Čo Fico nepovedal Prečo je pre Slovensko 60-percentný dlh problém a pre Nemecko nie?

„Slovensko nemá absolútne problém s verejnými financiami,“ povedal včera premiér Robert Fico.

Po niekoľkých kolách bolestivej konsolidácie a nedávnom parlamentnom hlasovaní o dôvere vlády práve pre stav verejných financií toto vyjadrenie prekvapilo.

Fico to vyhlásil na tlačovej konferencii s názvom Ako sa zatajuje finančná disciplína Slovenskej republiky, ktorú mal v utorok.

Okrem premiéra sa na nej zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar.

Fico počas nej opísal, ako sa iní európski politickí lídri na stretnutí v Bruseli čudovali, že musel čeliť hlasovaniu o dôvere, keď je slovenský verejný dlh taký „solídny“.

„Máme podstatne nižší dlh, ako je priemer Európskej únie, ale keď si človek otvorí noviny, pustí televíziu, tak má pocit, že sa nachádzame v Grécku pred niekoľkými rokmi,“ povedal.

Je to pravda, v súvislosti so slovenskými verejnými financiami sa čoraz častejšie spomína Grécko alebo, lepšie povedané, grécka cesta.

Aj hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth v blogu z tohto roka upozornil, že „príčiny súčasných slovenských fiškálnych problémov pripomínajú príbeh Grécka“.

Pravdou je aj to, že slovenský verejný dlh je v porovnaní s inými krajinami stále relatívne nízky.

Vlani dosiahol 61,4 percenta HDP, priemer eurozóny bol na úrovni 87,8 percenta. Na porovnanie, grécky verejný dlh dosiahol viac ako 146 percent HDP, v Taliansku to bolo 137 percent a predbehlo nás aj Nemecko so 63,5 percenta.

Na prvý pohľad teda Ficove vyjadrenia sedia.

Budúcnosť je čierna

Porovnávanie výšky dlhu s priemerom eurozóny však môže byť zavádzajúce. Rozhodujúce nie je poradie v rebríčku, upozorňuje ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák. „Dôležité je, aký dlh je bezpečný pre krajinu vzhľadom na jej ekonomiku, rast, demografiu a dôveryhodnosť rozpočtovej politiky,“ vysvetľuje.

Ak sa pozrieme na tieto ukazovatele, vidno, prečo môže byť aj výrazne nižší dlh ako priemer pre Slovensko problém.

Bližšie sa na celú vec pozrel analytik rozpočtovej rady Marek Rakús v najnovšej štúdii, ktorú zhrnul v komentári Pristarí na vysoký dlh.

Ešte v roku 2010 bolo riziko toho, že Slovensko zbankrotuje, na úrovni 0,3 percenta. V roku 2025 to bolo 10,9 percenta, a ak sa nezmení nastavenie politík, v roku 2040 to už bude 50 percent.

Slovensko má totiž jeden zásadný problém, ktorý výrazne ovplyvňuje aj budúci vývoj dlhu. Je ním nepriaznivý demografický vývoj, ktorému sa už nevyhneme. Slovenské obyvateľstvo bude v nasledujúcich rokoch rýchlo starnúť. Prognózy predpovedajú, že už v roku 2040 bude mať každý štvrtý obyvateľ viac ako 65 rokov. Mladých ľudí v produktívnom veku bude, naopak, ubúdať.

Nová demografická prognózaBude nás menej a takmer každý tretí bude senior. Zmeniť sa to už nedá

Kristína Votrubová

Staršia populácia bude tlačiť na rast dlhu. Výdavky na dôchodky aj zdravotný systém budú rásť, pričom príjmy z odvodov a daní budú klesať, keďže pracujúcich bude menej.

Pre štát tak bude ťažké dosiahnuť vyrovnaný či dokonca prebytkový rozpočet.

Strácame drahocenný čas

Analytici preto považujú za dôležité, aby Slovensko dostalo verejný dlh na čo najnižšiu úroveň teraz, keď ešte starnutie populácie neprebehlo v plnej miere a je možné vytvárať prebytky.

Teraz pre nás nemusí byť vyšší dlh až taký problém, už o pár rokov to však platiť nebude.

„Dlh, ktorý by bol pri priaznivejšej demografickej štruktúre relatívne bezpečný, môže byť v starnúcej ekonomike spojený s podstatne vyšším rizikom. Kombinácia vysokého dlhu a zhoršujúcej sa demografickej pozície je preto nebezpečnejšia než každý z týchto faktorov samostatne,“ upozorňuje Rakús.

Znepokojujúca je aj trajektória, na ktorej sa aktuálne verejné financie nachádzajú. Nachádzame sa v období, keď nie sme vo výnimočnej situácii, akou je pandémia či finančná kríza, deficit však aj tak dosahuje vysoké úrovne a dlh rýchlo rastie. A to všetko aj napriek tomu, že už tri roky konsolidujeme.

Ako teda poukazuje Novysedlák, Slovensko má síce nižší dlh ako priemer eurozóny, tento rozdiel sa však v čase zmenšuje.

„Navyše podľa Európskej komisie Slovensko spolu s Belgickom a Maďarskom patrí medzi tri krajiny EÚ s vysokým rizikom fiškálnej udržateľnosti v strednodobom aj dlhodobom horizonte,“ upozorňuje Novysedlák.

Vysoký dlh brzdí rozvoj

To, že napríklad Taliansko má viac ako dvojnásobne vyšší verejný dlh ako Slovensko, by nás teda nemalo upokojovať.

A nielen preto, že vzhľadom na veľkosť tamojšej ekonomiky a obyvateľstva sú riziká inak rozložené.

Príbeh Talianska určite nie je úspešným príbehom a vysoký dlh si vyberá svoju daň. Krajina nevie desaťročia naštartovať rast ekonomiky, pričom práve vysoký dlh sa považuje za jednu z hlavných bŕzd.

Vyšší dlh zároveň znamená vyššiu úrokovú sadzbu pri požičiavaní si. A to nielen pre štát, ale aj pre firmy a bežných ľudí. Pri určovaní úrokových sadzieb hypoték zohrávajú rolu aj sadzby štátnych dlhopisov. Vysoký dlh teda predražuje aj hypotéky.

Štát musí okrem toho dávať vysoké sumy na splácanie úrokov a prichádza tak o peniaze, ktoré by inak mohli ísť na školstvo či zdravotníctvo.

Nejde o zanedbateľnú čiastku, Taliansko dalo len v roku 2025 na splácanie úrokov viac ako 87 miliárd eur.