Nový Občiansky zákonník Ruší zákon o rodine, podľa kritikov nadraďuje majetok nad rodinné vzťahy

Ministerstvo spravodlivosti predložilo najväčšiu zmenu Občianskeho zákonníka od 60. rokov minulého storočia. Upustilo dokonca od zámeru existujúcu legislatívu novelizovať a pripravilo úplne nový zákon.

Upravuje v ňom nielen doterajšie pravidlá obsiahnuté v súčasnom Občianskom zákonníku, do novej legislatívy zahŕňa aj pravidlá, ktoré doteraz upravoval zákon o rodine a niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sa podľa tvorcov novej legislatívy ukázali ako duplicitné. V prípade, ak by bol Občiansky zákonník schválený v predloženej podobe, zákon o rodine ako taký by zanikol.

Hlavným argumentom na prípravu nového zákona upravujúceho náležitosti každodenného života ľudí je to, že do existujúceho, zhruba 60-ročného zákona sa už zasiahlo toľkokrát, že sa začala strácať jeho zrozumiteľnosť, novely duplikovali iné zákony, napríklad spomínaný zákon o rodine a Obchodný zákonník.

Návrh má takmer 600 strán a 2 145 paragrafov, nie je teda priestor na podrobný rozbor všetkých úprav a zmien. Zamerali sme sa preto najmä na tie, ktoré sa dotýkajú rodinného práva v otázke vzájomných vzťahov v majetkových otázkach vyplývajúcich predovšetkým z úprav pravidiel pri dedení.

Zmena paradigmy

Autori nového znenia Občianskeho zákonníka otvorene hovoria, že sa snažia dávať dôraz na slobodu a zároveň osobnú zodpovednosť občanov tým, že umožňujú úpravu konkrétnych občianskoprávnych vzťahov riešiť princípom zmluvnej slobody.

V úvode návrhu, ktorý definuje základné princípy, sa hneď v článku 2 (Princíp autonómie vôle) hovorí, že „Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných“.

Druhý odsek tohto článku dopĺňa, že „Osoby súkromného práva môžu ustanovenia tohto zákona nahradiť autonómnym dojednaním, ak je s prihliadnutím na rozumné usporiadanie vzťahov zrejmé, že predmetom tohto dojednania môžu slobodne disponovať; zakázané sú predovšetkým také autonómne dojednania, ktoré porušujú dobré mravy a verejný poriadok“.

Ustanovenia tohto článku citujeme v plnom znení preto, že týmto princípom sú zásadne modifikované aj pravidlá rodinného práva, ktoré opisujeme nižšie, a zmeny v nich sú podľa autorov nového Občianskeho zákonníka motivované predovšetkým princípom autonómie vôle.

Posun v definícii manželstva a rodiny

Vnorením zákona o rodine do Občianskeho zákonníka autori rekodifikácie pozmenili aj základné definície, z ktorých rodinné právo vychádza.

Kým v zákone o rodine sa v úvodných princípoch hovorí o tom, že „hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí“ a „rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti“, v návrhu Občianskeho zákonníka takéto explicitné formulácie chýbajú a preberá sa len znenie konkrétnych paragrafov, kde je účelom „vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, v ktorom sa manželia vzájomne podporujú, pomáhajú si a spoločne vychovávajú deti“.

Na to vo svojej pripomienke upozorňuje aj Aliancia za rodinu. Tá podala viacero zásadných pripomienok, v ktorých okrem iného žiada vyňatie rodinného práva z rekodifikácie Občianskeho zákonníka a zachovanie autonómneho zákona o rodine.

V prípade, ak by predkladateľ, teda ministerstvo spravodlivosti, túto pripomienku neakceptoval, žiada, aby sa medzi princípy Občianskeho zákonníka bez zmeny zahrnuli princípy aktuálneho zákona o rodine a predradili sa ešte pred vyššie spomenutý princíp autonómie vôle.

Koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

Uplatnenie princípu autonómie vôle vidíme aj v úprave, ktorá opisuje majetkové vzťahy manželov.

Nejde len o zmenu inštitútu bezpodielového vlastníctva premenovaním na spoločné imanie manželov, ktoré autori zdôvodňujú širším záberom majetku definovaného „imaním“ oproti vlastníctvu.

To síce podobne ako bezpodielové vlastníctvo má vznikať uzavretím manželstva, no návrh ponúka možnosť úpravy rozdelenia majetku už snúbencom, zavádza teda de facto predmanželské zmluvy. Súčasné znenie pripúšťa úpravu majetkových vzťahov len medzi manželmi.

Súčasné znenie pripúšťa úpravu majetkových vzťahov len medzi manželmi.

Aj v tomto prípade je tu námietka Aliancie za rodinu, ktorá upozorňuje na to, že môže dôjsť k ohrozeniu postavenia slabšieho z budúcich manželov, vstupu do manželstva v nerovnom postavení, ba dokonca k uľahčeniu fiktívnych či účelových manželstiev s cieľom získať občianstvo Slovenska (a teda členskej krajiny EÚ).

Zároveň takýto návrh podľa námietky ignoruje fakt, že manželstvom vzniká autonómna socioekonomická jednotka a navrhovaná úprava relativizuje jedinečné postavenie manželstva vyplývajúce aj z ústavy.

Na druhej strane návrh prináša podľa autorov aj ochranu v prípade znášania dlhov, ktoré explicitne vylučuje do imania jedného z manželov, ak dlh vznikol zo závažného rozhodnutia bez vedomia druhého z manželov. Typicky môže ísť o pôžičku napríklad z nebankovej spoločnosti, dlhy z gamblingu a podobne.

Súčasťou návrhu je tiež chúlostivý bod, ktorý rieši zánik manželstva, ak jeden z manželov absolvuje zmenu pohlavia.

Toto ustanovenie namietajú konzervatívni aj progresívni kritici. Tí progresívni dôvodia tým, že podľa nich ide o „vymazanie“ človeka, pričom nereflektuje prípadnú vôľu oboch manželov zotrvať vo zväzku aj po zmene pohlavia jedného z nich. 

Konzervatívna námietka vychádza z toho, že ústava hovorí len o dvoch biologických pohlaviach, čo podľa kritikov vylučuje možnosť úradnej zmeny pohlavia a takéto znenie v návrhu preto nemá opodstatnenie.

Jednoduchšie rozvody

Prenesenie väčšej miery vlastnej vôle do úpravy vzájomných vzťahov sa týka aj rozvodov a úpravy vzťahov k spoločným deťom.

Ak sa podľa návrhu manželia dohodnú na ukončení manželstva rozvodom a podajú návrh spoločne alebo sa jeden pridá k návrhu toho druhého, súd už nebude skúmať okolnosti rozvratu manželstva. Jeho úlohou bude de facto už len schválenie dohody dvoch dospelých svojprávnych ľudí.

Rozvod bude ešte „jednoduchší“, ak sa obaja dohodnú na úprave styku so spoločnými deťmi. Podobne ako návrh na rozvod manželstva pri vzájomnej dohode súd schváli aj dohodu rozvádzajúcich sa o úprave styku s deťmi.

Ak by existovali rozpory, napríklad jeden z manželov by rozvod odmietal alebo by navrhoval inú podobu styku s deťmi, súd pristúpi k posudzovaniu aj s ustanovením kolízneho opatrovníka, podobne ako je to v stave platnom v súčasnosti.

Zástancovia „jednoduchších“ rozvodov argumentujú najmä tým, že aj v prípadoch, že medzi manželmi existovala dohoda o „pokojnom“ rozchode, súd tak či tak skúmal ich manželstvo a verejne „prepieral“ aj intímne okolnosti ich vzájomného spolužitia. Argumentom je podľa nich tiež to, že ak dvaja ľudia nechcú žiť spolu, žiaden súd ich k tomu nemôže nútiť a pre nich aj pre ich spoločných potomkov je najlepším riešením pokojný rozchod založený na vzájomnej dohode bez zvláštnej ingerencie štátu.

Rozvod bude ešte „jednoduchší“, ak sa manželia dohodnú na úprave styku so spoločnými deťmi.

Aliancia za rodinu aj v tomto prípade namieta pravdepodobne nezamýšľaný následok, ktorým môže byť uľahčenie podvodných sobášov na účely získania občianstva.

