Štyri roky od začiatku pandémie V čom sa vedci pri covide mýlili a ako sa z toho poučiť? (anketa)

Slovensko si v stredu 6. marca pripomenulo 4. výročie oficiálne prvého potvrdeného pozitívneho pacienta s COVID-19 na našom území.

Po štyroch rokoch od začiatku pandémie na Slovensku a zmene politickej garnitúry kabinet Roberta Fica odvolal hlavného hygienika Jána Mikasa a vymenoval splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Stal sa ním poslanec SNS Peter Kotlár, povolaním ortopéd, podľa ktorého pritom covidová pandémia nebola skutočnou.

Manažment koronakrízy už rok vyšetruje aj generálna prokuratúra. Úrad pod vedením Maroša Žilinku začal v januári 2023 trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia pri pandemickom manažmente.

V denníku Postoj sme počas pandémie opakovane prinášali ankety odborníkov, ktorí v nich odhadovali ďalší vývoj epidemiologickej situácie, hodnotili zmysluplnosť vládou zavádzaných protipandemických opatrení alebo prinášali svoje odporúčania v boji s koronavírusom SARS-CoV-2.

Niektoré z tvrdení či predpokladov vedcov boli časom samotnou vedou vyvrátené, pritom aj o ne sa zvykli opierať politici pri nastavovaní pandemickej politiky. Požiadali sme preto odborníkov o reflexiu do vlastných radov a položili im nasledujúci otázku:

• Čo pokladáte za najväčšiu odbornú chybu, nesprávny odhad či komunikačné zlyhanie, ktorej sa dopustili slovenskí/svetoví vedci a lekári počas pandémie alebo niektorej z jej počiatočných fáz v rámci témy protipandemických opatrení a očkovania? 

• Aké ponaučenie z toho vyplýva pre odborné elity do budúcna?

Z 15 oslovených odborníkov v ankete odpovedali piati: infektológ Martin Kršák, molekulárny biológ Peter Celec, matematik Richard Kollár, sociológ Miloslav Bahna a evolučný biológ Jaroslav Flegr.

Martin Kršák, infektológ, University of Colorado

Toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších otázok do budúcna, lebo jej preskúmanie a nezaujaté férové zodpovedanie bude predstavovať jedinú možnosť, ako urýchliť reparáciu narušených vzťahov medzi verejnosťou a zdravotníkmi.

Z môjho pohľadu, bez ohľadu na dobré úmysly, nie je v skutočnosti akceptovateľné, aby sa príliš jednoducho a bez skutočnej analýzy a seriózneho modelovania všetkých dosahov na všetky vrstvy obyvateľstva vydávali také intruzívne nariadenia, aké predstavuje napríklad plošný lockdown. Ten totiž spôsobil veľké psychologické, ale aj finančné škody, najmä u mladých a zdravých ľudí vrátane detí. U mnohých starších však spôsobil tiež zanedbanie iných, aj závažných ochorení, ktorých následky boli pre mnohých horšie ako COVID-19 samotný.

Očkovaciu kampaň bude tiež potrebné pri ochoreniach s takýmto profilom úmrtnosti uvoľniť a rešpektovať pritom dobrovoľnosť, ktorá by mohla, paradoxne, zvýšiť záujem obyvateľstva o prevenciu týchto ochorení. Zároveň však treba nástojiť na tom, aby si zodpovedné osoby pri usporadúvaní podujatí a otvorené podniky mohli slobodne zvoliť, či chcú požadovať dôkaz o očkovaní alebo o prekonaní ochorenia kvôli ochrane svojich zákazníkov a hostí. Rovnaké opatrenia pre úplne všetkých skrátka v takejto situácii nie sú vhodné a treba rozmýšľať, ako sa s tým rozumne vyrovnať.

S rastúcou populáciou ľudí na celom svete budú prenosné choroby určite častejšie a pri súčasnom, čoraz sofistikovanejšom, prepojení celého sveta bude ich prenos o to jednoduchší. Vôbec tým nemám v úmysle niekoho strašiť, ide skôr o to, že plánovanie opatrení bude musieť byť omnoho citlivejšie a sofistikovanejšie.

