Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Politika
29. december 2020

Matovičova koalícia

Po novom roku možno nebude inej cesty, než aby išiel Sulík z kola von

Štvorkoalícia počas pandémie nefunguje, od januára sa musí niečo zásadné zmeniť.

Po novom roku možno nebude inej cesty, než aby išiel Sulík z kola von

Richard Sulík a Igor Matovič počas tlačovej konferencie koalície po schválení programového vyhlásenia vlády 30. apríla 2020. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Keby sa Igor Matovič a Veronika Remišová pred Vianocami nenakazili koronavírusom, trojlístok OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí by ešte koncom decembra polemizoval o otázke, či nenadišiel čas na vylúčenie Sulíka a jeho SaS z vládnej koalície.

Na prvý pohľad bolo vlastne pre koalíciu požehnaním, že po tom, čo Igor Matovič nazval Richarda Sulíka v Rádiu Expres idiotom, ktorému sú ukradnuté ľudské životy, a vyzval ho na demisiu do Vianoc, uzavrel vírus premiéra do karantény.

Situácia sa upokojila, vládne strany včera presadili pandemický ústavný zákon, prišla vakcinácia, takže by sa dalo usúdiť, že krízu zažehnal čas.

Lenže to všetko je s veľkou pravdepodobnosťou zdanie, ktoré vydrží len chvíľu. Igor Matovič ešte aj z karantény dva dni pred Štedrým dňom písal o „sociopatoch v politike“ a medzi riadkami bolo zjavné, že myslí Sulíka. Konflikt je takpovediac naprogramovaný, jeho nové kolá gradácie vyplývajú takpovediac z pováh oboch aktérov aj z toho, že pandemicky najťažšie mesiace ešte zďaleka nie sú za nami.

Problém je totiž hlbší, pričom rastúce napätie vo vláde nejde redukovať len na vzťah Matovič-Sulík.

Sú dva hlavné dôvody, pre ktoré bude odchod SaS z koalície už zrejme čoskoro témou dňa.

Traja verzus Sulík

Po prvé, k názoru, že pre vládu by bolo lepšie, keby ju SaS opustila, sa už klonia aj niektorí politici v Sme rodina. Richard Sulík vyvolával svojimi provokáciami, keď spochybňoval nepopulárne epidemiologické opatrenia a občas hral rolu viac opozičného lídra než koaličného partnera, nevôľu aj v strane Za ľudí.

Liberálnejšie vládne strany SaS a Za ľudí na rozdiel od OĽaNO a Sme rodina v priebehu roka neuzavreli žiadny tandem, skôr naopak – Remišovú a spol. Sulík veľmi sklamal aj pri voľbe generálneho prokurátora, keď na poslednú chvíľu otočil a podporil Maroša Žilinku, hoci ešte predtým sa s Remišovej stranou bavil o spoločnom postupe.

Sólohráč Sulík si jednoducho šliape svoju cestu a ostatní traja partneri, ktorí sa prepadajú v preferenciách, tak majú čiastočne oprávnený pocit, že SaS rastie na ich úkor.

V strane Za ľudí si však najmenej želajú Sulíkov odchod, pretože si uvedomujú, že ešte horšie než byť vo vláde s rebelom Sulíkom, ktorý sa kúpe vo verejnej priazni, je vládnuť v područí dvojice Matovič-Kollár. Keby Matovič po novom roku naozaj Sulíka vykázal z vlády, musel by Remišovej stranu motivovať významnejším ústupkom – napríklad z troch ministerstiev, ktoré by sa uvoľnili po odchode SaS, by ponúkol Za ľuďom dva ministerské posty.  

S príchodom vakcíny sa pandémia nekončí

Po druhé – a tento bod je oveľa dôležitejší – Matovičova vláda si už nemôže dovoliť takú paralýzu v rozhodovaní a úpadok vládnej autority pod vplyvom nezhôd a chaosu, čoho sme boli svedkami v novembri a decembri.

Ešte na prelome októbra a novembra dosiahol premiér svoj najväčší politický úspech – napriek silnému odporu vedcov aj prezidentky zrealizoval svoj nápad celoplošného testovania, čím získal potenciálne veľký kapitál do ďalších týždňov.

Celoslovenské testovanie síce nemalo veľký zmysel v málo zamorených oblastiach, na druhej strane prinieslo užitočné poznatky a stačilo, keby Matovič spravil mentálnu výhybku a nariadil program intenzívneho a častého testovania v regionálnych ohniskách.

Lenže s takýmto testovaním sa skončilo v prvej polovici novembra a namiesto sľubovanej atómovej zbrane sa odvtedy nedialo nič – ani opakované a povinné testovanie horiacich regiónov, ani nevyhnutné pritvrdenie lockdownu, rozhádaná vládna koalícia sa takmer do Vianoc len prizerala strhávajúcej sa lavíne.

Najlepšou ilustráciou vládnej paralýzy boli spory o nákup antigénov, ktoré Sulík ako poverený minister začal nakupovať 17 dní od prvotného zadania. Technický problém bol na strane ministerstva zdravotníctva, ktorému trvalo, kým doručilo Sulíkom požadovanú špecifikáciu antigénov. Podstata však ležala inde – to, čo by sa vo vláde s normálne fungujúcimi vzťahmi vyriešilo dvomi telefonátmi, sa tu riešilo celé dni korešpondenciou a vzájomným obviňovaním, kto môže za neúmerné meškanie. Testy, ktoré mali doraziť začiatkom decembra, sa medzičasom míňali a najskôr prídu 7. januára.

Za úpadok vládnej autority, ktorý koncom roka urýchľoval šírenie pandémie, nesú zodpovednosť Matovič aj Sulík, každý v inej miere a každý z iných dôvodov, obaja však v závere roka pôsobili ako nebezpečný mix na vládnutie. Nezrelý premiér, ktorý nemá pod kontrolou svoje emócie, je sebastredne upätý na svoje nápady a konflikty nezahladzuje, ale špičkuje. Na druhej strane minister hospodárstva, ktorý vo vážnej situácii, keď treba znižovať mobilitu a presviedčať ľudí, zas živí v ľuďoch ilúziu, že mimo najpostihnutejších oblastí sa môžeme vracať k normálnemu životu a otvárať reštaurácie.

Takže keď sa od decembra začal opäť skloňovať lockdown, veľká časť unavenej verejnosti to už nevnímala ako nevyhnutnú reakciu na nedostatočné opatrenia, ale ako ďalšiu habaďúru vlády, ktorá nevie, čo činí – a potvrdzuje to aj najpopulárnejší muž vlády, vicepremiér a minister Sulík, ktorý sa niektorým nariadeniam priamo vysmieva.

Keby sa blížil koniec pandémie, dalo by sa na to zabudnúť.

Lenže po veľmi ťažkom októbri, novembri a decembri nás čakajú ďalšie tri-štyri dramatické mesiace.

Príchod vakcíny je skvelou správou, ale prv než bude zaočkovaná veľká časť populácie, šírenie vírusu sa podobne ako v postihnutých krajinách z tohtoročnej prvej vlny podstatne spomalí až v apríli-máji, keď príde teplejšie počasie a viac sa presunieme do exteriérov.

Potom príde vytúžené leto, keď začneme koronu opäť považovať za prekonané nešťastie, ale až na jeseň či v zime 2021 zistíme, či zaočkovaných zo začiatku roka vakcína naďalej chráni pred Covidom alebo nás vírus opäť predbehne a všetko sa spustí odznova.

Už od januára bude preto Matovičova vláda nútená prijímať ďalšie ťažké rozhodnutia – či od 11. januára pustiť do škôl menšie deti a kedy aj tie staršie, ako držať mobilitu ľudí na nízkej úrovni, aby nás nadmieru neohrozila ani zmutovaná a nákazlivejšia verzia vírusu, kedy a ako opatrenia pritvrdiť, potom zas kvôli ekonomike aj psychike ľudí uvoľniť a opäť zas pritvrdiť. Únava a frustrácia budú skôr narastať než naopak a v takej situácii by bolo neúnosné zažívať sebazničujúce hádky ako na konci tohto roka.

Radšej sa rozísť, než takto pokračovať

Samozrejme, veľkú zodpovednosť za deštrukciu vládnej autority nesie premiér Matovič. To, akým tempom a spôsobom Matovič posledné dva mesiace upadal, je takmer nemožné analyzovať politicky, keďže príčiny skôr ležia vo svete psychológie.

Lenže špekulovať o výmene premiéra, aby sa zachránila táto vláda, je iluzórne. Líder OĽaNO má jasný volebný mandát viesť krajinu, padajúce preferencie na tom nič nemenia (Dzurindova SDKÚ mala uprostred volebného obdobia v čase najväčších reforiem preferencie okolo 5-6 percent), stále má pod kontrolou svoje hnutie aj poslancov.

Bez Matoviča táto vláda pokračovať nemôže, kým bez Sulíka áno.

Ak sa teda po novom roku vzťahy v koalícii nezmenia a vládu by mali v mimoriadne zložitom období naďalej zvnútra rozožierať a paralyzovať vnútorné vojny, v takom prípade by bolo politicky najčistejšie, keby Matovičova vláda kráčala ďalej bez SaS. A to bez ohľadu na to, ktorá z dvoch vojnových strán je nášmu srdcu bližšia.

Trojkoalícia bez SaS by mala 82 poslancov, aspoň krátkodobo by bola vnútorne zomknutejšia, proti nej by stáli opoziční lídri Pellegrini a Sulík, čo vyzerá takmer ako samovražedná misia. Iste, pre túto vládu aj pre krajinu by bolo lepšie, keby k tomu vôbec nemuselo prísť.

Ale ako hovoria Nemci, radšej koniec s hrôzou než hrôza bez konca.

Inzercia

Odporúčame