Nerobme z testov PISA modlu

Nerobme z testov PISA modlu

Minister školstva Peter Plavčan. Foto: TASR - Martin Baumann

Testy PISA majú výpovednú hodnotu, ale nie takú, aby sme na ich základe mali viesť debatu o slovenskom školstve. Moja krátka poznámka k malej vzdelávacej hystérii.

Zverejnenie výsledkov medzinárodných testov PISA, podľa ktorých si 15-roční slovenskí žiaci z roku 2015 pohoršili v matematike, čítaní a prírodných vedách oproti 15-ročným z roku 2009 či 2012, vyvolalo miernu paniku. V médiách padajú slová o zlyhávajúcom školstve či hlúpnucich deťoch, ministerstvo školstva zas zdôrazňuje, že prepad oproti roku 2012 nie je štatisticky významný, ale skôr je problém v tom, že výraznejšie zaostávame oproti priemeru OECD.

Viem, že sa dnes u nás patrí hovoriť, ako sa všetko rúti dole, ale pri hodnoteniach týchto medzinárodných testov treba byť opatrný – Rakúšania sa v roku 2012 tešili, že si polepšili v matematike, teraz si zasa pohoršili, ale vypovedá to niečo o školstve?

Veľký bodový pád zaznamenalo v posledných dvoch meraniach aj Fínsko, ktoré sa kedysi pokladalo za vzor školských reforiem. Fínsko sa totiž stalo mantrou všetkých reformátorov, odkedy zažiarilo v PISA v roku 2000. Fíni v tom čase presadili nové školské reformy, ktoré stavali na väčšej individuálnosti, no mnohým uniklo, že tí 15-roční Fíni, ktorí sa v roku 2000 tak celoeurópsky zaskveli, boli vyškolení ešte v starom systéme. Mimochodom, založenom na klasickejšom frontálnom vyučovaní.

Ale aj tak by bolo teraz zjednodušené tvrdiť, že fínskych žiakov pokazili reformy, z ktorých si Európa dlho brala príklad. Do výsledkov testov vstupujú faktory, ktoré z nemalej časti ani nesúvisia so stavom školstva. Testy PISA sú v tomto zmysle možno viac IQ testami než správou o úrovni školského systému, ktorý má navyše desať- až dvadsaťročnú zotrvačnosť.

No hystéria o prudko upadajúcom slovenskom školstve je predčasná aj preto, že napríklad naši štvrtáci (na ZŠ) sa podľa medzinárodných testov PIRLS od roku 2001 do roku 2011 štatisticky významne zlepšili v čitateľskej gramotnosti, o niečo lepšie výsledky mali aj v matematike a prírodných vedách. Najbližšie výsledky merania PIRLS budú zverejnené budúci rok, takže uvidíme, či sa tieto trendy potvrdia.

Ak však testy PIRLS a PISA zoberieme doslovne, znamená to, že kým naše prvostupňové školstvo sa zlepšuje, tak vo vyšších ročníkoch padá nadol? Samozrejme, že nie. Aj preto mediálne a politické interpretácie týchto testov, ktoré zobrazujú len výsek reality, kĺžu po povrchu.

Naše školstvo by sme mali postupne meniť bez ohľadu na to, ako dopadáme v pretekoch s názvom PISA.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo