Šéf NKÚ o nákupe vakcín Prešľapy šéfky Komisie von der Leyenovej stoja milióny eur. Takíto politici degradujú demokraciu

„Slovensko aj dnes platí milióny eur za vakcíny, ktoré sme nikdy nevideli a neprevzali. Dokonca platíme aj za ich likvidáciu v zahraničí. Je to problém, za ktorý niekto musí niesť zodpovednosť,“ hovorí Ľubomír Andrassy, riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu. Ten prešetruje európsky nákup vakcín, ktoré vyrokovala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Len v slovenských skladoch exspirovalo do konca roka 2023 takmer päť miliónov dávok za približne sto miliónov eur. Prečo sú zmluvy s farmafirmou nevýhodné a čo by sa stalo, keby eurokomisia neprevzala iniciatívu? V čom sa, naopak, oplatil nákup ruského Sputnika?

„Preveriť manažment pandémie treba preto, aby tu viac nikto neparazitoval na nešťastí iných a neulieval si pre seba z verejných peňazí stámiliónové provízie,“ hovorí šéf NKÚ, ktorý stojí na čele úradu od roku 2022. Čo hovorí na slová splnomocnenca vlády Petra Kotlára, že pandémia na Slovensku nebola?

V rozhovore tiež prezrádza, čo si myslí o fungovaní ministerstva zdravotníctva, vplyve finančných skupín či zmarení výstavby nemocnice na bratislavských Rázsochách. Ľubomír Andrassy bol v minulosti podpredsedom SDĽ a poslancom parlamentu. Na NKÚ pôsobí od roku 2015.

Slovenský splnomocnenec Peter Kotlár odmietol prijať aktualizáciu medzinárodných zdravotníckych predpisov WHO pre konflikt záujmov eurokomisie pri rokovaniach. Európski prokurátori vyšetrujú predsedníčku Ursulu von der Leyenovú, ktorá rokovala o nákupe vakcín s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. No a slovenskí kontrolóri zastrešujú medzinárodnú kontrolu zameranú na európsky nákup vakcín. Na čo ste zatiaľ prišli?

V prvom rade treba povedať, že Najvyšší kontrolný úrad nikdy nespochybňoval odporúčania odborníkov na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Je však dôležité podrobiť kontrole manažment štátu v čase mimoriadnej situácie, keď je veľký tlak na inštitúcie, ale aj na verejné financie. Či boli limitované zdroje využívané nielen zákonne, ale aj hospodárne a efektívne.

Náš záver – aj z pohľadu celoeurópskej kontroly, kde sme preverovali, ako eurokomisia zazmluvňovala vakcíny – je úplne jasný: ak by do tohto procesu nevstúpila Komisia, pandemická situácia v Európe by bola oveľa horšia. Každý by využil svoj lobing, menšie a slabšie štáty by boli v úzadí a čísla mŕtvych by boli vyššie.

Vo svojich kontrolách však poukazujete aj na to, že štáty EÚ boli vopred zaviazané nakupovať vakcíny, a to v čase, keď pandémia ustupovala. Eurokomisia zakontrahovala do novembra 2021 zmluvy na 4,6 miliardy dávok v hodnote 71 miliárd eur. Nakupovali sa tieto vakcíny hospodárne?

Právom kladiete nielen vy, ale aj my a Európsky dvor audítorov otázky, ktoré sme odstúpili aj Európskej prokuratúre. Aj my sa pýtame, prečo Európska komisia zazmluvnila vakcíny v počte viac ako 5 kusov na každého obyvateľa Únie, a to ešte vo veku od nula do 100 rokov.

A spravila tak v čase, keď sa o počte posilňujúcich dávok nehovorilo.

Áno, a spravila to aj vo vzťahu k vakcínam, ktoré boli len dočasne schválené a v danom čase neboli vôbec určené aj pre mladú generáciu pod 18 rokov. Aj my sa eurokomisie pýtame, ako prišla k záveru, že treba objednať 5 plus 5 záložných vakcín na každého obyvateľa EÚ. A prečo minula desiatky miliónov eur na obstaranie vakcín, a to ešte od jednej spoločnosti. Zmluvy sú navyše napísané tak, že sú zo strany Komisie nevypovedateľné.

Ako je možné, že eurokomisia vyžaduje od štátov pri použití európskych financií, aby dodržiavali princípy zverejňovania ceny, objemu, rozsahu zazmluvneného, ale táto zmluva je diskrétna a nemôže byť zverejnená?

Takže nie je štandardné, že zmluvy, ktoré podpisovala Komisia so spoločnosťou Pfizer, nie sú verejne kontrolovateľné, a to pre klauzulu o dôvernosti informácií, ktoré si jednostranne uplatňuje farmafirma?

Je to abnormálne a zlé. Povedal by vám to každý predseda nezávislej kontrolnej inštitúcie kdekoľvek na svete. Vy nenakladáte so svojím súkromným majetkom, ale s verejnými prostriedkami, preto každé takéto nakladanie musí byť pod verejnou kontrolou. Keď čokoľvek dávate do utajenia, vytvárate priestor na špekulácie, spochybňovanie a hoaxy. Všetko, čo je utajené, vytvára priestor na to, aby sa niekto na tom nabalil. A spravidla sa nabaľuje súkromný sektor na úkor peňazí daňových poplatníkov.

Keby si Slovensko dovolilo uzavrieť pri čerpaní eurofondov podobnú zmluvu, dostaneme stopercentnú korekciu. Kto však dá dosluhujúcej eurokomisárke a Komisii stopercentnú korekciu? Kto to zaplatí?

Nehovoriac o tom, že tieto kroky sa stali vzorom pre iných aj na Slovensku, napríklad na ministerstve zdravotníctva pri obstarávaní liekov. A ešte vás presviedčajú, že musia ísť v takomto móde, lebo len tak vedia dohodnúť lepšie ceny, hoci farmafirma všade skrýva cenu do rovnakej klauzuly a vy si to neviete ani porovnať!

Bola zmluva na nákup vakcín nevýhodná a predražená?

Vieme povedať, že bola podpísaná výhodne pre jednu stranu, a to pre súkromnú firmu, že bola utajená a obstarávali sme oveľa viac vakcín na obyvateľa, ako sme reálne potrebovali. Neobsahovala ani klauzuly o úprave zmluvy v prípade zmeny situácie, takže áno, ide o ukážkový príklad nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami v absolútnom rozpore s princípom transparentnosti.

Čo z toho vyplýva?

Aj keď sme v mimoriadnej situácii, zodpovední musia čeliť tomu, či zdroje použili nielen zákonne, ale aj hospodárne a efektívne. Ani v mimoriadnej situácii nemôžete používať peniaze, ako chcete. To sú naše závery a aj Európsky dvor audítorov vysoko oceňuje, že sa tomu slovenský kontrolný úrad venuje s medzinárodným presahom.

To, že tu niekto postupoval nehospodárne a netransparentne, je jedna vec, to však neznamená, že si tu niekto naložil milióny do ruksaku a zutekal s nimi. Tam až nie sme. Som rád, že koná Európska prokuratúra, ktorej sme – rovnako ako tej našej slovenskej – odstúpili svoje výsledky. Za rozhodovanie o verejných peniazoch má byť niekto zodpovedný.

Ľubomír Andrassy. Foto: Postoj/Adam Rábara

S čím ste sa obrátili na slovenskú generálnu prokuratúru?

Aj na Slovensku sa musíme pýtať: Kto podpísal ďalšie objednávky a dal súhlas na to, aby sa navýšili počty vakcín? Prečo sme namiesto troch miliónov vakcín, ktoré sme predpokladali ako postačujúci počet na základe pandemických plánov a očkovacej predikcie, obstarali niekoľkonásobne viac? Bolo rozhodovanie kompetentných podložené aj ich zákonnou právomocou? Závery našej kontroly budú smerovať aj k vyvodeniu osobnej zodpovednosti bez ohľadu na to, kto ich rozhodnutia potom potvrdil.

