sledovania, ale postupne potrebujete čoraz viac. Bežný sex už nestačí. Náš mozog je stvorený na to, aby cítil potešenie, a to je skvelé, veď bez toho nedôjde ani k reprodukcii, pornografia je však lož.
Podvádza náš mozog tým, že mu hovorí: „Hej, mal by si pozerať porno, aby si sa vedel rozmnožovať, aby si cítil potešenie, aby si bol v sexe lepší, aby si relaxoval“, ale to vôbec nie je pravda. Možno v krátkodobom horizonte cítite potešenie, myslíte si, že sa o sexualite niečo učíte, ale dlhodobým účinkom je závislosť.

Kombinácia pornografie s fungovaním nášho mozgu, ktorý zachytáva všetky príjemné zážitky v živote, je ideálna zmes na rozvoj tohto druhu závislosti. A technológie sú jednou z dôležitých vecí, ktoré z nej vytvárajú fenomén.
Pornografický priemysel má dobre nastavené stratégie a algoritmy, ktoré sú pascou pre dospievajúcich. Potrebujú lapiť dospievajúcich klientov do siete čo najskôr a snažiť sa udržať si ich čo najdlhšie.
Nie nadarmo je dnes pornopriemysel jedným z najväčších technologických odvetví na svete a súťaží s TikTokom, Amazonom či ChatGPT.
Samozrejme, existujú rôzne predispozičné faktory. Napríklad ľudia, ktorí trpia úzkosťami, depresiou, ľudia s ADHD či poruchou hyperaktivity a deficitom pozornosti.
Veľkým faktorom je aj prežitie traumy či sexuálneho zneužívania. Aj to niekedy vedie ľudí k tomu, že sledujú porno, aby unikli pred vnútornou bolesťou a svojím utrpením do inej reality.
Je teda veľmi bežné, že závislosť od pornografie je len faktorom, ktorý vidíte navonok, ale vo vnútri človeka trápia iné problémy.
Sledovanie porna býva únikom aj pre tých, ktorí cítia väčšiu osamelosť a majú tendenciu izolovať sa. Rovnako ľudia, ktorí nedokážu zvládať svoje emócie ako stres, úzkosť či hnev, siahajú po porne ako po náplasti.
Aj preto hovorievam, že závislosť od porna je posledná diagnóza, ktorú títo ľudia majú. Vždy pred ňou existuje ešte iná diagnóza. Prácou s emóciami tejto závislosti dokážete predísť.
Určite muži.
Existujú rôzne vedecké hypotézy. Niektoré štúdie zistili, že predispozičným faktorom môžu byť hladiny testosterónu v slinách, ktorý je u mužov vyšší než u žien. Toto môže hrať nejakú úlohu, hoci je k tomu ešte málo štúdií.
Potom sú tu kultúrne faktory. Pornografia je navrhnutá pre mužov. Práve oni sú zväčša hlavnými protagonistami príbehu, žena v porne akoby čaká na potešenie od muža. A aj kultúrne sme stále spoločnosť, v ktorej môžu muži tradične hovoriť viac o svojej sexualite než ženy.
Nedávno sme uskutočnili veľký výskum v Španielsku a Mexiku, z ktorého vyplynulo, že chlapci majú tendenciu byť k pornu tolerantnejší a potrebujú čoraz väčšie množstvo podnetov, aby sa cítili vzrušení.
Naopak, dievčatá sú na to citlivejšie, vizuálne sa im to až tak nepáči a s rastúcim počtom majú tendenciu ho odmietať. Dievčatá sa cez porno zvyčajne snažia naučiť, čo chlapec v sexuálnom vzťahu chce, minimálne v prieskume to tak deklarovali. Toto sú asi najväčšie rozdiely medzi pohlaviami.

Alejandro Villena Moya. Zdroj foto: Archív
V súvislosti s dosahom sledovania porna sledujeme, že tí, ktorí pornografiu konzumujú, sú náchylnejší páchať agresiu a byť otvorenými sexistami. Očakávania a sexuálny scenár, ktorý sa učia z pornografie, sú nerealistické, založené na dominancii, moci a na agresívnom správaní. A neplatí to len pri mužoch.
