Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Komentáre a názory
27. január 2021

Školy po pandémii

„Generálny prepadák“ žiakov – rozhodne nie! Sú lepšie riešenia

S realitou pandémie treba počítať a dokonca ju využiť na to, aby dokázala celým systémom pohnúť tak, že sa zlepší a zásadne pomôže aj v súčasnej situácii.

„Generálny prepadák“ žiakov – rozhodne nie! Sú lepšie riešenia

Foto – TASR/Erika Ďurčová

Nemám informáciu, že by sa v rezorte školstva vážne uvažovalo o tom, aby sa pandémiou spôsobené dlhodobé prerušenie riadneho školského vyučovania malo riešiť všeobecným opakovaním ročníka, či už pre celú populáciu detí a žiakov, alebo, nedajbože, pre vybrané skupiny žiakov (čo by bolo naozaj drsné a veľmi nespravodlivé riešenie).

Považujem za rozumné, že sa k takémuto opatreniu štát nejde odhodlať, pretože je skratkovité, čisto mechanické, pre deti výrazne demotivujúce a spôsobilo by viac ťažkostí ako úžitku. Dokonca by som povedal, že je až nemožné.

Z tých najočividnejších ťažkostí a negatívnych dôsledkov spomeniem aspoň tie, ktoré dokážeme predvídať hneď.

Dvojakí prváci

Neviem, či by sa „generálny prepadák“ mal týkať aj materských škôl, to znamená, či by aj terajšie päťročné deti mali ostať v poslednom ročníku škôlky. Zodpovedanie tejto otázky je dosť podstatné, lebo má dôsledok na to, čo by sa udialo v základnej škole.

Ak by najstarší škôlkari normálne postúpili do základnej školy a jej súčasní prváci by spolu so všetkými ešte zostali v tých ročníkoch, v ktorých sú teraz, tak dôjde k zdvojnásobeniu prvákov a k nárastu celkového počtu žiakov základných škôl.

Okrem toho, že základným školám stúpne počet žiakov, budú mať vlastne dva typy prvákov (začínajúcich a tých „pokročilejších“), no a navýši sa aj kapacitná potreba základných škôl z hľadiska počtu potrebných učiteľov. To už nehovorím o komplikáciách, ktoré by súviseli s povahou učebníc, ktoré by dva typy prvákov mali používať, lebo potreba diferencovaného vyučovania by sa znásobila niekoľkokrát.

Ak by najstarší škôlkari postúpili do základnej školy a jej súčasní prváci by spolu so všetkými ešte zostali v tých ročníkoch, v ktorých sú teraz, tak dôjde k zdvojnásobeniu prvákov a k nárastu celkového počtu žiakov základných škôl. Zdieľať

Ak by sa tomuto chcelo zabrániť, tak by sa „generálne opakovanie“ školského roka muselo týkať aj materských škôl. Znamená to, že všetky deti materskej školy by mali zostať v tých triedach, v ktorých sú teraz, a nemali by postúpiť na vyšší „škôlkarský“ level.

Vzhľadom na túto hypotetickú skutočnosť a na obmedzené kapacitné možnosti škôlok by tieto nemohli prijať nové trojročné deti. S čím môže byť problém aj bez „opakovacej“ stratégie, keďže od septembra 2021 sa začína povinné predškolské vzdelávanie pre všetky päťročné deti, čo už samo osebe spôsobí nárast počtu detí v triedach. A ak by tí súčasní päťroční škôlkari mali ešte rok počkať do nástupu do základnej školy, zrazu by sa tiež ocitli v režime povinného predškolského vzdelávania. 

Prázdno na stredných a vysokých školách

Podobné scenáre by mohli nastať na stredných školách. Ak by sa generálne opakovanie malo týkať len základných škôl, a nie stredných, v hre bude výpadok prvých ročníkov stredných škôl. Znamená to kapacitné zníženie až štvrtiny stredoškolákov a aj učiteľov na dlhšie obdobie, lebo tento výpadok sa bude ťahať niekoľko rokov.

Pri vysokých školách logika opakovania ročníkov akiste nehrozí, ich systém toto principiálne nevyžaduje. A tak celkom určite hrozí výpadok veľkej časti študentov, ktorí by nastúpili do prvého ročníka, ale nenastúpia, keďže opakujú posledný ročník strednej školy. Rozpočtový deficit vysokých škôl je teda na stole hneď, keďže ten sa do veľkej miery odvíja od počtu študentov.

Takže nápad „generálneho prepadnutia“ treba odmietnuť hneď v zárodku. A chcem zdôrazniť toto: Vôbec sa nemusíme obávať nechať žiakov postúpiť do ďalšieho ročníka, keď ukončia tento nešťastný školský rok. Odpustime si aj frenetické doháňanie zameškaného alebo – čo taktiež reálne hrozí – tvárenie sa, že sa vlastne nič nestalo a môže sa ísť v starom režime ďalej.

