Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. marec 2020

Ako zmeniť školu po pandémii

Dostali sme šancu, ktorú netreba premárniť: opustiť starý systém učiva po ročníkoch, preriediť učivo a začať s niečím zmysluplnejším.
Ako zmeniť školu po pandémii

Ilustračné foto TASR – Radovan Stoklasa

Čím dlhšie sme v pandemickej situácii a čím dlhšie sú zatvorené školy, tým je jasnejšie, že ak sa školy znovu otvoria, tak v školskom systéme nebudeme môcť pokračovať zabehanou cestou a riešiť len otázku, ako dobehnúť zameškané učivo. Tak to jednoducho nepôjde.

Budeme musieť siahnuť hlbšie a zmeniť veci principiálnejšie, lebo pred nami stoja výzvy, aké sme ešte nikdy nemali.

Na jednej strane sa teraz za pochodu rieši akútny fenomén – čo s deťmi, ak sa zrazu všetky vzdelávajú doma. Našťastie tu máme veľa iniciatív, ktoré sú akčné a nápomocné, máme tu zdatných učiteľov, ktorí si vedia pomôcť a máme tu aj široké siete vzájomnej podpory a výmeny skúseností. To všetko v tejto situácii pomáha a nepochybujem, že sa nám ju podarí bez drastickej ujmy zvládnuť.

No omnoho vážnejšou je otázka, čo bude, keď sa deti vrátia do školy, najmä keď vieme, že ich výpadok nebude až taký krátky. Tam už akčné iniciatívy a vlastná aktivita učiteľov veľmi nepomôžu, bude to musieť byť štát, ktorý sa už teraz musí detailne a premyslene pripraviť na systematickejšie zásahy do obsahu vzdelávania, spôsobov hodnotenia i organizácie vyučovania, aby sme zohľadnili všetko to, čo po terajšom období príde.

Len žiadne usmernenia

Rozhodne by nemalo ísť len o presúvanie učiva z ročníka do ročníka v rámci existujúcich programov, ako to už niekde odznelo z úst nového ministra školstva.Vraj štát sa chystá pripraviť usmernenia, ako prerozdeliť učivo, ako ho presunúť z ročníka do ročníka.

Toho sa bojím najviac. Bolo by to povrchné, zlé, neúčinné a najmä neadresné riešenie, úplne slepé voči potrebám škôl a žiakov, medzi ktorými budú pre dlhšiu absenciu z hľadiska vedomostí a schopností väčšie rozdiely, než boli predtým. Ak sa často akcentovalo zvýšenie autonómie škôl, práve teraz bude obzvlášť potrebná, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia na úrovni organizácie vyučovania a obsahu vzdelávania.

Nikto iný než učitelia nebude v skutočnosti vedieť, ako sú na tom ich deti, keď sa vrátia po dlhšom čase do školy, a tí by mali učivo rozvrhnúť na ďalšie obdobie tak, aby to sadlo konkrétnym deťom. Ak im znovu štát pripraví „usmernenia“, ako majú rozdeliť učivo, znova sa budú viac zaoberať tým, ako naplniť štátnu regulatívu, a nie ako pomôcť žiakom. Usmernenia, ktoré by mali učiteľom hovoriť, ako presunúť učivo, nebudú nič iné ako uplatnenie starého a prehnitého, ale u nás hlboko zakoreneného systému „učiva po ročníkoch“, kde je podstatnejšie to, že učivo sa odučí, ako to, či sa žiak naučí.

Riešením situácie cez centrálne rozhodovania o rozpise učiva by sme v tomto zlom systéme len pokračovali, napriek tomu, že nešťastie, v ktorom sme sa ocitli, nám paradoxne prináša nové možnosti a príležitosti, ako sa postaviť k vzdelávaniu a čo v ňom dokážeme urobiť.

Naskytla sa nám obrovská šanca, ako obsah vzdelávania uvoľniť a urobiť adresným, a nie ho ešte viac zošnurovať. Treba preto pripraviť komplexnejšie riešenia, a to dokonca také, aby nemali len prechodný charakter, ale boli udržateľné a pre budúcnosť dokonca prospešné.

Postup v desiatich princípoch

Už teraz – najneskôr hneď – treba otvoriť štátne vzdelávacie programy, syntetizovať ciele a učivo do väčších celkov na dlhšie časové úseky a po návrate detí do škôl pomôcť s diagnostikou ich vedomostí vo vzťahu k týmto cieľom.

Treba ihneď ponúknuť možnosť používať všetky dostupné učebné zdroje, poskytnúť školám flexibilitu v tvorbe učebných skupín podľa aktuálnej situácie žiakov, zbaviť sa priebežnej (možno i polročnej) klasifikácie na prechodné obdobie.

Postup je takýto: Najprv treba vytvoriť princípy otvorenia vzdelávacích programov/osnov (to sa dá za jeden deň a napokon ich tu aj pracovne formulujem). Potom zobrať jednu vzdelávaciu oblasť (napríklad prírodné vedy) a podľa týchto princípov postupovať pri jej prepracovaní (to sa dá za dva týždne). Potom toto isté treba urobiť vo všetkých ďalších oblastiach (to sa dá do konca júna). No a potom k tomu treba urobiť výkladovú príručku pre školy a učiteľov. Do polovice prázdnin. V septembri sa môže začať.

