Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Politika
12. január 2021

Matovič ide poraziť koronu

Atómovou zbraňou však už nie je testovanie, ale očkovanie

Keby sa premiér s porovnateľnou energiou vrhol na očkovanie, skutočný prelom v nemocniciach by sme tu mohli mať čoskoro.

Atómovou zbraňou však už nie je testovanie, ale očkovanie

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie po 65. rokovaní vlády v Bratislave 11. januára 2021. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Včerajšia tlačová konferencia premiéra Igora Matoviča, v ktorej pripísal Richardovi Sulíkovi vinu za smrť 4300 ľudí a zároveň prezentoval nový záchranný plán pre Slovensko, už vlastne ani nešokovala, lebo všetko sme tu v rôznych variáciách počúvali celé týždne.

Premiérova propaganda aj stratégia si však zaslúžia bližší pohľad, nielen kvôli mixu neprávd, poloprávd a právd. Ale aj pre to najdôležitejšie, čo z jeho úst stále nezaznieva.

Zhrnieme to v troch bodoch.

1. Čo sa stalo a čo sa nestalo v novembri

Premiér Igor Matovič predstavoval svoj nový protikoronový plán grafom, ktorý sa zapíše do dejín politickej propagandy.

Znázornená novembrová krivka smerom nadol mala byť dôkazom, ako sme celoplošnými testovaniami dostali vírus pod kontrolu, stačilo testovanie v decembri zopakovať a mali by sme vraj ďalšie mesiace („pri miernych opatreniach“) v priemere 500 prípadov novonakazených denne.

Keďže sa tak nestalo – tento graf s názvom „Dopady nekúpených Ag testov ministrom hospodárstva“ ukazoval premiér aj svojim ministrom počas celého zasadania vlády – prinieslo to Slovensku 4300 obetí. To všetko je „zrkadlo hovoriace o neschopnosti ministra hospodárstva, na ktorú doplatilo 4300 ľudí životmi a desiatky tisíc zdravím“. A tak sa tiež dozvedáme, že premiér ministra hospodárstva neodvolá, lebo „sa pozrel do zrkadla a nepovedal na to jedno jediné slovo. Uvedomuje si, myslím, čo spáchal. Keď sa polepší, buďme všetci radi“.

V situácii, keď vo viacerých regiónoch kolabujú nemocnice, šíri sa oveľa infekčnejšia mutácia vírusu a krajina potrebuje obnovenie elementárnej súdržnosti aj autority vlády, premiér len ďalej pritvrdzuje svoju sólo kampaň, ktorou celú zodpovednosť za dnešný stav zvaľuje na koaličného partnera a na ktorej preukázateľne už celé týždne stráca body.

Bolo by to nedôstojné divadlo, aj keby mal Igor Matovič rovno vo všetkom pravdu. Problém je, že na tom grafe nesedí nič podstatné. Je zavádzajúce tvrdiť, že v novembri zrazili krivku smerom nadol antigénové testy – od polovice októbra sa totiž spustil prvý lockdown druhej vlny, zatvorili sa stredné školy, kostoly, reštaurácie, divadlá či fitnes centrá, o pár dní nasledoval aj druhý stupeň základných škôl, od 24. októbra do 1. novembra platil tvrdý lockdown so zákazom vychádzania.

To boli opatrenia, ktoré mali rovnako ako všade na svete dočasný pozitívny význam, ktorý Matovič svojím zázračným grafom pripísal vlastne výlučne antigénom. Tie k zlepšeniu dočasne tiež prispeli, v akej miere, celkom netušíme, lebo aj pod vplyvom plošného nasadenia antigénov sme vtedy načas stratili prehľad o skutočnej epidemiologickej situácii.

V skutočnosti však počet hospitalizovaných napriek veľkotestovaniu ďalej rástol, aj preto vo verejnej debate už v priebehu novembra silnel tlak, aby vláda začiatkom decembra prijala tvrdší lockdown.