Treba vyslať jasný signál do budúcna. Som rád, že aj na základe našich kontrol ministerstvo vnútra uznalo, že musí prepracovať celý systém krízového riadenia, na ktorý treba širší spoločenský konsenzus. Stále nie sme vôbec pripravení na mimoriadne situácie. Náš systém je 30 rokov starý.

Kto za Slovensko pochybil? Exministri zdravotníctva alebo ich podriadení?

Celé obdobie pandémie bolo veľmi nepríjemné tým, že ste boli pod výrazným časovým stresom, a neuľahčoval to ani prístup Európskej komisie, ktorá často dávala národným autoritám len niekoľko hodín či dní na rozhodnutie.

V priebehu 24 hodín musel niekto posúdiť ťažkú zmluvu v anglickom jazyku. Na slovenskom ministerstve zdravotníctva za taký krátky čas nemali úradníci ani šancu pochopiť podmienky zmluvy.

Na základe čoho to súdite?

Keď sme prišli na kontrolu ministerstva a chceli sme vidieť, ako sa podpisovali a posudzovali zmluvy, prvou otázkou bolo, či ich chceme preložiť do slovenčiny. Ak áno, vraj to bude trvať niekoľko dní. Povedali sme im, že nepotrebujeme preklady zmlúv. Potrebovali sme vedieť, či tí, ktorí zmluvy posudzovali a podpisovali, vôbec rozumeli zadefinovaným podmienkam.

Zamestnanci slovenského ministerstva zdravotníctva síce rozhodovali vo veľkom časovom strese, neznamená to však, že sa zbavili zodpovednosti a posudzovaným dokumentom nemuseli rozumieť.

Slovenskí úradníci nerozumeli tomu, o čom rozhodujú?

Hovoríme skôr o tom, že vznikali ad hoc poradné orgány, ktoré nemali oporu ani v rámci organizačnej štruktúry, ani v rámci zákona. Jedna osoba na ministerstve zdravotníctva tak rozhodovala bez súhlasu štatutára, vlády a základnej finančnej kontroly o doobjednaní ďalších vakcín, hoci otázka doobjednávania vakcín už ani nebola na stole. Až dodatočne sa tieto veci schvaľovali. To všetko ukázala naša kontrola.

Ak používate verejné zdroje, musíte dodržiavať základné pravidlá finančnej a administratívnej kontroly. My dnes platíme milióny eur za vakcíny, ktoré sme nikdy nevideli a neprevzali. Dokonca platíme peniaze aj za ich likvidáciu v zahraničí. Je to problém, za ktorý niekto musí niesť zodpovednosť. S tým sa bude musieť vyrovnať aj nové vedenie rezortu či orgány činné v trestnom konaní.

Tá jedna osoba, o ktorej hovoríte, je exriaditeľka oddelenia medzinárodných vzťahov a záležitostí s Európskou úniou na ministerstve zdravotníctva Gabriela Vlčanová, manželka exministra pôdohospodárstva?

Nechcem to viac komentovať.

Šéfka medzinárodných vzťahov na zdravotníctveRozhodnutia pri objednávkach vakcín Pfizeru som nerobila, mám čisté svedomie

Lukáš Kekelák

Ako vidíte vyšetrovanie šéfky eurokomisie a jej zrejme zmazané SMS správy so šéfom Pfizeru pred uzavretím tohto obrovského kontraktu? Ako aj možný konflikt záujmov cez jej manžela?

My kontrolóri nemáme právo posudzovať trestnoprávnosť, aj preto svoje zistenia postupujeme prokuratúre a polícii či poslancom Európskeho parlamentu, oni majú vyvodiť zodpovednosť voči Komisii a jej predstaviteľom. Už v minulosti europoslanci požiadali Komisiu, aby im dala príslušné dokumenty, čo je jej povinnosť, no ona to neurobila.

Poviem však svoj osobný názor – je pre mňa nepochopiteľné, ako si môže najvyšší predstaviteľ Európskej komisie dovoliť takéto správanie. Ak by sme na Slovensku mali niekoho, kto je v pozícii premiéra, a ten komunikuje so svojou manželkou alebo bratom o dodávkach za niekoľko miliárd eur, potom správy so šéfom farmafirmy vymaže a tvári sa, že sa nič nestalo, bol by to vážny aj morálny prešľap. Dúfajme, že ten človek by už nebol premiérom.