V celom tomto procese bude potrebné dodržať nasledujúce princípy:

Princíp 1: Zakázaná je otázka, čo treba ešte „prebrať“ a čo treba „dobrať“ a „dohnať“.

Princíp 2: Definované bude, čo majú žiaci v istých etapách či cykloch vzdelávania – nie kratších ako dva roky – vedieť, a to v jasnom pomenovaní týchto výstupov vo vzťahu k vzdelávacím oblastiam. Tieto výstupy budú definované komplexne a široko, nie ako odvodeniny parciálnych učív jednotlivých ročníkov.

Princíp 3: Cyklus nie je krátke obdobie, nemôže kopírovať školský rok. Cykly budú definované na dlhší časový úsek (zamedzí sa napríklad prepadávaniu, ktoré by sa výpadkom školskej dochádzky mohlo znásobiť), najlepšie v štruktúre 3 + 2 + 2 + 2 (prvé tri ročníky základnej školy, potom každý nasledujúci cyklus spája dva nasledujúce ročníky základnej školy).

Princíp 4: Každé učivo v existujúcich programoch bude dôsledne preverené, ako v danom cykle prispieva k budovaniu výstupu. Ak sa funkčnosť nepreukáže, takéto učivo nebude povinné, učivo sa tým vlastne „preriedi“.

Princíp 5: Ako povinné sa ponechá len to učivo, ktoré je dokázateľnou prerekvizitou definovaného výstupu, určí sa tiež následnosť prerekvizít.

Princíp 6: Revízia bude vykonaná v rámci vzdelávacích oblastí, nie vyučovacích predmetov. Zabezpečí sa tak jasnosť požiadaviek na výstupy, ako aj voľnosť pri využívaní učebných zdrojov.

Princíp 7: Do konca tohto školského roka bude teda ponúknutá zjednodušená a flexibilná verzia štátnych vzdelávacích programov.

Princíp 8: Na jej základe školy prispôsobia školské vzdelávacie programy, adaptované na vzdelávací profil žiakov, ktorí pokračujú vo vzdelávaní. Tento program nebude potrebné robiť v byrokratickej forme určenej terajším školským zákonom, ale podľa špecificky prijatých pravidiel funkčnosti. Bez zbytočných slov a častí.

Princíp 9: Keďže po výpadku školskej dochádzky pravdepodobne dôjde k rozšíreniu výkonovej škály učebných spôsobilostí žiakov, bude ich treba najprv zistiť a na základe toho prispôsobiť organizáciu vyučovania, čo znamená prechodné obmedzenie (až dočasné zrušenie) klasifikácie a zvýšenie pozornosti k posudzovaniu schopností žiakov, spolu s výraznejšou diferenciáciou vyučovania.

Princíp 10: Otvoria sa triedy a umožní sa flexibilné preskupovanie žiakov podľa aktuálnej situácie v ich schopnostiach (aj cez ročníky vo vnútri jednotlivých cyklov). Kmeňové triedy budú kombinované s učebnými skupinami.

Program pre rodičov

A ak toto všetko zvládneme a budeme mať adaptované štátne a školské vzdelávacie programy, tak bude treba následne pristúpiť ešte k jednej veci. K spracovaniu zjednodušených a čitateľsky prijateľných verzií týchto programov určených pre rodičov.

Viackrát som sa v zahraničí s takýmito materiálmi pre rodičov stretol. Ich hlavnou funkciou je, aby vytvárali mosty medzi rodinou a školou, a aby rodičia mali prehľad o tom, čo ich deti v škole robia, čo a najmä prečo sa učia.

V dnešnej situácii by existencia takejto verzie vzdelávacích programov nadobudla ešte silnejší význam, aby sa rodičia mohli zorientovať, ako pomôcť svojim deťom, keď ostali doma. Škoda, že ich nemáme, viackrát som o tom u nás hovoril, bez záujmu okolia. Dnes asi lepšie rozumieme, že by mali existovať. Niekde ich spracúva štát, inde samotné školy.

Reforma z titulu vyššej moci

V dnešnej situácii, keď sú školy zatvorené a deti sú doma, si netreba robiť ťažkú hlavu s tým, aby deti naháňali predpísané učivo, ako je uvedené v štátnych programoch. Treba sa snažiť len o to, aby nestratili učebné návyky a rutiny, a o to, aby ich domáce učebné aktivity mali jednoducho vzdelávací a kultúrny zmysel.

Vôbec nemusia kopírovať učebnice, osnovy, plány a naháňať sa za takzvaným prebratím učiva. Týmto naháňaním sa len viac pokazí, ako získa, aj keď by situácia mala trvať do konca školského roka.

Za omnoho významnejšie považujem prípravu na deň, keď sa školy znovu otvoria a keď sa začne nový školský rok. Na to sa treba seriózne pripraviť a tu ukazujem možný scenár, ktorý je uplatniteľný najmä pre základné školy. Možno sa nájdu takí, ktorých tento scenár vyľaká. Ale bez obáv. V súčinnosti všetkých zainteresovaných je to zvládnuteľné a som presvedčený, že aj nevyhnutné riešenie.

Som hlboko presvedčený, že tento postup bude súčasne jeden veľký, zmysluplný a náročný vzdelávací projekt pre všetkých učiteľov. Nepremárnime ho. Takáto šanca pre náš vzdelávací systém tu už nikdy nebude. Jednoducho reforma vzdelávania bez politického pozadia, ktorú vyvolal takzvaný zásah vyššej moci.
 

Inzercia

Odporúčame