Nemôžeme si jednoducho dovoliť ignorovať ani benefit imunity po chorobe a ani nástojiť na plošnom testovaní v zástupoch pred testovacími centrami, kde sa choroba môže ďalej rozniesť. Namiesto toho sa napríklad mohli testy rozdať ľuďom domov aj s krátkym letákom s pokynmi o obsluhe aj odporúčaniami o ďalších krokoch pri pozitívnom teste. Takto by chorí vedeli, na čom sú, mohli by sa prihlásiť svojim lekárom na prípadnú liečbu a podľa stupňa ťažkostí by chorobu prečkali pri minimálnom styku s inými.

Čítajte tiež

Infektológ Kršák Zaočkovaným a tým, čo covid prekonali, by som rúška zložil. Nech cvičia imunitu  

Peter Celec, patofyziológ a molekulárny biológ

Veľkou chybou bolo, že sme do riešenia odborných problémov zapájali nielen nekompetentných politikov, ale aj rôznych pseudoodborníkov, ktorí úplne deformovali rozhodnutia, ale najmä diskusiu o nich a názory v spoločnosti. A to je škoda, lebo dôvera verejnosti sa ukázala ako najlepší prediktor relatívne dobrých výsledkov.

Oveľa väčšiu chybu však robíme teraz, lebo lekári – vedci, ktorí tvrdili, že „vírus nie je, pandémia je výmysel, Slováci sú rezistentní“, respektíve nepostupovali podľa princípov evidence-based medicine pri liečbe a odrádzali od očkovania, môžu naďalej prispievať k tomu, že žijeme o päť rokov kratšie ako priemer vyspelých krajín. A ani na to nepotrebujeme covid.

Čítajte tiež

Vedec Celec o očkovaní Ak sa tu lekári neriadia dôkazmi, nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo

Richard Kollár, matematik, spoluzakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

Najväčšou odbornou chybou bola neschopnosť priorizovať v prospech spoločnosti. Pre mnohých vedcov a odborníkov je prirodzené priorizovať vlastný výskum, vlastnú odbornú inštitúciu, vlastné kompetencie. Pandémia však vyžadovala diametrálne iné koncepty – spoluprácu, akceptáciu pohľadu druhých, reality check –, a to často znamenalo, že vlastný odbor či vedecký výskum bolo potrebné dať do úzadia a bolo potrebné počúvať druhých. 

A tak sme sa dozvedali zo sveta o tom, že vírus sa prenáša cez povrchy, že infikovať sa môžu za sebou idúci cyklisti, a videli sme overené kompartmentné modely šírenia infekcie s rozlíšením na stotinu jednej osoby, aj keď ich schopnosť predikcie bola mimoriadne nízka. Riešilo sa testovanie namiesto prípravy na očkovanie – od technických detailov testov po (na Slovensku, ale nielen) prehnane ambiciózny článok v časopise Science, ktorý vyžadoval spoluprácu celého obyvateľstva krajiny a mimoriadneho nasadenia zdravotníkov, avšak bez reálneho efektu na dlhodobý priebeh pandémie.

Na druhej strane sa úplne ignorovali námietky psychológov a sociálnych vedcov, ktorí upozorňovali na možné dôsledky nastavených opatrení. Na Slovensku to bolo až také extrémne, že v orgánoch rozhodujúcich o týchto opatreniach sedeli len odborníci na medicínu a verejné zdravie, kým v iných úspešnejších krajinách to boli multiodborové skupiny.

A aj preto sa u nás riešilo najmä to, či v taxíku je potrebný igelit, koľko ľudí môže byť v lanovke alebo či povinne testovať raz za týždeň alebo raz za dva týždne, namiesto toho, aby sa pozornosť dlhodobo sústredila na to podstatné – dôveru obyvateľov v inštitúcie a očkovanie. Nebol to problém len na Slovensku, akurát u nás, ako obyčajne, sa mnoho problémov ukázalo vo väčšej škále ako inde – zakonšpirovanosť obyvateľstva, slabé inštitúcie a nízka priorita zdravotníctva a vzdelávania. 

Napokon, veľmi zle sa na začiatku všeobecne odhadla časová škála pandémie. Tohto omylu som sa dopustil aj ja sám, počas prvej vlny som nebol presvedčený o tom, že vĺn rôznych variantov bude tak veľa a budú trvať roky, na to som potreboval sám v dátach naozaj vidieť nástup druhej vlny. Ak by sa hneď na začiatku optimalizovala odpoveď na dlhoročnú mnohovlnovú pandémiu, mnohé odporúčania by vyzerali určite zásadne inak. 

Ponaučenia sú z toho pomerne jasné. Oveľa viac medziodborovej analýzy situácie, oveľa väčší dôraz na možné dlhodobejšie efekty. Oveľa menej mikromanažmentu a oveľa väčší odstup vo vzťahu k svojej vlastnej odbornosti.

Čítajte tiež

Kollár o pandémii Matovič nechal ľudí vydiskutovať sa do smrteľnej únavy a potom urobil, čo chcel

​Miloslav Bahna, sociológ, riaditeľ Sociologického ústavu SAV

Asi nepoviem nič nové, ak poviem, že spätne hodnotím ako nedostatočnú komunikáciu – tak vzniknutej situácie, ako aj navrhovaných opatrení. Štrukturálny problém bol najmä v tom, že kým opatrenia navrhovali odborníci, komunikácia týchto opatrení bola na pleciach politikov. A dôvera k týmto politikom následne určovala dôveru k opatreniam. Lekári a odborníci všeobecne podcenili existujúcu mieru nedôvery a citlivosť takých rozhodnutí, akým bolo napríklad dať sa zaočkovať.

A asi rovnako veľká chyba pre budúcnosť sa stala a stále sa deje po pandémii – kým pre tú časť spoločnosti, ktorá dôverovala vedcom a dala sa zaočkovať, je pandémia už zabudnutá téma, v jej nezaočkovanej časti zostal pocit krivdy. Pre týchto ľudí téma ešte stále žije a o správnosti svojho rozhodnutia sa nanovo presviedčajú šírením rôznych neoverených správ o údajných negatívach očkovania proti covidu, ktoré už vo verejnom priestore nikto z odborníkov aktívne nekritizuje.

Smutný je aj presah do slovenskej politiky. Takmer všetka kritika za manažment pandémie sa z väčšej časti naprieč politickým spektrom viac-menej zaslúžene spája s Igorom Matovičom. Avšak politikom, ktorí sú dnes na čele vlády a parlamentu a ani v časoch, keď sme mali desiatky obetí pandémie denne a plné nemocnice, nevedeli odporučiť očkovanie ani len svojim starým rodičom, dnes ich politickú zodpovednosť za obete pandémie nikto nepripomína. Na jeseň a v zime roku 2021 už nezabíjal covid, ale nedôvera.

Považujem za chybu, že sa nikto z relevantných odborníkov nepokúsil spätne odhadnúť a verejne nekomunikoval, koľko ľudí od leta v roku 2021 zomrelo na covid zbytočne, pretože sa (aj na radu týchto politikov) nedali zaočkovať.

Čítajte tiež

Sociológ Bahna Pri korone sa stále nevieme zhodnúť, či ide o globálnu katastrofu alebo banalitu

Jaroslav Flegr, evolučný biológ, Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity v Prahe

Neviem ako na Slovensku, ale v Česku urobili odborníci základnú chybu ešte pred pandémiou. Pripustili, že republika nemá žiadny pandemický plán, o pandemickom zákone ani nehovoriac, takže boj s pandémiou mohli riadiť úradníci a politici podľa toho, ako im práve napadlo, alebo podľa politického zadania.

S tým súvisí aj to, že sme pripustili, aby Štátny zdravotný ústav počas rokov postupne degradoval zo špičkovej zdravotnej inštitúcie na trafiku pre politikov a ich priateľov, pod ktorých vedením špičkoví vedci nemohli, nechceli a vlastne ani nesmeli pracovať (neschopní vytlačili všetkých schopných). Výsledkom bolo fakt, že namiesto toho, aby sa k situácii oficiálne vyjadrovali príslušní odborníci, robili tak poväčšine amatéri. Neviem, ako je to na Slovensku, ale v Česku sa situácia nijako nezmenila. Nijako sme sa nepoučili, takže si to celé bude musieť niekedy nabudúce zase zopakovať.

Určite by sa našli aj veci, v ktorých sa odborníci alebo „odborníci“ mýlili. Ale verejnosť by sa na ich hodnotení nezhodla a skutočne nechcem v súčasnom období prilievať olej do ohňa. O tom, do akej miery šírili infekciu/umierali očkovaní a do akej neočkovaní, či vakcíny/respirátory/lockdowny škodia alebo pomáhajú a podobne, sa môžeme začať baviť, až vášne ochladnú, teda tak o päť-desať rokov. Inak to iba prispeje k rozdeľovaniu spoločnosti a jediný, kto z toho bude mať úžitok, bude Putin a jeho piata kolóna.

Čítajte tiež

Evolučný biológ Flegr O rok budú o úniku koronavírusu z laboratória pochybovať už len konšpirátori