V potratovom biznise sa točia aj nemalé peniaze. Z počtu potratov, ktoré sa ročne na Slovensku vykonajú, len malú časť preplácajú zdravotné poisťovne. Tam je podmienkou zdravotná indikácia – ohrozenie zdravia ženy alebo zdravotné poškodenie očakávaného dieťaťa. Drvivá väčšina prípadov – viac ako 80 percent – sú potraty na požiadanie či bez udania dôvodu, bez zdravotnej indikácie. Sumu za potrat v tomto prípade hradí sama žena.

Poďme po poriadku. Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že za potrat so zdravotnou indikáciou do 12. či do 24. týždňa uhrádza zdravotníckym zariadeniam sumu približne 400 eur. Dôvera platí priemerne vyše 600 eur, mediánovo zhruba 520 eur. Union hradí väčšinou sumu 330 eur, ak ide o výkon tzv. jednodňovej chirurgie bez ďalších komplikácií.

(Pre úplnosť – za nekomplikovaný fyziologický pôrod platí VšZP zhruba 800 eur a Dôvera 818 eur. Union konkrétnu sumu neuviedol.)

Ak si žena potrat platí sama, teda bez zdravotnej indikácie, sumy sú takisto rôzne. Napríklad v bratislavskej Univerzitnej nemocnici podľa zverejneného cenníka zaplatí 248 eur a 95 centov.

„V cene sú zahrnuté všetky náklady súvisiace s výkonom zdravotnej starostlivosti, náklady súvisiace s diagnostikou, vyšetrením, vrátane predoperačného vyšetrenia, vyhotovením žiadosti a pobytom pacientky v zdravotníckom zariadení,“ uvádza cenník. Na malé porovnanie – sterilizácia ženy stojí 300 eur, sterilizácia muža 315 eur.

Dopyt po potratoch uspokojujú nielen štátne nemocnice, ale aj mnoho súkromných kliník. Jednoduchým vyhľadávaním sa dajú nájsť pomerne ľahko. V malej vzorke sa ceny, ktoré účtujú za potrat, pohybujú od 390 až po 600 eur (390, 560, 600, 399, 459, 460). Odkazy na kliniky z pochopiteľných dôvodov neuvádzame, no opis pobytu na nich a samotný zákrok sa viac ponáša na reklamu na víkendový wellnes pobyt ako na zákrok, ktorý ukončí ľudský život.

Ak si tieto sumy prepočítame na počet umelých potratov podľa oficiálnych štatistík Národného centra zdravotníckych informácií, dostaneme zaujímavé sumy.

V roku 2019 bolo na Slovensku 5824 umelých potratov u žien s trvalým pobytom na Slovensku. (Pre účely porovnania výdavkov zdravotných poisťovní nepočítajme v tomto prípade cudzinky). Zo zdravotných dôvodov bolo 15,1 percenta potratov – teda 879 ( z toho 285 medzi 13. a 24. týždňom). Tieto potraty teda zaplatili zdravotné poisťovne. Pri spriemerovaní ich platieb dostaneme sumu takmer 390 tisíc eur.

Pri samoplatkyniach, ktorých by malo byť podľa štatistiky 4945, vychádzajme najprv z ceny v Univerzitnej nemocnici Bratislava – tu nám vyjde suma vyše 1 milión 231 tisíc eur. Ak by všetky ženy išli na súkromnú kliniku, pri priemernej cene malej vzorky z internetového vyhľadávania (478 eur) dostaneme sumu takmer 2 milióny 364 tisíc eur.

Tieto sumy samozrejme nie sú exaktné a slúžia len na ilustráciu objemu peňazí, ktorý sa v potratovom biznise točí.

Pár poznámok k ostatnej debate

Z vyššie citovaných oficiálnych štatistík vyplýva ešte zopár zaujímavých skutočností. Takmer dve tretiny potratov (65,5 percenta) je do 8. týždňa tehotenstva. To do istej miery nabúrava argument o tom, že ženy kvôli predĺženiu lehoty na rozmyslenie o dva dni „nestihnú“ absolvovať potrat v zákonnej lehote 12-tich týždňov.

A ak potrat od 13. týždňa – teda do zákonnej lehoty 24. týždňov – tvorí 4,9 percenta prípadov, teda 285 žien, bledne aj argument proti druhému posudku kvôli nedostupnosti špecialistov. Zvlášť, ak je prax taká, že lekári mnohokrát uprednostnia pri vyšetrení ženu s podozrením na vážne poškodenie dieťaťa.

Zo štatistík vyplýva aj niekoľko ďalších zaujímavostí. Podľa Štatistického úradu sa v roku vzniku Slovenskej republiky – 1993 – pre potrat rozhodlo takmer 29 a pol tisíca vydatých žien a zhruba 9 tisíc slobodných. V roku 2019 bol tento pomer úplne opačný – slobodných bolo o 50 percent viac ako vydatých (3669 vs. 2400).

A ak niektorí medicínski odborníci hovoria o tzv. šetrnom potrate v podobe tabletky, skôr by sa mohli zamerať na iný fakt. Napriek štatisticky klesajúcemu počtu umelých potratov rastie počet tých spontánnych. Gynekológovia a pôrodníci by sa mali teda viac zamerať na starostlivosť o zdravie žien. O tomto je totiž v skutočnosti reprodukčné zdravie – pojem, ktorý si niektorí zamieňajú s potratom. V štatistikách spontánnych potratov vedú ženy vo veku 30 až 34 rokov a 25 až 29 rokov.

Medzi rokmi 1993 a 2019 narástol počet spontánnych potratov zo 6700 na 7078 a je ich viac ako umelých. Niektorí si to vysvetľujú tým, že ženy si sami privodia potrat – ktorý je potom v štatistikách vedený ako spontánny – lebo na vidieku by čelili spoločenskej ostrakizácii. Zabúdajú však na celospoločenský posun vnímania nemanželských detí. Ten sa netýka len miest, ale aj vidieka. A neplatí úplne ani rozdiel v religiozite regiónov. Žilinský kraj má podobný počet spontánnych potratov ako bratislavský.

Muži

A ešte jeden zaujímavý fakt. Hoci na Slovensku nemáme údaje, je pravdepodobné, že jednou z príčin, prečo žena ide na potrat, je nátlak tretej osoby. Partnera či príbuzných. Ak si uvedomíme, že minimálna suma mesačného výživného je v prípade vyživovateľa bez akéhokoľvek príjmu pre rok 2020 zhruba 30 eur, tak zaplatiť žene 300, 400 eur (aj s cestou) je pre náhodného sploditeľa vcelku výhodná „investícia“. V praxi je samozrejme výživné vyššie a súdy rozhodujú podľa konkrétnych pomerov rodičov dieťaťa a jeho potrieb.

V otázke potratov totiž nikdy nemožno vynechať zodpovednosť muža. Žena je totiž materstvom, minimálne na istý čas, odkázaná na podporu muža – otca dieťaťa. Ak v ňom takúto oporu nemá, častokrát sa pre potrat rozhodne pre to, aby spolu s dieťaťom neupadla do biedy.