Politik má podľa môjho názoru odstupovať už pre morálny prešľap a podozrenie z porušenia zákona, nie až na základe rozhodnutia súdu. Vtedy už musí niesť zodpovednosť za svoje konanie aj prípadným pobytom vo väzení.

Mala by Ursula von der Leyenová sama odstúpiť?

Keď ľudia vidia, že aj po takýchto prešľapoch všetko funguje po starom, ako by sa nič nestalo, politik naďalej zostáva vo svojej funkcii, nečudujme sa, že čelíme problému dôvery občanov v spoločnosť a štát. Takíto politici degradujú celý systém demokratického fungovania spoločnosti. Čudujem sa, že šéfka Komisie stále zastáva tú istú pozíciu, pritom jej prešľapy sú na úrovni miliónov eur.

Taktiež odmieta sprístupniť informácie či zdôvodniť svoj neštandardný postup európskym poslancom. No a nehovorím už o jej neakceptovateľnej ignorácii najvyššej kontrolnej inštitúcie Únie, Európskeho dvora audítorov.

Prešetruje NKÚ aj zmluvy na nákup vakcín iných členských krajín s eurokomisiou?

Nie, prešetrujeme len zmluvy, ktorými je viazaná Slovenská republika. V rámci získania širších súvislostí sme však oslovili všetky kontrolné inštitúcie členských štátov EÚ, z ktorých nám zaslalo svoje údaje jedenásť krajín, medzi nimi Nemecko, Holandsko, Francúzsko či Fínsko.

Ostatní nechceli spolupracovať?

Nechceli, lebo údaje buď nemajú, alebo ich pokladajú za dôverné. Ale aj tých jedenásť krajín, ktoré s nami komunikujú, je dostatočný počet na to, aby sme urobili objektívny obraz o tom, ako proces zazmluvňovania vyzeral, aké požiadavky kládli národné krajiny a ako ich požiadavky končili v koši.

Tiež sme však zistili, že keby Európska komisia nezasiahla do spoločného nákupu, Nemci by skúpili v počiatočnej fáze všetky vakcíny. Podarilo sa im totiž vylobovať najviac.

Ľubomír Andrassy. Foto: Postoj/Adam Rábara

Mali niektoré krajiny uzavretú lepšiu zmluvu s Bruselom ako Slovensko?

Všetky krajiny mali rovnakú zmluvu, rozdiel bol len v objemoch. Susedné Maďarsko využilo možnosť nepristúpiť k najväčšiemu kontraktu s Pfizerom. Rumunsko zase nepristúpilo k jednému z dodatkov tohto kontraktu, za čo čelí žalobe zo strany spoločnosti. Ostatní išli do spoločných centrálne obstaraných zmlúv. Komisia vakcíny obstarala, ale väčšinu sme si museli zaplatiť sami z národných rozpočtov.

Koľko vakcín už krajiny Únie vyhodili?

Nechcem predbiehať, ale už teraz ide o stámilióny a miliardy eur. Keď sa pozrieme len na Slovensko, v domácich skladoch nám do konca roka 2023 exspirovalo 4,8 milióna dávok, čo má hodnotu spolu asi 100 miliónov eur. Zlikvidovaných bolo 2,4 milióna dávok. Pritom najmä v zdravotníctve sú peniaze obzvlášť potrebné.

Pravda je tiež taká, že Slovensko nepatrilo ku krajinám s nadpriemernou zaočkovanosťou, ale aj tak zakontrahovanie vakcín náš predpoklad troch miliónov dávok niekoľkonásobne prevyšoval. Pritom sa na začiatku ani nepredpokladalo, že očkovanie bude treba opakovať.

Naďalej tak máme na skladoch milión vakcín. Hoci sme sa ich snažili ponúknuť iným krajinám v rámci solidarity, gro sme museli zneškodniť my.

Záver správy NKÚ z februára tohto roka znel, že Slovensko nepotrebuje ďalšie vakcíny, no aj tak ich nakupuje a ešte dlho bude. Dokedy?

Už v roku 2022 sme nepotrebovali žiadne nové dávky vakcín, ale prišlo ich 5,5 milióna. Kvôli dodatku budeme ďalšie stovky tisíc dávok dostávať do roku 2026, ale aj vďaka dodatku budeme dostávať výrazne nižšie objemy, ako boli pôvodne zazmluvnené. Ale aj vyrokovanie nižších objemov sme si museli zaplatiť a zaplatili sme polovicu ceny aj za tie vakcíny, ktoré sme nedoviezli.

Keď na Slovensko prišiel ruský Sputnik V a nevyužil sa, Rusi si ho odkúpili späť. Dá sa už teraz povedať, že táto zmluva, ktorú si vyrokovalo Slovensko samo, bola lepšia ako európske kontrakty na vakcíny?

Keďže sme detailne neporovnávali zmluvy, nie je možné to takto povedať. Diametrálny rozdiel je však v tom, že v rámci zmluvy o dodávkach Sputnika bola klauzula, ktorá riešila práve problém s vysokým množstvom vakcín a čo s nimi, ak ich nebudeme vedieť využiť. V zmluve boli klauzuly, ktoré stavali oboch zmluvných partnerov na rovnocennú úroveň, a aj vďaka tomu sme mohli vrátiť nepoužité vakcíny späť výrobcovi, nie na úkor slovenského rozpočtu.

Váš úrad zverejnil už niekoľko správ z kontrol slovenského manažmentu pandémie. Okrem nákupu, skladovania a likvidácie covidových vakcín ste preverili aj nákup rúšok či covidovú pomoc. Čo pokladáte za hlavný nedostatok riadenia pandémie na Slovensku?

Ešte pred pandémiou sme v roku 2019 s partnerskými úradmi z krajín V4 riešili ochranu obyvateľstva pred nebezpečnými infekčnými chorobami, ktoré sa začali vracať pre nízku povinnú zaočkovanosť mladej generácie. Keď sme prišli s kontrolou na úrad verejného zdravotníctva, hlavný hygienik Mikas sa na nás pozeral, akú kontrolu chceme robiť, keď všetko funguje. Pritom sme už vtedy zistili, že nefungujú pandemické komisie a štát vôbec nie je pripravený na podobnú mimoriadnu situáciu. Ustúpil od kontroly a celú očkovaciu kampaň prenechal na lekárovi a rodičovi, respektíve pacientovi. Netušili sme, že v roku 2020 príde pandémia, no všetko, na čo sme poukázali, nás dobehlo.

Hoci samosprávy, zdravotníci, dobrovoľníci a armáda zásadným spôsobom pomohli zvládať túto mimoriadnu situáciu, manažment krízového riadenia štátu nemôže byť postavený na nich, ale na inštitúciách, ktoré na to majú zákonnú kompetenciu. Nemôžu vznikať ad hoc krízové poradné orgány, lebo po skončení krízovej situácie vám môže zaklopať na dvere vyšetrovateľ a pýtať sa, na základe čoho rozhodovali, aký mandát mali a o aký zákon sa opierali.

Po prvej vlne sa hovorilo, ako nefungujú krízové štruktúry štátu, aký je nedostatok ochranných pomôcok v štátnych hmotných rezervách, no nezamedzil tomu ani permanentný krízový štáb na úrade vlády a po vypuknutí druhej vlny sme zistili ten istý žalostný stav, aký bol na začiatku. Musíme nastaviť jasný model ochrany pred tým, ako vznikne mimoriadna situácia, a to aj rozumnou očkovacou politikou, za ktorú však bude zodpovedať štát, nie súkromné farmaceutické spoločnosti, ktoré majú obchodníkov na úrovni všeobecných lekárov.

Opakovane používate pojem pandémia, splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažmentu pandémie Peter Kotlár však tvrdí, že na základe incidencie a ostatných merateľných parametrov pandémia na Slovensku nebola. Váš názor?

Mojou úlohou nie je posudzovať človeka, ale to, či jeho mandát je legitímny, a ten legitímny je. Najvyšší kontrolný úrad nikdy nebude spochybňovať autority iných štátnych či medzinárodných inštitúcií. Hoci ja som covid mal, NKÚ nevie povedať, či pandémia bola alebo nebola, ale ak to tvrdí WHO a aj iné renomované národné inštitúcie, tak podobné spochybňovanie faktov je zbytočné politizovanie, ktoré nikomu nepomôže.

Na Slovensku nám ako huby po daždi rastú odborníci, ktorí spochybňujú základné fungovanie sveta. Tým, ktorí majú pochybnosť o tom, či je Zem guľatá, prípadne či tu pandémia bola, by som odporúčal vyskúšať gravitáciu skokom z desiateho poschodia bez padáka. Zrejme zistia, že gravitácia naozaj funguje, len to už nebudú vedieť vyhodnotiť, lebo ich to bude stáť život.

Ľubomír Andrassy. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako spolupracujete s pánom Kotlárom, ktorý mal najprv prešetrovať pandémiu z postu podpredsedu NKÚ?

Osobne som sa so splnomocnencom vlády stretol niekoľkokrát, či už na rokovaní parlamentného zdravotníckeho výboru, alebo na rokovaní vlády, kde sme predkladali našu správu. Má všetky naše závery o využívaní verejných zdrojov k dispozícii podobne ako ostatní predstavitelia ústredných orgánov štátu.

V najbližšom čase ukončíme aj kontrolu toho, ako sme využívali či niektorí skôr zneužívali verejné zdroje na mobilné odberné miesta. Sme maximálne súčinní, posunuli sme svoje zistenia aj orgánom činným v trestnom konaní, ale nie preto, aby sme naháňali vinníka, ale aby sme sa poučili do budúcna. Nech tu viac nikto neparazituje na nešťastí iných a neulieva si pre seba z verejných peňazí stámiliónové provízie.

Nikoho našou kontrolou nemôžeme potrestať ani nikomu udeľovať sankcie, ale kontrolovaný subjekt sa zaväzuje, že prijme opatrenia. A plánujeme sa aj spätne pozrieť na to, ako na naše závery zareagovali hygienici, správa štátnych hmotných rezerv či iné kompetentné orgány, lebo aj to je úloha NKÚ.

V čase pandémie vznikol plán obnovy, ktorého stav ste tiež predbežne vyhodnocovali. Tvrdíte, že ministerstvo zdravotníctva má najväčší počet kritických míľnikov a investičných plánov. Naznačujete, že niektoré investície sa musia prehodnotiť, ak nechceme o peniaze prísť. Mala by prejsť revíziou výstavba nemocníc v Martine a Banskej Bystrici?

Revíziou od základov by malo prejsť samotné ministerstvo zdravotníctva. Klobúk dole pred každým, kto chce prevziať zodpovednosť za tento rezort. Daná inštitúcia nemá žiadnu stratégiu, žiaden plán a v rozpočte tam chýbajú miliardy.

Ministerstvo rieši všetko biznisovo zaujímavejšie, len nič pre pacienta, ktorý sa nevie dostať k lekárovi, lebo pediatrov, všeobecných lekárov a špecialistov riešime až s krížikom po funuse. Tento rezort nie je viac ako 20 rokov strategicky riadený, chýbajú mu finančné plány, nikto vám nevie dať odpoveď, čo spraviť, aby sa nemocnice nezadlžovali.

Stihnú sa nemocnice postaviť do augusta 2026?

Nechcem sa hrať na veštca, ale na základe množstva informácií, ktoré mám k dispozícii napríklad z Martina, je veľmi otázne, či vieme stihnúť termíny.

Nekonanie ministerstva zdravotníctva dostávalo do stresu a časovej tiesne manažmenty nemocníc v Martine a Banskej Bystrici a ešte na nich zvaľuje vinu, pritom ministerstvo je ústredný orgán štátu, ono za to zodpovedá a bez ohľadu na to, kto je riaditeľom, má nemocniciam pomáhať.

Ak sa projekty nedokončia do leta 2026, peniaze sa budú musieť vrátiť. Pri investičných projektoch realizovaných z plánu obnovy rezort zdravotníctva zlyhal na plnej čiare.

Prečo je to tak?