Určite potrebujeme systémovejšie opatrenia s dlhodobým účinkom. Také, ktoré sú realizovateľné a vykonateľné pomerne rýchlo, jednoznačne a ktorým nahráva aj skutočnosť, že práve v týchto dňoch je v diskusii návrh novely školského zákona.

Ten sa tiež nemôže tváriť, že sa v posledných dvoch školských rokoch žiadna pandémia neudiala. Naopak, s touto skutočnosťou treba počítať a dokonca ju využiť na to, že dokáže celým systémom pohnúť tak, aby sa zlepšil a aby zásadne napomohol aj súčasnú situáciu. Také riešenia existujú. Spomeniem tie zásadné:

Predĺženie prvého stupňa základnej školy

To najdôležitejšie, čo základná škola môže dať žiakom, je vybudovanie dobrých a pevných základov vzdelávania. A tie naozaj najzákladnejšie sa dajú seriózne vypestovať v prvých rokoch vzdelávania, na prvom stupni základnej školy. Ten náš je extrémne krátky, v porovnaní so zahraničím vlastne najkratší (bežne trvá 5 – 7 rokov).

Čo môžeme spraviť ľahko a rýchlo tak, aby to pomohlo žiakom v dnešnej situácii a aj perspektívne? Predĺžime primárne vzdelávanie zo súčasných štyri na päť rokov. Zväčšíme priestor na osvojenie základov vzdelania, dáme mu dostatok času a v tejto chvíli aj dotiahneme to, čo u veľkého počtu detí zostalo nedokončené alebo zanedbané.

Čo môžeme spraviť ľahko a rýchlo tak, aby to pomohlo žiakom v dnešnej situácii a aj perspektívne? Predĺžime primárne vzdelávanie zo súčasných štyri na päť rokov. Zdieľať

O užitočnosti takéhoto kroku nemusíme ani veľa diskutovať. Na Slovensku v odborných pedagogických kruhoch dávno panuje zhoda, že prvý stupeň základnej školy by sa mal o rok predĺžiť. Zahraničné príklady nám taktiež ukazujú, že primárne vzdelávanie je spravidla dlhšie ako to naše a prispieva k budovaniu pevných základov vzdelania a gramotnosti. No a nedávno zverejnený návrh novely školského zákona sa síce s veľkým strachom v očiach opatrne približuje k tomu, aby sa čosi také udialo: vraj ako možnosť. To je síce milé, ale dosť zlé.

Inzercia

Predĺženie primárneho vzdelávania sa buď urobí jednoznačne, alebo sa neurobí nič, alebo nastane totálny chaos. Polovičná cesta tu neexistuje. Nepoznám školský systém, ktorý si jasne nezadefinuje základnú školu a jej vnútornú štruktúru. Teraz je ten najsprávnejší čas, kedy to urobiť.

Na tento krok vôbec nie sme nepripravení. K dispozícii už dnes je ministerstvom schválený vzdelávací program, ktorý je prispôsobený päťročnému primárnemu vzdelávaniu. Obsah primárneho vzdelávania rozkladá tak, že jeho druhý cyklus je zavŕšený práve piatym ročníkom základnej školy.  

Viac hodín pre vyššie ročníky

Predĺženie prvého stupňa základnej školy o jeden rok je v tejto situácii perspektívne kľúčové. Áno, paralelne sa o rok skráti druhý stupeň základnej školy. Obsah vzdelávania základnej školy však ostáva ucelený, so zdôraznením základov vzdelania, ktoré sú dokonca výhodou pre kratší druhý stupeň základnej školy. A pre súčasnú situáciu, ktorá prirodzene zachytí aj deti, čo neprešli predĺženým primárnym vzdelávaním, taktiež existuje dobré riešenie.

Ak potrebujeme väčší vzdelávací priestor na prehĺbenie či dotiahnutie zameškaného počas dlhého uzavretia škôl, tak ho jednoducho poskytnime a dodajme druhému stupňu základnej školy viac týždenných vyučovacích hodín do každého ročníka. Minimálne tam, kde je to naozaj potrebné, napríklad v tých vzdelávacích oblastiach a predmetoch, ktoré sme počas krízy označili za hlavné vzdelávacie oblasti.

Ak by sa vyučovací deň navýšil povedzme len o jednu hodinu, vytvorí sa dosť nového priestoru na predmety, ktoré to potrebujú. Dlhší vyučovací deň u starších žiakov v porovnaní s tým, ako to poznáme u nás, nie je v iných krajinách nič výnimočné ani v normálnom režime. Že nám to neumožňujú štátom stanovené pravidlá? Tak sa jednoducho zmenia. Situácia to akútne vyžaduje.

Neformálne vzdelávanie v školských kluboch

Priestoru, v ktorom sa dá veľmi efektívne pomôcť prehlbovať a rozširovať vzdelávanie žiakov, máme celkom dosť. Nezabúdajme na to, že popri základných školách máme školské kluby detí. Dajme im naozaj tú funkciu a príležitosť, ktorá im v dobrých vzdelávacích systémoch patrí. Hovorí sa jej neformálne vzdelávanie. Nie hocijaké a nie také dajaké krúžkové či nasilu „výchovné“. Také, ktoré je systémovo napojené na školské vzdelávanie a ktoré ho dopĺňa a prehlbuje inými formami a prístupmi, ako sú tie školské.

Nepoviem asi žiadnu tajnosť, že školské kluby v našich podmienkach majú trpený status, sú skôr úschovňami detí a žiakov, ich program je pramálo premyslený voči školskému vzdelávaniu, pedagogickí pracovníci v nich trpia pohŕdaním a rozhodne nie sú systémovou súčasťou vzdelávania. A to je chyba, ktorú treba napraviť a túto nápravu rýchlo využiť.

Ak potrebujeme väčší vzdelávací priestor na prehĺbenie či dotiahnutie zameškaného počas dlhého uzavretia škôl, tak ho jednoducho poskytnime a dodajme druhému stupňu základnej školy viac týždenných vyučovacích hodín do každého ročníka. Zdieľať

Stačí si zobrať príklad z iných krajín, povedzme zo Švédska. Program školských klubov je plnohodnotnou súčasťou vzdelávacieho programu základnej školy. Myslí na to, ako neformálnou cestou prispieť k podpore základného vzdelávania v každej zo vzdelávacích oblastí a s vyváženou mierou voči potrebám a záujmom detí a žiakov. Kto sa pozrie do fínskych školských vzdelávacích programov, znovu zistí, že aktivity neformálneho vzdelávania sú taktiež ich plnohodnotnou súčasťou.

Nie, školské kluby nepotrebujú žiadny samostatný „štátny výchovný program“, ako sa to teraz objavilo v novele školského zákona. To je celkom zlá a pomýlená cesta a bude len hlúpo byrokraticky pretavená do interných dokumentov týchto zariadení. Pre túto situáciu a pre budúcnosť potrebujeme, aby sa školské kluby stali plnohodnotnou súčasťou školy (nie jej pridruženou inštitúciou) a fungovali v symbióze v zmysle spoločne stanovených cieľov.

Ak medzi tými súčasnými cieľmi je aj prekonanie vzdelávacích deficitov spôsobených pandémiou, môžeme začať hneď a na nič nečakať.

Myslím, že by sme mohli a vedeli prekonať aj prekážku, že školské kluby nenavštevujú všetky deti, najmenej možno tie, ktoré by to najviac potrebovali. Ak to aj bude vyžadovať investíciu, bude rozhodne nižšia ako iné riešenia. Jej súčasťou by mali byť investície pre tvorbu podporných prostriedkov neformálneho vzdelávania, kompenzačných programov pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a skupiny detí, aby sme dokázali vzdelávanie cieliť na reálne potreby žiakov a podporiť učiteľov a vychovávateľov v ich každodennej práci.

Šanca na systémový zásah

Som pevne presvedčený, že už len uvedené tri riešenia by vedeli výrazne pomôcť v situácii, do ktorej sme sa vo vzdelávaní v poslednom roku dostali. Nie sú vôbec zložité a vzdelávaciemu systému by pomohli, aj keby tu žiadna pandémia nebola. V súčasnosti môžu pomôcť dvojnásobne a ostanú dlhodobo, aj keď všetko odznie.

Prečítajte si tiež:
Anketa: Mal by sa tento školský rok anulovať? Zdieľať

Sú to systémovejšie opatrenia, ktoré musí prijať a vykonať štát. Ako jednoznačné rozhodnutie, nie ako možnosť. Minister Branislav Grӧhling má absolútne otvorený priestor uvedené zmeny vykonať, keďže má práve teraz otvorený školský zákon, a teda aj možnosť pohnúť systémom.  

Detailné napĺňanie týchto opatrení bude v rukách škôl. Tie sa bez pochýb budú musieť pozrieť do svojich školských vzdelávacích programov a úprava systému túto potrebu vyvolá.

Ak im štát dá novú šancu upraviť svoje nastavenie podľa novších pravidiel, ak skutočne zohľadnia reálny stav vzdelania svojich žiakov a ich súčasné potreby a ak zmobilizujú svoje sily, na pandemickú históriu sa všetci budeme môcť spätne pozrieť ako na udalosť, ktorá nám pomohla sa zlepšiť.    

Odporúčame