Veľmi problematické vzorce správania sa prenášajú aj na ženy a dievčatá, ktoré porno sledujú.
Sú náchylnejšie stať sa obeťami sexuálneho násilia v skutočnom živote, pretože následne nedokážu rozlíšiť, čo je násilie a čo už nie. Porno mení aj ženský pohľad na zdravý sex. Za normálny sex považujú ten, ktorý je založený na násilí, a keď začnú svoje milostné vzťahy a zažijú v nich násilie, v skutočnosti neraz nevedia, že to nie je v poriadku.
Je to akoby ste sa narodili vo vojne, v ktorej žiť so zbraňou a zabíjať ľudí pokladáte za normálne. Ak sa učíte o sexualite na základe nejakého špecifického násilného správania, naučíte sa, že sexuálne násilie je veľmi normálna vec a že ako žena musíte pri sexe trpieť.

Z našej klinickej skúsenosti vidím, že to platí aj tu. V prípade rodín, ktoré majú problémy s alkoholom, s drogami, s užívaním iných návykových látok aj s nelátkovými závislosťami, ako je hazard, hranie hier či iné behaviorálne otroctvá, sa ukazuje, že môžu mať biologickú predispozíciu aj na túto závislosť.
Nedávno sme zverejnili vedeckú štúdiu o rodinných faktoroch, ktoré ovplyvňujú vytváranie závislosti od pornografie a zistili sme, že spúšťačom môžu byť nielen závislosti v rodine, napríklad u rodičov, ale veľký vplyv má aj emocionálne zanedbávanie, zneužívanie či agresia k deťom.
V rodinách, kde neexistuje spolupráca, kde chýbajú zdravé návyky, bezpodmienečná láska, podpora, pripútanie sa, ako aj v tých, ktoré žijú neusporiadaným životom alebo sa boria s psychopatologickými problémami, je silná predispozícia na závislosť od pornografie.
Áno. Absencia sexuálnej výchovy v rodine, kde sa rodičia o sexe s deťmi nerozprávajú prirodzene a bez posudzovania, je tiež jedným z negatívnych faktorov. Pretože ak doma od rodičov nedostanete referenciu alebo model zdravého sexuálneho vzťahu, lásky, pocitov a starostlivosti, necháte deti naučiť sa to z porna, čo je tá najhoršia možnosť.
Za rozhovor o sexe s deťmi sa netreba hanbiť, sex je predsa normálna vec. Hovoriť o tejto téme treba prirodzene a netreba sa tomu brániť aj v skoršom veku, pretože neskôr v puberte, keď deti rodičov už nechcú počúvať, je to veľmi ťažké. Treba vystihnúť čas ešte predtým, než necháte deti vyrovnať sa s tým samy so svetom.
Obmedzenie technológií a nekontrolovaného prístupu detí k internetu je stále úplný základ. Absencia rodičovskej zámky je veľmi silný predispozičný faktor na vznik tejto závislosti, pritom ide o tú najjednoduchšiu preventívnu stratégiu.
Druhým je spomínaná sexuálna výchova v rodine. Nie je to však len rozprávanie o sexe, o sexuálnom správaní či súhlase, ale aj o emóciách, pocitoch, empatii, rešpekte k druhému, rešpekte k ženám, o etike, asertivite a hodnotách rodiny. Rodičia musia investovať čas do rozvoja zručností a zvládania svojich emócií a odovzdávať to aj deťom.
Veľmi dôležité je rozvíjať u detí aj kritické myslenie. Vytvoriť im priestor, v ktorom môžu premýšľať, klásť kritické otázky, diskutovať. Nestačí deťom povedať, že by nemali pozerať porno, lebo je to zlé. Mali by vedieť, čo sa stane, keď ho budú pozerať, a prečo by to nemali robiť.
Pre mňa je to prostitúcia 2.0 – mix digitálnej prostitúcie a pornografie. Myslím si, že je to nový spôsob, ako sa pornografia učí tvoriť a zarábať viac peňazí. Podarilo sa im ušetriť na nákladoch, keďže nemusia platiť za produkciu, a vytvoriť falošnú ilúziu, že ste v bezpečnom priestore svojho domu, kde vám nič nehrozí, lebo robíte so svojím telom len to, čo chcete. Napriek tomu vidíme, že vytvára model sexuality založený na konzumácii ľudí. Skutočný sex však nie je o konzumácii, ale o spájaní.
Niekedy je to závislosť, pri ktorej nemajú pod kontrolou kompulzívne sexuálne správanie. A inokedy si od začiatku nevytvorili pevný vzťah so svojou manželkou, takže im chýba sexuálna aj emocionálna komunikácia. Majú problémy, ale neriešia ich, a táto forma pornografie je tak pre nich spôsobom, ako uniknúť zo vzťahovej reality.

Ja za tým vidím práve internet a rozmach pornografie. Myslím si, že ideme z extrému do extrému. Zo spoločnosti, ktorá bola pri téme sexu veľmi plachá, žijeme dnes v spoločnosti, ktorá nerieši nič iné. Máme všade naokolo veľa sexu, pritom neprežívame kvalitný sexuálny zážitok. A to aj kvôli preferovanému modelu konzumácie sexu, v ktorom musíme dosiahnuť čo najviac potešenia.
Žijeme v spoločnosti, v ktorej je na prvom mieste „ja“ a „hneď“. Možno krátkodobo cítite veľa, ale vždy potrebujete viac a viac a to nie je naplňujúce rovnako ako pornografický sex na rozdiel od plnohodnotných vzťahov.
Samozrejme. Predstavte si, že každý deň jete hamburgery. Príde moment, keď ste ich takí plní, že cítite averziu a nechcete ich už ani vidieť. So sexualitou je to rovnaké. Ak jete rýchle občerstvenie, ktorým je pornografia, odmietate kvalitné jedlo, teda sex založený na princípe odovzdávania sa, a pre „zlú stravu“ potom trpíte problémami.
V tomto nadmernom všadeprítomnom virtuálnom sexuálnom stimule strácame schopnosť užívať si skutočný sex.
Je to jeden z dôležitých spôsobov, ako proti tomu zakročiť. Jedným z kľúčových opatrení na ochranu maloletých na internete je prenasledovanie tohto priemyslu, ktorý je veľkým monštrom. Treba ho dotlačiť k tomu, aby mal etický algoritmus a kontroloval minimálne overenie veku prísnym a vhodným spôsobom.
Ale to nie je všetko. Potrebujeme viac výskumu, musíme formovať univerzity, rodiny, aby o tom hovorili. Potrebujeme mať protokoly na školách na odhalenie týchto problémov a blokovať verejný prístup k týmto stránkam. Aj bez toho má každý porno prístupné v smartfóne vo svojom vrecku.
Vidíme, ako technologický rozvoj ovplyvňuje naše životy. Musíme sa s tým vyrovnať tak, aby sa k rozvoju pristupovalo eticky.
Záchrana čo i len jedného dieťaťa je dostatočným dôvodom na to, aby sme prijímali podobné politiky. Keby pre pornografiu trpelo vaše dieťa, utekali by ste, aby ste s tým niečo rýchlo urobili.
Umelá inteligencia ma v tomto desí. Napriek všetkým pozitívnym zmenám, ktoré v boji s pornografiou vidím, si myslím, že pre AI nedokážeme zmeniť hru. Podľa mňa tu budeme čeliť ešte mnohým problémom, najmä pri ľahkej produkcii deepfake pornografie. Je len otázkou času, keď sa budú vyrábať akty s príbuznými, priateľmi a šíriť sa na škole. Už teraz treba rozmýšľať, ako proti tomu dokážeme zakročiť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.