Na ministerstve nenájdete odborníkov, ktorí by garantovali prípravu, realizáciu a každodennú kontrolu na stavbe. Potom vám len niekto niečo nakreslí, pekne to vyzerá, ale keď požiadate o výkaz či výmer, nikto ho nemá. Pritom je to základná dokumentácia, podľa ktorej viete stanoviť cenu. A keď sa opýtate, ako stanovili cenu, tak povedia, že odhadom, ale takáto investícia nemôže byť postavená na odhade.

Ako je to možné, keď išlo o dlhoročné investície?

Na ministerstve zdravotníctva sa všetkému venoval jeden človek, aj to len kontroloval úlohy. Nebol tam žiaden človek na inžiniering ani ľudia, ktorí vedia stavať takéto nemocnice.

Ak v tejto krajine nevybudujeme štátnu agentúru, ktorá bude garantovať celý systém investičných príprav a realizáciu veľkých projektov, tak sa nikam nepohneme. Nemôžete to nechať na pár ľuďoch na jednotlivých ministerstvách ani zvaľovať vinu na riaditeľa nemocnice.

Ale aj fungovanie novozriadenej Zdravotníckej implementačnej agentúry, ktorá mala pomáhať nemocniciam robiť projekty, ministerstvo nakoniec sabotovalo.

Štát s tým však má skúsenosť, stačí sa ísť opýtať manažmentu Národného srdcovocievneho ústavu na Kramároch, čo potrebovali urobiť pre prístavbu k nemocnici. Čo to stálo a ako sa to robí, keďže tam to funguje.

Ministerstvo má byť garantom politiky zdravia a nositeľom zodpovednosti štátnych nemocníc. Nemôže nechať 19 koncových nemocníc napospas prežitia v ťažkom priestore súkromnej konkurencie.

Keď sme to po našej kontrole ministerstvu pred štyrmi rokmi povedali, vytvorili sekciu na riadenie podriadených organizácií ministerstva, ktorá mala nemocniciam pomáhať robiť komplikované verejné obstarávania, projekty na obnovy a rekonštrukcie, no fungovala ani nie pol roka.

Čo hovoríte na to, že Rázsochy, na ktoré len za posledných šesť rokov išlo vyše 20 miliónov eur, nakoniec stáť nebudú a národná nemocnica sa presúva do Ružinova?

Je žalostné, že od roku 1970 pripravujeme jednu koncovú nemocnicu v Bratislave a za posledných 10 rokov sme neurobili takpovediac nič. A keď sa vám na stole objavia ako darček z neba európske peniaze, za ktoré by ste mohli postaviť koncovú nemocnicu, ktorú plánujete 50 rokov, zistíte, že okrem obrázkov nie je pripravené nič. Je to ukážkový príklad zlyhania štátu, ako aj jednotlivých ľudí. Ak nebudeme vyvodzovať zodpovednosť, ľudia si budú ďalej robiť, čo chcú.

Ľubomír Andrassy. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak sa len posledných šesť rokov investovalo do tohto projektu takmer 24 miliónov eur a nezrealizovalo sa to, treba to vyhodnotiť ako zmarenú investíciu a o zodpovednosti za ňu musí rozhodnúť škodová komisia. Toto je legitímne čistý postup, ku ktorému by mali pristúpiť predstavitelia rezortu zdravotníctva, aby sa vedelo, kto za to zodpovedá a či škoda pôjde na vrub organizácie alebo bude niekomu zosobnená.

Je tam aj priestor na trestnoprávnu dohru?

Je tam viacero úrovní zlyhania. Pri rozhodnutiach kolektívnych orgánov na najvyšších politických pozíciách neviete vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Otázkou však je, či rozhodnutia, ktoré sa robili, boli na základe relevantných dôkazov. A či ten, kto podklady pripravoval, postupoval zodpovedne pri používaní verejných zdrojov.

Mnohí ľudia, ktorí na ministerstve pracovali na projekte Rázsoch, v minulosti pracovali aj pre Pentu. Niektorí odborníci hovoria, že keby chcel niekto v tomto smere konať v prospech finančnej skupiny Penty, nerobil by to inak ako ministerstvo zdravotníctva. Ako to vidíte vy?

Vidím to tak, že celý segment verejného zdravotníctva je výrazne ovplyvňovaný súkromnými záujmami a tie neostávajú len v podnikateľských aktivitách záujmových skupín, ale výrazným spôsobom sa preklápajú aj do konania a rozhodovania ústredných orgánov štátu. Pri viacerých našich kontrolách sme dospeli k názoru, že štát rezignoval na kľúčovú verejnú zdravotnícku politiku a pravidlá tejto politiky diktuje niekto iný, nie zodpovední predstavitelia štátu.

Ministerstvo zdravotníctva nemôže rezignovať na to, ako funguje Všeobecná zdravotná poisťovňa, nemôže ani prestať kontrolovať zdroje, ktoré tečú do zdravotníctva. Súkromné zdravotné poisťovne konštatujú, že sú to ich zdroje, hoci prichádzajú do ich rozpočtov z povinného zdravotného poistenia. Nie je možné, aby nemocnice mali nedoplatky za výkony, lebo sa tak rozhodnú súkromné zdravotné poisťovne, ktoré si vyplácajú zisky, pritom pacientom nepreplatia liečbu.

To sa však nemení ani teraz, za úradovania ministerky zdravotníctva z Hlasu, ktorý pred voľbami sľuboval „silný štát“.

Štát pri týchto nedostatkoch posledných desať rokov systémovo zlyháva. Odkedy záujmové skupiny pochopili, že segment zdravotníctva je veľmi lukratívny, dokázali si postrážiť aj politických reprezentantov, ktorí v mene verejného záujmu obhajujú záujmy súkromných skupín.

Ak minister zdravotníctva nemá silnú podporu premiéra a parlamentu, aby zásadným spôsobom zmenil finančné toky, reguláciu a dohľad, tak neurobíme nič a zdravotníctvo bude stále krvácať a najviac bude na to doplácať občan. Áno, na Slovensku máme chorých ľudí, ale asi najvážnejším pacientom u nás je dnes celý systém verejného zdravotníctva.

Odvolávanie ministerky zdravotníctvaAko Dolinková zvýhodňuje Pentu a prečo sa jej Bittó Cigániková zastáva

Lukáš KekelákKristína Votrubová

Ako šéf NKÚ upozorňujete na mnoho problémov v zdravotníctve. Čo vás osobne najviac trápi?

Problém so sestrami. Ak máme na Slovensku na tisíc obyvateľov 5,5 sestry, v Česku 8,5 a v Nemecku skoro 14, tak niečo robíme zle. A to nevyriešite tým, že dáte o miliardu viac do rozpočtu. Na tom musíte pracovať desaťročie, aby ste videli zmeny.

Pred piatimi rokmi sme robili kontrolu na stredných zdravotníckych školách. Keďže moja mama aj manželka študovali na strednej zdravotnej škole, osobitne ma mrzí, ako sme degradovali rolu sestry. Každý v tejto krajine vie, že v minulosti sa zle preložili regulácie a pravidlá Európskej únie a pri zdravotnej sestre sme výraz „high school“ preložili ako vysoká škola. Preto chceme od sestier vysokú školu. No my nepotrebujeme od stredného zdravotníckeho personálu bakalárske tituly, len to už nikto nechce zmeniť, lebo vypukne revolúcia.

Dlho sa o tomto nešťastnom preklade hovorí, ale je to naozaj tak?

Vyzerá to tak, že bolo zdegradované postavenie sestry a náš systém vzdelávania len preto, lebo niekto, kto prekladal pravidlá EÚ, ich poprekladal zle a nikto nenašiel odvahu, aby to zmenil. Mnohé sestry, ktoré skončili strednú zdravotnú školu, boli v zručnostiach na vyššej úrovni ako tie, ktoré skončili bakalárske štúdium. No pred problémami netreba utekať, treba sa z nich poučiť a k tomu sa bude Najvyšší kontrolný úrad svojimi kontrolami naďalej snažiť prispievať. A keď sa z toho poučia aj tí, ktorí manažujú túto krajinu, bude to tu lepšie.