Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
26. január 2021

Anketa

Mal by sa tento školský rok anulovať?

Hoci sa školy pravdepodobne od februára začnú postupne otvárať, výpadok vo vzdelávaní môže byť u časti žiakov veľmi vysoký.

Mal by sa tento školský rok anulovať?

Foto – TASR/Radovan Stoklasa

Žiaci prvého stupňa sú doma od Vianoc, druhý stupeň od konca októbra, stredoškoláci ešte o čosi dlhšie. Kým niekde prebieha dištančné vzdelávanie bez väčších komplikácií, inde sú deti bez kontaktu s učiteľmi už celé mesiace. S predlžujúcim sa obdobím zatvorených škôl čoraz častejšie zaznieva otázka, či by nemal byť aktuálny školský rok anulovaný a žiaci by si ho nemali radšej zopakovať. 

Viacerých učiteľov a odborníkov v oblasti školstva sme sa preto pýtali, či považujú anuláciu školského roka za dobré riešenie a či by sa malo týkať všetkých alebo len niektorých žiakov.
 

Miroslava Hapalová, šéfka Štátneho pedagogického ústavu

Anuláciu školského roka nevnímam ako vhodné riešenie, pretože výučba v rôznej miere prebiehala, a to najmä na prvom stupni základných škôl. Aj napriek tomu, že podmienky na vzdelávanie pre mnohých žiakov nie sú ideálne, školy sa snažili a nachádzali rôzne riešenia, ako zabezpečiť čo najkvalitnejšie vyučovanie svojich žiakov.

Súčasne si uvedomujem možné závažné dôsledky dlhého obdobia, počas ktorého sú najmä žiaci druhého stupňa základnej školy a stredných škôl bez prezenčného vyučovania. Dištančné vzdelávanie má svoje limity a obmedzenia. Zároveň nie všetci žiaci mali počas tohto obdobia rovnaké podmienky na zapojenie sa. Za najväčšiu výzvu nasledujúceho obdobia aj na strane Štátneho pedagogického ústavu preto považujem identifikáciu a nastavenie vhodných kompenzačných nástrojov, ktoré by umožnili poskytnúť podporu všetkým žiakom tak, aby sa vzniknuté rozdiely vyrovnali a ich dosah na budúcu vzdelávaciu dráhu žiakov bol čo najmenší.

Za vhodnú a ani potrebnú stratégiu nepovažujem „dobiehanie“ všetkého naplánovaného učiva. Po návrate žiakov do škôl bude potrebné najskôr realizovať pedagogickú diagnostiku a analyzovať stav osvojených vedomostí a zručností žiakov. A na základe toho bude potrebné upraviť či už triedne, alebo školské programy.

Dôležitou súčasťou práce učiteľov po návrate žiakov do škôl bude teda aj redukcia učiva, avšak tak, aby nedošlo k ohrozeniu plnenia cieľov výchovy a vzdelávania. K tomu pomôže spoločná komunikácia učiteľov nielen v rámci jedného predmetu alebo vzdelávacej oblasti, ale aj medzi stupňami vzdelávania a medzi vzdelávacími oblasťami.

Pomôckou pre základné školy pri tomto procese sú dodatky k štátnym vzdelávacím programom, ktoré ešte na konci minulého školského roka pripravil Štátny pedagogický ústav. Okrem zadefinovania kľúčových cieľov a obsahu vzdelávania umožňujú ich flexibilnejšie rozloženie v rámci tzv. cyklov, ktoré zahŕňajú viacero ročníkov základnej školy, čím sa odstránil tlak na naplnenie rovnakých vzdelávacích štandardov všetkými žiakmi na konci príslušného ročníka.

Zároveň budeme hľadať spôsoby ako podporiť učiteľov pri väčšej individualizácii vzdelávania a tzv. diferencovanom vyučovaní, v rámci ktorého budú môcť v jednej triede pracovať so žiakmi, ktorí sa vrátia do škôl s rôznou úrovňou vedomostí a spôsobilostí v jednotlivých predmetoch. Jedným zo zdrojov podpory pre žiakov a pre školy by mal byť aj program doučovania, ktorý plánujeme ešte v priebehu tohto školského roka rozšíriť a masívnejšie podporiť.

Zuzana Baranovičová, šéfka Inštitútu vzdelávacej politiky

Inštitút vzdelávacej politiky nepodporuje celoplošné anulovanie školského roka. Dôsledkom by bolo penalizovanie žiakov v školách, v ktorých dištančné vzdelávanie prebiehalo efektívne a dokázali zvládnuť očakávaný rozsah učiva.