Intímne záležitosti súlože a z nej plynúceho splodenia však zostanú predmetom pojednávania v prípade sporov o určenie otcovstva, ktoré má svoje lehoty pred uzavretím aj po rozvode manželstva.

Navyše pribúda ustanovenie, ktoré princípy určenia otcovstva vzťahuje aj na prípady umelého oplodnenia, pre ktoré majú platiť obdobné pravidlá ako pri otehotnení súložou. Teda ak bude dieťa z umelého oplodnenia potomkom partnerov, nie manželov, bude sa postupovať vyhlásením o otcovstve, ktoré urobí partner ženy na matričnom úrade. (V prípade manžela zostáva automatický predpoklad otcovstva.)

Tu zaznela námietka, že právo na umelé oplodnenie sa priznáva len manželom. Autori rekodifikácie tvrdia, že zákon musí reflektovať na reálne situácie v živote ľudí.

Jednoduchšie vydedenie?

Pozornosť vzbudila aj úprava, ktorá takisto úzko súvisí s rodinným právom a so vzťahmi v rodine – zmena v oblasti dedenia.

Návrh v súlade so spomenutým princípom autonómie vôle dáva vyššiu váhu rozhodnutiu toho, kto majetok odkazuje (teda prejavu jeho vôle), než zákonným nárokom tých, ktorí na majetok „čakajú“.

Okrem existujúcich možností závetu alebo dedenia zo zákona autori nového Občianskeho zákonníka dopĺňajú aj tzv. dedičskú zmluvu. Tá okrem vymedzenia dedeného majetku môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí dedič naplniť, aby dedičstvo získal, napríklad doopatrovanie poručiteľa a pod.

Pribudne aj tzv. odkaz, teda dedenie konkrétnej veci.

V tejto súvislosti sa voľnejšie pristupuje aj k inštitútu vydedenia, ktoré bude možné aj v prípade, že sa potomok v rozpore s dobrými mravmi správa „voči poručiteľovi alebo voči jemu blízkej osobe“. Súčasná úprava hovorí, že vydediť potomka možno, ak „v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch“. Ustanovenia o možnosti vydediť v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin či za neprejavovanie záujmu zostávajú bez zmeny, vedenie neusporiadaného života sa nahrádza vedením márnotratného života.

Voľnejšia úprava vydedenia aj menší zákonný nárok detí na dedičstvo.

Podstatná zmena však čaká potomkov poručiteľa aj v prípade zákonného nároku. Ak pri dedení zo zákona (ak neexistuje závet) poručiteľ už nemá manžela/manželku, dedičstvo sa delí rovným dielom medzi deti.

Po novom budú mať potomkovia minimálny zákonný nárok na dedičstvo (ak bude existovať dedičská zmluva alebo závet a potomok nebude vydedený), len dve desatiny z dedičstva v prípade maloletého potomka a jednu desatinu v prípade plnoletého.

Návrh sa už stretol aj s politickými výhradami. Za KDH ich formuloval bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.

Jednak nesúhlasí s formuláciami upravujúcimi tzv. predmanželské zmluvy a hovorí, že „vstup do manželstva sa nemá podobať na podpisovanie obchodného kontraktu“. Upozorňuje aj na zníženie ochrany maloletých detí úpravou pravidiel v dedičskom konaní. Maloleté deti by podľa navrhnutého znenia mali garantované len dve desatiny svojho zákonného dedičského podielu.

„Ochrana maloletých detí sa teda znižuje o 80 percent a pri plnoletých o polovicu oproti súčasnému stavu,“ upozorňuje Karas.

Správnou cestou by podľa neho bola voľnejšia úprava nakladania s majetkom napríklad prostredníctvom rodinných nadácií a ďalších nástrojov, ktoré uľahčia správu rodinného majetku. Riešenia nabádajúce na postupy, ktoré sa takmer vôbec nelíšia od vydedenia, však nepovažuje za správne, keďže povedú len k vytvoreniu ďalšieho napätia v rodinách a k oslabeniu prirodzenej generačnej solidarity.

Hoci KDH podľa Karasa vníma potrebu rekodifikácie Občianskeho zákonníka, podobne ako Aliancia za rodinu by kresťanskí demokrati uprednostnili, ak by rodinné právo zostalo v existujúcej podobe, tak ako ho upravuje zákon o rodine.