Číslo 4300 obetí, za ktoré môže osobne Sulík tým, že sa nenakúpili antigénové testy, je fikciou. Vôbec nie je jasné, ako sa k nemu premiér dopracoval a je krajne nepravdepodobné, že po decembrových kolách testovania by sme „pri miernych opatreniach“ držali koronu pod pokrievkou ďalšie mesiace až do jari.

Optika, ktorú chce Matovič každým verejným vystúpením vnútiť verejnosti, sa dá aj politicky otočiť. Ak by bol Matovičov graf do bodky pravdivý, premiér vlastne priznáva, že je to on a jeho vláda, ktorá politicky zodpovedá za 4300 zbytočných obetí – pretože vláda je kolektívny orgán a nikoho nemá čo zaujímať, že premiér dal z trucu ministrovi hospodárstva za úlohu nakúpiť antigény a okamžite nezasiahol, keď videl, že akcia viazne.

Celá krajina je od novembra v role rukojemníka sporu premiéra s lídrom koaličnej strany, ktorého jediným účelom – a to na oboch stranách – je zbaviť sa politickej zodpovednosti za lockdown a obete pandémie (Matovičova pohnútka) a nadbiehať náladám ľudí frustrovaných z reštrikcií (Sulíkova pohnútka).

Ten konflikt sa včerajškom neskončil a má ďalší potenciál výbuchu. Stačí, keď si premiér porovná včerajšie facebookové lajky a zistí, že Sulík so svojím Simpsonom a jeho „grafom“ (Nehnevam sa na Igora to Slovensku nepomoze) nazbieral násobne viac lajkov.

Ako som už koncom decembra napísal, tento stav je dlhodobo neúnosný a ak sa nezmení, najčistejšie by bolo, keby premiér odvolal ministra hospodárstva a ďalej vládol namiesto štvorlístka trojlístok.

Lenže premiér v tejto chvíli nehľadá ani zmier s SaS, ani zmenu koaličnej vlády. Jemu vyhovuje, keď politika vyzerá ako ukričané detské ihrisko, kde slová nemajú váhu a kde sa možno pri každom probléme vyžalovať na druhého.

2.  Čo sa má stať a čo sa nestane vo februári

Samozrejme, včerajšia tlačovka bola predprípravou na ďalšie celoplošné kolá testovania, o ich podobe má vláda oficiálne rozhodnúť v stredu.

Najbližší víkend sa má podľa slov premiéra testovať antigénmi len v najpostihnutejších regiónoch, ten ďalší víkend sa bude pokračovať na celom území, čo sa má opakovať každý nasledujúci víkend vo všetkých okresoch, pokiaľ tam pozitivita testov neklesne pod 0,5 percenta.

Ak sa na to pozrieme technicky, Igor Matovič má v niekoľkých bodoch pravdu. Na jednej strane síce predčasne vyhlásil, že lockdown vôbec nezaberá. Skutočný lockdown sme prijali až na Nový rok a jeho vplyv zistíme neskôr, teraz budeme v nemocniciach pociťovať dôsledky silvestrovských osláv.

Je však pravdou, že s príchodom novej, značne rýchlejšie sa šíriacej mutácie, ktorá sa postupne môže stať dominantným variantom koronavírusu u nás aj inde v Európe, dnešné pravidlá hry už nemusia vôbec fungovať. Aj preto je legitímne skúšať ďalšie nástroje vrátane oveľa masívnejšieho nasadenia antigénov.

Diabol je ukrytý v detailoch, preto treba vyčkať na plán, ktorý vláda predstaví v stredu. Už teraz je však pravdepodobné, že očakávania, ktoré opätovne vyvoláva Igor Matovič – o tom, ako len samotným testovaním zrazíme šírenie nákazy prudko nadol –, nebudú zodpovedať realite, tak ako jej nezodpovedá onen magický novembrový graf.

Samozrejme, je isté, že ďalšie kolo celoplošného testovania identifikuje desaťtisíce nakazených, súčasne ich tisíce identifikuje falošne a ďalšie desaťtisíce ostanú nezachytené, navyše s negatívnym certifikátom. To ostatné sa bude odohrávať v rodinnom mikrosvete, na ktorý nemá vláda napriek prijatým opatreniam veľký dosah. Budú sa ľudia s negatívnym výsledkom správať zhruba tak ako predtým alebo im dodá na týždeň platný certifikát odvahu preťať svoju bublinu, využiť čas na stretnutia s ďalšími „negatívnymi“ a šíriť nákazu ďalej?

Inzercia

Každým týždňom opakované testovanie by malo technicky tento efekt oslabovať, spoločnosť však nie je laboratórium, takže výsledok je veľmi neistý.

A je tu ešte ďalší veľký problém, ktorý súvisí s bodom jeden. Premiér, vedľa ktorého stáli včera len jeho verní ministri, dával opäť jasne najavo, že nový plán celoplošného testovania je výlučne jeho iniciatívou, jeho bojom a od všetkých žiada, aby mu dali konečne za pravdu. Takto to budú vnímať aj státisíce ľudí, ktorí si v radoch na antigén splnia povinnosť, aby mohli ísť ďalší týždeň do roboty, ale inak tomu nebudú veriť.

Najväčším problémom však uplynulé dva mesiace bolo práve to, ako veľmi upadla autorita štátu, ako sa stupňovali nedôvera aj protest voči vláde, čo sa odzrkadľovalo na správaní ľudí. Mobilita klesala slabšie, než bolo potrebné, nepomáhalo tak ani to, že na týždennej báze dokážeme v mobilných jednotkách otestovať aj desať percent populácie.

V tejto atmosfére tak vstupujeme do ďalšieho celonárodného testovania, ktoré premiér vníma ako atómovú zbraň, ako ním navrhnutú atómovú zbraň.

3.  Čo by sa mohlo podariť, keby sme rýchlo zaočkovali tých najstarších 

Už viac ako dva mesiace sa hádame o efektívnosti aj použití antigénov, hoci tou skutočnou atómovkou na koronu, ktorú už držíme v rukách, sú vakcíny.

Premiér včera tvrdil, že na ich pozitívny vplyv môžeme najbližšie mesiace zabudnúť, lebo do konca februára zaočkujeme možno len tri percentá populácie, aj potom bude zaočkovanosť stúpať len postupne, takže si tým nijako nepomôžeme.

Premiérova skepsa voči už súčasným možnostiam očkovania je tak v silnom kontraste s jeho optimizmom voči možnostiam antigénov. Lenže už od decembra namiesto virtuálnych vojen so Sulíkom a prezidentkou malo byť hlavnou témou premiérovej politiky to, ako využiť množstvo vakcín, ktoré postupne prichádza, čo najlepšie už v januári a februári.

Podľa informácií ministra Krajčího by sme mali mať v januári k dispozícii 250-tisíc dávok vakcíny. To je naozaj málo, najmä ak vychádzame zo súčasného očkovacieho plánu: ak každý pacient musí dostať dve dávky, pokryli by sme takto len 125-tisíc ľudí. Na rizikovú skupinu starších ľudí by ich takto vyšlo len žalostne málo, pretože medzi prvými majú byť zaočkovaní aj vojaci a policajti, teda často mladší ľudia.

Za pomaly prichádzajúce vakcíny Slovensko nemôže, už teraz je zjavné, že keď sa očkovanie v januári naplno rozbehne, dokázali by sme očkovať v značne vyššom tempe, než to bude možné.

Problém bol na strane EÚ, respektíve na chaotickom postupe Bruselu, ktorého koordinácia s národnými štátmi znevýhodnila Európu v pretekoch o očkovacie látky. Až natoľko, že dnes je legitímne sa pýtať, či by sme neboli v lepšej situácii, keby si vakcíny objednávali národné štáty na vlastnú päsť.

Takto došlo v lete a na jeseň k zrážke niektorých štátov v Bruseli, ktoré sa pri spoločnom postupe vzájomne brzdili. Niektoré štáty tlačili na nákup čo najlacnejších vakcín, takže EÚ neprejavila včas dostatočný záujem o tie vakcíny, ktoré boli drahšie (tie od firiem Biontech/Pfizer a Moderna) a časom sa pritom ukázali ako najperspektívnejšie. Nemecké médiá tiež informovali o tom, ako Francúzi nechceli dopustiť, aby sa od nemeckého Biontechu objednávalo v prvom kole viac vakcín než od francúzskeho koncernu Sanofi. Výsledkom je, že nemeckú vakcínu, ktorá sa používa už od decembra, si masovo objednávali iní, pričom o francúzskej vakcíne ešte dlho nebudeme počuť.

V Európe tak v posledných dňoch nastali nové prerozdeľovacie boje. Ako informuje Der Spiegel, z dodávky 100 miliónov dávok vakcíny od Biontechu, ktorú si EÚ dodatočne vyrokovala a z ktorej polovica príde už v tomto polroku, dostanú Nemci aj Francúzi viac, než zodpovedá prerozdeľovaciemu kľúču podľa počtu obyvateľov. Sedem štátov EÚ, medzi nimi aj Slovensko, z toho podľa Spieglu neuvidí nič.

V tejto chvíli nevieme, či naša zdravotnícka diplomacia mohla dosiahnuť viac. Ale aj z porovnania s inými vyplýva, že už teraz na začiatku roka by sme mohli použiť vakcíny tak, aby sme už vo februári výrazne odbremenili naše nemocnice.

Práve tento cieľ, odbremenenie nemocníc, viedol Nemcov k tomu, že najskôr začali s očkovaním ľudí vo veku 80 rokov a viac.

Presne toto je debata, ktorá by sa tu v týchto dňoch mala viesť najintenzívnejšie a rýchlo by ju mali vyriešiť premiér s ministrom zdravotníctva.

Slovensko má totiž v porovnaní s inými štátmi EÚ jednu výhodu: obyvatelia vo veku 65 rokov a viac tvoria u nás 16 percent z celkovej populácie, o čosi mladší sú len Íri a Luxemburčania (kvôli pracovným migrantom), najstarší Taliani majú až 23 percent ľudí v tejto vekovej kategórii, priemer EÚ je vyše 20 percent.

Najrizikovejšia skupina sú práve ľudia vo veku 80 rokov a viac, tých máme na Slovensku menej ako 200-tisíc, teda pod štyri percentá. Covid pacienti v tejto najstaršej skupine zároveň plnia viac ako 40 percent našich nemocničných kapacít.

Ak by sme z prvej očkovacej vlny vyňali vojakov a policajtov a sústredili sa v najbližších dňoch a týždňoch na túto skupinu ľudí, ktorých by sme zatiaľ zaočkovali namiesto dvoch dávok s plnou účinnosťou len jednou dávkou s čiastočnou, ale relatívne slušnou účinnosťou, už v druhej polovici februára by naše nemocnice pocítili veľkú úľavu.

Samozrejme, je oveľa ľahšie zaočkovať policajtov a vojakov, ktorí to tak nepotrebujú, ale dostavia sa na povel, než s mobilnými očkovacími tímami vyhľadávať seniorov po celej krajine.

Ale keby premiér na jednej tlačovke hovoril o tomto logistickom pláne s rovnakou vášňou, s akou hovorí o opakovanom celoplošnom pretestovávaní miliónov obyvateľov, nie je dôvod, aby sa to v krátkom čase nepodarilo.

To by bolo odpálenie skutočnej atómovej zbrane.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame