Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
05. december 2019

Ach, zas je tu to táranie o školstve

Šikmá veža z PISA: ministerka Lubyová využila výsledky testovania na oslavnú propagandu, opozícia zas na temné reči.
Ach, zas je tu to táranie o školstve

Býva pravidlom, že najhlúpejšie diskusie o úrovni slovenského školstva sa vedú každé tri roky začiatkom decembra, keď sa zverejňujú výsledky medzinárodného testovania PISA. Naši 15-roční žiaci tu končia pod priemerom OECD, takže dramatickým hláseniam nejde odolať. Opäť sme sa vraj dozvedeli, aký je biedny stav nášho školstva a aké máme neblahé vyhliadky do budúcna, lebo s takou úrovňou vzdelávania sotva obstojíme v globálnej ekonomickej konkurencieschopnosti. Mimochodom, v takom Nemecku aj Rakúsku, kde sa v týchto testoch tiež tmolia kdesi okolo priemeru, zaznievajú tiež obdobné názory. 

V popredí tohtoročnej slovenskej hitparády je ministerka školstva Martina Lubyová, ktorá predstúpila pred novinárov temer s fanfárami („máme veľmi dobré správy“). Ministerka hovorila o „historickom úspechu“, lepšie výsledky najmä v matematike oproti minulosti interpretovala ako dôkaz, že sa školstvu po dlhých rokoch klesania podarilo obrátiť trend a nastúpili na trajektóriu rastu. PS/Spolu si zas z politických motívov všímalo skôr negatíva, ministerstvo obratom reagovalo, že opozičný tandem „dehonestuje výsledky práce tisícov učiteľov a učiteliek, ktorým sa raketovo podarilo pozdvihnúť výsledky našich žiakov v matematike“. Ministerku však o hlavu prekonali odídenci zo SaS (dnes DS), tí vyhlásili, že „čitateľská negramotnosť školákov je hanba Pellegriniho vlády“. Chce to ešte zvolať mimoriadnu schôdzu s návrhom na odvolanie premiéra, to by bola debatka o školstve ako lusk.
 
Pred tromi rokmi som písal, prečo by sa z testov PISA nemala robiť modla a ukazovateľ úrovne školstva, keďže faktorov, ktoré vplývajú na merané výkony žiakov, je podstatne viac. Napríklad v slovenskom prípade závisí viac než v priemere OECD výkon žiaka od socio-ekonomického statusu jeho rodiny, pričom na rozdiel od priemeru iných štátov častejšie nájdeme žiakov s tými najlepšími aj najhoršími výsledkami v testoch PISA na jednej škole. Ale naozaj to môžeme len tak „z voleja“ vyhlásiť za zodpovednosť školského systému?
 
Nedávno som svoju 10-ročnú dcéru pripravoval na piatacke testovanie z matematiky a slovenského jazyka tak, že som jej dával testy z uplynulých rokov, po pár pokusoch mala značne lepšie výsledky než na začiatku. Z matematiky a slovenčiny pritom nezmúdrela, naučila sa len robiť testy tohto typu, viac sa sústrediť na zadanie, aby ubudlo chýb z nepozornosti, a zostávajúci časový limit využiť na to, aby si ešte raz prešla všetky úlohy.

Keby sme budúcu kohortu 15-ročných začali testovať ešte intenzívnejšie, aby mali stratégiu písania takýchto testov celkom v malíčku, podľa merania PISA by išlo o tri roky Slovensko opäť nahor, v takej matematike by sme sa možno dostali nad priemer OECD. Napokon, sama ministerka Lubyová sa na tlačovej konferencii pochválila, že za úspechmi stoja opatrenia rezortu, pretože do nových metodických príručiek a brožúr sa dostali staršie úlohy z testov PISA, vďaka čomu mohli učitelia našich žiakov natrénovať na medzinárodné testy účinnejšie než predtým.

Tým sme pri jadre veci: ak nabudúce dopadnú naše deti v testoch matematických či čitateľských zručností lepšie než teraz a ďalší minister to označí za bod zlomu či ovocie nejakých školských reforiem, bude to opäť len plochá propaganda. Výsledky testov PISA majú istú výpovednú hodnotu, ale len veľmi obmedzene vypovedajú o úrovni nášho školstva.

Ten problém, ktorý sa v rámci takmer celej vzorky OECD prejavuje na postupne upadajúcich výsledkoch pri čítaní s porozumením, má omnoho širší rámec. Vo svojom dnešnom stĺpčeku sa ho dotkol Dirk Kurbjuweit, renomovaný komentátor nemeckého Spiegla. Ako uviedol, laicky si myslí, že za tento čitateľský úpadok je zodpovedná súčasná digitálna komunikácia, v ktorej sa emócie a pocity vyjadrujú emotikonmi. Kurbjuweit píše, že svojim deťom zakázal, aby mu písali emotikony, pretože je ľahšie napísať vetu „otec, potrebujem peniaze“ a opatriť ju tromi smajlíkmi. „Ja chcem však čítať niečo iné: ,otec, chápem, že ťa to znervózňuje, a viem, že tvoje peniaze sú ťažko (?) zarobené, naozaj mi je to ľúto, ale moja finančná situácia sa záverom mesiaca tak vyhrotila, že potrebujem peniaze.‘ Kto dokáže niečo také napísať, nemôže pri testoch PISA dopadnúť zle,“ uzatvára komentátor.

A hoci to Kurbjuweit písal tak trochu ako vtip, výsledky testovania PISA prečítal s väčším porozumením než dnešní vzdelávací rozumbradovia.  

 

FOTO TASR – Marko Erd

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame