Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
08. október 2020

Dlhodobý Covid

Buď zomrieš, alebo si zdravý a veselý? Tak to pri Covide nefunguje

„Odhadujem, že na Slovensku je približne 500 ľudí, ktorí trpia na dlhodobý covid,“ hovorí lekárka tropickej medicíny, ktorá si ochorením niekoľko mesiacov sama prechádza.

Buď zomrieš, alebo si zdravý a veselý? Tak to pri Covide nefunguje
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

„Odhadujem, že na Slovensku je približne 500 ľudí, ktorí trpia na dlhodobý covid,“ hovorí lekárka tropickej medicíny, ktorá si ochorením niekoľko mesiacov sama prechádza.

Silvia Dobrodenková (1978) pracovala dlhé roky ako lekárka vo viacerých krajinách Afriky či Ázie. V marci sa nakazila vírusom Covid-19 a dnes vraví, že ani po mesiacoch nedokáže fungovať tak ako predtým.

„Po celý čas som si vravela, aké mám šťastie, že som kvôli zavretým školám oficiálne na OČR,“ rozpráva mladá lekárka, ktorá dodnes nie je schopná naplno sa zapojiť do pracovného procesu. „Netuším, ako by som niekomu dokazovala, že som tak príšerne chorá.“

Kto sú pacienti dlhodobého Covidu? Vieme, čím si prechádzajú a koľko ich je na Slovensku oficiálne? A ako im pomôcť, keď sa štát zatiaľ borí najmä s akútnymi stavmi vírusového ochorenia?

Som mladá, vyležím

„To, že mám zrejme Covid -19, som si uvedomila vo štvrtok 12. marca.“

Silviu pár dní predtým štípalo v hrdle, odkašliavala si a cítila miernu únavu. „Šla som nakúpiť, krátko predtým lekári spustili kampaň #rúškoniejehanba, nehanbila som sa mať preto prekrytý nos a ústa,“ spomína, ako mali rúška v supermarkete v tom čase na tvári len traja.

Nasledujúci deň si namerala mierne zvýšenú teplotu, pridala sa vyschnutá sliznica a drobné problémy s dýchaním. Teplota ani dýchavičnosť však neprišli a Silvia tak nespĺňala kritériá na testovanie.

„Zostala som doma a sledovala správy. Komunikovala som s kolegami a na základe toho som vedela, že sú oveľa vážnejšie chorí ľudia a testov nie je dosť. Svoje príznaky som tak považovala za bezpredmetné.“ Silvia sa usmeje. „Vravela som si – som mladá, vyležím.“ Nevyležala.

Dlhodobý Covid a následky dodnes

O týždeň neskôr sa Silvii dýchanie zhoršilo. Objavilo sa brnenie v prstoch, nepravidelné búšenie srdca a najmä enormná fyzická únava.

„Vyložiť sušičku a poskladať bielizeň bol pre mňa heroický výkon,“ rozpráva, ako svoj stav konzultovala s kolegami. „Pravidelne som telefonovala s kamarátmi infektológmi či kardiológom, no v tom čase by mi inú liečbu, ako som mala doma, ani nedali.“

Týždne ubiehali a na test sa v apríli dalo dostať jednoduchšie. „Ja som sa však nevládala ani obliecť, nieto ešte vycestovať,“ spomína, že by ju musel odviezť manžel, no deti by medzitým v domácnosti s „aktívnym vírusom“ nemal kto postrážiť.

„Stav sa mi začal konečne zlepšovať koncom apríla, teda šesť týždňov od prvých príznakov,“ rozpráva, ako jej bolo lepšie, no neuveriteľná únava zostávala. Silvii navyše aj pri minimálnom strese či nepohode začalo biť srdce. Brneli jej prsty, po dlhšej prechádzke aj celé stehná.

Samu seba sa snažila presvedčiť, že je zdravá, no po každej z aktivít zostala niekoľko dní ležať v posteli. „Po celý ten čas som si vravela, aké mám šťastie, že som oficiálne na OČR,“ pokýve hlavou. „Úprimne, netuším, ako by som niekomu dokazovala, že som stále tak príšerne chorá.“ 

Sledujme chorobnosť, nielen úmrtnosť

„Zdá sa, že dlhodobý Covid-19 („long covid“) je multisystémové ochorenie, často nastupuje po relatívne miernych úvodných príznakoch,“ uverejnila v texte, ktorý aj na základe svojich skúseností venovala pacientom, kolegom a celej odbornej obci. „Jeho prejavmi sú predovšetkým extrémna únava a dýchavičnosť a symptómy pretrvávajú viac ako 12 týždňov.“

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP

Jednotná definícia dlhodobého Covidu však dosiaľ neexistuje, predpokladá sa, že vznikne približne u 10 až 20 percent ľudí po prekonaní úvodného akútneho ochorenia.

Silvia test absolvovala až koncom apríla, keď konečne nabrala silu. Chcela dôkaz, že už nie je infekčná, aby mohla absolvovať ďalšie vyšetrenia. „Výsledok bol negatívny, aj protilátky som mala opakovane negatívne.“ 

Ani pozitívny test však vzhľadom na nedostatočnú dostupnosť testovania v úvode epidémie nie je nutným kritériom k diagnóze dlhodobého Covidu. Podobne ako ani negatívny test neznamená, že je človek už vyliečený. 

„Nik nezaručí, že niekde v tele vírus stále nepretrváva,“ upozorňuje lekárka.

Keď telo bojuje samo so sebou

Interferóny sú látky, ktoré sú súčasťou imunitného systému a tvoria sa v dôsledku chorobných podnetov, ako je vírusová či bakteriálna infekcia. Ľudský organizmus ich produkuje prirodzene. „Je to akási naša zbraň z bielych krviniek,“ vysvetľuje Dobrodenková. 

Niekedy však interferónová odpoveď nie je dostatočná: napríklad u starších ľudí, pri genetickej predispozícii či vysokej infekčnej dávke. Vírus sa vtedy ďalej šíri po celom tele.

Ako lekárka upozorňuje, pri najnovších výskumoch sa ukazuje, že Covid-19 zrejme dokáže vytvoriť voči interferónu protilátky. Vie dokonca vniknúť do buniek imunitného systému, ktoré následne donúti tvoriť protizápalové látky. 

„Je to skrátka vírus, ktorý sa nespráva ako iné, bežné vírusy. Pri dlhodobom Covide nevieme, čo je presnou príčinou a akú liečbu zvoliť.“ 

Inzercia

Podľa lekárky je však v prvom rade nevyhnutné, aby rozhodujúce inštitúcie a odborná obec uznali jeho existenciu. Dlhodobo naň upozorňujú britský infektológ Paul Garner a epidemiologička Nisreen Alwan, ktorí ho podobne ako slovenská lekárka sami zažili či stále prežívajú.

Na koho sa obrátiť?

Silviu dnes oslovujú ľudia, ktorí si prechádzajú podobnou skúsenosťou.

„Ľudia sú neskutočne šťastní, že ich nejaký lekár na Slovensku konečne chápe.“ Silvia si našla skupinu na facebooku, akúsi podpornú komunitu ľudí z Česka a Slovenska, ktorí sa trápia s podobnými príznakmi. „Zdieľame si články a štúdie, vzájomne sa podporujeme.“

„Najdôležitejšie je uznať pacientove ťažkosti,“ opakuje. Pri zistení, že to „nie je len v hlave“, že podobný priebeh má aj množstvo iných ľudí, človek pocíti úľavu. Cítila ju aj ona sama. Aj preto o ňom začala písať a rozprávať. 

„Áno, platí ma Soros,“ usmeje sa pri niektorých reakciách, pri ľuďoch, ktorí vírus pokladajú za výmysel a zosnované sprisahanie. „Možno by však mohol zaplatiť tým, ktorí kvôli chorobe prišli o prácu,“ hovorí a pohľad jej zvážnie.

V skupine na facebooku si nezdieľajú len najnovšie štúdie, ale najmä zážitky z prežívania ochorenia. A jeho následky. „Viacerí, ktorí prekonali dlhodobý Covid, dodnes nie sú schopní pracovať. Prosto to nedokážu. Niektorí si pre vyčerpanie upravili úväzok, iní dali rovno výpoveď.“

V skupine je napríklad mladá žena, ktorá sa musela prisťahovať z Anglicka na Slovensko, pretože nebola schopná sa o seba postarať. Dnes jej nakupujú a varia rodičia. „Iná žena skončila na psychiatrii. Vnímali ju ako hypochondra, pretože ju nevedeli správne diagnostikovať,“ krúti lekárka hlavou.

„Vplyv dlhodobého covidu na ďalší život je enormný.“

Môže človek ochorieť znova?

Bežné koronavírusy infikujú človeka do šiestich mesiacov znova, podľa odborníkov teda nie dôvod predpokladať, že Covid-19 sa správa inak.

S pomalým pribúdaním prípadov opakovanej infekcie, občas aj s vážnejším priebehom, sa postupne rozplýva aj sen o kolektívnej imunite. Človek, ktorý si ním už prešiel, nemá istotu, že ho na jeseň nečaká druhé kolo.

Opakovaná infekcia sa ťažko dokazuje. Mnohí sa však v marci na testy nedostali. Podobne je k správnej diagnostike potrebná analýza génu. „Ledva stíhame vzorky vyšetrovať na pozitivitu a takmer určite ich neodkladáme na ďalšie porovnanie,“ vysvetľuje mladá lekárka.

Post-covidové ambulancie

V Británii trpí na dlhodobý Covid približne 600-tisíc ľudí, vo Švédsku okolo 150-tisíc. „Oficiálne čísla na Slovensku nepoznáme,“ upozorňuje Dobrodenková, „ide o dvoch, troch ľudí alebo desiatky, či stovky? Bude mať dlhodobý Covid vplyv na práceschopnosť ľudí na Slovensku?“

Vzhľadom na aktuálne vyťaženie infekčných oddelení na Slovensku, ako i v okolitých krajinách však nemožno plnohodnotne sledovať aj ľudí, ktorí trpia dlhodobým Covidom. 

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/AP

Aj preto v Anglicku spustila Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva (NHS) model virtuálnych ambulancií. Podobne sa usiluje komunikovať s obvodnými lekármi a navigovať ich v jednotnom prístupe k pacientom trpiacim „Long Covid“. Britská vláda v utorok tiež oficiálne uznala existenciu jeho dlhodobej formy a zároveň oznámila veľké investície do ambulancií na jeho liečenie. 

Podobný postup je zrejme možné očakávať aj v ďalších krajinách. 

Vrátili ste sa k pôvodnému zdraviu?

Únava, dýchavičnosť, zvýšená teplota. Tieto príznaky pretrvávajú dlhodobo, môžu však ustupovať a nanovo sa obnovovať. Pri ochorení sa podobne vyskytuje bolesť na hrudníku, bolesti hlavy, svalov, tráviace ťažkosti, kožné vyrážky, depresia či iné psychické poruchy. 

Je potrebné, aby vlády monitorovali, kto sa uzdravil a kto má stále kombináciu týchto príznakov, ideálne pomocou jednoduchej otázky po mesiaci od vzniku symptómov či testovania: „Vrátili ste sa už k pôvodnému zdraviu?“

Silvii je dnes lepšie, ako však vraví, funguje ako šesťdesiatročná pani. „Nechodím behať, no bežný život už ako-tak zvládam,“ rozpráva o pomalom zlepšovaní svojho zdravotného stavu. 

„Zďaleka to však stále nie som ja.“ 

Sama odhaduje, že na Slovensku môže ísť o päťsto ľudí, ktorí prechádzajú podobným procesom. „Buď na vírus človek zomrie, alebo je zdravý a veselý? Nie, tento binárny pohľad neexistuje,“ dodáva.

Odporúčame