Na druhej strane, sme si vedomí, že rozdiely vo vzdelávaní spôsobené do veľkej miery rodinným zázemím žiakov sa ešte viac prehĺbia. Riešením by mala byť čo najskoršia identifikácia tých žiakov, ktorých dlhodobejšie zatvorenie škôl a obmedzený prístup k vzdelávaniu zasiahli doteraz najviac. Predpokladá sa, že pôjde prevažne o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia či deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa stretávali s prekážkami vo vzdelávaní aj pred samotnou koronakrízou.

Ďalšou skupinou sú žiaci stredných odborných škôl v odboroch, ktoré obsahujú komponent praktickej prípravy, ktorú nie je možné zmysluplne nahradiť dištančným vzdelávaním.

Štandardizované testovanie by mohlo byť dôležitým nástrojom pri hodnotení úrovne vedomostí žiakov. Na základe týchto výsledkov by bolo možné nastaviť odporúčania na postupné vyrovnávanie strát vo vzdelávaní napríklad vo forme podpory doučovania či účasťou v letných školách. Predpokladáme, že istá forma úprav obsahu vzdelávania bude takisto súčasťou navrhovaných kompenzačných opatrení.

Takisto by sme chceli zdôrazniť, že vzdelávacie straty sa netýkajú len obsahu vzdelávania, ale celej škály zručností, ktorých výpadok bude ťažšie dobehnúť v krátkom čase.

Peter Farárik, učiteľ geografie na Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici, autor portálu Lepšia geografia

Anulovanie, respektíve opakovanie školského roku považujem za nešťastný nápad ľudí odrezaných od každodennej školskej reality. Samozrejme, tá sa môže na jednotlivých školách odlišovať, ale predpokladám, že väčšina škôl zabezpečila pre svojich žiakov pravidelné dištančné vzdelávanie.

Pokrok žiakov v získavaní vedomostí a zručností počas zatvorených škôl závisí od kvality dištančného vzdelávania. Zjednodušene sa dá povedať, že výsledky žiakov počas dištančného vzdelávania sú úmerné ich výsledkom počas bežného vyučovania. Sú žiaci, ktorým sa darí výborne, sú žiaci s priemernými výsledkami a žiaci, ktorým sa darí menej. Vyučovanie však na väčšine škôl prebieha, žiaci pracujú, nemajú prázdniny, a preto nevidím dôvod školský rok anulovať. Bolo by to nespravodlivé a zaviedla by sa takpovediac až kolektívna vina.

Inzercia

Zároveň si neviem predstaviť personálne a priestorové zabezpečenie ďalšieho školského roka. Alebo by základné školy neotvorili prvé ročníky? Opakovanie ročníka by malo prichádzať do úvahy len v prípade žiakov, ktorí sa na dištančnom vzdelávaní nemohli alebo nechceli zúčastniť.

Obavy spojené s tým, že sa nestihlo „prebrať všetko učivo“, vnímam ako neopodstatnené. Kvalitný učiteľ dokázal vo svojom predmete vyfiltrovať podstatné učivo, ktorému sa počas online vzdelávania venoval. Keďže je slovenské školstvo ešte stále charakterizované memorovaním veľkého množstva často nepodstatných vedomostí, žiaci to v budúcnosti zvládnu aj bez časti, ktorá ich minula. Buďme k sebe úprimní, akú časť učiva základnej školy si pamätáte a dodnes využívate?

Lucia Brutovská, riaditeľka rómskej školy v obci Rakúsy

Školy sú naozaj zatvorené už veľmi dlho. Všetci si už želáme, aby bola situácia priaznivá a my by sme mohli otvoriť brány našich školských zariadení pre všetkých žiakov bez obmedzení. Otázka, či anulovať tento školský rok je veľmi diskutabilná aj v kolektíve našich pedagógov. Chcem podotknúť, že sme škola, kde žiaci pochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít. Dištančné vzdelávanie u nás prebiehalo formou obálok s učebným materiálom doručovaným priamo k žiakom. Sú to žiaci, ktorí potrebujú viac usmerniť aj pri vypracovaní pracovných listov. Môžem povedať, že obálky sa nám vo väčšine vrátili, no nie s výsledkom a vypracovaním, ako by sme si želali.

Čo sa týka samotnej anketovej otázky: prvý stupeň bol v škole viac ako druhý stupeň. Tam ten kontakt s pedagógom bol. Sú to mladší žiaci, teda potrebný a u mladších žiakov taký nutný čas strávený v škole bol dlhší v porovnaní s druhým stupňom. Mladší žiaci potrebujú viac samotný kontakt s učiteľom, usmernenie či dohľad učiteľa.

Žiaci druhého stupňa boli v škole menej, no sú už viac samostatní, plnenie zadaných úloh zvládali lepšie. Vynára sa tu však problém s dochádzkou. Rodičia žiakov mali z pandémie veľký strach a veľmi často využívali ospravedlnenie žiaka na päť dní. Od septembra sme na našej škole rozšírili kapacity školského klubu detí, kde sme sa viac venovali zameškanému učivu podľa potrieb žiakov. Učitelia pracovali s plným nasadením, aby stihli prebrať nové učivo aj vrátiť sa k zameškanému. Bolo to veľmi náročné, no v hlasovaní, či posunúť prvý polrok na 31. marec alebo hodnotenie a klasifikáciu ponechať na bežný termín, sa takmer všetci pedagógovia našej školy vyjadrili za termín 31. január (len jeden sa nevedel vyjadriť a jeden bol za predĺžený termín) s odôvodnením, že s náročnou situáciou sa počítalo, a preto známok mali dostatok.

Môj názor je, že anulovať školský rok by spravilo ešte väčší chaos v školstve. My nechceme nič iné, len sa vrátiť čo najskôr do škôl aj s tým, že by sme v tomto zložitom období nemali jarné prázdniny, a do júna byť v priamej interakcii učiteľ – žiak, snažiť sa postíhať zameškané. Je to ťažké, náročné ako pre pedagógov, tak aj pre žiakov, no nie nezvládnuteľné.

Daniel Masarovič, prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska, riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách

Nepovažujem za nevyhnutné, aby bol školský rok, napriek jeho zjavnému hendikepu, centrálne anulovaný. Prirodzene, vzhľadom na situáciu musíme zistiť individuálne či lokálne zaostávanie vo vzdelávaní žiakov a robiť konkrétne kroky k vyrovnávaniu vzniknutých rozdielov. Mnohé školy však dokázali organizovať vzdelávanie aj v zmenených podmienkach a postupne získavali pre nový učebný mód patričné spôsobilosti.

Podľa miery ich individuálnej schopnosti prispôsobiť sa môžeme odvodzovať aj ich celkovú funkčnosť a životaschopnosť.

Ukazuje sa, ktoré školy dokážu flexibilne reagovať na meniace sa vonkajšie okolnosti, čo je, apropo, základný vzdelávací postulát, ktorý vonkoncom nebol vytvorený pandémiou. Ňou sa len zviditeľnil. Odolávajú pripravení a vynaliezaví a tí, ktorí sú naučení meniť sa a ochotní učiť sa. Tieto školy možno neodovzdali žiakom všetky vzdelávacími štandardmi predpísané vedomosti, ale pre život v budúcnosti svojim žiakom nepochybne odovzdali jeden podstatný kód úspešnosti. Kiežby sme ho v našej spoločnosti správne dekódovali a prestali sa natoľko zameriavať na to, ČO učíme a či sme prebrali všetko učivo, ako skôr na to, AKO učíme a v akej kvalite a dynamike je do procesu učenia sa zapojený žiak. Tam kdesi je ukrytá nosná paradigmatická zmena vo vzdelávaní našich žiakov, do ktorej je systém – aj vďaka cennej pandemickej skúsenosti – pozvaný prioritne cieliť svoju pozornosť.

Alžbeta Štofková Dianovská, hlavná školská inšpektorka

Nik z nás dnes nevie, či sa k dištančnému vzdelávaniu nevrátime v budúcom školskom roku na dlhšie obdobie opäť. Neuvažovala by som preto o anulovaní ročníka na školách. Rozhodne by som sa však zamerala na monitorovanie účinnosti dištančného vzdelávania na všetkých základných a stredných školách.

Vďaka týmto dátam by sme spoznali realitu ešte do konca školského roka – verejnosť, zriaďovatelia, školy, učitelia, rodičia a deti, študenti. Letné školy by sa tak mohli „šiť na mieru“ potrieb detí.

Zároveň by kompetentní vyhľadali a identifikovali know-how úspešných škôl v dištančnej výuke a pripravili k novému školskému roku potrebné opatrenia, podporu a legislatívu pre menej úspešné školy, ako kompenzovať straty rozvoja kongnitívnych schopností detí a zlepšiť ich vyučovacie výsledky.

Teraz prichádza čas, aby štát začal venovať pozornosť už aj ďalekej budúcnosti našej spoločnosti, t. j. našim deťom.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame